Nariadenie Rady z
Hneď na úvod uvádzam, že pojem
Rozsudok zo
Články 7 a 11 Charty základných práv Európskej únie.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady z
…
Osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte …
Uznesenie z
že dotknutá osoba môže podať žalobu na zdržanie sa konania proti prevádzkovateľovi internetových stránok bez ohľadu na to, v ktorom členskom štáte je prevádzkovateľ týchto stránok usadený, takisto na súdy každého členského štátu, v ktorom môžu byť internetové stránky prezerané, alebo je podmienkou právomoci súdov členského štátu, v ktorom prevádzkovateľ internetových stránok nie je usadený, aby existovala osobitná spojitosť napadnutého obsahu alebo internetových stránok so štátom sídla súdu (spojitosť s dotknutým štátom) presahujúca technické možnosti zobrazenia? Podľa akých kritérií sa táto spojitosť určuje? Je rozhodujúce, či sú napadnuté internetové stránky svojím prevádzkovateľom cielene zamerané (aj) na užívateľov internetu v štáte sídla súdu, alebo postačuje, že existuje objektívna spojitosť medzi informáciami zobraziteľnými na internetových stránkach a štátom sídla súdu v tom zmysle, že podľa okolností konkrétneho prípadu, najmä na základe obsahu sporných internetových stránok, skutočne mohol alebo môže v štáte sídla súdu vzniknúť konflikt protikladných záujmov – záujmu žalobcu zachovať svoje práva na ochranu osobnosti a záujmu prevádzkovateľa vytvárať svoje internetové stránky a poskytovať informácie? Je pri stanovení osobitnej spojitosti so štátom sídla súdu dôležitý počet zobrazení sporných internetových stránok v štáte sídla súdu? Má sa článok 3 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z že je potrebné pripísať týmto ustanoveniam charakter kolíznych noriem v tom zmysle, že aj v oblasti občianskeho práva stanovujú výlučné uplatňovanie práva platného v štáte pôvodu, pričom vylučujú uplatnenie vnútroštátnych kolíznych noriem, alebo v prípade týchto právnych predpisov ide o hmotnoprávny korektív, ktorým sa obsahovo mení a obmedzuje na požiadavky krajiny pôvodu hmotnoprávny výsledok práva, ktoré bolo podľa vnútroštátnych kolíznych noriem stanovené za rozhodné právo? V prípade, že článok 3 ods. 1 a 2 smernice o elektronickom obchode je kolíznou právnou normou: Stanovujú uvedené ustanovenia iba výlučné uplatnenie hmotného práva platného v krajine pôvodu, alebo tiež uplatnenie kolíznych noriem platných v tejto krajine tak, že je naďalej možný spätný odkaz práva krajiny pôvodu na právo krajiny určenia?
buď pod jedinou podmienkou, že táto internetová stránka môže byť prezeraná z tohto prvého štátu, alebo iba keď medzi skutočnosťou súvisiacou so škodou a územím tohto prvého štátu existuje dostatočná, podstatná alebo významná spojitosť, a v tomto druhom prípade, ak táto spojitosť môže vyplývať: z počtu pripojení na spornú stránku z tohto prvého členského štátu, vyjadreného v absolútnej hodnote alebo pomerne vzhľadom na všetky pripojenia na uvedenú stránku, z bydliska, či dokonca zo štátnej príslušnosti osoby podávajúcej žalobu z dôvodu porušenia jej práv na ochranu osobnosti, či vo všeobecnosti dotknutých osôb, z jazyka, v ktorom je šírená sporná informácia, alebo z akejkoľvek inej skutočnosti, ktorá môže preukázať úmysel prevádzkovateľa tejto stránky obrátiť sa konkrétne na verejnosť tohto prvého štátu, z miesta, kde došlo k uvádzaným skutočnostiam a/alebo kde boli vyhotovené fotografické snímky, ktoré boli prípadne uverejnené na internete, z iných kritérií[?]
Pozri v tomto zmysle najmä rozsudky zo
Rozsudky z
Rozsudok z
Už citovaný rozsudok, bod 23.
Už citovaný rozsudok, bod 29, kurzívou zvýraznil generálny advokát.
Návrhy, ktoré
Už citovaný rozsudok Shevill a i., bod 31.
Tamže, bod 32.
Pozri MAGNUS, U., MANKOWSKI, P.:
Pozri najmä komentáre CRESPO, A: Precisión del forum locus delicti commissi en los supuestos de daños contra la persona causados a través de prensa. In:
Pozri už citované návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger vo veci Shevill a i., body 39 a 40.
Pozri SÁNCHEZ SANTIAGO, J., IZQUIERDO PERIS, J. J.: Difamar en Europa: las implicaciones del asunto Shevill. In:
Pozri IVINS Jr, W. M.:
O koncepte a právnej definícii pojmu
Pozri najmä CASTELLS, M.:
Pozri najmä GIGANTE, A.: Blackhole in Cyberspace: the Legal Void in the Internet. In:
Pozri najmä HOEREN, T.: Internet und Recht – Neue Paradigmen des Informationsrechts. In:
Pozri najmä DETERMANN, L.:
Ako zdôrazňuje Bundesgerichtshof vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci C-509/09, internet
PICHLER, R., in: HOEREN, T., SIEBER, U.:
Pozri rôzne formy tohto napätia in FERNÁNDEZ ESTEBAN, M. L.:
Pozri JERKER, D., SVANTESSON, B.:
Už citovaný rozsudok, bod 31.
Samotný generálny advokát Darmon upozornil na túto námietku vo svojich návrhoch prednesených vo veci Shevill a i, v bode 72.
Roth, I.: c. d., s. 310 a nasl.
O článku 11 Charty a uplatnení práva na slobodu informácií pred nadobudnutím účinnosti Charty pozri najmä rozsudky z
Pokiaľ ide o slobodu informácií, alebo podľa terminológie používanej článkom 10 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd o
O informačnom účinku Charty vo všetkých oblastiach legislatívnej činnosti Únie pozri LENAERTS, K., GUTIÉRREZ-FONS, J.: The Constitutional Allocation of Powers and General Principles of EU Law. In:
Pozri KNUTSEN, E. S.: Techno-Neutrality of Freedom of Expression in New Media Beyond the Internet. In:
Komisia opakovane obhajovala zásadu
Pozri v tomto zmysle VIRGÓS SORIANO, M., GARCIMARTÍN ALFÉREZ, F. J.:
V tomto zmysle pozri rozsudok Bundesgerichtshof vo veci Vl ZR 23/09 z
Nedostatočnou ochranou poškodeného, ktorú spôsobuje takzvaná zásada
PICHLER, R.: c. d., kapitola 25, body 211 a nasl., najmä bod 268; LUTCKE, J.:
Pozri v tomto zmysle rozsudky Bundesgerichtshof z
Súdny dvor sa vyjadril k špecifickej dimenzii tohto osobitného kritéria uplatňovaného na prepravné a spotrebiteľské zmluvy uzatvárané prostredníctvom internetu vo svojom už citovanom rozsudku Pammer a Hotel Alpenhof. Súdny dvor v tejto súvislosti v rozsudku potvrdil, že
Pozri rozsudok Bundesgerichtshof z
Pozri prípad Spojených štátov, kde pravidlo
Pozri už citovaný rozsudok Pammer a Hotel Alpenhof, v ktorom, pokiaľ ide o osobitné kritérium uvedené v článku 15 ods. 1 písm. c), sa použilo kritérium úrovne doménového mena (bod 83).
Znovu pozri už citovaný rozsudok Pammer a Hotel Alpenhof, bod 84.
PICHLER, R.: c. d., kapitola 25, bod 224, a ROTH, I.: c. d., s. 283.
na súdy členského štátu, kde má sídlo vydavateľ správy, ktorá porušila práva na ochranu osobnosti, pričom tieto súdy majú právomoc priznať náhradu celej škody vyplývajúcej z porušenia uvedených práv, alebo na súdy každého členského štátu, v ktorom bola správa šírená a v ktorom podľa svojho tvrdenia utrpel držiteľ práva na ochranu osobnosti zásah do svojej dobrej povesti, pričom tieto súdy majú právomoc priznať iba náhradu škody spôsobenej v členskom štáte súdu, na ktorý bola podaná žaloba, alebo na súdy členského štátu, v ktorom sa nachádza
Pozri najmä rozsudky z
V tejto súvislosti pozri MARTINY, D., in
Odôvodnenie č. 23 smernice 2000/31 opakuje rovnakú myšlienku dodávajúc, že
Je to prípad Rakúskej republiky, Francúzskej republiky, Luxemburského veľkovojvodstva, Českej republiky, Poľskej republiky, Portugalskej republiky a Slovenskej republiky.
Spolková republika Nemecko, Belgické kráľovstvo, Cyperská republika, Dánske kráľovstvo, Estónska republika, Fínska republika, Helénska republika, Maďarská republika, Írsko, Talianska republika, Lotyšská republika, Litovská republika, Maltská republika, Holandské kráľovstvo, Španielske kráľovstvo, Švédske kráľovstvo, Rumunsko a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska.
To je práve prípad Spolkovej republiky Nemecko.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z
ÁLVAREZ RUBIO, J. J. (ed.):
Pozri SÁNCHEZ LORENZO, S.:
na súdy členského štátu, kde má sídlo vydavateľ správy, ktorá porušila práva na ochranu osobnosti, pričom tieto súdy majú právomoc priznať náhradu celej škody vyplývajúcej z porušenia uvedených práv, alebo na súdy každého členského štátu, v ktorom bola správa šírená a v ktorom podľa svojho tvrdenia utrpel držiteľ práva na ochranu osobnosti zásah do svojej dobrej povesti, pričom tieto súdy majú právomoc priznať iba náhradu škody spôsobenej v členskom štáte súdu, na ktorý bola podaná žaloba, alebo na súdy členského štátu, v ktorom sa nachádza