|
Úradný vestník |
SK Séria L |
|
2025/2 |
8.1.2025 |
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2025/2
z 27. novembra 2024,
ktorou sa mení smernica 2009/138/ES, pokiaľ ide o proporcionalitu, kvalitu dohľadu, predkladanie informácií, opatrenia týkajúce sa dlhodobých záruk, makroprudenciálne nástroje, riziká ohrozujúce udržateľnosť a dohľad nad skupinou a cezhraničný dohľad, a ktorou sa menia smernice 2002/87/ES a 2013/34/EÚ
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 53 ods. 1, článok 62 a článok 114,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),
keďže:
|
(1) |
Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES (3) sa pre sektor poistenia a zaistenia vytvorili harmonizovanejšie prudenciálne pravidlá založené viac na rizikách. Niektoré ustanovenia uvedenej smernice podliehajú doložkám o preskúmaní. Uplatňovanie uvedenej smernice významne prispelo k posilneniu finančného systému v Únii a zvýšilo odolnosť poisťovní a zaisťovní voči rôznym rizikám. Hoci je táto smernica veľmi komplexná, nerieši všetky zistené nedostatky ovplyvňujúce poisťovne a zaisťovne. |
|
(2) |
Pandémia ochorenia COVID-19 spôsobila také obrovské sociálno-ekonomické škody, že je potrebná udržateľná, inkluzívna a spravodlivá obnova hospodárstva Únie. Podobne sa stále prejavujú hospodárske a sociálne dôsledky útočnej vojny Ruska proti Ukrajine. V dôsledku toho je práca na politických prioritách Únie ešte naliehavejšia, najmä pokiaľ ide o zabezpečenie toho, aby hospodárstvo pracovalo pre ľudí, a dosiahnutie cieľov stanovených v Európskej zelenej dohode. Sektor poistenia a zaistenia môže európskym podnikom poskytnúť súkromné zdroje financovania a môže zvýšiť odolnosť hospodárstva zabezpečením ochrany pred širokou škálou rizík. Vzhľadom na túto dvojitú úlohu má tento sektor veľký potenciál prispieť k dosiahnutiu priorít Únie. |
|
(3) |
Ako sa zdôrazňuje v oznámení Komisie z 24. septembra 2020 o únii kapitálových trhov pre ľudí a podniky, nabádanie inštitucionálnych investorov, najmä poisťovateľov, aby robili viac dlhodobých investícií, bude dôležité pre podporu opätovnej ekvitizácie v podnikovom sektore. S cieľom pomôcť poisťovateľom prispieť k financovaniu hospodárskej obnovy Únie by sa prudenciálny rámec mal upraviť tak, aby sa v ňom lepšie zohľadňovala dlhodobá povaha poisťovacej činnosti. Najmä pri výpočte kapitálovej požiadavky na solventnosť podľa štandardného vzorca by sa mala uľahčiť možnosť používať priaznivejší štandardný parameter pre investície do akcií, ktoré sú držané z dlhodobého hľadiska, ak poisťovne a zaisťovne spĺňajú zodpovedné a spoľahlivé kritériá, ktorými sa zachováva ochrana poistníkov a finančná stabilita. Cieľom týchto kritérií by malo byť zabezpečiť, aby poisťovne a zaisťovne dokázali zabrániť nútenému predaju akcií, ktoré sa majú držať dlhodobo, a to aj za stresových trhových podmienok. Keďže poisťovne a zaisťovne majú širokú škálu nástrojov na riadenie rizík, aby sa vyhli takémuto nútenému predaju, tieto kritériá by mali uznať takúto rôznorodosť a nemali by vyžadovať zákonné alebo zmluvné oddelenie dlhodobých investičných aktív, aby mohli poisťovne a zaisťovne využívať výhodnejší štandardný parameter pre kapitálové investície. Okrem toho, manažment poisťovne alebo zaisťovne by sa mal zaviazať k minimálnemu obdobiu držby akcií, do ktorých poisťovňa alebo zaisťovňa investuje prostredníctvom písomných koncepcií, a preukázať schopnosť poisťovne alebo zaisťovne udržiavať tieto akcie počas uvedeného obdobia držby. |
|
(4) |
Úpravy, ktoré lepšie zohľadňujú dlhodobý charakter poisťovacej činnosti, by mohli viesť k zvýšeniu voľne dostupného kapitálu v dôsledku zníženia kapitálovej požiadavky na solventnosť. V takom prípade by poisťovne a zaisťovne mali zvážiť taký postup, aby nerozdelili uvoľnený kapitál medzi akcionárov alebo na manažérske bonusy, ale mali by sa snažiť nasmerovať uvoľnený kapitál na produktívne investície do reálnej ekonomiky s cieľom podporiť oživenie hospodárstva a širšie politické ciele Únie. |
|
(5) |
Poisťovatelia a zaisťovatelia majú slobodu investovať kdekoľvek na svete a nie sú obmedzení len na Úniu. Investície v tretích krajinách môžu prispieť aj k všeobecným politikám Únie alebo členských štátov v oblasti rozvojovej pomoci. Poisťovne a zaisťovne by preto mali zabezpečiť, aby ich investičná politika odrážala ciele aktualizovaného zoznamu EÚ obsahujúceho jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely, a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (4), pokiaľ ide o vysokorizikové tretie krajiny. |
|
(6) |
Komisia sa vo svojom oznámení z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode zaviazala lepšie začleniť riadenie klimatických a environmentálnych rizík do prudenciálneho rámca Únie. Európska zelená dohoda je novou stratégiou rastu Únie, ktorej cieľom je do roku 2050 transformovať Úniu na moderné a konkurencieschopné hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje, bez akejkoľvek kladnej bilancie emisií skleníkových plynov. Prispeje k cieľu vybudovať hospodárstvo, ktoré pracuje pre ľudí, posilniť sociálne trhové hospodárstvo Únie, zabezpečiť, aby bolo pripravené na budúcnosť a aby prinášalo stabilitu, pracovné miesta, rast a investície. Komisia vo svojom návrhu európskeho právneho predpisu v oblasti klímy zo 4. marca 2020 navrhla, aby bol cieľ klimatickej neutrality a odolnosti proti zmene klímy do roku 2050 pre Úniu záväzný. Uvedený návrh prijal Európsky parlament a Rada a nadobudol účinnosť 29. júla 2021 (5). Ambícia Komisie zabezpečiť celosvetové vedúce postavenie Únie do roku 2050 bola zdôraznená v správe o strategickom výhľade za rok 2021, v ktorej sa budovanie odolných a nadčasových hospodárskych a finančných systémov označuje za strategickú oblasť činnosti. |
|
(7) |
Rámec EÚ pre udržateľné financovanie bude zohrávať kľúčovú úlohu pri plnení cieľov stanovených v Európskej zelenej dohode a právne predpisy na ochranu životného prostredia by sa mali doplniť rámcom pre udržateľné financovanie, ktorým sa financovanie nasmeruje do investícií, ktoré znižujú expozíciu voči klimatickým a environmentálnym rizikám. Komisia sa vo svojom oznámení zo 6. júla 2021 o stratégii financovania prechodu na udržateľné hospodárstvo zaviazala navrhnúť zmeny smernice 2009/138/ES s cieľom konzistentne začleňovať riziká ohrozujúce udržateľnosť do riadenia rizika poisťovateľov tým, že sa od poisťovateľov bude vyžadovať analýza scenára klimatických zmien. |
|
(8) |
V nedávnej minulosti sa predložili a prijali mnohé legislatívne akty s cieľom zvýšiť odolnosť a prispieť k udržateľnosti, najmä pokiaľ ide o vykazovanie informácií o udržateľnosti, vrátane nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088 (6), smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2464 (7) a smernice o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2019/1937, pričom všetky uvedené právne predpisy majú vplyv na sektor poistenia a zaistenia. |
|
(9) |
Kľúčovým cieľom tejto pozmeňujúcej smernice je ďalšia integrácia vnútorného poistného trhu Únie. Integrácia vnútorného poistného trhu zvyšuje hospodársku súťaž a dostupnosť poistných produktov v členských štátoch v prospech podnikateľských subjektov a spotrebiteľov. Zlyhania poistenia na vnútornom poistnom trhu Únie od uplatňovania smernice 2009/138/ES zdôrazňujú potrebu väčšej konzistentnosti a konvergencie dohľadu v celej Únii. Dohľad nad poisťovňami a zaisťovňami pôsobiacimi na základe slobody poskytovať služby a práva usadiť sa by sa mal ďalej zlepšovať bez toho, aby sa narušil cieľ ďalšej integrácie vnútorného poistného trhu s cieľom zabezpečiť jednotnú ochranu spotrebiteľa a spravodlivú hospodársku súťaž na celom vnútornom trhu. |
|
(10) |
V smernici 2009/138/ES sa vylučujú určité podniky z rozsahu jej pôsobnosti vzhľadom na ich veľkosť. Po prvých rokoch uplatňovania smernice 2009/138/ES a s cieľom zabezpečiť, aby sa smernica nenáležite nevzťahovala na podniky menšej veľkosti, je vhodné preskúmať tieto vylúčenia zvýšením daných prahových hodnôt, aby sa uvedená smernica nevzťahovala na malé podniky, ktoré spĺňajú určité podmienky. Ako je tomu už aj v prípade poisťovní vylúčených z rozsahu pôsobnosti smernice 2009/138/ES, podniky, ktoré využívajú takéto zvýšené prahové hodnoty, by mali mať možnosť ponechať si povolenie alebo oň požiadať podľa uvedenej smernice s cieľom využívať jednotné povolenie ustanovené v danej smernici a členské štáty by mali mať možnosť uplatňovať na poisťovne, ktoré sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti smernice 2009/138/ES, ustanovenia, ktoré sú podobné alebo rovnaké ako ustanovenia uvedenej smernice. |
|
(11) |
Smernica 2009/138/ES sa nevzťahuje na činnosť v oblasti poskytovania asistenčných služieb, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 6 ods. 1 uvedenej smernice. Prvá podmienka stanovuje, že pomoc sa poskytuje v súvislosti s nehodami alebo poruchami cestného vozidla, ktoré sa vyskytnú na území členského štátu podniku, ktorý poskytuje poistné krytie. Toto ustanovenie by mohlo naznačovať, že požiadavka mať povolenie ako poisťovateľ, by sa vzťahovala na poskytovateľov pomoci cestným vozidlám v prípade nehody alebo poruchy, ktorá sa vyskytne hneď za hranicami, a mohla by neprimerane narušiť poskytovanie pomoci. Z tohto dôvodu je vhodné túto podmienku preskúmať. Podmienka podľa článku 6 ods. 1 písm. a) smernice 2009/138/ES by sa preto mala rozšíriť na nehody alebo poruchy cestného vozidla, ktoré sa príležitostne vyskytnú v susednej krajine členského štátu podniku, ktorý poskytuje poistné krytie. |
|
(12) |
Informácie o všetkých žiadostiach o povolenie na začatie podnikania v členskom štáte a výsledky posúdenia takýchto žiadostí by mohli poskytnúť základné informácie na posúdenie žiadostí v iných členských štátoch. Žiadateľ by preto mal informovať dotknutý orgán dohľadu o predošlých zamietnutiach žiadostí o povolenie alebo odňatiach povolenia v inom členskom štáte. |
|
(13) |
Pred udelením povolenia poisťovni alebo zaisťovni, ktorá je dcérskym podnikom podniku nachádzajúceho sa v inom členskom štáte alebo ktorá bude pod kontrolou rovnakej právnickej alebo fyzickej osoby ako iná poisťovňa alebo zaisťovňa nachádzajúca sa v inom členskom štáte, by sa mal orgán dohľadu členského štátu, ktorý udeľuje povolenie, poradiť s orgánmi dohľadu všetkých dotknutých členských štátov. Vzhľadom na nárast činností poisťovacích skupín v rôznych členských štátoch je potrebné, aby sa zlepšilo konvergentné uplatňovanie práva Únie a výmena informácií medzi orgánmi dohľadu, najmä pred udelením povolenia. Preto v prípade, že je potrebné sa poradiť s viacerými orgánmi dohľadu, každý dotknutý orgán dohľadu by mal mať možnosť požiadať orgán dohľadu členského štátu, v ktorom prebieha proces udeľovania povolenia budúcej poisťovni alebo zaisťovni skupiny, o spoločné posúdenie žiadosti o povolenie. Rozhodnutie o udelení povolenia je naďalej v právomoci orgánu dohľadu domovského členského štátu, v ktorom dotknutý podnik žiada o povolenie. Pri prijímaní tohto rozhodnutia by sa však mali zohľadniť výsledky spoločného posúdenia. |
|
(14) |
Smernica 2009/138/ES by sa mala uplatňovať v súlade so zásadou proporcionality. S cieľom uľahčiť primerané uplatňovanie smernice na podniky, ktoré sú menšie a menej zložité než priemerný podnik, a zabezpečiť, aby sa na ne nevzťahovali neprimerane zaťažujúce požiadavky, je potrebné stanoviť kritériá založené na rizikách umožňujúce identifikovanie takýchto podnikov. |
|
(15) |
Podniky, ktoré spĺňajú kritériá založené na riziku, by malo byť možné klasifikovať ako malé a menej zložité podniky v súlade s jednoduchým postupom oznamovania. Ak orgán dohľadu v obmedzenej lehote po takomto oznámení nevznesie proti klasifikácii námietku z náležite opodstatnených dôvodov súvisiacich s posúdením príslušných kritérií, mal by sa tento podnik považovať za malý a menej zložitý podnik. Keď sa podnik klasifikuje ako malý a menej zložitý, v zásade by mal podnik automaticky využívať identifikované opatrenia v oblasti proporcionality týkajúce sa predkladania informácií, zverejňovania informácií, správy a riadenia, revízie písomných koncepcií, výpočtu technických rezerv, posúdenia vlastného rizika a solventnosti a plánov riadenia rizika likvidity. |
|
(16) |
Ak majú orgány dohľadu, odchylne od automatického využívania opatrení v oblasti proporcionality, vážne obavy v súvislosti s rizikovým profilom jednotlivých malých a menej zložitých podnikov, orgány dohľadu by mali mať právomoc požiadať dotknutý podnik, aby sa zdržal použitia jedného alebo viacerých opatrení v oblasti proporcionality. Takáto právomoc sa môže použiť, ak zistia, že kapitálová požiadavka na solventnosť už nie je splnená, ak existuje riziko nedodržania, ak sa rizikový profil podniku podstatne zmení, alebo ak je systém správy a riadenia podniku neúčinný. |
|
(17) |
Je vhodné, aby boli opatrenia v oblasti proporcionality dostupné aj pre podniky, ktoré nie sú klasifikované ako malé a menej zložité podniky, v prípade ktorých je však splnenie niektorých požiadaviek smernice 2009/138/ES príliš nákladné a zložité vzhľadom na riziká spojené s činnosťou vykonávanou takýmito podnikmi. Týmto podnikom by sa malo povoliť používať opatrenia v oblasti proporcionality na základe individuálnej analýzy a po získaní predchádzajúceho súhlasu od ich orgánov dohľadu. |
|
(18) |
Riadne uplatňovanie zásady proporcionality je kľúčové, aby sa zabránilo nadmernému zaťaženiu poisťovní a zaisťovní. Z tohto dôvodu by poisťovne a zaisťovne mali predkladať svojim orgánom dohľadu informácie, len ak došlo k zmene rozsahu pôsobnosti opatrení v oblasti proporcionality, ktoré uplatňujú. |
|
(19) |
Kaptívne poisťovne a kaptívne zaisťovne, ktoré kryjú len riziká spojené s priemyselnou alebo obchodnou skupinou, do ktorej patria, predstavujú osobitný rizikový profil, ktorý by sa mal zohľadniť pri vymedzovaní niektorých požiadaviek, najmä pokiaľ ide o vlastné posúdenie rizika a solventnosti, zverejňovanie informácií a súvisiace splnomocnenia, na základe ktorých môže Komisia bližšie určiť pravidlá týkajúce sa takýchto požiadaviek. Kaptívne poisťovne a kaptívne zaisťovne by okrem toho mali mať možnosť takisto využívať opatrenia v oblasti proporcionality, ak sú klasifikované ako malé a menej zložité podniky. |
|
(20) |
Je dôležité, aby si poisťovne a zaisťovne udržiavali dobrú finančnú situáciu. Na tento účel sa v smernici 2009/138/ES stanovuje finančný dohľad, pokiaľ ide o solventnosť podniku, vytvorenie technických rezerv, jeho aktíva a použiteľné vlastné zdroje. Systém správy a riadenia podniku je však takisto dôležitým faktorom udržiavania finančného zdravia podniku. Na tento účel by sa od orgánov dohľadu malo vyžadovať, aby v rámci svojho finančného dohľadu nad poisťovňami a zaisťovňami vykonávali pravidelné kontroly systému správy a riadenia. |
|
(21) |
Orgány dohľadu by mali byť oprávnené dostávať od každej poisťovne a zaisťovne pod dohľadom a jej skupín aspoň raz za tri roky pravidelnú opisnú správu s informáciami o činnosti a výkonnosti, systéme správy a riadenia, rizikovom profile, riadení kapitálu a inými relevantnými informáciami na účely solventnosti. S cieľom zjednodušiť túto požiadavku na predkladanie informácií pre skupiny poisťovní a zaisťovní by malo byť za určitých podmienok možné predkladať informácie z pravidelnej správy orgánom dohľadu týkajúcej sa skupiny a jej dcérskych podnikov súhrnným spôsobom za celú skupinu. |
|
(22) |
Malo by sa zabezpečiť, aby sa malé a menej zložité podniky uprednostňovali pri udeľovaní výnimiek a obmedzení orgánmi dohľadu týkajúcich sa predkladania informácií. V prípade tohto druhu subjektov by sa procesom oznamovania, ktorý sa uplatňuje na podniky klasifikované ako malé a menej zložité, mala zabezpečiť dostatočná istota, pokiaľ ide o používanie výnimiek a obmedzení týkajúcich sa predkladania informácií. |
|
(23) |
Lehoty na predkladanie a zverejňovanie informácií by mali byť v smernici 2009/138/ES jasne stanovené. Je však potrebné uznať, že výnimočné okolnosti, najmä núdzové situácie v oblasti zdravia, prírodné katastrofy a iné extrémne udalosti, by poisťovniam a zaisťovniam mohli znemožniť takéto predkladanie a zverejňovanie informácií v stanovených lehotách. Komisia by preto mala byť splnomocnená za takých okolností predĺžiť lehoty, a to po konzultácii s Európskym orgánom dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (ďalej len „EIOPA“) zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (8). |
|
(24) |
V smernici 2009/138/ES sa stanovuje, že orgány dohľadu majú posúdiť, či akákoľvek nová osoba poverená riadením poisťovne alebo zaisťovne alebo vykonávaním kľúčovej funkcie spĺňa požiadavky na vhodnosť a odbornosť. Osoby, ktoré riadia podnik alebo vykonávajú kľúčovú funkciu, by však mali neustále spĺňať požiadavky na vhodnosť a odbornosť. V prípade nedodržania požiadaviek týkajúcich sa vhodnosti a odbornosti by orgány dohľadu mali mať právomoc prijímať opatrenia, ako je vo vhodných prípadoch odvolanie dotknutej osoby z príslušnej pozície. |
|
(25) |
Keďže činnosťami poistenia by mohli vzniknúť alebo sa zväčšiť riziká pre finančnú stabilitu, mali by poisťovne a zaisťovne do svojich činností upisovania, investičných činností a činností riadenia rizík zahrnúť makroprudenciálne hľadiská a analýzy. Mohlo by to zahŕňať zohľadnenie potenciálneho správania iných účastníkov trhu, makroekonomických rizík, ako sú poklesy kreditného cyklu alebo znížená trhová likvidita, alebo nadmernej koncentrácie na trhovej úrovni pri určitých druhoch aktív, protistrán alebo sektorov. |
|
(26) |
Poisťovne a zaisťovne by mali byť v prípade, že to vyžadujú orgány dohľadu, povinné zohľadniť vo svojom posúdení rizika a solventnosti všetky relevantné makroprudenciálne informácie, ktoré poskytnú orgány dohľadu. S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie takýchto dodatočných makroprudenciálnych požiadaviek by orgán EIOPA mal vypracovať návrh regulačných technických predpisov týkajúci sa rozsahu ich uplatňovania, v ktorých sa stanovia kritériá, ktoré majú orgány dohľadu zohľadniť pri určovaní podnikov, na ktoré sa opatrenie vzťahuje. Orgány dohľadu by mali analyzovať výsledky vlastného posúdenia rizika a solventnosti poisťovní a zaisťovní, od ktorých sa vyžaduje zohľadnenie makroprudenciálnych informácií a ktoré patria do ich jurisdikcie, agregovať ich a poskytovať poisťovniam a zaisťovniam vstupy o prvkoch, ktoré by sa mali zohľadniť pri ich budúcich vlastných posúdeniach rizika a solventnosti, najmä pokiaľ ide o makroprudenciálne riziká. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby v prípade, že poveria orgán alebo inštitúciu makroprudenciálnym mandátom, sa tomuto makroprudenciálnemu orgánu poskytovali výsledky a zistenia makroprudenciálnych posúdení orgánmi dohľadu. |
|
(27) |
V súlade s jednotnými zásadami Medzinárodnej asociácie orgánov dohľadu v poisťovníctve prijatými v roku 2011 by vnútroštátne orgány dohľadu mali vedieť identifikovať, monitorovať a analyzovať vývoj na trhu a finančný vývoj, ktorý by mohol mať vplyv na poisťovne a zaisťovne, alebo trhy poistenia a zaistenia, a mali by tieto informácie používať pri dohľade nad jednotlivými poisťovňami alebo zaisťovňami. Orgány dohľadu by pri plnení týchto úloh mali vo vhodných prípadoch využívať informácie a poznatky získané inými orgánmi dohľadu. |
|
(28) |
Inštitúcie alebo orgány s makroprudenciálnym mandátom sú zodpovedné za makroprudenciálnu politiku pre svoj vnútroštátny trh poistenia a zaistenia. Makroprudenciálnu politiku môže vykonávať orgán dohľadu alebo iný orgán či subjekt poverený touto činnosťou. |
|
(29) |
Dobrá koordinácia medzi orgánmi dohľadu a príslušnými orgánmi a orgánmi s makroprudenciálnym mandátom je dôležitá na identifikáciu, monitorovanie a analýzu možných rizík ohrozujúcich stabilitu finančného systému, ktoré by mohli ovplyvniť poisťovne a zaisťovne, ako aj prijatie opatrení s cieľom účinne a primerane riešiť tieto riziká. V rámci spolupráce medzi orgánmi by takisto malo byť cieľom zabraňovať akejkoľvek forme duplicitných alebo nekonzistentných opatrení. |
|
(30) |
Nemalo by sa brániť výmene informácií medzi orgánmi dohľadu a daňovými orgánmi. Takáto výmena informácií by mala byť v súlade s vnútroštátnym právom, a ak informácie pochádzajú z iného členského štátu, mali by sa vymieňať len s výslovným súhlasom príslušného orgánu, od ktorého tieto informácie pochádzajú. |
|
(31) |
Smernicou 2009/138/ES sa vyžaduje, aby bolo pravidelné vlastné posúdenie rizika a solventnosti neoddeliteľnou súčasťou obchodnej stratégie poisťovní a zaisťovní. Niektoré riziká, ako sú riziká spojené so zmenou klímy, sa ťažko vyčísľujú alebo sa prejavujú počas dlhšieho obdobia, ako je obdobie použité na kalibráciu kapitálovej požiadavky na solventnosť. Tieto riziká možno lepšie zohľadniť vo vlastnom posúdení rizika a solventnosti. Ak poisťovne a zaisťovne majú významnú expozíciu voči rizikám spojeným so zmenou klímy, malo by sa od nich vyžadovať, aby v primeraných intervaloch a ako súčasť vlastného posúdenia rizika a solventnosti vykonávali analýzy vplyvu dlhodobých scenárov rizika spojeného so zmenou klímy na svoju činnosť. Takéto analýzy by mali byť primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík obsiahnutých v činnosti podnikov. Predovšetkým, zatiaľ čo posúdenie významnosti expozície voči rizikám spojeným so zmenou klímy by sa malo vyžadovať od všetkých poisťovní a zaisťovní, analýzy dlhodobého scenára klimatických zmien by sa nemali vyžadovať v prípade malých a menej zložitých podnikov. |
|
(32) |
Podniky by mali vypracovať a monitorovať vykonávanie osobitných plánov s cieľom riešiť finančné riziká vyplývajúce z faktorov udržateľnosti. Ak sa od skupiny vyžaduje, aby vypracovala takýto plán na úrovni skupiny, malo by sa zabezpečiť, aby sa v prípade dcérskych poisťovní a zaisťovní skupiny upustilo od požiadavky na vypracovanie plánov na individuálnej úrovni, ak sú v pláne na úrovni skupiny zohľadnené všetky relevantné aspekty týchto dcérskych spoločností. |
|
(33) |
Smernicou 2009/138/ES sa vyžaduje, aby sa prostredníctvom správy o solventnosti a finančnom stave aspoň raz ročne zverejňovali základné informácie. Táto správa je zameraná na poistníkov a príjemcov plnení na jednej strane a analytikov a iných odborníkov na trhu na strane druhej. S cieľom reagovať na potreby a očakávania týchto dvoch rôznych skupín by sa mal obsah správy rozdeliť na dve časti. Prvá časť, ktorá je určená najmä poistníkom a príjemcom plnení, by mala obsahovať kľúčové informácie o činnosti, výkonnosti, riadení kapitálu a rizikovom profile. Druhá časť, ktorá je určená odborníkom na trhu, by mala obsahovať podrobné informácie o podnikaní a o systéme správy a riadenia, konkrétne informácie o technických rezervách a iných záväzkoch, solventnosti, ako aj ďalšie údaje relevantné pre špecializovaných analytikov. |
|
(34) |
Poisťovne a zaisťovne môžu upraviť príslušnú časovú štruktúru bezrizikovej úrokovej miery na výpočet najlepšieho odhadu v súlade s pohybmi kreditnej prirážky svojich aktív po schválení orgánom dohľadu (ďalej len „párovacia korekcia“) alebo v súlade s priemerným pohybom prirážky aktív v držbe poisťovní a zaisťovní v danej mene alebo krajine (ďalej len „korekcia volatility“). Časť správy o solventnosti a finančnom stave zameraná na poistníkov a príjemcov plnení by mala obsahovať len informácie, ktoré sa pokladajú za relevantné pre rozhodovanie priemerného poistníka alebo príjemcu plnení. Poisťovne a zaisťovne by mali zverejňovať vplyv neuplatnenia párovacej korekcie, korekcie volatility a prechodných opatrení týkajúcich sa bezrizikových úrokových mier a technických rezerv na svoju finančnú situáciu, takéto informácie by sa však nemali považovať za relevantné pre rozhodovanie priemerného poistníka alebo príjemcu plnení. Takéto zverejňovanie by sa preto malo zahrnúť do časti správy o solventnosti a finančnom stave zameranej na odborníkov na trhu, a nie do časti zameranej na poistníkov a príjemcov plnení. |
|
(35) |
Požiadavky na zverejňovanie informácií by pre poisťovne a zaisťovne nemali predstavovať nadmerné zaťaženie. Na tento účel by sa do smernice 2009/138/ES mali zahrnúť určité zjednodušenia a opatrenia v oblasti proporcionality, najmä ak neohrozujú čitateľnosť údajov poskytovaných poisťovňami a zaisťovňami. Okrem toho by sa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ (9) mala zmeniť tak, aby malé a menej zložité podniky mohli obmedziť svoje vykazovanie informácií o udržateľnosti podľa zjednodušených štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti MSP stanovených v uvedenej smernici. |
|
(36) |
S cieľom zaručiť najvyšší stupeň presnosti informácií zverejňovaných verejnosti by niektoré prvky správy o solventnosti a finančnom stave mali podliehať auditu. Takáto požiadavka na audit by sa mala vzťahovať aspoň na súvahu posudzovanú v súlade s kritériami oceňovania stanovenými v smernici 2009/138/ES. |
|
(37) |
Keďže sa neočakáva, že malé a menej zložité podniky budú relevantné pre finančnú stabilitu Únie, je vhodné zahrnúť výnimku z požiadavky na audit správy o solventnosti a finančnom stave pre uvedené podniky. Podobne z dôvodu osobitného rizikového profilu a špecifickosti kaptívnych poisťovní a kaptívnych zaisťovní je vhodné neukladať im požiadavku na audit. Členské štáty, ktoré už uplatňujú požiadavky na audit na všetky podniky alebo iné prvky správy o solventnosti a finančnom stave ako súvaha, by však mali mať možnosť naďalej uplatňovať takéto požiadavky. |
|
(38) |
Je potrebné uznať, že hoci je požiadavka na audit prospešná, predstavovala by pre každý podnik dodatočné zaťaženie. Preto by sa pre poisťovne a zaisťovne a pre skupiny poisťovní a zaisťovní mali predĺžiť lehoty na každoročné predkladanie a zverejňovanie informácií, aby sa im poskytol dostatočný čas na vypracovanie auditovaných správ. |
|
(39) |
V usmerneniach orgánu EIOPA o podávaní správ na účely finančnej stability sa už stanovujú kritériá na identifikáciu poisťovní a zaisťovní, ktoré sú relevantné pre stabilitu finančných systémov v Únii. |
|
(40) |
Malo by sa zabezpečiť, aby metódy výpočtu technických rezerv v súvislosti so zmluvami s opciami a zárukami boli primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík, ktorým poisťovateľ čelí. Z tohto hľadiska by sa mali poskytnúť určité zjednodušenia. |
|
(41) |
Kapitálové náklady by sa mali znížiť v porovnaní s úrovňou stanovenou v čase prijatia smernice 2009/138/ES a delegovaných aktov prijatých podľa uvedenej smernice, pričom by sa mala zachovať dostatočná úroveň obozretnosti a ochrany poistníkov. Okrem toho by sa pri výpočte rizikovej marže mala zohľadniť časová závislosť rizík a mala by sa znížiť výška rizikovej marže, najmä v prípade dlhodobých záväzkov, čím by sa znížila citlivosť rizikovej marže na zmeny úrokových sadzieb. Preto by sa mal zaviesť exponenciálny a časovo závislý prvok. |
|
(42) |
V smernici 2009/138/ES sa vyžaduje, aby sa výška použiteľných vlastných zdrojov potrebných na podporu poistných a zaistných záväzkov určila na účely výpočtu rizikovej marže a aby sa miera nákladov na kapitál rovnala dodatočnej sadzbe presahujúcej príslušnú bezrizikovú úrokovú mieru, ktorá by poisťovni alebo zaisťovni vznikla držbou uvedenej sumy použiteľných vlastných zdrojov. V smernici 2009/138/ES sa takisto vyžaduje, aby sa miera nákladov na kapitál pravidelne preskúmavala. Na tento účel by preskúmania mali zabezpečiť, aby miera nákladov na kapitál zostala založená na riziku a nepresiahla 5 %. |
|
(43) |
Určenie príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery by malo vyvážiť využívanie informácií odvodených z relevantných finančných nástrojov a schopnosť poisťovní a zaisťovní hedžovať úrokové miery odvodené z finančných nástrojov. Môže sa najmä stať, že menšie poisťovne a zaisťovne nebudú mať kapacity na hedžovanie úrokového rizika inými nástrojmi ako dlhopismi, úvermi alebo podobnými aktívami s pevnými peňažnými tokmi. Príslušná časová štruktúra bezrizikovej úrokovej miery by sa preto mala extrapolovať pre splatnosti, pri ktorých trhy s dlhopismi už nie sú efektívne, likvidné a transparentné. Pri metóde extrapolácie by sa však mali využívať informácie odvodené z iných relevantných finančných nástrojov ako dlhopisov, ak sú takéto informácie dostupné z efektívnych, likvidných a transparentných trhov pre splatnosti, pri ktorých trhy s dlhopismi už nie sú efektívne, likvidné a transparentné. Na zabezpečenie istoty a harmonizovaného uplatňovania a zároveň aj umožnenie včasnej reakcie na zmeny trhových podmienok by Komisia mala prijať delegované akty s cieľom bližšie určiť, ako by sa mala uplatňovať nová metóda extrapolácie. Vzhľadom na súčasné trhové podmienky by východiskový bod pre extrapoláciu eura k dátumu nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice mal zostať na rovnakej úrovni ako jej úroveň k 31. decembru 2023, konkrétne pri splatnosti 20 rokov. |
|
(44) |
Určenie príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery má významný vplyv na solventnosť, najmä v prípade životných poisťovní s dlhodobými záväzkami. Aby sa zabránilo narušeniu existujúcej poisťovacej činnosti a umožnil sa hladký prechod na novú metódu extrapolácie, je potrebné stanoviť postupné zavádzanie mechanizmu. Cieľom postupného zavádzania mechanizmu by malo byť zabrániť narušeniu trhu a zabezpečiť transparentnú cestu ku konečnej metóde extrapolácie. |
|
(45) |
Smernicou 2009/138/ES sa stanovuje korekcia volatility, ktorej cieľom je zmierniť vplyv nadmerných kreditných prirážok dlhopisov a ktorá je založená na referenčných portfóliách pre príslušné meny poisťovní a zaisťovní a v prípade eura na referenčných portfóliách pre vnútroštátne poistné trhy. Použitie jednotnej korekcie volatility pre celé meny alebo krajiny môže viesť k výhodám presahujúcim zmiernenie nadmerných kreditných prirážok dlhopisov, najmä ak je citlivosť príslušných aktív týchto poisťovní a zaisťovní na zmeny kreditných prirážok nižšia ako citlivosť príslušného najlepšieho odhadu na zmeny úrokových mier. Aby sa zabránilo takýmto nadmerným výhodám z korekcie volatility, mala by korekcia volatility podliehať schváleniu orgánom dohľadu a pri jej výpočte by sa mali zohľadniť charakteristiky špecifické pre podniky súvisiace s citlivosťou prirážky aktív a citlivosťou úrokovej miery najlepšieho odhadu technických rezerv. Okrem toho by sa ako dodatočné ochranné opatrenie mali zaviesť minimálne podmienky používania korekcie volatility. Členské štáty, z ktorých niektoré už podriaďujú použitie korekcie volatility procesu schvaľovania orgánom dohľadu, by mali mať možnosť rozšíriť podmienky schválenia tak, aby zahŕňali posúdenie na základe východiskových predpokladov korekcie volatility. Vzhľadom na doplňujúce ochranné opatrenia by sa poisťovniam a zaisťovniam malo umožniť, aby do základnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery pripočítali zvýšený podiel 85 % rizikovo upravenej prirážky odvodenej z reprezentatívnych portfólií. |
|
(46) |
Ak poisťovňa alebo zaisťovňa investuje do dlhových nástrojov, ktoré majú lepšiu kreditnú kvalitu ako dlhové nástroje obsiahnuté v reprezentatívnom portfóliu na výpočet korekcie volatility, korekcia volatility by mohla nadmerne kompenzovať stratu vlastných zdrojov spôsobenú rozšírením prirážok dlhopisov a mohla by viesť k neprimeranej volatilite vlastných zdrojov. S cieľom kompenzovať umelú volatilitu spôsobenú takýmito nadmernými kompenzáciami by poisťovne a zaisťovne mali mať v týchto prípadoch možnosť požiadať o úpravu korekcie volatility, v ktorej sa zohľadnia informácie o konkrétnych investíciách podniku do dlhových nástrojov. |
|
(47) |
Smernicou 2009/138/ES sa stanovuje zložka korekcie volatility špecifická pre konkrétnu krajinu, ktorej cieľom je zabezpečiť zmiernenie nadmerných prirážok aktív v konkrétnej krajine. Aktivácia zložky špecifickej pre konkrétnu krajinu je však založená na absolútnej prahovej hodnote a relatívnej prahovej hodnote, pokiaľ ide o rizikovo upravenú prirážku krajiny, čo môže viesť ku kaskádovým efektom, a tým zvýšiť volatilitu vlastných zdrojov poisťovní a zaisťovní. S cieľom zabezpečiť účinné zmiernenie nadmerných prirážok dlhopisov v konkrétnom členskom štáte, ktorého menou je euro, by sa zložka špecifická pre konkrétnu krajinu mala nahradiť makrozložkou, ktorá by sa mala vypočítať na základe rozdielov medzi rizikovo upravenou prirážkou pre euro a rizikovo upravenou prirážkou pre danú krajinu. Aby sa zabránilo kaskádovým efektom, malo by sa pri výpočte zabrániť diskontinuite, pokiaľ ide o vstupné parametre. |
|
(48) |
Na zohľadnenie vývoja investičných postupov poisťovní a zaisťovní by Komisia mala byť splnomocnená prijímať delegované akty s cieľom stanoviť kritériá použiteľnosti aktív, ktoré sa majú zahrnúť do vyhradeného portfólia aktív, ak by povaha aktív mohla viesť k rozdielnym postupom, pokiaľ ide o kritériá použiteľnosti a výpočtu párovacej korekcie. |
|
(49) |
S cieľom zabezpečiť, aby sa rovnaké zaobchádzanie uplatňovalo na všetky poisťovne a zaisťovne, ktoré počítajú korekciu volatility, alebo s cieľom zohľadniť vývoj na trhu by Komisia mala byť splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa bližšie určí výpočet prvkov korekcie volatility špecifických pre podniky. V prípade iných mien ako euro by sa pri výpočte prvkov korekcie volatility pre danú menu mala zohľadniť možnosť párovania peňažných tokov medzi pármi viazaných mien členských štátov pod podmienkou, že konzistentne zníži kurzové riziko. |
|
(50) |
Na účel výpočtu vlastných zdrojov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (10) by sa inštitúciám, ktoré patria k finančným konglomerátom, na ktoré sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES (11), mohlo povoliť, aby neodpočítali svoje významné investície do poisťovní alebo zaisťovní za predpokladu splnenia určitých kritérií. Je potrebné zabezpečiť, aby prudenciálne pravidlá uplatniteľné na poisťovne alebo zaisťovne a úverové inštitúcie umožňovali primerané rovnaké podmienky pre finančné skupiny s dominantným bankovým prvkom a finančné skupiny s dominantným poisťovacím prvkom. Preto by sa aj poisťovniam alebo zaisťovniam malo za podobných podmienok povoliť, aby od svojich použiteľných vlastných zdrojov neodpočítali účasti v úverových a finančných inštitúciách. Dohľad nad skupinou v súlade so smernicou 2009/138/ES alebo doplnkový dohľad v súlade so smernicou 2002/87/ES by sa mali uplatňovať najmä na skupinu zahŕňajúcu poisťovňu alebo zaisťovňu a prepojenú inštitúciu. Okrem toho by účasť v inštitúcii mala byť pre poisťovňu alebo zaisťovňu investíciou do akcií strategickej povahy a orgány dohľadu by mali byť spokojné s úrovňou integrovaného riadenia, riadenia rizík a vnútorných kontrol, pokiaľ ide o subjekty v rozsahu pôsobnosti dohľadu nad skupinou alebo doplnkového dohľadu. |
|
(51) |
Existujúcimi limitmi stanovenými na úrovni symetrickej úpravy sa obmedzuje schopnosť tejto úpravy zmierniť potenciálne procyklické účinky finančného systému a zabrániť situácii, v ktorej sú poisťovne a zaisťovne neprimerane nútené získavať dodatočný kapitál alebo predávať svoje investície v dôsledku neudržateľných nepriaznivých pohybov na finančných trhoch, ako sú napríklad pohyby vyvolané pandémiou ochorenia COVID-19. Symetrická úprava by sa preto mala zmeniť tak, aby umožňovala väčšie zmeny štandardnej kapitálovej požiadavky a ďalej zmierňovala vplyv prudkého zvýšenia alebo poklesu na akciových trhoch. |
|
(52) |
S cieľom zvýšiť proporcionalitu v rámci kvantitatívnych požiadaviek by poisťovne a zaisťovne mali mať možnosť vypočítať kapitálovú požiadavku pre nevýznamné riziká podľa štandardného vzorca so zjednodušeným postupom na obdobie najviac troch rokov. Takýto zjednodušený postup by mal podnikom umožniť odhadnúť kapitálovú požiadavku pre nevýznamné riziko na základe primeranej objemovej veličiny, ktorá sa v priebehu času mení. Tento postup by mal byť založený na spoločných pravidlách a mal by podliehať spoločným kritériám identifikácie nevýznamných rizík. |
|
(53) |
Poisťovne a zaisťovne, ktoré využívajú párovaciu korekciu, musia identifikovať, spravovať a riadiť vyhradené portfólio aktív a záväzkov oddelene od ostatných častí svojej činnosti, a preto nemajú povolené kryť riziká vyplývajúce z iných svojich činností prostredníctvom vyhradeného portfólia aktív. Oddelené riadenie portfólia však nevedie k zvýšeniu korelácie medzi rizikami vznikajúcimi v tomto portfóliu a rizikami vznikajúcimi pri ostatných činnostiach podniku. Poisťovne a zaisťovne, ktoré využívajú párovaciu korekciu, by preto mali mať možnosť počítať svoju kapitálovú požiadavku na solventnosť na základe predpokladu úplnej diverzifikácie medzi aktívami a záväzkami portfólia a ostatných činností podniku, pokiaľ portfóliá aktív pokrývajúce zodpovedajúci najlepší odhad poistných alebo zaistných záväzkov netvoria oddelene spravovaný fond. |
|
(54) |
Potreba náležite zohľadniť mimoriadne nízke a záporné úrokové sadzby v dohľade nad poisťovníctvom vznikla v dôsledku toho, čo bolo zaznamenané na trhoch v posledných rokoch. To by sa malo dosiahnuť opätovnou kalibráciou podmodulu úrokového rizika, aby sa zohľadnila existencia záporného výnosového prostredia. Zároveň by metodika, ktorá sa má použiť, nemala viesť k nerealisticky veľkým poklesom likvidnej časti krivky, ktorým by sa dalo predísť tým, že sa stanoví explicitná spodná hranica, ktorá bude predstavovať dolnú hranicu záporných úrokových sadzieb. V súlade s dynamikou úrokových sadzieb by sa Komisia mala zamerať na zavedenie spodnej hranice, ktorá je skôr závislá od času než paušálna, a to v rozsahu, v akom dostupné údaje o trhu umožňujú spoľahlivú kalibráciu takejto časovej závislosti založenú na riziku. |
|
(55) |
Komisia spojila všetky splnomocnenia stanovené v smernici 2009/138/ES v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2015/35 (12). Tento prístup dobre fungoval pri vykonávaní uvedenej smernice a uľahčil dodržiavanie tohto delegovaného nariadenia. Delegované nariadenie (EÚ) 2015/35 by preto malo zostať v platnosti a všetky potrebné zmeny v rámci existujúcich splnomocnení, ako aj vykonávanie nových splnomocnení podľa tejto smernice by sa mali vykonávať výlučne ako pozmeňujúce akty k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2015/35. Ak sa takéto zmeny majú v budúcnosti spojiť do jedného alebo viacerých pozmeňujúcich delegovaných aktov, Komisia v súlade s odsekom 31 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (13) počas konzultácií v rámci prípravy takýchto delegovaných aktov takisto uvedie, ktoré splnomocnenia sa považujú za vecne prepojené, v prípade ktorých sa očakáva, že Komisia poskytne objektívne odôvodnenia založené na vecnom prepojení medzi dvoma alebo viacerými splnomocneniami. |
|
(56) |
V rámci kontrolného procesu vykonávaného orgánom dohľadu je dôležité, aby orgány dohľadu mohli porovnávať informácie medzi poisťovňami a zaisťovňami, nad ktorými vykonávajú dohľad. Čiastočné a úplné vnútorné modely umožňujú lepšie zachytiť individuálne riziko podniku a smernica 2009/138/ES umožňuje poisťovniam a zaisťovniam používať ich na určenie kapitálových požiadaviek bez obmedzení vyplývajúcich zo štandardného vzorca. Orgány dohľadu by mali prospech aj z prístupu k odhadom kapitálových požiadaviek na solventnosť určeným v súlade so štandardným vzorcom s cieľom porovnávať podniky a priebežne porovnávať daný podnik. Všetky poisťovne a zaisťovne, ktoré používajú úplný alebo čiastočný vnútorný model, by preto mali svojim orgánom dohľadu pravidelne podávať správy o odhade kapitálovej požiadavky na solventnosť určenej v súlade so štandardným vzorcom. Takýto odhad by mal primerane odzrkadľovať metódy a základné predpoklady štandardného vzorca uľahčujúce riadne posúdenie orgánom dohľadu. S cieľom zabrániť nadmernému zaťaženiu podnikov pri určovaní odhadu by sa im malo umožniť využívať informácie odvodené z príslušných zjednodušení štandardného vzorca stanovených v smernici 2009/138/ES a delegovaných aktoch prijatých na základe uvedenej smernice. Ak sa takýto zjednodušený prístup použije na určenie odhadu kapitálovej požiadavky na solventnosť, základné predpoklady by sa mali jasne vysvetliť k spokojnosti orgánov dohľadu. |
|
(57) |
Smernicou 2009/138/ES sa stanovuje možnosť poisťovní a zaisťovní na základe schválenia orgánom dohľadu počítať svoju kapitálovú požiadavku na solventnosť na základe vnútorného modelu. Ak sa uplatňuje vnútorný model, uvedenou smernicou sa nebráni poisťovni alebo zaisťovni zohľadniť vo svojom vnútornom modeli vplyv pohybov kreditnej prirážky na korekciu volatility. Keďže použitie korekcie volatility môže viesť k výhodám presahujúcim zmiernenie nadmerných kreditných prirážok dlhopisov pri výpočte najlepšieho odhadu, takéto nadmerné výhody môžu takisto narušiť výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť, ak sa vplyv pohybov kreditnej prirážky na korekciu volatility zohľadňuje vo vnútornom modeli. Aby sa predišlo takémuto narušeniu, mala by mať kapitálová požiadavka na solventnosť v prípade, že orgány dohľadu umožňujú poisťovniam a zaisťovniam vo svojom vnútornom modeli zohľadniť vplyv pohybov kreditnej prirážky na korekciu volatility, stanovenú spodnú hranicu na úrovni, pod ktorou sa očakáva vznik výhod z kapitálovej požiadavky na solventnosť presahujúcich zmiernenie nadmerných kreditných prirážok dlhopisov. |
|
(58) |
Poisťovne a zaisťovne by mali byť podnecované k tomu, aby si budovali odolnosť voči krízovým situáciám. Ak poisťovne a zaisťovne vo svojom vnútornom modeli zohľadnia vplyv pohybov kreditnej prirážky na korekciu volatility a zároveň zvážia aj vplyv pohybov kreditnej prirážky na makrokorekciu volatility, mohlo by to vážne oslabiť akékoľvek stimuly na budovanie odolnosti voči krízovým situáciám. Poisťovniam a zaisťovniam by sa preto malo zabrániť v tom, aby vo svojom vnútornom modeli zohľadňovali makrokorekciu volatility. |
|
(59) |
Zohľadňujúc povahu, rozsah a zložitosť rizík by orgány dohľadu mali mať možnosť zhromažďovať relevantné makroprudenciálne informácie o investičnej stratégii poisťovní a zaisťovní, analyzovať ich spolu s ďalšími relevantnými informáciami, ktoré môžu byť dostupné z iných trhových zdrojov, a začleniť makroprudenciálne hľadisko do svojho dohľadu nad poisťovňami a zaisťovňami. Mohlo by to zahŕňať dohľad nad rizikami súvisiacimi s konkrétnymi kreditnými cyklami, hospodárskymi poklesmi a kolektívnym alebo stádovitým správaním v oblasti investícií. |
|
(60) |
Je nutné účinne riešiť zhoršujúce sa finančné pozície poisťovní a zaisťovní, ako aj porušenia regulačných požiadaviek zo strany uvedených poisťovní a zaisťovní a zabrániť vyhroteniu problémov. Orgány dohľadu by preto mali mať právomoc ukladať preventívne opatrenia. Takéto preventívne právomoci by však mali byť konzistentné s odstupňovaním intervencií a právomocami dohľadu, ktoré sú už stanovené pre podobné situácie v smernici 2009/138/ES, vrátane právomocí dohľadu stanovených v kontrolnom procese vykonávanom orgánom dohľadu, ktorý je stanovený v článku 36 uvedenej smernice. Takéto preventívne právomoci by takisto nemali viesť k novému vopred stanovenému spúšťaciemu mechanizmu pre intervenciu, ktorý by mal prednosť pred kapitálovou požiadavkou na solventnosť stanovenou v hlave I kapitole VI oddiele 4 uvedenej smernice. Orgány dohľadu by mali posudzovať každú situáciu jednotlivo a rozhodovať o potrebe preventívnych opatrení na základe okolností, situácie podniku a svojho úsudku pri výkone dohľadu. |
|
(61) |
V smernici 2009/138/ES sa stanovuje vzájomné uznávanie a presadzovanie rozhodnutí týkajúcich sa reorganizácie alebo likvidácie poisťovní vo všetkých členských štátoch. Uvedenou smernicou sa zabezpečuje, aby sa na všetky aktíva a záväzky podniku bez ohľadu na to, v ktorej krajine sa nachádzajú, vzťahoval jeden proces v domovskom členskom štáte a aby sa s veriteľmi v hostiteľských členských štátoch zaobchádzalo rovnako ako s veriteľmi v domovskom členskom štáte. V záujme dosiahnutia účinného riešenia krízových situácií by sa v prípade použitia nástrojov riešenia krízových situácií mali uplatňovať ustanovenia smernice 2009/138/ES týkajúce sa reorganizácie a likvidácie, a to tak v prípade, keď sa uvedené nástroje uplatňujú na poisťovne a zaisťovne, ako aj v prípade, keď sa uplatňujú na iné subjekty, na ktoré sa vzťahuje režim riešenia krízových situácií. Uvedené ustanovenia by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. |
|
(62) |
Smernicou 2009/138/ES sa stanovuje predĺženie lehoty na ozdravenie v prípadoch porušenia kapitálovej požiadavky na solventnosť, ak orgán EIOPA vyhlásil výnimočnú nepriaznivú situáciu. Tieto vyhlásenia možno vykonať na základe žiadostí vnútroštátnych orgánov dohľadu, ktoré sú vo vhodných prípadoch pred podaním žiadosti povinné konzultovať s Európskym výborom pre systémové riziká (ďalej len „ESRB“) zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 (14). Decentralizované konzultácie vnútroštátnych orgánov dohľadu s výborom ESRB sú menej účinné ako centralizované konzultácie orgánu EIOPA s výborom ESRB. S cieľom zabezpečiť účinný proces by orgán EIOPA, a nie vnútroštátne orgány dohľadu, mal konzultovať s výborom ESRB pred vyhlásením existencie výnimočných nepriaznivých situácií, ak povaha situácie takúto predchádzajúcu konzultáciu umožňuje. |
|
(63) |
Smernicou 2009/138/ES sa od poisťovní a zaisťovní vyžaduje, aby bezodkladne informovali príslušný orgán dohľadu, ak spozorujú nedodržanie minimálnej kapitálovej požiadavky alebo riziko jej nedodržania v nasledujúcich troch mesiacoch. Uvedenou smernicou sa však bližšie neurčuje, kedy možno pozorovať nedodržanie minimálnej kapitálovej požiadavky alebo riziko jej nedodržania v nasledujúcich troch mesiacoch a podniky by mohli odložiť informovanie orgánov dohľadu na koniec príslušného štvrťroka, keď sa bude počítať minimálna kapitálová požiadavka, ktorá sa má formálne oznámiť orgánu dohľadu. S cieľom zabezpečiť, aby orgány dohľadu dostávali včasné informácie a dokázali prijať potrebné opatrenia, by sa od poisťovní a zaisťovní malo vyžadovať, aby bezodkladne informovali orgány dohľadu o nedodržaní minimálnej kapitálovej požiadavky alebo o riziku jej nedodržania, aj keď sa to zistilo na základe odhadov alebo výpočtov vykonaných medzi dvoma lehotami na oficiálny výpočet minimálnej kapitálovej požiadavky v príslušnom štvrťroku. |
|
(64) |
Ochrana záujmov poistených osôb je všeobecným cieľom prudenciálneho rámca, ktorý by orgány dohľadu mali uplatňovať v každej fáze kontrolného procesu vykonávaného orgánom dohľadu, a to aj v prípade porušení alebo pravdepodobných porušení požiadaviek poisťovňami alebo zaisťovňami, ktoré by mohli viesť k odňatiu povolenia. Tento cieľ by sa mal sledovať pred odňatím povolenia a po ňom a mali by sa zvážiť všetky právne dôsledky pre poistencov, ktoré by mohli vyplynúť z tohto odňatia. |
|
(65) |
Orgány dohľadu by mali byť vybavené nástrojmi, ktoré zabránia vzniku rizík pre finančnú stabilitu na poistných trhoch, obmedzia procyklické správanie poisťovní a zaisťovní a zmiernia negatívne účinky presahovania v rámci finančného systému a do reálnej ekonomiky. |
|
(66) |
Nedávne hospodárske a finančné krízy, najmä kríza vyplývajúca z pandémie ochorenia COVID-19, ukázali, že zodpovedné riadenie likvidity poisťovňami a zaisťovňami môže zabrániť rizikám pre stabilitu finančného systému. Z tohto dôvodu by sa od poisťovní a zaisťovní malo vyžadovať, aby posilnili riadenie a plánovanie likvidity, najmä v súvislosti s nepriaznivými situáciami, ktoré majú vplyv na veľkú časť trhu poistenia a zaistenia alebo na celý tento trh. |
|
(67) |
Ak poisťovne a zaisťovne s obzvlášť zraniteľnými profilmi, ako sú poisťovne a zaisťovne, ktoré majú likvidné záväzky alebo držia nelikvidné aktíva, alebo poisťovne a zaisťovne so zraniteľnosťami súvisiacimi s likviditou, ktoré môžu ovplyvniť celkovú finančnú stabilitu, situáciu primerane nenapravia, mali by mať vnútroštátne orgány dohľadu možnosť zasiahnuť s cieľom posilniť úroveň likvidity uvedených poisťovní a zaisťovní. |
|
(68) |
Orgány dohľadu by mali mať potrebné právomoci na zachovanie solventnosti konkrétnych poisťovní alebo zaisťovní počas výnimočných situácií, ako sú nepriaznivé hospodárske alebo trhové udalosti ovplyvňujúce veľkú časť trhu poistenia a zaistenia alebo celý tento trh s cieľom chrániť poistníkov a zachovať finančnú stabilitu. Tieto právomoci by mali zahŕňať možnosť obmedziť alebo pozastaviť rozdeľovanie výnosov akcionárom a iným podriadeným veriteľom danej poisťovne alebo zaisťovne pred skutočným porušením kapitálovej požiadavky na solventnosť. Tieto právomoci by sa mali uplatňovať na individuálnom základe, mali by zohľadňovať spoločné kritériá založené na rizikách a nemali by narúšať fungovanie vnútorného trhu. |
|
(69) |
Keďže obmedzenie alebo pozastavenie rozdeľovania dividend a iných bonusov by malo vplyv na práva akcionárov a iných podriadených veriteľov, hoci len dočasne, orgány dohľadu by mali pri prijímaní takýchto opatrení náležite zohľadniť zásady proporcionality a nevyhnutnosti. Orgány dohľadu by takisto mali zabezpečiť, aby žiadne z prijatých opatrení nemalo neprimeraný nepriaznivý vplyv na celý finančný systém alebo jeho časti v iných členských štátoch alebo v Únii ako celku. Orgány dohľadu by mali najmä obmedziť rozdeľovanie kapitálu v rámci skupiny poisťovní a zaisťovní len za výnimočných okolností a v riadne odôvodnených prípadoch s cieľom zachovať stabilitu poistného a zaistného trhu a finančného systému ako celku. |
|
(70) |
Za výnimočných okolností môžu byť poisťovne vystavené významným rizikám likvidity. Orgány dohľadu by preto mali mať právomoc dočasne pozastaviť právo na vyplatenie v prípade zmlúv o životnom poistení podnikov, ktorých sa týkajú významné riziká likvidity, na krátke obdobie a len ako krajné opatrenie. Takéto výnimočné opatrenie by sa malo použiť s cieľom zachovať ochranu kolektívneho poistníka, konkrétne ochranu všetkých poistníkov vrátane tých, ktorí môžu byť nepriamo postihnutí takýmito rizikami. |
|
(71) |
Nedávnymi zlyhaniami poisťovní a zaisťovní pôsobiacich cezhranične sa zdôraznila potreba lepšej informovanosti orgánov dohľadu o činnostiach vykonávaných uvedenými poisťovňami a zaisťovňami. Od poisťovní a zaisťovní by sa preto malo vyžadovať, aby informovali orgán dohľadu svojho domovského členského štátu o všetkých významných zmenách, ktoré ovplyvňujú ich rizikový profil v súvislosti s ich vykonávanými cezhraničnými poistnými činnosťami, a tieto informácie by sa mali poskytovať orgánom dohľadu dotknutých hostiteľských členských štátov. |
|
(72) |
Podľa smernice 2009/138/ES má orgán EIOPA právomoc vytvoriť a koordinovať platformy spolupráce s cieľom zlepšiť spoluprácu medzi príslušnými orgánmi dohľadu, ak poisťovňa alebo zaisťovňa vykonáva alebo má v úmysle vykonávať činnosti, ktoré sú založené na slobode poskytovať služby alebo na práve usadiť sa. Avšak vzhľadom na zložitosť otázok týkajúcich sa dohľadu, ktorými sa tieto platformy zaoberajú, nedospejú orgány dohľadu vo viacerých prípadoch k spoločnému názoru na to, ako riešiť otázky týkajúce sa poisťovne alebo zaisťovne, ktorá pôsobí cezhranične. V prípade, že orgány dohľadu zapojené do platforiem spolupráce nedokážu dospieť k dohode o otázkach týkajúcich sa poisťovne alebo zaisťovne, ktorá pôsobí cezhranične, mal by mať orgán EIOPA právomoc urovnať spor v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010. |
|
(73) |
Spolupráca a výmena informácií medzi orgánom dohľadu domovského členského štátu, ktorý udelil povolenie poisťovni alebo zaisťovni, a orgánmi dohľadu členských štátov, v ktorých táto poisťovňa alebo zaisťovňa vykonáva činnosti zriaďovaním pobočiek alebo poskytovaním služieb, by sa mala posilniť s cieľom lepšie predchádzať potenciálnym problémom, ktoré majú vplyv na práva spotrebiteľov, a posilniť ochranu poistníkov v celej Únii. Táto posilnená spolupráca je obzvlášť dôležitá v prípade významných cezhraničných činností a mala by zvýšiť transparentnosť a pravidelnú povinnú výmenu informácií medzi dotknutými orgánmi dohľadu. Takáto výmena by mala byť dostatočne informatívna a mala by zahŕňať všetky relevantné informácie prichádzajúce od orgánu dohľadu domovského členského štátu, najmä pokiaľ ide o výsledok procesu preskúmania orgánmi dohľadu v súvislosti s cezhraničnou činnosťou a finančnou situáciou podniku. S cieľom zabezpečiť hladký prístup k dostupným údajom v oblasti dohľadu, správam o kontrolnému procesu vykonávaného orgánom dohľadu a iným relevantným informáciám v súvislosti s podnikmi vykonávajúcimi významné cezhraničné činnosti, ako aj účinnú výmenu uvedených informácií, a s prihliadnutím na potrebu obmedziť administratívne zaťaženie by sa mali používať digitálne nástroje na výmenu informácií. Takéto informácie by sa preto mohli poskytovať prostredníctvom existujúcich nástrojov digitálnej spolupráce, ktoré zaviedol orgán EIOPA. |
|
(74) |
Ak má orgán dohľadu hostiteľského členského štátu vážne obavy v súvislosti so solventnosťou poisťovne alebo zaisťovne, ktorá vykonáva na jeho území významné cezhraničné činnosti, mal by mať právomoc požiadať o vykonanie spoločnej inšpekcie na mieste spolu s orgánom dohľadu domovského členského štátu, ak dôjde k nedodržaniu kapitálovej požiadavky na solventnosť alebo minimálnej kapitálovej požiadavky. Orgán dohľadu domovského členského štátu by mal koordinovať spoločnú inšpekciu na mieste a mal by prizvať všetky príslušné vnútroštátne orgány dohľadu, ako aj orgán EIOPA. Všetky zapojené orgány dohľadu by sa mali dohodnúť na cieľoch inšpekcie na mieste pred jej vykonaním. Do konca inšpekcie by si mali urobiť aj spoločný názor na potrebné opatrenia dohľadu, ktoré sa majú prijať. Orgán dohľadu domovského členského štátu by mal informovať všetky dotknuté orgány dohľadu o opatreniach prijatých v nadväznosti na inšpekciu na mieste. Ak sa orgány dohľadu nevedia dohodnúť, či je potrebné vykonať spoločnú inšpekciu na mieste, mal by mať orgán EIOPA právomoc urovnať spor v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010. |
|
(75) |
Podľa smernice 2009/138/ES sa od poisťovní alebo zaisťovní nevyžaduje, aby orgánom dohľadu hostiteľských členských štátov včas poskytovali informácie o vykonávaní svojej činnosti. Takéto informácie možno získať len tak, že sa o ne požiada orgán dohľadu domovského členského štátu. Takýmto spôsobom sa však nezaručuje prístup k informáciám v primeranej časovej lehote. Orgány dohľadu hostiteľských členských štátov by preto mali mať právomoc priamo požadovať informácie od poisťovní alebo zaisťovní, ak orgán dohľadu domovského členského štátu neposkytne informácie včas. Táto právomoc by nemala brániť poisťovniam a zaisťovniam, aby dobrovoľne zasielali informácie orgánom dohľadu hostiteľských členských štátov. |
|
(76) |
Na to, aby bol materský podnik identifikovaný ako holdingová poisťovňa, musí mať ako hlavnú podnikateľskú činnosť najmä nadobúdanie a vlastnenie účastí v dcérskych podnikoch, ak sú tieto dcérske podniky výlučne alebo hlavne poisťovňami alebo zaisťovňami alebo poisťovňami alebo zaisťovňami z tretej krajiny. V súčasnosti vykladajú orgány dohľadu v tejto súvislosti význam pojmu „výlučne alebo hlavne“ rôzne. Vymedzenie pojmu holdingová poisťovňa by sa preto malo zmeniť a objasniť s prihliadnutím na podobné zmeny vymedzenia pojmu finančná holdingová spoločnosť, ako sa pre bankový sektor uvádza v nariadení (EÚ) č. 575/2013. Aby bol podnik klasifikovaný ako holdingová poisťovňa, jeho hlavná činnosť by mala súvisieť najmä s nadobúdaním a držbou poisťovní alebo zaisťovní, poskytovaním pomocných služieb prepojeným poisťovniam alebo zaisťovniam alebo vykonávaním iných neregulovaných finančných činností. Orgány dohľadu by mali mať právomoc dospieť k záveru, že takéto kritérium je splnené bez ohľadu na podnikateľský účel alebo cieľ, ktorý deklaroval samotný podnik. |
|
(77) |
V niektorých prípadoch v rámci skupiny podliehajúcej dohľadu nad skupinou v súlade s článkom 213 ods. 2 písm. a), b) alebo c) smernice 2009/138/ES sú účasti v dcérskych poisťovniach a zaisťovniach, ktoré sa nachádzajú v tretej krajine, v držbe prostredníctvom prostredníckej neregulovanej holdingovej spoločnosti. Aj keď táto prostrednícka neregulovaná holdingová spoločnosť nemá žiadnu dcérsku poisťovňu alebo zaisťovňu, ktorej ústredie sa nachádza v Únii, je dôležité, aby sa s ňou mohlo zaobchádzať podobne ako s holdingovou poisťovňou alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou a aby sa mohla zahrnúť do výpočtov skupinovej solventnosti. Preto by sa malo zaviesť vymedzenie pojmu holdingová spoločnosť poisťovní a zaisťovní z tretích krajín, aby sa skupinám umožnilo zohľadniť prepojené podniky z tretích krajín pri výpočte skupinovej kapitálovej požiadavky na solventnosť. |
|
(78) |
V niektorých prípadoch viaceré poisťovne a zaisťovne tvoria skupinu de facto a podľa toho sa správajú, hoci nespĺňajú vymedzenie pojmu skupiny stanovené v článku 212 smernice 2009/138/ES. Hlava III uvedenej smernice sa preto na takéto poisťovne a zaisťovne nevzťahuje. V daných prípadoch, najmä v prípade horizontálnych skupín bez kapitálového prepojenia medzi rôznymi podnikmi, by orgány dohľadu nad skupinou mali mať právomoc identifikovať existenciu skupiny. Mali by sa stanoviť aj objektívne kritériá na vykonanie takejto identifikácie. Ak nedôjde k zmenám v špecifickosti skupín, očakáva sa, že skupiny, ktoré už podliehajú dohľadu nad skupinou, budú naďalej podliehať takémuto dohľadu. |
|
(79) |
Skupiny poisťovní a zaisťovní môžu slobodne rozhodovať o konkrétnych vnútorných dojednaniach, rozdelení úloh a organizačnej štruktúre v rámci skupiny tak, ako to považujú za vhodné na zabezpečenie súladu so smernicou 2009/138/ES. V niekoľkých prípadoch však takéto dojednania a organizačné štruktúry môžu ohroziť účinný dohľad nad skupinou. Orgány dohľadu nad skupinou by preto mali mať právomoc – za výnimočných okolností a po konzultácii s orgánom EIOPA a ostatnými dotknutými orgánmi dohľadu – požadovať zmeny týchto dojednaní alebo organizačných štruktúr. Orgány dohľadu nad skupinou by mali riadne odôvodniť svoje rozhodnutia a vysvetliť, prečo existujúce dojednania alebo štruktúry bránia účinnému dohľadu nad skupinou a ohrozujú ho. |
|
(80) |
Orgány dohľadu nad skupinou by mohli rozhodnúť o vylúčení podniku z dohľadu nad skupinou, najmä ak sa takýto podnik považuje za podnik so zanedbateľným významom z hľadiska cieľov dohľadu nad skupinou. Orgán EIOPA zaznamenal rozdielne výklady kritéria týkajúceho sa zanedbateľného významu a zistil, že v niektorých prípadoch takéto vylúčenia vedú k úplnému upusteniu od dohľadu nad skupinou alebo k dohľadu na úrovni prostredníckeho materského podniku. Preto je potrebné objasniť, že rozhodnutia o vylúčení, ktoré by viedli k úplnému upusteniu od dohľadu nad skupinou alebo k dohľadu na úrovni prostredníckeho materského podniku by sa mali prijať len za veľmi výnimočných okolností a že orgány dohľadu nad skupinou by pred prijatím takýchto rozhodnutí mali konzultovať s orgánom EIOPA. Mali by sa zaviesť aj kritériá na bližšie objasnenie toho, čo by sa malo považovať za zanedbateľný význam z hľadiska cieľov dohľadu nad skupinou. |
|
(81) |
Rozhodnutia nezahrnúť podnik do rozsahu pôsobnosti dohľadu nad skupinou sa môžu zakladať na rôznych ustanoveniach smernice 2009/138/ES. Zmeny článku 214 ods. 2 uvedenej smernice zamerané na upresnenie pojmu „zanedbateľný význam“ by preto nemali mať vplyv na existujúci možný základ prijímania rozhodnutí o vylúčení z dohľadu nad skupinou podľa písmena c) uvedeného odseku, ak členský štát transponoval článok 214 uvedenej smernice takým spôsobom, že umožňuje vylúčenie konečného materského podniku, ktorý má všetky tieto charakteristické vlastnosti: naďalej podlieha dohľadu orgánom dohľadu podľa právnych predpisov uvedeného členského štátu, nie je oprávnený vykonávať činnosť poistenia ani zaistenia, neposkytuje pomocné služby dcérskym poisťovniam alebo zaisťovniam v skupine, má interné predpisy, ktoré výslovne zakazujú podniku vykonávať centrálnu koordináciu svojich dcérskych poisťovní alebo zaisťovní v súlade s právom členského štátu, ktoré striktne obmedzujú rozsah činností podniku, a existuje prostrednícky subjekt usadený na území členského štátu aktívne riadiaci dcérske poisťovne alebo zaisťovne v skupine. |
|
(82) |
Nie je dostatočne jasné, pri ktorých druhoch podnikov sa pri výpočte skupinovej solventnosti môže uplatňovať metóda 2, teda metóda odpočítania a agregácie vymedzená v smernici 2009/138/ES, čo poškodzuje rovnaké podmienky . Preto by sa malo jasne určiť, ktoré podniky môžu byť zahrnuté do výpočtu skupinovej solventnosti prostredníctvom metódy 2. Metóda 2 by sa mala uplatňovať len na poisťovne a zaisťovne, poisťovne a zaisťovne z tretej krajiny, podniky patriace do iných finančných sektorov, zmiešané finančné holdingové spoločnosti, holdingové poisťovne a iné materské podniky, ktorých hlavnou podnikateľskou činnosťou je nadobúdať a vlastniť účasti v dcérskych podnikoch, ak sú tieto dcérske podniky výlučne alebo hlavne poisťovňami alebo zaisťovňami alebo poisťovňami alebo zaisťovňami z tretej krajiny. |
|
(83) |
V niektorých skupinách poisťovní alebo zaisťovní prostrednícky materský podnik, ktorý nie je poisťovňou alebo zaisťovňou alebo poisťovňou alebo zaisťovňou z tretej krajiny, nadobúda a vlastní účasti v dcérskych podnikoch, ktoré sú výlučne alebo hlavne poisťovňami alebo zaisťovňami z tretej krajiny. Podľa súčasných pravidiel platí, že ak tieto prostrednícke materské podniky nevlastnia účasť aspoň v jednej dcérskej poisťovni alebo zaisťovni, ktorá má ústredie v Únii, nepovažujú sa na účely výpočtu skupinovej solventnosti za holdingové poisťovne, hoci je povaha ich rizík veľmi podobná. Pravidlá by sa preto mali zmeniť tak, aby sa s takýmito holdingovými spoločnosťami poisťovní a zaisťovní z tretej krajiny na účely výpočtu skupinovej solventnosti zaobchádzalo rovnako ako s holdingovými poisťovňami. |
|
(84) |
Smernicou 2009/138/ES a delegovaným nariadením (EÚ) 2015/35 sa stanovujú štyri metódy zahrnutia podnikov patriacich do iných finančných sektorov do výpočtu skupinovej solventnosti vrátane metód 1 a 2 stanovených v prílohe I k smernici 2002/87/ES. To vedie k nekonzistentným prístupom dohľadu a nerovnakým podmienkam a zároveň to vytvára nenáležitú zložitosť. Pravidlá by sa preto mali zjednodušiť tak, aby podniky patriace do iných finančných sektorov vždy prispievali k skupinovej solventnosti, a to používaním príslušných sektorových predpisov týkajúcich sa výpočtu vlastných zdrojov a kapitálových požiadaviek. Tieto vlastné zdroje a kapitálové požiadavky by sa mali jednoducho agregovať s vlastnými zdrojmi a kapitálovými požiadavkami časti skupiny týkajúcej sa poistenia a zaistenia. |
|
(85) |
Podľa súčasných pravidiel majú zúčastnené poisťovne a zaisťovne obmedzené možnosti používať zjednodušené výpočty na účely určenia svojej skupinovej solventnosti, ak sa použije metóda 1, teda metóda založená na účtovnej konsolidácii. To vytvára neprimerané zaťaženie, najmä ak skupiny vlastnia účasti v prepojených podnikoch, ktoré sú veľmi malé. Na základe predchádzajúceho schválenia orgánu dohľadu by sa preto zúčastneným podnikom malo umožniť použitím zjednodušených postupov integrovať prepojené podniky, ktorých veľkosť nie je významná, do vlastnej skupinovej solventnosti. |
|
(86) |
Nie je jasné, ako sa pojem bremena, ktoré by sa malo zohľadniť pri klasifikácii položiek vlastných zdrojov do tried, uplatňuje na holdingové poisťovne a zmiešané finančné holdingové spoločnosti, ktorých priami klienti nie sú poistníci a príjemcovia plnení. Preto by sa mali zaviesť minimálne kritériá, ktoré by umožnili identifikáciu prípadov, keď je položka vlastných zdrojov vydaná holdingovou poisťovňou alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou zbavená bremien. |
|
(87) |
Rozsah podnikov, ktoré by sa mali zohľadniť pri výpočte spodnej hranice skupinovej kapitálovej požiadavky na solventnosť, by mal byť v súlade s rozsahom podnikov prispievajúcich do použiteľných vlastných zdrojov, ktoré sú k dispozícii na krytie konsolidovanej skupinovej kapitálovej požiadavky na solventnosť. Preto by sa pri výpočte spodnej hranice mali zohľadniť poisťovne a zaisťovne z tretích krajín zahrnuté prostredníctvom metódy 1. |
|
(88) |
Použitím vzorca na výpočet minimálnej konsolidovanej skupinovej kapitálovej požiadavky na solventnosť by sa mohlo dospieť k situáciám, keď sa toto minimum blíži ku konsolidovanej skupinovej kapitálovej požiadavke na solventnosť alebo sa jej dokonca rovná. Ak v takýchto prípadoch skupina nespĺňa minimálnu konsolidovanú skupinovú kapitálovú požiadavku na solventnosť, ale stále spĺňa svoju kapitálovú požiadavku na solventnosť na úrovni skupiny vypočítanú na základe konsolidovaných údajov, orgány dohľadu by mali využiť právomoci, ktoré sú k dispozícii, len ak nie je splnená skupinová kapitálová požiadavka na solventnosť. |
|
(89) |
Na účely výpočtu skupinovej solventnosti by sa s holdingovými poisťovňami a zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami malo zaobchádzať ako s poisťovňami alebo zaisťovňami. To znamená počítať hypotetické kapitálové požiadavky pre takéto podniky. Takéto výpočty by však nikdy nemali znamenať povinnosť holdingových poisťovní a zmiešaných finančných holdingových spoločností dodržiavať tieto hypotetické kapitálové požiadavky na individuálnej úrovni. |
|
(90) |
Neexistuje žiadny právny predpis, ktorým by sa bližšie určil spôsob výpočtu skupinovej solventnosti, keď sa použije kombinácia metódy 1 a metódy 2. To vedie k nekonzistentným postupom a neistotám, najmä pokiaľ ide o spôsob výpočtu príspevku poisťovní a zaisťovní ku skupinovej kapitálovej požiadavke na solventnosť zahrnutých prostredníctvom metódy 2. Preto by sa malo objasniť, ako sa má vypočítať skupinová solventnosť, keď sa použije kombinácia metód. Na tento účel by sa pri výpočte skupinovej solventnosti nemalo ignorovať žiadne významné riziko vyplývajúce z takýchto poisťovní a zaisťovní. S cieľom zabrániť významnému zvýšeniu kapitálových požiadaviek a zachovať rovnaké podmienky pre poisťovacie alebo zaisťovacie skupiny na globálnej úrovni, by sa však malo objasniť, že na účely výpočtu konsolidovanej skupinovej kapitálovej požiadavky na solventnosť sa na takéto účasti nemá uplatňovať kapitálová požiadavka na akciové riziko. Z rovnakého dôvodu by sa kapitálová požiadavka na kurzové riziko mala uplatňovať len na hodnotu tých účastí, ktoré presahujú kapitálové požiadavky na solventnosť týchto prepojených podnikov. Poisťovne alebo zaisťovne s účasťou by mali mať možnosť zohľadniť diverzifikáciu medzi kurzovým rizikom a inými rizikami, z ktorých vychádza výpočet konsolidovanej skupinovej kapitálovej požiadavky na solventnosť. |
|
(91) |
Orgány dohľadu nad skupinou môžu v súčasnosti určiť prahové hodnoty, pri prekročení ktorých sa vnútroskupinové transakcie a koncentrácia rizík považujú za významné na základe kapitálových požiadaviek na solventnosť, technických rezerv alebo oboch. Na určenie prahových hodnôt by však mohli byť vhodné aj iné kvantitatívne alebo kvalitatívne kritériá založené na rizikách, napríklad použiteľné vlastné zdroje. Orgány dohľadu nad skupinou by preto mali mať väčšiu flexibilitu pri vymedzovaní významnej vnútroskupinovej transakcie alebo významnej koncentrácie rizík. |
|
(92) |
Holdingové poisťovne a zmiešané finančné holdingové spoločnosti môžu byť materskými podnikmi skupín poisťovní alebo zaisťovní. V danom prípade sa uplatňovanie dohľadu nad skupinou vyžaduje na základe konsolidovanej situácie takýchto holdingových spoločností. Keďže poisťovne alebo zaisťovne kontrolované takýmito holdingovými spoločnosťami nie sú vždy schopné zabezpečiť súlad s požiadavkami na dohľad nad skupinou, je potrebné zabezpečiť, aby mali orgány dohľadu nad skupinou primerané právomoci v oblasti dohľadu a právomoci v oblasti presadzovania práva s cieľom zabezpečiť, aby skupiny dodržiavali súlad so smernicou 2009/138/ES. Podobne ako v prípade zmien smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (15) zavedených smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/878 (16), ktoré sa týkajú úverových a finančných inštitúcií, by mali mať orgány dohľadu nad skupinou minimálny súbor právomocí nad holdingovými spoločnosťami vrátane všeobecných právomocí dohľadu, ktoré sa vzťahujú na poisťovne a zaisťovne na účely dohľadu nad skupinou. |
|
(93) |
Na účely ochrany poistníkov by sa pri uplatňovaní dohľadu nad skupinou podľa hlavy III smernice 2009/138/ES malo so všetkými poisťovacími skupinami pôsobiacimi v Únii bez ohľadu na umiestnenie ústredia ich konečného materského podniku zaobchádzať rovnako. Ak sú poisťovne a zaisťovne súčasťou skupiny, ktorej materský podnik má ústredie v tretej krajine, v ktorej sa dohľad nepovažuje za rovnocenný alebo dočasne rovnocenný v súlade s článkom 260 uvedenej smernice, je výkon dohľadu nad skupinou náročnejší. Orgány dohľadu nad skupinou by sa mohli rozhodnúť uplatňovať na takéto skupiny tzv. iné metódy v súlade s článkom 262 uvedenej smernice. Tieto metódy však nie sú jasne vymedzené a ciele, ktoré by sa týmito inými metódami mali dosiahnuť, sú neisté. Ak sa táto otázka nevyrieši, mohla by viesť k neželaným účinkom na rovnaké podmienky medzi skupinami, ktorých konečný materský podnik sa nachádza v Únii, a skupinami, ktorých konečný materský podnik sa nachádza v tretej krajine s nerovnocenným dohľadom. Preto by sa mal bližšie určiť účel takýchto iných metód vrátane minimálneho súboru opatrení, ktoré by orgány dohľadu nad skupinou mali zvážiť. Tieto metódy by mali predovšetkým zaručovať rovnakú úroveň ochrany pre všetkých poistníkov poisťovní alebo zaisťovní, ktoré majú ústredie v Únii, bez ohľadu na to, kde sa nachádza ústredie konečného materského podniku skupiny, do ktorej takéto poisťovne alebo zaisťovne patria. |
|
(94) |
Delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2019/981 (17) sa zaviedlo preferenčné zaobchádzanie pre dlhodobé investície do akcií. Na podmodul akciového rizika založeného na durácii, ktorého cieľom je aj odzrkadľovať nižšie riziko investovania v dlhšom časovom horizonte, sa vzťahujú kritériá, ktoré sú prísnejšie ako kritériá uplatniteľné na dlhodobé investície do akcií, aj keď sa v Únii tento podmodul využíva len veľmi obmedzene. Preto sa zdá, že novou prudenciálnou kategóriou dlhodobých investícií do akcií sa odstraňuje potreba existujúceho podmodulu akciového rizika založeného na durácii. Keďže nie je potrebné zachovať dve odlišné preferenčné zaobchádzania, ktoré majú rovnaký cieľ odmeňovať dlhodobé investície, mal by sa podmodul akciového rizika založený na durácii vypustiť. S cieľom zabrániť tomu, aby malo toto vypustenie nepriaznivé účinky, by sa však mala stanoviť doložka o zachovaní predchádzajúceho stavu, pokiaľ ide o poisťovateľov, ktorí v súčasnosti uplatňujú podmodul akciového rizika založený na durácii. |
|
(95) |
Dosiahnutie ambícií v oblasti životného prostredia a klímy stanovených v Európskej zelenej dohode si vyžaduje nasmerovanie veľkého objemu investícií zo súkromného sektora vrátane investícií od poisťovní a zaisťovní do udržateľných investícií. Ustanovenia smernice 2009/138/ES o kapitálových požiadavkách by nemali brániť udržateľným investíciám poisťovní a zaisťovní, ale mali by odrážať úplné riziko investovania do činností škodlivých pre životné prostredie. Je preto potrebné posúdiť, či dostupné dôkazy o rozdieloch rizík medzi investíciami, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie alebo spoločnosť, a inými investíciami, sú dostatočné na odôvodenie rozdielneho prudenciálneho zaobchádzania. S cieľom zabezpečiť primerané posúdenie príslušných dôkazov by orgán EIOPA mal monitorovať dôkazy o rizikovom profile investícií, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie alebo spoločnosť, a do 1. marca 2025 o nich podať správu. V príslušných prípadoch by sa v správe orgánu EIOPA mali odporúčať zmeny smernice 2009/138/ES a delegovaných a vykonávacích aktov prijatých podľa uvedenej smernice. Orgán EIOPA by mal mať možnosť zaoberať sa tým, či by bolo vhodné zohľadniť určité environmentálne riziká, okrem rizík, ktoré nesúvisia so zmenou klímy, a spôsobom ich zohľadnenia. Ak to napríklad naznačujú dôkazy, orgán EIOPA by mohol analyzovať potrebu rozšíriť analýzy scenárov zavedené touto smernicou v spojitosti s rizikami súvisiacimi so zmenou klímy na iné environmentálne riziká. |
|
(96) |
Zmena klímy ovplyvňuje frekvenciu a závažnosť prírodných katastrof, pričom frekvencia aj závažnosť sa pravdepodobne ešte zvýšia v dôsledku zhoršovania životného prostredia a jeho znečistenia. Tým by sa mohla zmeniť aj expozícia poisťovní a zaisťovní voči riziku prírodnej katastrofy a spôsobiť neplatnosť štandardných parametrov pre riziko prírodnej katastrofy stanovených v delegovanom nariadení (EÚ) 2015/35. S cieľom zabezpečiť, aby nepretrvával rozpor medzi štandardnými parametrami pre riziko prírodnej katastrofy a skutočnou expozíciou poisťovní a zaisťovní voči takýmto rizikám, by mal orgán EIOPA pravidelne preskúmavať rozsah modulu rizika prírodnej katastrofy a kalibrácie jeho štandardných parametrov. Na tento účel by mal orgán EIOPA zohľadniť najnovšie dostupné klimatologické dôkazy a ak zistí nezrovnalosti, mal by Komisii zodpovedajúcim spôsobom predložiť stanovisko. |
|
(97) |
Požiadavky stanovené v článku 308b ods. 12 smernice 2009/138/ES by sa mali zmeniť, aby sa zabezpečila konzistentnosť s bankovým rámcom a rovnaké podmienky pri zaobchádzaní s expozíciami voči ústredným vládam alebo centrálnym bankám členských štátov denominovanými a financovanými v domácej mene ktoréhokoľvek členského štátu. Na tento účel by sa mal pre takéto expozície zaviesť režim zachovania predchádzajúceho stavu s cieľom oslobodiť príslušné expozície od kapitálových požiadaviek na riziko prirážky a koncentrácie trhu, ak tieto expozície vznikli pred 1. januárom 2023. |
|
(98) |
V niektorých prípadoch skupiny poisťovní alebo zaisťovní vo veľkej miere využívajú prechodné opatrenie týkajúce sa bezrizikových úrokových mier a prechodné opatrenie týkajúce sa technických rezerv. Toto využívanie by mohlo skresľovať skutočnú solventnosť skupiny. Od skupín poisťovní alebo zaisťovní by sa preto malo vyžadovať, aby zverejňovali vplyv predpokladu, že vlastné zdroje vyplývajúce z týchto prechodných opatrení nie sú k dispozícii na krytie skupinovej kapitálovej požiadavky na solventnosť, na svoju solventnosť. Orgány dohľadu by takisto mali mať právomoc prijať vhodné opatrenia, aby používanie opatrení primerane odrážalo finančnú situáciu skupiny. Tieto opatrenia by však nemali mať vplyv na používanie týchto prechodných opatrení prepojenými poisťovňami alebo zaisťovňami pri výpočte ich individuálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť. |
|
(99) |
Smernicou 2009/138/ES sa stanovujú prechodné opatrenia pre bezrizikové úrokové miery a technické rezervy, ktoré podliehajú schváleniu orgánom dohľadu a ktoré sa uplatňujú na zmluvy uzavreté pred rokom 2016, z ktorých vyplývajú poistné a zaistné záväzky. Zatiaľ čo by sa prechodnými opatreniami mali podniky nabádať, aby čo najskôr dosiahli súlad s uvedenou smernicou, uplatňovaním prechodných opatrení, ktoré boli prvýkrát schválené neskoro po roku 2016, sa pravdepodobne spomalí napredovanie k dosiahnutiu súladu s uvedenou smernicou. Takéto schválenie použitia uvedených prechodných opatrení by sa preto malo obmedziť na prípady, keď sa na poisťovňu alebo zaisťovňu po prvýkrát vzťahujú pravidlá stanovené smernicou 2009/138/ES alebo keď podnik prijal kmeň poistných alebo zaistných zmlúv a prevádzajúci podnik pred prevodom uplatnil prechodné opatrenie v súvislosti so záväzkami spojenými s týmto kmeňom. |
|
(100) |
S cieľom zohľadniť vývoj na trhu a doplniť určité podrobné technické aspekty tejto smernice by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), pokiaľ ide o kritériá identifikácie malých a menej zložitých podnikov a skupín, zaobchádzanie s rizikom, ktoré predstavujú kryptoaktíva v podmodule trhového rizika, objasnenia týkajúce sa dlhodobých investícií, kritériá obmedzeného predkladania informácií orgánom dohľadu kaptívnymi poisťovňami a zaisťovňami, obozretné deterministické oceňovanie najlepšieho odhadu, uplatňovanie zjednodušeného prístupu na účely výpočtu skupinovej solventnosti a informácie, ktoré sa majú zahrnúť do pravidelnej správy o dohľade nad skupinou, a vo výnimočných okolnostiach predĺženie lehôt na predkladanie informácií. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov. |
|
(101) |
S cieľom zabezpečiť harmonizované uplatňovanie tejto smernice by orgán EIOPA mal vypracovať návrh regulačných technických predpisov na bližšie určenie faktorov, ktoré majú orgány dohľadu zohľadňovať na účely určenia vzťahu medzi rôznymi podnikmi, ktoré by mohli byť súčasťou skupiny. Komisia by mala doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov vypracovaných orgánom EIOPA prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ a v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010. Komisia by mala byť poverená aj prijatím vykonávacích technických predpisov vypracovaných orgánom EIOPA, pokiaľ ide o určité metodické prvky týkajúce sa obozretného deterministického oceňovania najlepšieho odhadu záväzkov vyplývajúcich zo životného poistenia prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ a v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010. |
|
(102) |
Keďže ciele tejto smernice, a to poskytnúť stimuly pre poisťovateľov, aby prispievali k dlhodobému udržateľnému financovaniu hospodárstva, zlepšiť citlivosť na riziká, zmierniť nadmernú krátkodobú volatilitu solventnosti poisťovateľov, zvýšiť kvalitu, konzistentnosť a koordináciu dohľadu nad poistením v celej Únii a zlepšiť ochranu poistníkov a príjemcov plnení a lepšie riešiť potenciálny vznik systémového rizika v sektore poisťovníctva, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov. |
|
(103) |
Spojené kráľovstvo sa 1. februára 2020 stalo treťou krajinou a 31. decembra 2020 sa právo Únie prestalo uplatňovať na Spojené kráľovstvo a v Spojenom kráľovstve. Vzhľadom na to, že smernica 2009/138/ES obsahuje niekoľko ustanovení, v ktorých sa riešia osobitosti konkrétnych členských štátov, ustanovenia týkajúce sa konkrétne Spojeného kráľovstva sa stali zastaranými, a preto by sa mali vypustiť. |
|
(104) |
Kalibrácie použité pre delegované akty a vykonávacie akty prijaté Komisiou sú často založené na údajoch, ktoré sú výrazne ovplyvnené zahrnutím údajov z trhu Spojeného kráľovstva. Všetky kalibrácie, ktoré sú vstupnými údajmi pre výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť a minimálnej kapitálovej požiadavky, by sa preto mali preskúmať s cieľom určiť, či neprimerane nezávisia od údajov Spojeného kráľovstva, a v príslušných prípadoch by sa mali z príslušných súborov údajov takéto údaje vylúčiť, pokiaľ nie sú k dispozícii žiadne iné údaje. |
|
(105) |
Malo by sa zabezpečiť, aby prudenciálne zaobchádzanie s investíciami do sekuritizácie vrátane jednoduchej, transparentnej a štandardizovanej sekuritizácie (ďalej len „STS sekuritizácia“) primerane odrážalo skutočné riziká a aby kapitálové požiadavky spojené s takýmito investíciami boli orientované na riziká. Na tento účel by Komisia mala posúdiť vhodnosť existujúcich kalibrácií pre investície do sekuritizácií, ktoré sú stanovené v delegovaných aktoch prijatých podľa smernice 2009/138/ES, pričom zohľadní dostupné údaje o trhu, a ich konzistentnosť s kapitálovými požiadavkami, ktoré sa uplatňujú na investície do iných cenných papierov s pevným výnosom. Na základe takéhoto posúdenia a vo vhodných prípadoch by Komisia mala zvážiť zmenu delegovaného aktu, ktorým sa stanovujú kapitálové požiadavky uplatniteľné na investície do sekuritizácie. Takéto zmeny, ktoré by mali byť založené na riziku a na dôkazoch, by mohli zahŕňať zavedenie podrobnejšieho súboru rizikových faktorov v závislosti od poradia sekuritizačných tranží alebo rozlíšenie rôznych druhov sekuritizácií, ktoré nie sú STS sekuritizáciou, v závislosti od ich rizík. |
|
(106) |
Smernica 2009/138/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť, |
PRIJALI TÚTO SMERNICU:
Článok 1
Zmeny smernice 2009/138/ES
Smernica 2009/138/ES sa mení takto:
|
1. |
V článku 2 ods. 3 písm. a) sa bod iv) nahrádza takto:
|
|
2. |
V článku 4 ods. 1 sa písmená a), b) a c) nahrádzajú takto:
|
|
3. |
Článok 6 sa mení takto:
|
|
4. |
V článku 8 sa vypúšťa bod 3. |
|
5. |
Článok 13 sa mení takto:
|
|
6. |
V článku 18 ods. 1 sa dopĺňa toto písmeno:
|
|
7. |
V článku 23 ods. 1 sa dopĺňa toto písmeno:
|
|
8. |
V článku 24 ods. 2 druhom pododseku sa slová „smernici 2004/39/ES“ nahrádzajú slovami „smernici 2014/65/EÚ“. |
|
9. |
Článok 25 sa mení takto:
|
|
10. |
V článku 25a sa slová „Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (EIOPA) zriadenému nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (1)“ nahrádzajú slovami „orgánu EIOPA“. |
|
11. |
V článku 26 sa dopĺňa tento odsek: „4. Ak je potrebné konzultovať s viacerými orgánmi dohľadu podľa odseku 1, ktorýkoľvek dotknutý orgán dohľadu môže do jedného mesiaca od dátumu doručenia požiadať orgán dohľadu domovského členského štátu podniku, ktorý žiada o povolenie, o spoločné posúdenie žiadosti o povolenie. Orgán dohľadu domovského členského štátu podniku, ktorý žiada o povolenie, zohľadní závery spoločného posúdenia pri prijímaní konečného rozhodnutia.“ |
|
12. |
V článku 29 sa odseky 3 a 4 nahrádzajú takto: „3. Členské štáty zabezpečia, aby sa požiadavky stanovené v tejto smernici uplatňovali spôsobom, ktorý je primeraný povahe, rozsahu a zložitosti rizík obsiahnutých v činnosti poisťovne alebo zaisťovne, najmä pokiaľ ide o podniky, ktoré sú klasifikované ako malé a menej zložité podniky. 4. V delegovaných aktoch a regulačných a vykonávacích technických predpisoch prijatých Komisiou sa zohľadňuje zásada proporcionality, čím sa zabezpečí primerané uplatňovanie tejto smernice, najmä v prípade malých a menej zložitých podnikov. Návrhom regulačných technických predpisov predloženým orgánom EIOPA v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010, návrhom vykonávacích technických predpisov predloženým v súlade s článkom 15 uvedeného nariadenia a usmerneniami a odporúčaniami vydanými v súlade s článkom 16 uvedeného nariadenia sa zabezpečí primerané uplatňovanie tejto smernice, najmä v prípade malých a menej zložitých podnikov. 5. Komisia doplní túto smernicu prijatím delegovaných aktov, v súlade s článkom 301a, v ktorých upresní:
|
|
13. |
Vkladajú sa tieto články: „Článok 29a Kritériá identifikácie malých a menej zložitých podnikov 1. Členské štáty zabezpečia, aby boli podniky klasifikované ako malé a menej zložité podniky v súlade s procesom stanoveným v článku 29b, ak počas dvoch po sebe nasledujúcich finančných rokov priamo pred takouto klasifikáciou uvedené podniky spĺňajú tieto kritériá:
Kritériá stanovené v prvom pododseku písm. a) bodoch ii) a v), písm. b) bodoch ii) a vi) a písm. c) bodoch v) a viii) sa neuplatňujú na kaptívne poisťovne ani na kaptívne zaisťovne. Odchylne od prvého pododseku sa kaptívne poisťovne a kaptívne zaisťovne klasifikujú aj ako malé a menej zložité podniky, ak nespĺňajú kritériá stanovené v prvom pododseku za predpokladu, že spĺňajú obe tieto kritériá:
2. V prípade podnikov, ktorým bolo udelené povolenie v súlade s článkom 14 na menej než dva roky, sa súlad s kritériami stanovenými v odseku 1 tohto článku posudzuje s odkazom na posledný finančný rok pred klasifikáciou, alebo ak sa povolenie získalo v posledných 12 mesiacoch, s odkazom na plán činnosti uvedený v článku 23. 3. Tieto podniky sa nikdy neklasifikujú ako malé a menej zložité podniky:
Článok 29b Proces klasifikácie podnikov, ktoré spĺňajú kritériá 1. Členské štáty zabezpečia, aby podniky, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v článku 29a, mohli oznámiť orgánu dohľadu takéto splnenie s cieľom klasifikovať sa ako malé a menej zložité podniky. 2. Oznámenie uvedené v odseku 1 tohto článku predloží podnik orgánu dohľadu členského štátu, ktorý udelil predchádzajúce povolenie uvedené v článku 14. Takéto oznámenie obsahuje všetky uvedené náležitosti:
3. Orgán dohľadu môže do dvoch mesiacov od doručenia úplného oznámenia uvedeného v odseku 1 vzniesť námietku proti klasifikácii podniku ako malého a menej zložitého z dôvodov súvisiacich výlučne s ktoroukoľvek z týchto skutočností:
4. V každom rozhodnutí orgánu dohľadu o nesúhlase s klasifikáciou ako malého a menej zložitého podniku sa uvedú dôvody tohto rozhodnutia a oznámi sa písomne dotknutému podniku. Ak sa takéto rozhodnutie neprijme, podnik sa po uplynutí dvojmesačnej lehoty uvedenej v odseku 3 klasifikuje ako malý a menej zložitý podnik. Ak orgán dohľadu pred uplynutím dvojmesačnej lehoty uvedenej v odseku 3 vydal rozhodnutie potvrdzujúce splnenie kritérií, podnik sa k dátumu takéhoto rozhodnutia klasifikuje ako malý a menej zložitý podnik. 5. Pokiaľ ide o žiadosti doručené orgánom dohľadu v priebehu prvých šiestich mesiacov od 30. januára 2027, lehota uvedená v odseku 3 sa predlžuje na štyri mesiace. 6. Podnik je klasifikovaný ako malý a menej zložitý podnik dovtedy, kým takáto klasifikácia neskončí v súlade s týmto odsekom. Ak malý a menej zložitý podnik už nespĺňa žiadne z kritérií, ktoré sú stanovené v článku 29a ods. 1, bezodkladne o tom informuje orgán dohľadu. Ak tieto kritériá nebude spĺňať nepretržite počas dvoch po sebe nasledujúcich rokov, podnik to oznámi orgánu dohľadu a od nasledujúceho finančného roka sa prestane klasifikovať ako malý a menej zložitý podnik. Ak podnik, ktorý bol klasifikovaný ako malý a menej zložitý podnik, spĺňa akékoľvek z kritérií vylúčenia stanovených v článku 29a ods. 3, bezodkladne to oznámi orgánu dohľadu a od nasledujúceho finančného roka prestane byť klasifikovaný ako malý a menej zložitý podnik. Článok 29c Používanie opatrení v oblasti proporcionality podnikmi, ktoré sú klasifikované ako malé a menej zložité podniky 1. Členské štáty zabezpečia, aby podniky klasifikované ako malé a menej zložité podniky mohli využívať všetky opatrenia v oblasti proporcionality. 2. Odchylne od odseku 1, ak má orgán dohľadu vážne obavy v súvislosti s rizikovým profilom malého a menej zložitého podniku, môže orgán dohľadu požiadať daný podnik, aby sa zdržal použitia jedného alebo viacerých opatrení v oblasti proporcionality za predpokladu, že žiadosť je riadne písomne odôvodnená so zreteľom na konkrétne obavy týkajúce sa rizikového profilu daného podniku. Vážne obavy sa považujú za existujúce, ak:
Článok 29d Používanie opatrení v oblasti proporcionality podnikmi, ktoré nie sú klasifikované ako malé a menej zložité podniky 1. Členské štáty zabezpečia, aby poisťovne a zaisťovne, ktoré nie sú klasifikované ako malé a menej zložité podniky, mohli použiť opatrenia v oblasti proporcionality stanovené v článku 35 ods. 5a, článku 41, článku 45 ods. 1b, článku 45 ods. 5, článku 77 ods. 8 a článku 144a ods. 4 a opatrenia v oblasti proporcionality stanovené v delegovaných aktoch prijatých podľa tejto smernice, ktoré sú obidve výslovne uplatniteľné na malé a menej zložité podniky v súlade s článkom 29c a identifikované na účely tohto článku, len s predchádzajúcim súhlasom orgánu dohľadu. Poisťovňa alebo zaisťovňa predloží orgánu dohľadu písomnú žiadosť na schválenie. Uvedená žiadosť obsahuje:
2. Orgán dohľadu do dvoch mesiacov od prijatia žiadosti uvedenej v odseku 1 druhom pododseku posúdi túto žiadosť a informuje podnik o jej schválení alebo zamietnutí, ako aj o prijatých opatreniach v oblasti proporcionality, ktorých použitie sa schválilo. Ak orgán dohľadu za určitých podmienok schváli používanie opatrení v oblasti proporcionality, v rozhodnutí o schválení sa uvedú dôvody týchto podmienok. Rozhodnutie orgánu dohľadu vzniesť námietku proti použitiu jedného alebo viacerých opatrení v oblasti proporcionality uvedených v žiadosti sa oznámi písomne a uvedú sa v ňom dôvody rozhodnutia orgánu dohľadu. Takéto dôvody sú spojené s rizikovým profilom podniku. 3. Orgán dohľadu môže požiadať o akékoľvek ďalšie informácie, ktoré sú potrebné na dokončenie posúdenia uvedeného v odseku 2. Lehota uvedená v uvedenom odseku sa pozastaví na obdobie odo dňa, keď orgán dohľadu prvýkrát požiadal o informácie, do doručenia odpovede daného podniku na túto žiadosť. Žiadne ďalšie žiadosti orgánu dohľadu nesmú viesť k pozastaveniu lehoty na posúdenie. 4. Pokiaľ ide o žiadosti doručené orgánom dohľadu pred 31. júlom 2027, lehota uvedená v odseku 2 je štyri mesiace. 5. Schválenie používania opatrení v oblasti proporcionality sa môže kedykoľvek zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenil rizikový profil danej poisťovne alebo zaisťovne. Každé rozhodnutie orgánu dohľadu zmeniť alebo zrušiť uvedené povolenie musí byť odôvodnené a písomne sa oznámi dotknutému podniku. Článok 29e Monitorovanie používania opatrení v oblasti proporcionality 1. Poisťovne a zaisťovne do jedného roka od ich klasifikácie ako malých a menej zložitých podnikov podávajú svojim orgánom dohľadu informácie o opatreniach v oblasti proporcionality používaných v rámci informácií poskytovaných na účely dohľadu uvedených v článku 35. Ak majú také podniky v úmysle zmeniť zoznam opatrení v oblasti proporcionality, ktoré sa majú použiť, bezodkladne to oznámia svojim orgánom dohľadu. 2. Ak sa poisťovne a zaisťovne, ktoré používajú opatrenia v oblasti proporcionality podľa článku 29d, rozhodnú prestať používať takéto opatrenia, informujú o tom svoje orgány dohľadu. 3. Poisťovne a zaisťovne uplatňujúce akékoľvek opatrenia v oblasti proporcionality, ktoré zodpovedajú existujúcim opatreniam podľa tejto smernice, do 28. januára 2025, môžu počas obdobia nepresahujúceho štyri finančné roky naďalej uplatňovať takéto opatrenia bez toho, aby spĺňali požiadavky stanovené v článkoch 29b, 29c a 29d .“ |
|
14. |
V článku 30 ods. 2 sa prvý pododsek nahrádza takto: „Finančný dohľad podľa odseku 1 zahŕňa v súvislosti s celou činnosťou poisťovne a zaisťovne preskúmanie jej systému správy a riadenia, jej stavu solventnosti, vytvorenia technických rezerv, jej aktív a použiteľných vlastných zdrojov v súlade s pravidlami stanovenými alebo postupmi dodržiavanými v domovskom členskom štáte podľa opatrení prijatých na úrovni Únie.“ |
|
15. |
Článok 35 sa mení takto:
|
|
16. |
Vkladajú sa tieto články: „Článok 35a Výnimky a obmedzenia týkajúce sa pravidelného kvantitatívneho predkladania informácií orgánom dohľadu udelené orgánmi dohľadu 1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 129 ods. 4, ak sú vopred stanovené lehoty uvedené v článku 35 ods. 2 písm. a) bode i) kratšie ako jeden rok, príslušné orgány dohľadu môžu obmedziť pravidelné predkladanie informácií orgánom dohľadu, ak:
Obmedzenie pravidelného predkladania informácií orgánom dohľadu sa povolí len podnikom, ktoré spolu nepredstavujú viac ako 20 % trhu životného a neživotného poistenia a zaistenia v danom členskom štáte, pričom podiel na trhu životného poistenia a zaistenia je založený na hrubých technických rezervách a podiel na trhu neživotného poistenia a zaistenia na hrubom predpísanom poistnom. Pri určovaní oprávnenosti podnikov na tieto obmedzenia orgány dohľadu uprednostnia malé a menej zložité podniky. 2. Príslušné orgány dohľadu môžu obmedziť pravidelné predkladanie informácií orgánom dohľadu alebo udeliť poisťovniam a zaisťovniam výnimku z predkladania informácií po jednotlivých položkách, ak:
Výnimka z predkladania informácií po jednotlivých položkách sa udelí len podnikom, ktoré spolu nepredstavujú viac ako 20 % trhu životného a neživotného poistenia a zaistenia v danom členskom štáte, pričom podiel na trhu životného poistenia a zaistenia je založený na technických rezervách a podiel na trhu neživotného poistenia a zaistenia na hrubom predpísanom poistnom. Pri určovaní oprávnenosti podnikov na tieto obmedzenia alebo výnimky orgány dohľadu uprednostnia malé a menej zložité podniky. 3. Kaptívne poisťovne a kaptívne zaisťovne sú oslobodené od pravidelného predkladania informácií orgánom dohľadu po jednotlivých položkách, ak sú vopred vymedzené obdobia uvedené v článku 35 ods. 2 písm. a) bode i) kratšie ako jeden rok, pokiaľ spĺňajú obe tieto podmienky:
4. Na účely odsekov 1 a 2 tohto článku posúdia orgány dohľadu ako súčasť kontrolného procesu vykonávaného orgánom dohľadu, pokiaľ ide o podniky klasifikované ako malé a menej zložité podniky, či by predloženie informácií predstavovalo prílišné zaťaženie vo vzťahu k povahe, rozsahu a zložitosti rizík podniku, pričom zohľadnia aspoň:
5. Na účely odsekov 1 a 2 posúdia orgány dohľadu ako súčasť kontrolného procesu vykonávaného orgánom dohľadu, pokiaľ ide o podniky klasifikované ako malé a menej zložité podniky, či by predloženie informácií predstavovalo prílišne zaťaženie vo vzťahu k povahe, rozsahu a zložitosti rizík podniku, pričom zohľadnia aspoň parametre uvedené v odseku 4 písm. a) až d), ako aj:
6. S cieľom zabezpečiť súdržné a jednotné uplatňovanie odsekov 1 až 5 tohto článku orgán EIOPA vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010, ktorými sa upresnia:
Článok 35b Lehoty na predkladanie informácií 1. Členské štáty zabezpečia, aby poisťovne a zaisťovne predkladali orgánom dohľadu informácie uvedené v článku 35 ods. 1 až 4 každoročne alebo menej často do 16 týždňov od konca finančného roka daného podniku. 2. Členské štáty zabezpečia, aby poisťovne a zaisťovne predkladali orgánom dohľadu informácie uvedené v článku 35 ods. 1 až 4 štvrťročne do piatich týždňov od konca každého štvrťroka. 3. Členské štáty zabezpečia, aby poisťovne a zaisťovne predkladali orgánom dohľadu pravidelnú správu orgánom dohľadu uvedenú v článku 35 ods. 5a do 18 týždňov od konca finančného roka daného podniku.“ |
|
17. |
V článku 36 ods. 2 sa písm. a) nahrádza takto:
|
|
18. |
Článok 37 sa mení takto:
|
|
19. |
V článku 40 sa dopĺňajú tieto odseky: „Členovia správnych a riadiacich orgánov poisťovne alebo zaisťovne alebo orgánov dohľadu poisťovne alebo zaisťovne musia mať nepretržite dobrú povesť a spoločne dostatočné vedomosti, zručnosti a skúsenosti na výkon svojich povinností. Členovia správnych a riadiacich orgánov a orgánov dohľadu nesmú byť odsúdení za žiadny závažný trestný čin alebo opakované trestné činy súvisiace s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu alebo iné trestné činy, ktoré by spochybnili ich bezúhonnosť aspoň počas desiatich rokov predchádzajúcich roku, v ktorom vykonávajú alebo by vykonávali svoje povinnosti v podniku.“ |
|
20. |
Článok 41 sa mení takto:
|
|
21. |
V článku 42 sa odseky 2 a 3 nahrádzajú takto: „2. Poisťovne a zaisťovne oznámia orgánu dohľadu akékoľvek zmeny súvisiace s totožnosťou osôb, ktoré skutočne riadia podnik alebo sú zodpovedné za iné kľúčové funkcie, spolu s odôvodnením týchto zmien a so všetkými informáciami potrebnými na účely posúdenia, či akékoľvek nové osoby poverené riadením podniku spĺňajú požiadavky na vhodnosť a odbornosť. 3. Poisťovne a zaisťovne informujú svoje orgány dohľadu, ak ktorákoľvek z osôb uvedených v odseku 1 prestala spĺňať požiadavky uvedené v odseku 1 alebo ak bola z tohto dôvodu nahradená. 4. Ak osoba, ktorá skutočne riadi podnik alebo má iné kľúčové funkcie, nespĺňa požiadavky stanovené v odseku 1, majú orgány dohľadu právomoc požadovať, aby poisťovňa a zaisťovňa odvolala túto osobu z tejto pozície.“ |
|
22. |
Článok 44 sa mení takto:
|
|
23. |
Článok 45 sa mení takto:
|
|
24. |
Vkladá sa tento článok: „Článok 45a Analýza scenára klimatických zmien 1. Na účely identifikácie a posúdenia rizík uvedených v článku 45 ods. 2 dotknutý podnik posúdi aj to, či má nejaké významné expozície voči rizikám spojeným so zmenou klímy. Podnik preukáže významnosť svojej expozície voči rizikám spojeným so zmenou klímy v posúdení uvedenom v článku 45 ods. 1. 2. Ak má dotknutý podnik významnú expozíciu voči rizikám spojeným so zmenou klímy, bližšie určí aspoň dva dlhodobé scenáre klimatických zmien vrátane:
3. Posúdenie uvedené v článku 45 ods. 1 obsahuje v pravidelných intervaloch analýzu vplyvu dlhodobých scenárov klimatických zmien určených podľa odseku 2 tohto článku na činnosť podniku. Tieto intervaly musia byť primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík spojených so zmenou klímy, ktoré sú obsiahnuté v činnosti podniku, nesmú však byť dlhšie ako tri roky. 4. Dlhodobé scenáre klimatických zmien uvedené v odseku 2 sa preskúmajú aspoň každé tri roky a v prípade potreby sa aktualizujú. Poisťovne a zaisťovne pri preskúmaní dlhodobých scenárov klimatických zmien zohľadňujú výkonnosť nástrojov a zásad použitých v predchádzajúcich scenároch klimatických zmien, aby sa zvýšila ich účinnosť. 5. Odchylne od odsekov 2, 3 a 4 sa od malých a menej zložitých podnikov nevyžaduje, aby bližšie určili scenáre klimatických zmien alebo posúdili ich vplyv na činnosť daného podniku.“ |
|
25. |
Článok 51 sa nahrádza takto: „Článok 51 Správa o solventnosti a finančnom stave: obsah 1. Členské štáty so zreteľom na informácie požadované v článku 35 ods. 3 a so zreteľom na zásady stanovené v odseku 4 uvedeného článku požadujú od poisťovní a zaisťovní, aby každoročne uverejnili správu o svojej solventnosti a finančnom stave. Správa o solventnosti a finančnom stave pozostáva z dvoch častí jasne identifikovaných a zverejnených spoločne. Prvá časť sa skladá z informácií osobitne zameraných na poistníkov a príjemcov plnení a druhá časť sa skladá z informácií zameraných na odborníkov na trhu. 1a. Časť správy o solventnosti a finančnom stave pozostávajúca z informácií zameraných na poistníkov a príjemcom plnení, obsahuje tieto informácie:
1b. Časť správy o solventnosti a finančnom stave pozostávajúca z informácií zameraných na odborníkov na trhu obsahuje tieto informácie, a to buď v plnom rozsahu alebo prostredníctvom odkazu na rovnocenné informácie z hľadiska povahy a rozsahu uverejnené na základe iných právnych alebo regulačných požiadaviek:
1c. Ak sa uplatňuje párovacia korekcia uvedená v článku 77b, opisom uvedeným v odseku 1b písm. c) a odseku 1b písm. d) bodoch i) a ii) tohto článku sa opisuje aj párovacia korekcia a portfólio záväzkov a vyhradených aktív, na ktoré sa párovacia korekcia vzťahuje, ako aj kvantifikácia vplyvu zníženia párovacej korekcie na nulu na finančnú pozíciu podniku. Opis uvedený v odseku 1b písm. c) a písm. d) bodoch i) a ii) tohto článku obsahuje aj výrok o tom, či podnik používa korekciu volatility uvedenú v článku 77d, a ak ju používa, zverejní tieto informácie:
2. Opis uvedený v odseku 1b písm. d) bode i) zahŕňa analýzu každej podstatnej zmeny v porovnaní s predchádzajúcim obdobím podávania správ a vysvetlenie každého väčšieho rozdielu v súvislosti s hodnotou takýchto prvkov v účtovných závierkach, ako aj krátky opis prevoditeľnosti kapitálu. V uverejnení kapitálovej požiadavky na solventnosť uvedenej v odseku 1b písm. d) bode ii) tohto článku sa oddelene uvedú suma vypočítaná v súlade s kapitolou VI oddielom 4 pododdielmi 2 a 3 a každé navýšenie kapitálu uložené v súlade s článkom 37 alebo vplyv špecifických parametrov, ktoré musí poisťovňa alebo zaisťovňa používať v súlade s článkom 110, spolu so stručnou informáciou o jeho zdôvodnení príslušným orgánom dohľadu. Uverejnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť je v príslušných prípadoch doplnené o informáciu, že jej konečná výška je ešte stále predmetom posudzovania orgánom dohľadu. 3. Kaptívne poisťovne nemusia zverejniť časť zameranú na poistníkov a príjemcov plnení a vyžaduje sa od nich len to, aby do časti zameranej na odborníkov na trhu zahrnuli kvantitatívne údaje požadované vykonávacími technickými predpismi uvedenými v článku 56, pokiaľ takéto podniky spĺňajú tieto podmienky:
4. Kaptívne poisťovne nemusia zverejniť časť zameranú na poistníkov a príjemcov plnení a vyžaduje sa od nich len to, aby do časti zameranej na odborníkov na trhu zahrnuli kvantitatívne údaje požadované vykonávacími technickými predpismi uvedenými v článku 56, pokiaľ takéto poisťovne spĺňajú tieto podmienky:
5. Odchylne od odseku 1 sa zaisťovne môžu rozhodnúť, že nezverejnia časť správy o solventnosti a finančnom stave zameranú na poistníkov a príjemcov plnení. 6. Odchylne od odseku 1b tohto článku môžu malé a menej zložité podniky v časti správy o solventnosti a finančnom stave, ktorá obsahuje informácie zamerané na iných odborníkov na trhu, zverejniť len kvantitatívne údaje požadované vykonávacími technickými predpismi uvedenými v článku 56, pokiaľ každé tri roky zverejnia celú správu so všetkými informáciami požadovanými podľa tohto článku. 7. Členské štáty zabezpečia, aby poisťovne a zaisťovne uverejnili a predkladali orgánu dohľadu informácie uvedené v tomto článku každoročne alebo menej často, a to do 18 týždňov po skončení finančného roka daného podniku. 8. V správe uvedenej v odseku 1 tohto článku sa od poisťovní a zaisťovní namiesto príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery vyžaduje, aby zverejnili vplyv používania časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery určenej bez uplatnenia prechodného mechanizmu na extrapoláciu, ako je uvedené v článku 77e ods. 1 písm. aa), na účely stanovenia technických rezerv podľa článku 77. Odchylne od prvého pododseku sa však požiadavka na zverejnenie nevzťahuje na menu, na ktorú sa vzťahuje ktorékoľvek z uvedeného:
|
|
26. |
Vkladá sa tento článok: „Článok 51a Správa o solventnosti a finančnom stave: požiadavky na audit 1. Pre iné poisťovne a zaisťovne ako malé a menej zložité podniky a kaptívne poisťovne a kaptívne zaisťovne je súvaha zverejnená ako súčasť správy o solventnosti a finančnom stave v súlade s článkom 51 ods. 1 alebo súvaha zverejnená ako súčasť jednotnej správy o solventnosti a finančnom stave v súlade s článkom 256 ods. 2 písm. b), predmetom auditu. 2. Odchylne od článku 29c môžu členské štáty rozšíriť požiadavku stanovenú v odseku 1 tohto článku na podniky klasifikované ako malé a menej zložité podniky, kaptívne poisťovne a kaptívne zaisťovne. 3. Členské štáty môžu rozšíriť rozsah požiadavky na audit uvedený v odseku 1 na ďalšie prvky správy o solventnosti a finančnom stave. 4. Audit vykonáva štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť v súlade s audítorskými štandardmi uplatniteľnými podľa článku 26 smernice 2006/43/ES. Pri plnení tejto úlohy budú štatutárni audítori a audítorské spoločnosti plniť povinnosti audítorov stanovené v článku 72 tejto smernice. 5. V členských štátoch, v ktorých sú k 28. januáru 2025 registrovaní aktuári podľa vnútroštátneho práva oprávnení vykonávať audit technických rezerv, súm nárokovateľných od zaisťovateľa a súvisiacich položiek, títo registrovaní aktuári môžu naďalej vykonávať takéto audity za predpokladu, že konajú v súlade so záväznými normami, ktoré zabezpečujú vysokokvalitný audit a vzťahujú sa aspoň na oblasť audítorskej praxe, nezávislosti a vnútorných kontrol kvality pri vykonávaní takýchto auditov a v súlade s povinnosťami uvedenými v článku 72. 6. Spolu so správou o solventnosti a finančnom stave predložia poisťovne a zaisťovne orgánu dohľadu samostatnú správu vrátane opisu povahy a výsledkov auditu, ktorú vypracoval štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť.“ |
|
27. |
Článok 52 sa mení takto:
|
|
28. |
V článku 53 sa odsek 4 nahrádza takto: „4. Odseky 1 a 2 tohto článku sa neuplatňujú na informácie uvedené v článku 51 ods. 1a písm. b) a v článku 51 ods. 1b písm. d) a e).“ |
|
29. |
V článku 56 sa dopĺňa tento odsek: „Orgán EIOPA vyvíja IT riešenia pre postupy, formáty a vzory uvedené v druhom odseku vrátane pokynov.“ |
|
30. |
V článku 58 ods. 3 sa písmená a) a b) nahrádzajú takto:
(*11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).“ " |
|
31. |
V článku 60 ods. 1 písm. a) sa slová „článku 1a bodu 2 smernice 85/611/EHS“ nahrádzajú slovami „článku 2 ods. 1 písm. b) smernice 2009/65/ES“. |
|
32. |
V článku 62 prvom odseku sa prvá veta nahrádza takto: „Členské štáty v prípadoch, ak vplyv uplatňovaný osobami uvedenými v článku 57 je pravdepodobne v neprospech zodpovedného a obozretného riadenia poisťovne alebo zaisťovne, budú vyžadovať, aby orgán dohľadu domovského členského štátu toho podniku, v ktorom sa kvalifikovaná účasť drží, zamýšľa alebo sa navyšuje, vykonal vhodné opatrenia na ukončenie tejto situácie.“ |
|
33. |
V druhom odseku článku 63 sa slová „smernici 2004/39/ES“ nahrádzajú slovami „smernici 2014/65/EÚ“ |
|
34. |
V článku 64 sa dopĺňa tento odsek: „Prvý, druhý a tretí odsek tohto článku nebránia orgánom dohľadu v tom, aby uverejňovali výsledky stresových testov vykonaných v súlade s článkom 34 ods. 4 tejto smernice alebo článkom 32 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 alebo aby ich poskytovali orgánu EIOPA na účel uverejňovania výsledkov stresových testov z celej Únie.“ |
|
35. |
V článku 68 ods. 1 sa za prvý pododsek vkladá tento pododsek: „Článok 64 prvý odsek a článok 67 nebránia výmene informácií medzi orgánmi dohľadu a daňovými orgánmi v tom istom členskom štáte, pokiaľ takúto výmenu umožňuje vnútroštátne právo. Ak tieto informácie pochádzajú z iného členského štátu, mali by sa vymieňať len s výslovným súhlasom príslušného orgánu, od ktorého tieto informácie pochádzajú.“ |
|
36. |
V článku 70 sa odsek 1 mení takto:
|
|
37. |
V článku 72 ods. 1 sa úvodné slová nahrádzajú takto: „1. Členské štáty prinajmenšom stanovia, že osoby oprávnené v zmysle smernice 2006/43/ES, ktoré vykonávajú v poisťovni alebo zaisťovni zákonný audit uvedený v článku 34 alebo 35 smernice 2013/34/EÚ alebo článku 73 smernice 2009/65/ES alebo akúkoľvek inú zákonom uloženú úlohu, sú povinné okamžite oznámiť orgánom dohľadu akúkoľvek skutočnosť alebo rozhodnutie týkajúce sa tejto poisťovne alebo zaisťovne, o ktorých sa dozvedeli pri výkone tejto úlohy a ktoré by mohli spôsobiť ktorúkoľvek z týchto situácii:“. |
|
38. |
Článok 77 sa mení takto:
|
|
39. |
Článok 77a sa nahrádza takto: „Článok 77a Extrapolácia príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery 1. Určenie príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery uvedené v článku 77 ods. 2 využíva informácie odvodené z relevantných finančných nástrojov a je s nimi konzistentné. Pri tomto určení sa zohľadňujú relevantné finančné nástroje tých splatností, pri ktorých sú trhy s týmito finančnými nástrojmi efektívne, likvidné a transparentné. V prípade splatnosti po prvom vyrovnávacom bode sa príslušná bezriziková úroková miera extrapoluje v súlade s tretím pododsekom. Prvým vyrovnávacím bodom pre menu bude najdlhšia splatnosť, pri ktorej sú splnené všetky tieto podmienky:
Extrapolovaná časť príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery je založená na forwardových sadzbách, ktoré sa plynule približujú z príslušnej forwardovej sadzby pri prvom vyrovnávacom bode ku konečnej forwardovej sadzbe (ďalej len ‚UFR‘ – ultimate forward rate). Extrapolovaná forwardová sadzba sa rovná váženému priemeru likvidnej forwardovej sadzby a UFR. Likvidná forwardová sadzba je založená na jednej forwardovej sadzbe alebo súbore forwardových sadzieb vo vzťahu k najdlhším splatnostiam, v prípade ktorých možno relevantné finančné nástroje pozorovať na efektívnom, likvidnom a transparentnom trhu. Pri splatnostiach najmenej 40 rokov po prvom vyrovnávacom bode je váha UFR najmenej 77,5 %. Extrapolovaná časť príslušných bezrizikových úrokových mier zohľadňuje informácie z iných finančných nástrojov než dlhopisy, pri ktorých sú trhy pre tieto finančné nástroje efektívne, likvidné a transparentné. 2. Poisťovne a zaisťovne môžu na základe predchádzajúceho súhlasu svojho orgánu dohľadu uplatňovať mechanizmus postupného zavádzania stanovený v druhom pododseku. Mechanizmus postupného zavádzania uvedený v prvom pododseku pozostáva z týchto postupov:
Mechanizmus postupného zavádzania uvedený v prvom pododseku tohto odseku neovplyvní určenie efektívnosti, likvidity a transparentnosti finančných trhov a prvého vyrovnávacieho bodu uvedeného v odseku 1. Poisťovne a zaisťovne, ktoré uplatňujú prvý a druhý pododsek tohto odseku, v časti svojej správy o svojom finančnom stave solventnosti, ktorá pozostáva z informácií zameraných na odborníkov na trhu uvedených v článku 51 ods. 1b, zverejňujú:
3. Bez ohľadu na odsek 1, 28. januára 2025 bude mať prvý vyrovnávací bod pre euro splatnosť 20 rokov.“ |
|
40. |
V článku 77b ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek: „Na účely prvého pododseku písm. i) sa skupinová zmluva životného cyklu považuje za jednu zmluvu.“ |
|
41. |
Článok 77d sa mení takto:
|
|
42. |
Článok 77e sa mení takto:
|
|
43. |
Článok 86 sa mení takto:
|
|
44. |
V článku 92 sa odseky 1a a 2 nahrádzajú takto: „1a. Komisia doplní túto smernicu prijatím delegovaných aktov v súlade s článkom 301a, v ktorých upresní posudzovanie účastí vo finančných a úverových inštitúciách v zmysle článku 212 ods. 2 tretieho pododseku pri určovaní vlastných zdrojov vrátane prístupov k odpočtom významných účastí vo finančných a úverových inštitúciách od základných vlastných zdrojov poisťovne alebo zaisťovne. Bez ohľadu na odpočty účastí z vlastných zdrojov použiteľných na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť, ako je bližšie určené v delegovanom akte prijatom podľa prvého pododseku tohto odseku, na určenie základných vlastných zdrojov, ako je uvedené v článku 88, môžu orgány dohľadu poisťovni alebo zaisťovni povoliť, aby neodpočítala hodnotu svojej účasti vo finančnej alebo úverovej inštitúcii, pokiaľ budú splnené všetky tieto podmienky:
2. Účasti vo finančných a úverových inštitúciách uvedené v odseku 1a zahŕňajú:
(*12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2033 z 27. novembra 2019 o prudenciálnych požiadavkách na investičné spoločnosti a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 575/2013, (EÚ) č. 600/2014 a (EÚ) č. 806/2014 (Ú. v. EÚ L 314, 5.12.2019, s. 1).“ " |
|
45. |
V článku 95 sa druhý pododsek nahrádza takto: „Poisťovne a zaisťovne v príslušných prípadoch použijú na tento účel zoznam položiek vlastných zdrojov uvedený v článku 97 ods. 1.“ |
|
46. |
V článku 96 sa prvý odsek nahrádza takto: „Bez toho, aby bol dotknutý článok 95 a článok 97 ods. 1 sa na účely tejto smernice uplatnia tieto zaradenia do tried:
|
|
47. |
V článku 105 sa dopĺňa tento odsek: „7. Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 301a delegované akty, ktorými sa dopĺňa táto smernica, s cieľom zohľadniť riziko, ktoré predstavujú kryptoaktíva, v module trhového rizika uvedenom v odseku 5 tohto článku a v module rizika zlyhania protistrany uvedenom v odseku 6 tohto článku.“ |
|
48. |
Vkladá sa tento článok: „Článok 105a Dlhodobé investície do akcií 1. Odchylne od článku 101 ods. 3 a ako súčasť podmodulu akciového rizika uvedeného v článku 105 ods. 5 druhom pododseku písm. b) členské štáty umožnia poisťovniam a zaisťovniam, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v druhom pododseku tohto odseku, aby na konkrétnu podskupinu investícií do akcií držaných s dlhodobou perspektívou uplatňovali kapitálovú požiadavku v súlade s odsekom 4 tohto článku. Na účely prvého pododseku sa môže s podsúborom investícií do akcií zaobchádzať ako s dlhodobými investíciami do akcií, ak poisťovňa alebo zaisťovňa k spokojnosti orgánu dohľadu preukáže, že sú splnené všetky tieto podmienky:
2. Ak sú akcie držané v európskych dlhodobých investičných fondoch alebo v určitých typoch podnikov kolektívneho investovania vrátane alternatívnych investičných fondov, ktoré sú v delegovaných aktoch prijatých podľa tejto smernice označené ako podniky s nižším rizikovým profilom, podmienky stanovené v odseku 1 sa môžu posúdiť na úrovni fondov, a nie na úrovni podkladových aktív držaných v týchto fondoch. 3. Poisťovne alebo zaisťovne, ktoré zaobchádzajú s podsúborom investícií do akcií ako s dlhodobými investíciami do akcií v súlade s odsekom 1, sa nevracajú späť k prístupu, ktorý nezahŕňa dlhodobé investície do akcií. Ak poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá zaobchádza s podsúborom investícií do akcií ako s dlhodobými investíciami do akcií, už nespĺňa podmienky stanovené v odseku 1, bezodkladne informuje orgán dohľadu a podnikne opatrenia potrebné na to, aby opäť spĺňala podmienky. Do jedného mesiaca odo dňa prvého zistenia neplnenia podmienok stanovených v odseku 1 poisťovňa alebo zaisťovňa poskytne orgánu dohľadu potrebné informácie a opatrenia, ktoré má podnik prijať, aby do šiestich mesiacov odo dňa prvého zistenia neplnenia týchto podmienok dosiahol opätovné plnenie týchto podmienok. Ak podnik nie je schopný obnoviť plnenie do šiestich mesiacov odo dňa prvého zistenia neplnenia, prestane klasifikovať akúkoľvek investíciu do akcií ako dlhodobú investíciu do akcií v súlade s týmto článkom počas obdobia dva a pol roka alebo dovtedy, kým sa neobnoví súlad s podmienkami stanovenými v odseku 1, podľa toho, ktoré obdobie je dlhšie. 4. Kapitálová požiadavka pre dlhodobé investície do akcií sa rovná strate základných vlastných zdrojov, ktorá by vyplynula z okamžitého zníženia rovnajúceho sa 22 % hodnoty investícií, ktoré sa považujú za dlhodobé investície do akcií. 5. Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 301a s cieľom doplniť túto smernicu tým, že upresní:
|
|
49. |
V článku 106 sa odsek 3 nahrádza takto: „3. Symetrická úprava štandardnej kapitálovej požiadavky pokrývajúcej riziká vyplývajúce z úrovne cien akcií nesmie mať za následok uplatňovanie kapitálovej požiadavky zmenenej o viac ako 13 percentuálnych bodov oproti štandardnej kapitálovej požiadavke.“ |
|
50. |
Článok 109 sa nahrádza takto: „Článok 109 Zjednodušenie štandardného vzorca 1. Poisťovne a zaisťovne môžu použiť zjednodušený výpočet pre špecifický rizikový modul alebo rizikový podmodul, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
Bez ohľadu na prvý pododsek môžu malé a menej zložité podniky použiť zjednodušený výpočet pre špecifický rizikový modul alebo rizikový podmodul, ak môžu k spokojnosti orgánu dohľadu a aspoň každých päť rokov preukázať, že sú splnené tieto podmienky:
Na účely tohto odseku sa zjednodušené výpočty kalibrujú v súlade s článkom 101 ods. 3. 2. Bez toho, aby tým bol dotknutý odsek 1 tohto článku a článok 102 ods. 1, ak poisťovňa alebo zaisťovňa vypočíta kapitálovú požiadavku na solventnosť a rizikový modul alebo rizikový podmodul nepredstavuje podiel vyšší než 5 % základnej kapitálovej požiadavky na solventnosť uvedenej v článku 103 písm. a), môže poisťovňa alebo zaisťovňa používať pre daný rizikový modul alebo rizikový podmodul zjednodušený výpočet, a to najviac tri roky od daného výpočtu kapitálovej požiadavky na solventnosť. 3. Na účely odseku 2 nesmie súčet podielov v pomere k základnej kapitálovej požiadavke na solventnosť pri žiadnom rizikovom module alebo rizikovom podmodule, v ktorom sa používa zjednodušený výpočet podľa uvedeného odseku, prekročiť 10 %. Podiel rizikového modulu alebo rizikového podmodulu v pomere k základnej kapitálovej požiadavke na solventnosť uvedenej v prvom pododseku tohto odseku bude rovnaký ako tento podiel vypočítaný poslednýkrát, keď sa daný rizikový modul alebo rizikový podmodul počítal bez zjednodušeného výpočtu podľa odseku 2.“ |
|
51. |
Článok 111 sa mení takto:
|
|
52. |
V článku 112 sa odsek 7 nahrádza takto: „7. Poisťovne a zaisťovne po tom, ako im orgány dohľadu schválili použitie vnútorného modelu, poskytujú orgánom dohľadu každé dva roky odhad kapitálovej požiadavky na solventnosť stanovenej v súlade so štandardným vzorcom, ako sa stanovuje v pododdiele 2. Orgány dohľadu môžu prostredníctvom rozhodnutia s uvedením dôvodov požiadať poisťovňu alebo zaisťovňu o častejšie podávanie správ.“ |
|
53. |
V článku 122 sa dopĺňa tento odsek: „5. Členské štáty môžu poisťovniam a zaisťovniam povoliť, aby vo svojom vnútornom modeli zohľadňovali vplyv pohybov kreditnej prirážky na korekciu volatility vypočítanú v súlade s článkom 77d, iba ak:
Na účely prvého pododseku písm. b) sa reprezentatívne portfólio pre danú menu určuje na základe aktív podniku, ktoré sú denominované v danej mene a používajú sa na pokrytie najlepšieho odhadu poistných a zaistných záväzkov denominovaných v danej mene.“ |
|
54. |
Článok 132 sa mení takto:
|
|
55. |
V článku 133 ods. 3 sa slová „smernici 85/611/EHS“ nahrádzajú slovami „smernici 2009/65/ES“. |
|
56. |
Vkladá sa tento článok: „Článok 136a Zhoršenie solventnosti 1. Po oznámení podľa článku 136 alebo po zistení zhoršujúcich sa finančných podmienok podľa článku 36 ods. 3, ak sa solventnosť podniku zhorší, orgány dohľadu majú právomoc prijať potrebné opatrenia na nápravu tohto zhoršenia. 2. Opatrenia uvedené v odseku 1 musia byť primerané riziku a úmerné závažnosti zhoršujúcich sa podmienok. Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu mali právomoc prijímať aspoň tieto opatrenia:
(*13) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2025/1 z 27. novembra 2024, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií poisťovní a zaisťovní a ktorou sa menia smernice 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2007/36/ES, 2014/59/EÚ a (EÚ) 2017/1132 a nariadenia (EÚ) č. 1094/2010, (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 806/2014 a (EÚ) 2017/1129 (Ú. v. EÚ L, 2025/1, 8.1.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2025/1/oj).“ " |
|
57. |
Článok 138 ods. 4 sa mení takto:
|
|
58. |
Článok 139 sa nahrádza takto: „Článok 139 Nesplnenie minimálnej kapitálovej požiadavky 1. Poisťovne a zaisťovne bezodkladne informujú orgán dohľadu, hneď ako zistia, že prestali spĺňať minimálnu kapitálovú požiadavku, alebo im hrozí, že ju nebudú spĺňať v nasledujúcich troch mesiacoch. Na účely prvého pododseku tohto odseku je poisťovňa alebo zaisťovňa povinná informovať orgán dohľadu bez ohľadu na to, či zistí nesplnenie minimálnej kapitálovej požiadavky alebo riziko nesplnenia počas výpočtu minimálnej kapitálovej požiadavky podľa článku 129 ods. 4 alebo počas výpočtu minimálnej kapitálovej požiadavky medzi dvoma lehotami, kedy sa takýto výpočet oznamuje orgánu dohľadu podľa článku 129 ods. 4. 2. Do jedného mesiaca od zistenia, že nespĺňajú minimálnu kapitálovú požiadavku, alebo od zistenia rizika jej nesplnenia predložia príslušné poisťovne alebo zaisťovne orgánu dohľadu na schválenie realistickú krátkodobú finančnú schému s cieľom obnoviť v lehote troch mesiacov od tohto zistenia použiteľné základné vlastné zdroje najmenej na úroveň minimálnej kapitálovej požiadavky, alebo znížiť svoj rizikový profil s cieľom zabezpečiť splnenie minimálnej kapitálovej požiadavky. 3. Ak sa do dvoch mesiacov od prijatia informácií uvedených v odseku 1 nezačne likvidácia, orgán dohľadu domovského členského štátu zváži obmedzenie alebo zákaz voľného nakladania s aktívami danej poisťovne alebo zaisťovne. Informuje o tom orgány dohľadu hostiteľských členských štátov. Na žiadosť orgánu dohľadu domovského členského štátu tieto orgány prijmú rovnaké opatrenia. Orgán dohľadu domovského členského štátu určí, na ktoré aktíva sa tieto opatrenia budú vzťahovať. 4. Orgán EIOPA môže vypracovať usmernenia s opatreniami, ktoré by orgány dohľadu mali prijať, keď zistia nesplnenie minimálnej kapitálovej požiadavky alebo riziko jej nesplnenia, ako je uvedené v odseku 1.“ |
|
59. |
Článok 141 sa nahrádza takto: „Článok 141 Právomoci dohľadu v prípade zhoršujúceho sa finančného stavu 1. Ak orgány dohľadu považujú ktorékoľvek z opatrení uvedených v článkoch 136a, 138 a 139 za neúčinné alebo nedostatočné na riešenie zhoršenia solventnosti podniku, orgány dohľadu majú právomoc prijať všetky opatrenia, ktoré sú potrebné na ochranu záujmov poistníkov v prípade poistných zmlúv alebo záväzkov vyplývajúcich zo zaistných zmlúv. 2. Tieto opatrenia sú primerané, a teda zohľadňujú úroveň a trvanie zhoršenia solventnosti príslušných poisťovní alebo zaisťovní.“ |
|
60. |
V článku 144 sa dopĺňa tento odsek: „4. V prípade odňatia povolenia členské štáty zabezpečia, aby sa na poisťovne a zaisťovne aspoň do začatia akéhokoľvek likvidačného konania naďalej vzťahovali všeobecné pravidlá a ciele dohľadu nad poisťovníctvom stanovené v hlave I kapitole III.“ |
|
61. |
V hlave I sa vkladá táto kapitola: „KAPITOLA VIIa Makroprudenciálne nástroje Článok 144a Riadenie rizika likvidity 1. Členské štáty zabezpečia, aby si poisťovne a zaisťovne riadením rizika likvidity uvedeného v článku 44 ods. 2 druhý pododsek písm. d) zabezpečili udržanie primeranej likvidity na vyrovnanie svojich finančných záväzkov voči poistníkom a iným protistranám v čase ich splatnosti, a to aj za stresových podmienok. 2. Na účely odseku 1 členské štáty zabezpečia, aby poisťovne a zaisťovne vypracovali a priebežne aktualizovali plán riadenia rizika likvidity zahŕňajúci analýzu likvidity v krátkodobom horizonte, s projekciou prichádzajúcich a odchádzajúcich peňažných tokov vo vzťahu k svojim aktívam a pasívam. Na žiadosť orgánov dohľadu poisťovne a zaisťovne rozšíria plán riadenia rizika likvidity tak, aby zahŕňal aj analýzu likvidity v strednodobom a dlhodobom horizonte. Členské štáty zabezpečia, aby poisťovne a zaisťovne vytvorili a priebežne aktualizovali súbor ukazovateľov rizika likvidity na identifikovanie, monitorovanie a riešenie potenciálneho nedostatku likvidity. 3. Členské štáty zabezpečia, aby poisťovne a zaisťovne v rámci informácií uvedených v článku 35 ods. 1 predkladali plán riadenia rizika likvidity orgánom dohľadu. 4. Členské štáty zabezpečia, aby malé a menej zložité podniky a podniky, ktoré získali predchádzajúci súhlas od orgánu dohľadu podľa článku 29d, neboli povinné vypracovať plán riadenia rizika likvidity, ako je uvedené v odseku 2 tohto článku. 5. Členské štáty zabezpečia, aby poisťovne a zaisťovne, ktoré používajú párovaciu korekciu uvedenú v článku 77b alebo korekciu volatility uvedenú v článku 77d, mohli kombinovať plán riadenia rizika likvidity uvedený v odseku 2 tohto článku s plánom požadovaným v súlade s článkom 44 ods. 2 štvrtým pododsekom. Článok 144b Právomoci dohľadu na nápravu zraniteľností súvisiacich s likviditou za výnimočných okolností 1. V rámci procesu pravidelného preskúmania orgánmi dohľadu tieto orgány monitorujú likviditu poisťovní a zaisťovní. Ak zistia významné riziká likvidity, informujú o tom príslušnú poisťovňu alebo zaisťovňu. Poisťovňa alebo zaisťovňa vysvetlí, ako plánuje tieto riziká likvidity riešiť. 2. Členské štáty zabezpečia, aby mali orgány dohľadu potrebné právomoci, ktoré im umožnia od podnikov žiadať posilnenie ich likvidity, keď sa zistia významné riziká alebo nedostatky likvidity. Takéto právomoci sa budú vykonávať vtedy, keď budú existovať dostatočné dôkazy o existencii významných rizík likvidity a o neexistencii účinných nápravných opatrení prijatých poisťovňou alebo zaisťovňou. Opatrenia prijaté orgánom dohľadu na základe tohto odseku tento orgán aspoň každých šesť mesiacov prehodnotí a odstránia sa, ak podnik prijal účinné nápravné opatrenia. V relevantných prípadoch orgán dohľadu zdieľa dôkazy o zraniteľnostiach, pokiaľ ide o riziká likvidity, s orgánom EIOPA. 3. Členské štáty zabezpečia, aby vo vzťahu k jednotlivým podnikom, ktoré čelia významným rizikám likvidity, ktoré môžu spôsobiť bezprostredné ohrozenie ochrany poistníkov alebo stability finančného systému, mali orgány dohľadu právomoc dočasne:
Právomoc pozastaviť práva na vyplatenie sa vykonáva len za výnimočných okolností, ktoré ovplyvňujú podnik, ako krajné opatrenie a ak je to v kolektívnom záujme poistníkov a príjemcov plnenia podniku. Pred vykonaním uvedenej právomoci orgán dohľadu zohľadní potenciálne nežiaduce účinky na finančné trhy a na práva poistníkov a príjemcov plnenia podnikov, a to aj v cezhraničnom kontexte. Orgány dohľadu zverejnia odôvodnenie uplatňovania uvedenej právomoci. Uplatnenie akéhokoľvek opatrenia uvedeného v prvom pododseku sa bude vykonávať najviac tri mesiace. Členské štáty zabezpečia, aby sa dalo opatrenie obnoviť, ak pretrvávajú dôvody, na základe ktorých bolo odôvodnené, a aby sa dalo zrušiť, keď takéto dôvody pominú. Bez toho, aby bol dotknutý článok 144c ods. 6, členské štáty zabezpečia, aby až do zrušenia pozastavenia práv na vyplatenie orgánmi dohľadu príslušné poisťovne a zaisťovne:
Členské štáty zabezpečia, aby mali orgány dohľadu potrebné právomoci na presadzovanie požiadaviek uvedených vo štvrtom pododseku. Členské štáty zabezpečia, aby boli inštitúcie a orgány s makroprudenciálnymi právomocami, ktoré nie sú orgánmi dohľadu, riadne a včas informované o úmysle orgánov dohľadu využiť právomoc uvedenú v tomto odseku a aby boli zapojené do posudzovania potenciálnych nežiaducich účinkov uvedených v druhom pododseku. Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu s cieľom riešiť riziko ohrozenia stability finančného systému oznámili každé vykonávanie právomocí uvedených v tomto odseku orgánu EIOPA a výboru ESRB. 4. Pri výkone právomoci uvedenej v odseku 3 tohto článku orgány dohľadu náležite zohľadnia kritériá proporcionality uvedené v článku 29 ods. 3. Ak sa orgán EIOPA po porade s výborom ESRB domnieva, že výkon právomocí uvedených v odseku 3 príslušným orgánom je neprimeraný, vydá stanovisko dotknutému orgánu dohľadu, aby svoje rozhodnutie preskúmal. Uvedené stanovisko sa nezverejňuje. 5. Pri výkone právomoci uvedenej v odseku 3 tohto článku orgány dohľadu zohľadnia dôkazy vyplývajúce z kontrolného procesu vykonávaného orgánmi dohľadu a výhľadové posúdenie solventnosti a finančnej situácie dotknutých podnikov v súlade s posúdením uvedeným v článku 45 ods. 1 druhom pododseku písm. a) a b). 6. Právomoci uvedené v odseku 3 možno vykonávať v súvislosti s dotknutými podnikmi pôsobiacimi v členskom štáte, kde výnimočné okolnosti uvedené v odseku 3 ovplyvňujú celý poistný trh alebo jeho významnú časť. Členské štáty vymenujú orgán na vykonávanie právomocí uvedených v prvom pododseku. Ak vymenovaný orgán nie je orgánom dohľadu, členský štát zabezpečí riadnu koordináciu a výmenu informácií medzi rôznymi orgánmi. Od všetkých orgánov sa predovšetkým vyžaduje, aby úzko spolupracovali a vymieňali si všetky informácie, ktoré by mohli byť potrebné na primerané plnenie povinností uložených orgánu vymenovanému podľa tohto odseku. 7. Členské štáty zabezpečia, aby orgán uvedený v odseku 6 druhom pododseku včas informoval orgán EIOPA, a ak sa prijalo opatrenie na riešenie rizika ohrozenia stability finančného systému, aj výbor ESRB o použití právomocí uvedených v odseku 6. Táto informácia obsahuje opis uplatneného opatrenia, jeho trvanie a dôvody, ktoré viedli k použitiu danej právomoci, vrátane dôvodov, prečo sa opatrenie považovalo za účinné a primerané v súvislosti s jeho negatívnym vplyvom na poistníkov. 8. V záujme zaistenia jednotného uplatňovania tohto článku orgán EIOPA po konzultácii s výborom ESRB vypracuje usmernenia s cieľom ďalej upresniť:
Článok 144c Opatrenia dohľadu na zachovanie finančnej situácie podnikov počas výnimočných celosektorových otrasov 1. Bez toho, aby sa to dotklo článku 141, členské štáty zabezpečia, aby mali orgány dohľadu právomoc vykonávať opatrenia na zachovanie finančnej situácie jednotlivých poisťovní alebo zaisťovní počas období výnimočných celosektorových otrasov, ktoré majú potenciál ohroziť finančnú situáciu dotknutej poisťovne alebo zaisťovne či stabilitu finančného systému. 2. Počas období výnimočných celosektorových otrasov majú orgány dohľadu právomoc požiadať podniky s mimoriadne zraniteľným rizikovým profilom o prijatie aspoň týchto opatrení:
Členské štáty zabezpečia, aby boli príslušné vnútroštátne inštitúcie a orgány s makroprudenciálnou právomocou riadne informované o úmysle vnútroštátneho orgánu dohľadu využiť právomoci stanovené v tomto článku, a aby boli riadne zapojené do posudzovania výnimočných celosektorových otrasov v súlade s týmto odsekom. 3. Pri výkone právomoci uvedenej v odseku 2 tohto článku orgány dohľadu náležite zohľadnia kritériá proporcionality uvedené v článku 29 ods. 3 a existenciu limitov tolerancie rizika, ktoré schválil podnik, a hraničných hodnôt v jeho systéme riadenia rizika. 4. Pri výkone právomoci uvedenej v odseku 2 tohto článku orgány dohľadu zohľadnia dôkazy vyplývajúce z procesu preskúmania orgánmi dohľadu a výhľadové posúdenie solventnosti a finančnej situácie dotknutých podnikov v súlade s posúdením uvedeným v článku 45 ods. 1 druhom pododseku písm. a) a b). 5. Opatrenia uvedené v odseku 2 sa budú uplatňovať tak dlho, pokiaľ budú existovať dôvody na ich uplatnenie. Tieto opatrenia sa prehodnotia aspoň každé tri mesiace a odstránia sa ihneď ako pominú podmienky, ktoré boli dôvodom ich uplatnenia. 6. Na účely tohto článku sa významná vnútroskupinová transakcia uvedená v článku 245 ods. 2 vrátane vnútroskupinovej distribúcie dividend pozastaví alebo obmedzí len vtedy, keď ohrozuje solventnosť alebo likviditu skupiny alebo aspoň jedného z podnikov v rámci skupiny. Pozastavenie alebo obmedzenie transakcií so zvyškom skupiny orgány dohľadu prepojených podnikov vopred prekonzultujú s orgánom dohľadu nad skupinou. 7. S cieľom zaistiť jednotné uplatňovanie tohto článku orgán EIOPA po konzultácii s výborom ESRB vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorom sa upresnia kritériá na identifikáciu výnimočných celosektorových otrasov. Orgán EIOPA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 29. januára 2026. Komisii sa udeľuje právomoc doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010. Článok 144d Uplatňovanie dodatočných makroprudenciálnych nástrojov 1. S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie makroprudenciálnych nástrojov uvedených v článku 45 ods. 1 písm. e), článku 132 ods. 6 a článku 144a ods. 2 orgán EIOPA vypracuje návrh regulačných technických predpisov týkajúci sa kritérií, ktoré majú zohľadniť orgány dohľadu pri vymedzovaní poisťovní alebo zaisťovní a skupín, od ktorých sa vyžaduje, aby:
Orgán EIOPA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedený v prvom pododseku Komisii do 29. januára 2026. Komisii sa udeľuje právomoc doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010. 2. S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie makroprudenciálnych nástrojov uvedených v článku 144a ods. 2 orgán EIOPA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanoví obsah a frekvencia aktualizácie plánov riadenia rizika likvidity, pričom sa zohľadní možná kombinácia plánov uvedených v odseku 5 uvedeného článku. Orgán EIOPA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 29. januára 2026. Komisii sa udeľuje právomoc doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010. 3. Na účely odseku 1 písm. a) a b) musia byť kritériá, ktoré sa majú zohľadniť, primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík, a najmä úrovni prepojenosti s finančnými trhmi, cezhraničnej povahe poisťovacích a zaisťovacích činností a investíciám poisťovní a zaisťovní. 4. Na účely odseku 1 písm. c) musia byť kritériá, ktoré sa majú zohľadniť, primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík, a najmä zloženiu portfólií aktív a pasív, povahe a variabilite poistných a zaistných záväzkov a expozícii očakávaných peňažných tokov aktív voči výkyvom na trhu.“ |
|
62. |
V článku 145 sa odsek 2 mení takto:
|
|
63. |
Článok 149 sa nahrádza takto: „Článok 149 Zmeny povahy rizík alebo záväzkov 1. Postup stanovený v článkoch 147 a 148 sa vzťahuje na akúkoľvek zmenu, ktorú poisťovňa mieni urobiť v informáciách uvedených v článku 147. 2. Ak poisťovňa v rámci slobody poskytovať služby vykonala takú zmenu činnosti, ktorá významne zasahuje do jej rizikového profilu alebo významne ovplyvňuje poistné činnosti v jednom hostiteľskom členskom štáte alebo vo viacerých hostiteľských členských štátoch, bezodkladne informuje orgán dohľadu domovského členského štátu. Orgán dohľadu domovského členského štátu bezodkladne informuje o prijatých opatreniach orgány dohľadu dotknutých hostiteľských členských štátov.“ |
|
64. |
Názov kapitoly VIII, oddielu 2A sa nahrádza takto:
|
|
65. |
V článku 152a sa odsek 2 nahrádza takto: „2. Orgán dohľadu domovského členského štátu oznámi orgánu EIOPA a orgánu dohľadu príslušného hostiteľského členského štátu, ak zistí zhoršujúci sa finančný stav alebo iné vznikajúce riziká vrátane rizík týkajúcich sa ochrany spotrebiteľov, ktoré predstavuje poisťovňa alebo zaisťovňa vykonávajúca činnosti, ktoré sú založené na slobode poskytovať služby alebo práve usadiť sa a ktoré môžu mať cezhraničný účinok. Orgán dohľadu hostiteľského členského štátu môže takisto oznámiť orgánu EIOPA a orgánu dohľadu príslušného domáceho členského štátu, že má vážne a odôvodnené obavy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Orgány dohľadu môžu túto záležitosť postúpiť orgánu EIOPA a požiadať ho o pomoc, ak nie je možné nájsť bilaterálne riešenie.“ |
|
66. |
Vkladajú sa tieto články: „Článok 152aa Významné cezhraničné činnosti 1. Na účely tohto oddielu sú ‚významné cezhraničné činnosti‘ poisťovacie a zaisťovacie činnosti vykonávané v danom hostiteľskom členskom štáte na základe práva usadiť sa alebo slobody poskytovať služby poisťovňou alebo zaisťovňou, ktorá nie je klasifikovaná ako malý a menej zložitý podnik a ktorá spĺňa ktorúkoľvek z týchto požiadaviek:
2. Na účely odseku 1 písm. b) tohto článku orgán EIOPA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom upresniť podmienky a kritériá, ktoré sa majú použiť pri určovaní, ktoré poisťovne alebo zaisťovne sú relevantné, pokiaľ ide o trh hostiteľského členského štátu. Orgán EIOPA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku Komisii do 29. januára 2026. Komisii sa udeľuje právomoc doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010. 3. Na účely odseku 1 písm. b), ak sa orgán dohľadu hostiteľského členského štátu domnieva, že činnosti vykonávané na základe práva usadiť sa alebo slobody poskytovať služby sú relevantné, pokiaľ ide o trh hostiteľského členského štátu, oznámi to orgánu dohľadu domovského členského štátu, pričom uvedie súvisiace dôvody. 4. Ak orgán dohľadu domovského členského štátu nesúhlasí s relevantnosťou činností vykonávaných na základe práva usadiť sa alebo slobody poskytovať služby, oznámi to do jedného mesiaca orgánu dohľadu hostiteľského členského štátu, pričom uvedie súvisiace dôvody. V prípade nezhody týkajúcej sa relevantnosti činností vykonávaných na základe práva usadiť sa alebo slobody poskytovať služby môžu orgány dohľadu postúpiť vec orgánu EIOPA a požiadať ho o pomoc v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010. V takom prípade môže orgán EIOPA konať v súlade s právomocami, ktoré mu boli udelené uvedeným článkom. Článok 152ab Posilnená spolupráca v oblasti dohľadu a výmena informácií medzi domovskými a hostiteľskými orgánmi dohľadu v súvislosti s významnými cezhraničnými činnosťami 1. V prípade významných cezhraničných činností orgán dohľadu domovského členského štátu spolupracuje s orgánom dohľadu hostiteľského členského štátu s cieľom posúdiť, či podnik jasne chápe riziká, ktorým čelí alebo môže čeliť v hostiteľskom členskom štáte a či ich zodpovedne riadi. Spolupráca musí byť úmerná rizikám, ktoré predstavujú významné cezhraničné činnosti, a musí zahŕňať aspoň tieto aspekty:
2. Orgán dohľadu domovského členského štátu včas informuje orgán dohľadu hostiteľského členského štátu o výsledku svojho procesu preskúmania orgánom dohľadu v súvislosti s významnými cezhraničnými činnosťami, ak sa zistili potenciálne problémy týkajúce sa dodržiavania právnych a správnych ustanovení uplatniteľných v hostiteľskom alebo domovskom členskom štáte alebo významné otázky týkajúce sa aspektov uvedených v ods. 1 druhom pododseku, a takéto otázky majú alebo môžu mať vplyv na výkon činností v hostiteľskom členskom štáte. Orgán dohľadu domovského členského štátu poskytne orgánu dohľadu hostiteľského členského štátu, v ktorom podnik vykonáva významné cezhraničné činnosti, aspoň raz ročne alebo častejšie v prípade žiadosti orgánu dohľadu dotknutého hostiteľského členského štátu tieto informácie:
Orgán dohľadu domovského členského štátu bezodkladne informuje orgán dohľadu hostiteľského členského štátu, v ktorom podnik vykonáva významné cezhraničné činnosti, ak zistí zhoršujúce sa finančné podmienky alebo riziko nedodržania kapitálovej požiadavky na solventnosť alebo minimálnej kapitálovej požiadavky v priebehu nasledujúcich troch mesiacov. Orgán dohľadu hostiteľského členského štátu, v ktorom poisťovňa alebo zaisťovňa vykonáva významné cezhraničné činnosti, môže adresovať riadne odôvodnenú žiadosť orgánu dohľadu domovského členského štátu tejto poisťovne alebo zaisťovne o získanie iných informácií, než sú informácie uvedené v prvom, druhom a treťom pododseku, za predpokladu, že sa týkajú solventnosti, systému správy a riadenia alebo obchodného modelu tejto poisťovne alebo zaisťovne. Orgán dohľadu domovského členského štátu poskytne takéto informácie včas. 3. Ak orgán dohľadu domovského členského štátu neposkytne včas informácie uvedené v odseku 2 tohto článku, orgán dohľadu dotknutého hostiteľského členského štátu môže vec postúpiť orgánu EIOPA a požiadať ho o pomoc v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010. 4. Ak poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá vykonáva významné cezhraničné činnosti, počas nasledujúcich troch mesiacov nedodrží alebo pravdepodobne nedodrží kapitálovú požiadavku na solventnosť alebo minimálnu kapitálovú požiadavku, môže orgán dohľadu hostiteľského členského štátu, v ktorom má daná poisťovňa alebo zaisťovňa významné cezhraničné činnosti, požiadať orgán dohľadu domovského členského štátu o vykonanie spoločnej inšpekcie na mieste danej poisťovne alebo zaisťovne a vysvetlí dôvody takejto žiadosti. Orgán dohľadu domovského členského štátu akceptuje alebo zamietne žiadosť uvedenú v prvom pododseku do jedného mesiaca od jej prijatia. 5. Ak orgán dohľadu domovského členského štátu súhlasí s vykonaním spoločnej inšpekcie na mieste, vyzve orgán EIOPA, aby sa na tejto inšpekcii zúčastnil. Po ukončení spoločnej inšpekcie na mieste dospejú dotknuté orgány dohľadu do dvoch mesiacov k spoločným záverom vrátane najvhodnejších opatrení v oblasti dohľadu. Orgán dohľadu domovského členského štátu zohľadní uvedené spoločné závery pri rozhodovaní o primeraných opatreniach v oblasti dohľadu. Ak orgány dohľadu nedokážu dospieť k spoločnému záveru týkajúcemu sa spoločnej inšpekcie na mieste, môže ktorýkoľvek z nich do dvoch mesiacov od skončenia lehoty uvedenej v druhom pododseku tohto odseku a bez toho, aby sa to dotklo činností a právomocí dohľadu, ktoré má vykonať orgán dohľadu domovského členského štátu na riešenie nedodržania kapitálovej požiadavky na solventnosť alebo nedodržania či pravdepodobného nedodržania minimálnej kapitálovej požiadavky, postúpiť danú vec orgánu EIOPA a požiadať ho o pomoc v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010. Vec sa orgánu EIOPA nepostúpi po skončení dvojmesačnej lehoty uvedenej v tomto pododseku, ani ak sa orgány dohľadu dohodli na spoločných záveroch v súlade s druhým pododsekom tohto odseku. Ak počas dvojmesačnej lehoty uvedenej v treťom pododseku tohto odseku ktorýkoľvek príslušný orgán dohľadu postúpil vec orgánu EIOPA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010, orgány dohľadu domovského členského štátu odložia prijatie konečných záverov o spoločnej inšpekcii na mieste a počkajú na rozhodnutie, ktoré orgán EIOPA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, a prijmú závery v súlade s rozhodnutím orgánu EIOPA. Všetky dotknuté orgány dohľadu budú tieto závery považovať za určujúce. 6. Ak orgán dohľadu domovského členského štátu odmietne vykonať spoločnú inšpekciu na mieste, orgánu dohľadu hostiteľského členského štátu písomne vysvetlí dôvody takéhoto odmietnutia. Ak orgány dohľadu nesúhlasia s dôvodmi odmietnutia, môžu sa v lehote jeden mesiac po oznámení tohto rozhodnutia orgánom dohľadu domovského členského štátu s touto vecou obrátiť na orgán EIOPA a požiadať ho o pomoc v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010. V takomto prípade orgán EIOPA môže konať v súlade s právomocami, ktoré mu boli udelené uvedeným článkom.“ |
|
67. |
Článok 152b sa mení takto:
|
|
68. |
Článok 153 sa nahrádza takto: „Článok 153 Časový rámec a jazyk žiadostí o informácie 1. Orgán dohľadu hostiteľského členského štátu môže od orgánu dohľadu domovského členského štátu daného podniku požadovať informácie, ktoré je oprávnený požadovať v súvislosti s činnosťou poisťovne alebo zaisťovne pôsobiacej na území daného členského štátu . Tieto informácie sa poskytnú do 20 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti, a to v úradnom jazyku alebo jazykoch hostiteľského členského štátu alebo v inom jazyku, ktorý orgán dohľadu hostiteľského členského štátu akceptuje. Odchylne od prvého pododseku sa v riadne odôvodnených prípadoch, keď požadované informácie nie sú ľahko dostupné orgánu dohľadu domovského členského štátu a ich získanie je zložité, lehotu uvedenú v uvedenom pododseku možno predĺžiť o 20 pracovných dní. 2. Ak orgán dohľadu domovského členského štátu neposkytne informácie v príslušnej lehote uvedenej v odseku 1, orgán dohľadu hostiteľského členského štátu môže adresovať žiadosť priamo poisťovni alebo zaisťovni. V takom prípade orgán dohľadu hostiteľského členského štátu informuje orgán dohľadu domovského členského štátu o žiadosti o informácie pred tým, ako žiadosť zašle podniku. Od poisťovne alebo zaisťovne sa vyžaduje, aby tieto informácie poskytli bezodkladne.“ |
|
69. |
Článok 212 sa mení takto:
|
|
70. |
Článok 213 sa mení takto:
|
|
71. |
Vkladajú sa tieto články: „Článok 213a Používanie opatrení v oblasti proporcionality na úrovni skupiny 1. Skupiny v zmysle článku 212, na ktoré sa vzťahuje dohľad nad skupinou v súlade s článkom 213 ods. 2 písm. a) a b), klasifikuje ich orgán dohľadu nad skupinou ako malé a menej zložité skupiny podľa postupu stanoveného v odseku 2 tohto článku, ak za posledné dva finančné roky priamo predchádzajúce takejto klasifikácii spĺňajú všetky tieto kritériá na úrovni skupiny:
Kritériá stanovené v písmene a) bode i) a v písmene e) prvého pododseku sa neuplatňujú na skupiny, v ktorých sa používa len metóda 2. 2. Článok 29b sa uplatňuje mutatis mutandis na úrovni konečnej materskej poisťovne alebo zaisťovne, holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti. 3. Keď budú skupiny, na ktoré sa dohľad nad skupinou v súlade s článkom 213 ods. 2 písm. a) a b) vzťahuje kratšie než dva roky, posudzovať, či spĺňajú kritériá stanovené v odseku 1 tohto článku, zohľadnia len posledný finančný rok. 4. Tieto skupiny sa nikdy neklasifikujú ako malé a menej zložité skupiny:
5. Články 29c, 29d a 29e sa uplatňujú mutatis mutandis. 6. Komisia doplní túto smernicu prijatím delegovaných aktov, v súlade s článkom 301a, v ktorých upresní:
Článok 213b Prekážky brániace dohľadu nad skupinou 1. V prípadoch uvedených v článku 213 ods. 2 písm. b) holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť zabezpečí, že:
2. Ak podmienky stanovené v odseku 1 písm. a) nie sú splnené, má orgán dohľadu nad skupinou právomoc požiadať holdingovú poisťovňu alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť o zmenu vnútorných dohôd a rozdelenia úloh v skupine. Ak podmienky stanovené v odseku 1 písm. b) tohto článku nie sú splnené, uloží orgán dohľadu nad skupinou holdingovej poisťovni alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti primerané opatrenia dohľadu s cieľom zabezpečiť alebo v príslušnom prípade obnoviť kontinuitu a integritu dohľadu nad skupinou a splnenie požiadaviek stanovených v tejto hlave. Členské štáty najmä zabezpečia, aby orgány dohľadu, ak konajú ako orgány dohľadu nad skupinou v súlade s článkom 247, mali právomoc požiadať holdingovú poisťovňu alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť o také štruktúrovanie skupiny, ktoré umožňuje príslušnému orgánu dohľadu účinne vykonávať dohľad nad skupinou. Orgány dohľadu vykonávajú túto právomoc len za výnimočných okolností a po konzultácii s orgánom EIOPA a v príslušných prípadoch s inými dotknutými orgánmi dohľadu a poskytnú holdingovej poisťovni alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti odôvodnenie. 3. V prípadoch uvedených v článku 213 ods. 2 písm. a) a b) tejto smernice, keď štrukturálna organizácia skupiny, ktorá sa skladá z podnikov vzájomne prepojených vzťahmi stanovenými v článku 22 ods. 7 smernice 2013/34/EÚ a ich prepojených podnikov, alebo ktorá je identifikovaná na základe článku 212 ods. 3 tejto smernice, zabraňuje alebo zamedzuje účinnému dohľadu nad danou skupinou alebo bráni skupine dodržať súlad s touto hlavou, uložia sa skupine primerané opatrenia dohľadu s cieľom zabezpečiť alebo v príslušnom prípade obnoviť kontinuitu a integritu dohľadu nad skupinou a dodržanie súladu s touto hlavou. Členské štáty najmä zabezpečia, aby orgány dohľadu, ak konajú ako orgány dohľadu nad skupinou v súlade s článkom 247 tejto smernice, mali právomoc žiadať o zriadenie holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktorá má ústredie v Únii, alebo zriadenie podniku v Únii, ktorý bude prostredníctvom centralizovanej koordinácie skutočne uplatňovať dominantný vplyv prevládajúci nad rozhodnutiami vrátane finančných rozhodnutí poisťovní alebo zaisťovní, ktoré do tejto skupiny patria. V takomto prípade má daná holdingová poisťovňa, zmiešaná finančná holdingová spoločnosť alebo podnik, ktorý účinne vykonáva centralizovanú koordináciu, zodpovednosť za dodržiavanie súladu s touto hlavou.“ |
|
72. |
Článok 214 sa mení takto:
|
|
73. |
Článok 220 sa mení takto:
|
|
74. |
Článok 221 sa mení takto:
|
|
75. |
Článok 222 sa mení takto:
|
|
76. |
Článok 226 sa mení takto:
|
|
77. |
V článku 227 ods. 1 prvý pododsek sa po slovách „s článkom 233“ vkladajú slová „a článkom 233a“. |
|
78. |
Článok 228 sa nahrádza takto: „Článok 228 Zaobchádzanie s osobitnými prepojenými podnikmi z iných finančných sektorov 1. Bez ohľadu na metódu použitú v súlade s článkom 220 tejto smernice poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou na účel výpočtu skupinovej solventnosti zohľadní príspevok k použiteľným vlastným zdrojom skupiny a ku skupinovej kapitálovej požiadavke na solventnosť týchto podnikov:
2. Príspevok podnikov uvedených v odseku 1 tohto článku k použiteľným vlastným zdrojom skupiny sa vypočíta ako súčet pomerného podielu vlastných zdrojov každého podniku, pričom tieto vlastné zdroje sa vypočítajú takto:
Na účely prvého pododseku tohto odseku sa nezohľadňuje výška vlastných zdrojov každého prepojeného podniku, ktorá zodpovedá nerozdeliteľným rezervám, a iných položiek, ktoré orgán dohľadu nad skupinou identifikoval ako položky so zníženou kapacitou na absorpciu strát, ako aj prioritných akcií, podriadených účtov členov vzájomného poisťovacieho spolku, podriadených záväzkov a odložených daňových pohľadávok, ktoré sú zahrnuté do vlastných zdrojov a presahujú kapitálové požiadavky vypočítané v súlade s odsekom 3, pokiaľ poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou nedokáže k spokojnosti orgánu dohľadu nad skupinou preukázať, že tieto položky možno použiť na splnenie skupinovej kapitálovej požiadavky na solventnosť. Pri určovaní zloženia prebytku vlastných zdrojov poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou zohľadní skutočnosť, že isté požiadavky niektorých prepojených podnikov musia byť splnené len vlastným kapitálom 1 alebo dodatočným kapitálom triedy 1 v zmysle nariadenia (EÚ) č. 575/2013. 3. Príspevok prepojených podnikov uvedených v odseku 1 ku skupinovej kapitálovej požiadavke na solventnosť sa vypočíta ako súčet pomerného podielu kapitálovej požiadavky alebo hypotetickej kapitálovej požiadavky každého prepojeného podniku. Táto kapitálová požiadavka alebo hypotetická kapitálová požiadavka sa vypočíta takto:
4. Ak viaceré prepojené podniky uvedené v odseku 1 tohto článku tvoria podskupinu, na ktorú sa vzťahuje kapitálová požiadavka na konsolidovanom základe v súlade s jednou zo smerníc alebo nariadení uvedených v odseku 3 tohto článku, alebo ak finančná holdingová spoločnosť v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 20 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť je dcérskym podnikom skupiny, môže orgán dohľadu nad skupinou požiadať o výpočet príspevku týchto prepojených podnikov k použiteľným vlastným zdrojom skupiny ako pomerného podielu vlastných zdrojov danej podskupiny namiesto uplatnenia odseku 2 písm. a) až e) tohto článku na každý jednotlivý podnik, ktorý do danej podskupiny patrí. V takom prípade poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou vypočíta aj príspevok týchto prepojených poisťovní alebo zaisťovní ku skupinovej kapitálovej požiadavke na solventnosť ako pomerný podiel kapitálovej požiadavky danej podskupiny namiesto uplatnenia odseku 3 písm. a) až e) tohto článku na každú jednotlivú poisťovňu alebo zaisťovňu, ktorá do podskupiny patrí. Všetky finančné inštitúcie v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 26 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ako aj podniky pomocných služieb v zmysle bodu 18 uvedeného odseku, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti podskupiny, sa zahrnú do výpočtu vlastných zdrojov podskupiny a kapitálovej požiadavky. Na účely prvého pododseku tohto odseku sa odseky 2 a 3 tohto článku uplatňujú na konkrétnu podskupinu na základe jej konsolidovanej situácie v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 47 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo článku 4 ods. 1 bodu 11 nariadenia (EÚ) 2019/2033, alebo v príslušnom prípade na základe jej konsolidovanej pozície. 5. Bez ohľadu na odseky 1 až 4 členské štáty povolia svojim orgánom dohľadu, keď plnia úlohu orgánu dohľadu nad skupinou, aby v súvislosti s konkrétnou skupinou rozhodli na žiadosť podniku s účasťou alebo z vlastnej iniciatívy, že odpočítajú každú účasť uvedenú v odseku 1 písm. a) až d) z vlastných zdrojov použiteľných na krytie solventnosti skupiny podniku s účasťou. (*14) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1)." (*15) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034 z 27. novembra 2019 o prudenciálnom dohľade nad investičnými spoločnosťami a o zmene smerníc 2002/87/ES, 2009/65/ES, 2011/61/EÚ, 2013/36/EÚ, 2014/59/EÚ a 2014/65/EÚ (Ú. v. EÚ L 314, 5.12.2019, s. 64).“ " |
|
79. |
V článku 229 sa dopĺňa tento odsek: „Ak by odpočet uvedený v prvom odseku zlepšil solventnosť skupiny v porovnaní so situáciou, keď sa podnik ponechá v rozsahu výpočtu skupinovej solventnosti, odpočet sa neuplatní.“ |
|
80. |
V hlave III kapitole II oddiele 1 pododdiele 3 sa dopĺňa tento článok: „Článok 229a Zjednodušené výpočty 1. Na účely článku 230 môže orgán dohľadu nad skupinou po konzultácii s inými dotknutými orgánmi dohľadu povoliť poisťovni alebo zaisťovni s účasťou uplatniť zjednodušený postup pri účastiach v prepojených podnikoch, ktoré sú nevýznamné. Použitie zjednodušeného postupu uvedeného v prvom pododseku pri jednom alebo viacerých prepojených podnikoch musí podnik s účasťou orgánu dohľadu nad skupinou riadne zdôvodniť so zreteľom na povahu, rozsah a zložitosť rizík prepojeného podniku alebo podnikov. Členské štáty požiadajú podnik s účasťou, aby raz ročne zhodnotil, či je použitie zjednodušeného postupu stále odôvodnené, a vo svojej správe o solventnosti a finančnej situácii na úrovni skupiny uvedenej v článku 256 ods. 1 zverejnil zoznam a veľkosť prepojených podnikov, na ktoré sa takýto zjednodušený postup vzťahuje. 2. Na účely odseku 1 poisťovňa a zaisťovňa s účasťou k spokojnosti orgánu dohľadu nad skupinou preukáže, že použitie zjednodušeného postupu pri účastiach v jednom alebo viacerých prepojených podnikoch je dostatočne obozretné na to, aby pri výpočte skupinovej solventnosti nedošlo k podceneniu rizík pochádzajúcich z daného podniku alebo z daných podnikov. Keď sa použije v súvislosti s poisťovňou alebo zaisťovňou z tretej krajiny, ktorá má ústredie v krajine, ktorá nie je rovnocenná alebo dočasne rovnocenná v zmysle článku 227, zjednodušený postup nebude mať za následok to, že príspevok prepojeného podniku ku skupinovej kapitálovej požiadavke na solventnosť bude nižší ako kapitálová požiadavka daného prepojeného podniku stanovená dotknutou treťou krajinou. Zjednodušený postup sa nepoužije v súvislosti s prepojenou poisťovňou alebo zaisťovňou z tretej krajiny, ak poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou nemá spoľahlivé informácie o kapitálovej požiadavke stanovenej v danej tretej krajine. 3. Na účely odseku 1 sa prepojené podniky považujú za nevýznamné, ak účtovná hodnota každého z nich predstavuje menej než 0,2 % aktív skupiny vypočítaných na základe konsolidovaných údajov a súčet účtovných hodnôt všetkých takýchto podnikov je menej ako 0,5 % aktív skupiny vypočítaných na základe konsolidovaných údajov.“ |
|
81. |
Článok 230 sa mení takto:
|
|
82. |
V článku 232 prvom pododseku sa v úvodnej vete slová „uvedené v článku 37 ods. 1 písm. a) až d)“ nahrádzajú slovami „uvedené v článku 37 ods. 1 písm. a) až e)“. |
|
83. |
Článok 233 sa mení takto:
|
|
84. |
Vkladajú sa tieto články: „Článok 233a Kombinácia metód 1 a 2 1. Skupinová solventnosť poisťovne alebo zaisťovne s účasťou sa rovná rozdielu medzi:
2. Na účely odseku 1 písm. a) bodu i) a odseku 1 písm. b) bodu i) tohto článku sa účasti v prepojených podnikoch uvedených v článku 228 ods. 1 nezahŕňajú do konsolidovaných údajov. 3. Na účely odseku 1 písm. a) bodu i) a odseku 1 písm. b) bodu i) tohto článku sa účasti v prepojených podnikoch uvedených v článku 220 ods. 3, pri ktorých sa uplatňuje metóda 2, nezahŕňajú do konsolidovaných údajov. Na účely odseku 1 písm. b) bodu i) tohto článku sa hodnota účastí v podnikoch uvedených v článku 220 ods. 3, pri ktorých sa uplatňuje metóda 2, presahujúca pomerný podiel ich vlastnej kapitálovej požiadavky na solventnosť, zahŕňa do konsolidovaných údajov pri výpočte citlivosti aktív a záväzkov na zmeny úrovne alebo volatility výmenných kurzov (kurzové riziko). Musí sa však predpokladať, že hodnota týchto účastí nie je citlivá na zmeny úrovne alebo volatility trhových cien akcií (akciové riziko). 4. Článok 233 ods. 4 sa uplatňuje mutatis mutandis na účely odseku 1 písm. a) bodu ii) a písm. b) bodu ii) tohto článku. 5. Článok 231 sa uplatňuje mutatis mutandis v prípade žiadosti o povolenie na výpočet konsolidovanej skupinovej kapitálovej požiadavky na solventnosť, ako aj kapitálovej požiadavky na solventnosť poisťovne alebo zaisťovne v skupine na základe vnútorného modelu, predloženej poisťovňou alebo zaisťovňou a jej prepojenými podnikmi, alebo prepojenými podnikmi holdingovej poisťovne spoločne. 6. Minimálna konsolidovaná skupinová kapitálová požiadavka na solventnosť sa vypočíta v súlade s článkom 230 ods. 2. Minimálna konsolidovaná skupinová kapitálová požiadavka na solventnosť musí byť pokrytá použiteľnými základnými vlastnými zdrojmi, ako je určené v súlade s článkom 98 ods. 4, vypočítanými na základe konsolidovaných údajov. Na účely tohto výpočtu sa účasti v prepojených podnikoch uvedených v článku 228 ods. 1 nezahŕňajú do konsolidovaných údajov. Na účely stanovenia, či sú takéto použiteľné vlastné zdroje spôsobilé na krytie minimálnej konsolidovanej skupinovej kapitálovej požiadavky na solventnosť, sa mutatis mutandis uplatnia zásady stanovené v článkoch 221 až 229a. Článok 139 ods. 1 a 2 sa uplatňuje mutatis mutandis. Ak vlastné zdroje použiteľné na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť vypočítané na základe konsolidovaných údajov prekročia kapitálovú požiadavku na solventnosť na úrovni skupiny vypočítanú na základe konsolidovaných údajov a nie je splnená minimálna konsolidovaná skupinová kapitálová požiadavka na solventnosť, uplatňuje sa mutatis mutandis článok 138 ods. 1 až 4, zatiaľ čo článok 139 ods. 1 a 2 sa neuplatňuje. Na účely tohto pododseku sa odkaz na ‚kapitálovú požiadavku na solventnosť‘ v článku 138 chápe ako odkaz na ‚minimálnu konsolidovanú skupinovú kapitálovú požiadavku na solventnosť‘. 7. Pri určovaní toho, či suma vypočítaná v odseku 1 písm. b) bode ii) tohto článku primerane zohľadňuje rizikový profil skupiny so zreteľom na podniky uvedené v článku 220 ods. 3, pri ktorých sa uplatňuje metóda 2, príslušné orgány dohľadu venujú zvláštnu pozornosť najmä všetkým osobitným rizikám existujúcim na úrovni skupiny, ktoré by mohli byť nedostatočne kryté, pretože sa ťažko kvantifikujú. Ak sa rizikový profil skupiny vzhľadom na podniky uvedené v článku 220 ods. 3, pri ktorých sa uplatňuje metóda 2, značne odchyľuje od predpokladov, na základe ktorých bola vytvorená agregovaná skupinová kapitálová požiadavka na solventnosť uvedená v článku 233 ods. 3, môže sa uložiť povinnosť navýšiť kapitál na sumu vypočítanú v odseku 1 písm. b) bode ii) tohto článku. Článok 37 ods. 1 až 5 sa spolu s delegovanými aktmi a vykonávacími technickými predpismi prijatými v súlade s článkom 37 ods. 6, 7 a 8 uplatňuje mutatis mutandis. Článok 233b Dlhodobé akcie na úrovni skupiny Ak sa používa metóda 1 alebo kombinácia metód, poisťovne a zaisťovne s účasťou, holdingové poisťovne a zmiešané finančné holdingové spoločnosti môžu uplatňovať článok 105a na podsúbor investícií do akcií. Komisia doplní túto smernicu prijatím delegovaných aktov, v súlade s článkom 301a, v ktorých upresní:
|
|
85. |
Článok 234 sa nahrádza takto: „Článok 234 Delegované akty pre technické zásady a metódy stanovené v článkoch 220 až 229, pre zjednodušený postup stanovený v článku 229a a pre uplatňovanie článkov 230 až 233a Komisia doplní túto smernicu prijatím delegovaných aktov, v súlade s článkom 301a, v ktorých upresní:
Komisia môže v súlade s článkom 301a doplniť túto smernicu prijatím delegovaných aktov, v ktorých upresní kritériá, na základe ktorých môže orgán dohľadu nad skupinou schváliť uplatnenie zjednodušeného postupu stanoveného v článku 229a ods. 2.“ |
|
86. |
V článku 244 ods. 3 sa tretí pododsek nahrádza takto: „S cieľom vymedziť významné koncentrácie rizík, ktoré treba oznámiť, orgán dohľadu nad skupinou uloží po porade s ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu a so skupinou primerané prahové hodnoty na základe kapitálovej požiadavky na solventnosť, technických rezerv, použiteľných vlastných zdrojov, iných kvantitatívnych alebo kvalitatívnych kritérií založených na rizikách, ktoré sa považujú za primerané, alebo na základe kombinácie uvedených možností.“ |
|
87. |
Článok 245 sa mení takto:
|
|
88. |
Článok 246 sa mení takto:
|
|
89. |
V hlave III sa vkladá táto kapitola: „KAPITOLA IIa Makroprudenciálne pravidlá na úrovni skupiny Článok 246a Riadenie rizika likvidity na úrovni skupiny 1. Členské štáty vyžadujú od poisťovní a zaisťovní s účasťou, holdingových poisťovní a zmiešaných finančných holdingových spoločností, aby vypracovali a aktualizovali plán riadenia rizika likvidity na úrovni skupiny, ktorý zahŕňa analýzu likvidity v krátkodobom horizonte a na žiadosť orgánu dohľadu nad skupinou aj strednodobú a dlhodobú analýzu likvidity. Článok 144a sa uplatňuje mutatis mutandis. 2. Odchylne od článku 144a členské štáty zabezpečia, aby boli dcérske poisťovne alebo zaisťovne, na ktoré sa vzťahuje dohľad nad skupinou v súlade s článkom 213 ods. 2 písm. a) a b), vyňaté z povinnosti vypracovať a aktualizovať plán riadenia rizika likvidity na individuálnej úrovni, ak plán riadenia rizika likvidity podľa odseku 1 tohto článku zahŕňa riadenia likvidity a potrieb likvidity dotknutých dcérskych podnikov. Členské štáty požadujú od každej jednotlivej poisťovne alebo zaisťovne, ktorá využíva výnimku podľa prvého pododseku, aby svojmu orgánu dohľadu predložila časti plánu riadenia rizika likvidity, ktoré sa týkajú situácie celej skupiny a jej vlastnej situácie. 3. Bez ohľadu na odsek 2 môžu orgány dohľadu od dcérskej poisťovne alebo zaisťovne požadovať vypracovanie a aktualizáciu plánu riadenia rizika likvidity na individuálnej úrovni, keď zistia konkrétne riziko likvidity alebo keď plán riadenia rizika likvidity na úrovni skupiny neobsahuje primerané informácie, ktorých poskytnutie od porovnateľných podnikov na účel monitorovania ich likvidity požaduje orgán dohľadu, ktorý dcérsky podnik povolil. 4. S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto článku vypracuje orgán EIOPA návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa upresní obsah a periodicita aktualizácie plánu riadenia rizika likvidity na úrovni skupiny. Orgán EIOPA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 29. januára 2026. Komisii sa udeľuje právomoc doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010. Článok 246b Ďalšie makroprudenciálne pravidlá Články 144b a 144c sa uplatňujú mutatis mutandis na úrovni poisťovne alebo zaisťovne s účasťou, holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti.“ |
|
90. |
V článku 252 prvom odseku sa slová „úverová inštitúcia v zmysle smernice 2006/48/ES, alebo investičná spoločnosť v zmysle vymedzenia v smernici 2004/39/ES“ nahrádzajú slovami „úverová inštitúcia v zmysle vymedzenia v nariadení (EÚ) č. 575/2013, alebo investičná spoločnosť v zmysle vymedzenia v smernici 2014/65/EÚ“. |
|
91. |
V článku 254 sa dopĺňa tento odsek: „3. Poisťovňa a zaisťovňa s účasťou, holdingová poisťovňa a zmiešaná finančná holdingová spoločnosť predkladajú orgánu dohľadu nad skupinou informácie uvedené v tomto článku každoročne do 22 týždňov od konca finančného roka daného podniku a do 11 týždňov od konca každého štvrťroka, ak sa informácie uvedené v tomto článku vyžadujú štvrťročne.“ |
|
92. |
Článok 256 sa mení takto:
|
|
93. |
Vkladajú sa tieto články: „Článok 256b Pravidelná správa orgánom dohľadu za skupinu 1. Členské štáty požadujú od poisťovní a zaisťovní s účasťou, holdingových poisťovní a zmiešaných finančných holdingových spoločností, aby každoročne predkladali pravidelnú správu orgánom dohľadu na úrovni skupiny. Článok 35 ods. 5a prvý pododsek a druhý pododsek písm. a) sa uplatňuje mutatis mutandis. Členské štáty zabezpečia, aby poisťovne a zaisťovne predkladali informácie uvedené v tomto článku každoročne alebo menej často, a to do 24 týždňov od konca finančného roka daného podniku. 2. Poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou, holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť môže so súhlasom orgánu dohľadu na úrovni skupiny predložiť jednotnú pravidelnú správu orgánom dohľadu obsahujúcu:
Orgán dohľadu nad skupinou pred poskytnutím súhlasu v súlade s prvým pododsekom konzultuje a náležite zohľadní názory a námietky členov kolégia orgánov dohľadu. Nesúhlas dotknutých vnútroštátnych orgánov dohľadu musí byť riadne odôvodnený. Ak kolégium orgánov dohľadu schváli jednotnú pravidelnú správu orgánom dohľadu v súlade s týmto odsekom, predloží každá jednotlivá poisťovňa a zaisťovňa svojmu orgánu dohľadu jednotnú pravidelnú správu orgánom dohľadu. Každý orgán dohľadu má právomoc vykonávať dohľad nad časťou jednotnej pravidelnej správy orgánom dohľadu, ktorá je špecifická pre príslušný dcérsky podnik. 3. Ak vnútroštátne orgány dohľadu nebudú s jednotnou pravidelnou správou orgánom dohľadu spokojné, súhlas uvedený v odseku 2 možno zrušiť. 4. Ak v správe uvedenej v odseku 2 budú chýbať informácie, ktoré orgán dohľadu, ktorý povolil dcérsky podnik v rámci skupiny, požaduje od porovnateľných podnikov a ak sú chýbajúce informácie dôležité, príslušné orgány dohľadu majú právomoc požadovať od príslušného dcérskeho podniku, aby oznámil potrebné dodatočné informácie. 5. Ak orgán dohľadu, ktorý povolil dcérsky podnik v rámci skupiny, zistí akékoľvek nedodržanie článku 35 ods. 5a alebo požiada o zmenu alebo objasnenie v súvislosti s jednotnou pravidelnou správou orgánom dohľadu, informuje o tom aj kolégium orgánov dohľadu a orgán dohľadu nad skupinou predloží rovnakú žiadosť poisťovni alebo zaisťovni s účasťou, holdingovej poisťovni alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti. 6. Komisia doplní túto smernicu prijatím delegovaných aktov v súlade s článkom 301a, v ktorých sa upresnia informácie uvedené v tomto článku, ktoré sa majú oznamovať. Článok 256c Správa o solventnosti a finančnom stave: Požiadavky na audit 1. Členské štáty zabezpečia, aby sa na poisťovňu alebo zaisťovňu s účasťou, holdingovú poisťovňu alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť skupiny vzťahovala požiadavka na audit súvahy skupiny zverejnenej v rámci správy o solventnosti a finančnom stave na úrovni skupiny uvedenej v článku 256 ods. 1 alebo v rámci jednotnej správy o solventnosti a finančnom stave uvedenej v článku 256 ods. 2. 2. Poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou, holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť predloží orgánu dohľadu nad skupinou spolu so správou o solventnosti a finančnom stave na úrovni skupiny uvedenej v článku 256 ods. 1 alebo s jednotnou správou o solventnosti a finančnom stave uvedenou v článku 256 ods. 2 aj samostatnú správu vrátane identifikácie typu zaistenia, ako aj výsledkov auditu, ktorú vyhotoví audítorská spoločnosť. 3. Ak je vyhotovená jednotná pravidelná správa o solventnosti a finančnom stave uvedená v článku 256 ods. 2, musia byť splnené požiadavky na audit uložené prepojenej poisťovni alebo zaisťovni a poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou, holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť predloží orgánu dohľadu danej prepojenej poisťovne alebo zaisťovne správu uvedenú v článku 51a ods. 6. 4. Článok 51a sa uplatňuje mutatis mutandis.“ |
|
94. |
Článok 257 sa nahrádza takto: „Článok 257 Požiadavky na vhodnosť a odbornosť osôb, ktoré skutočne riadia holdingovú poisťovňu alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť alebo ktoré majú iné kľúčové funkcie Členské štáty vyžadujú, aby osoby, ktoré skutočne riadia holdingovú poisťovňu alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť, a v príslušných prípadoch osoby, ktoré sú zodpovedné za iné kľúčové funkcie, spĺňali požiadavku vhodnosti a odbornosti pri výkone svojich funkcií. Článok 42 sa uplatňuje mutatis mutandis.“ |
|
95. |
Článok 258 sa mení takto:
|
|
96. |
Článok 262 sa mení takto:
|
|
97. |
V článku 265 sa vkladá tento odsek: „1a. Členské štáty zabezpečia najmä to, aby v prípade, že materský podnik jednej poisťovne alebo zaisťovne či viacerých poisťovní alebo zaisťovní je úverová inštitúcia, investičná spoločnosť, finančná inštitúcia, podnik PKIPCP, správca alternatívnych investičných fondov, inštitúcia zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia alebo neregulovaný podnik, ktorý vykonáva jednu alebo viaceré z činností uvedených v prílohe I k smernici 2013/36/EÚ, pričom tieto činnosti tvoria významnú časť jeho celkovej činnosti, orgány dohľadu zodpovedné za dohľad nad týmito poisťovňami alebo zaisťovňami vykonávali všeobecný dohľad nad transakciami medzi týmito poisťovňami alebo zaisťovňami a materským podnikom a jeho prepojenými podnikmi.“ |
|
98. |
V článku 267 sa dopĺňajú tieto odseky: „Na účely smernice (EÚ) 2025/1 sa v prípade uplatňovania nástrojov riešenia krízových situácií uvedených v článku 26 ods. 3 uvedenej smernice a výkonu právomocí riešiť krízové situácie uvedených v hlave III kapitole IV uvedenej smernice uplatňujú ustanovenia v kapitolách I, II a IV tejto hlavy na zaisťovne a subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b) až e) uvedenej smernice. Články 270 a 272 tejto smernice sa neuplatňujú v prípade, ak sa uplatňuje článok 63 smernice (EÚ) 2025/1.“ |
|
99. |
V článku 268 ods. 1 sa prvý pododsek mení takto:
|
|
100. |
Článok 301a sa mení takto:
|
|
101. |
V článku 304 sa odsek 2 nahrádza takto: „2. Od 30. januára 2027 môžu životné poisťovne naďalej uplatňovať prístup uvedený v odseku 1 len v súvislosti s aktívami a záväzkami, pre ktoré orgány dohľadu schválili uplatňovanie podmodulu akciového rizika založeného na durácii pred 30. januárom 2027.“ |
|
102. |
Vkladajú sa tieto články: „Článok 304c Správa týkajúca sa rizika ohrozujúceho udržateľnosť 1. Po konzultácii s výborom ESRB orgán EIOPA na základe dostupných údajov a zistení platformy pre udržateľné financovanie uvedenej v článku 20 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 (*16) a orgánu EBA v kontexte svojej práce na základe mandátu stanoveného v článku 501c ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 posúdi, či by bolo odôvodnené osobitné prudenciálne zaobchádzanie s expozíciami spojenými s aktívami alebo činnosťami súvisiacimi v značnej miere s environmentálnymi alebo sociálnymi cieľmi. Orgán EIOPA posúdi najmä možný vplyv osobitného prudenciálneho zaobchádzania s expozíciami spojenými s aktívami a činnosťami, ktoré súvisia v značnej miere s environmentálnymi alebo sociálnymi cieľmi alebo ktoré súvisia v značnej miere s narušením takýchto cieľov ochrany poistníkov a finančnej stability v Únii, vrátane aktív súvisiacich s fosílnymi palivami. Orgán EIOPA predloží správu o svojich zisteniach Komisii do 1. marca 2025. V príslušných prípadoch sa v správe zváži potenciálne na riziku založené prudenciálne zaobchádzanie s expozíciami spojenými s aktívami a činnosťami, ktoré súvisia v značnej miere s environmentálnymi alebo sociálnymi cieľmi alebo ktoré súvisia v značnej miere s narušením takýchto cieľov. K správe sa pripojí posúdenie vplyvu uvedeného možného prudenciálneho zaobchádzania s takýmito expozíciami založeného na riziku na poisťovne a zaisťovne. 2. Orgán EIOPA vzhľadom na riziko prírodnej katastrofy najmenej každých päť rokov preskúma rozsah a kalibráciu štandardných parametrov podmodulu katastrofického rizika neživotného poistenia kapitálovej požiadavky na solventnosť uvedenej v článku 105 ods. 2 treťom pododseku písm. b). Na účely týchto preskúmaní orgán EIOPA zohľadní najnovšie dostupné relevantné klimatologické dôkazy a relevantnosť rizík, pokiaľ ide o riziká upisované poisťovňami a zaisťovňami, ktoré používajú štandardný vzorec na výpočet podmodulu katastrofického rizika neživotného poistenia kapitálovej požiadavky na solventnosť. Prvé preskúmanie podľa prvého pododseku sa uskutoční do 29. januára 2027. Ak počas preskúmania podľa prvého pododseku orgán EIOPA zistí, že z dôvodu rozsahu alebo kalibrácie štandardných parametrov podmodulu katastrofického rizika neživotného poistenia došlo k značnému nesúladu medzi časťou kapitálovej požiadavky na solventnosť súvisiacou s prírodnými katastrofami a skutočným rizikom prírodných katastrof, ktorému poisťovne a zaisťovne čelia, predloží orgán EIOPA Komisii stanovisko k riziku prírodných katastrof. V stanovisku k riziku prírodných katastrof predloženom Komisii podľa tretieho pododseku sa zváži rozsah alebo kalibrácia štandardných parametrov podmodulu katastrofického rizika neživotného poistenia kapitálovej požiadavky na solventnosť s cieľom napraviť zistený nesúlad a toto stanovisko bude sprevádzané posúdením vplyvu navrhovaných zmien na poisťovne a zaisťovne. 3. Orgán EIOPA v rámci posúdenia uvedeného v článku 45 ods. 1 vyhodnotí, či a do akej miery poisťovne a zaisťovne posudzujú svoju významnú expozíciu voči riziku súvisiacemu so stratou biodiverzity. Orgán EIOPA následne posúdi, aké opatrenia sa majú prijať s cieľom zabezpečiť, aby poisťovne a zaisťovne tieto riziká riadne zohľadňovali. Orgán EIOPA predloží správu o svojich zisteniach Komisii do 30. júna 2025. Orgány EBA, EIOPA a ESMA prostredníctvom spoločného výboru uvedeného v článku 54 nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 vypracujú usmernenia s cieľom zabezpečiť, aby sa konzistentnosť, dlhodobé aspekty a spoločné normy pre metodiky posudzovania začlenili do stresového testovania environmentálnych a sociálnych rizík a rizík v oblasti správy a riadenia. Spoločný výbor uverejní tieto usmernenia do 10. januára 2026. Orgány EBA, EIOPA a ESMA prostredníctvom tohto spoločného výboru preskúmajú, ako možno sociálne riziká a riziká v oblasti správy a riadenia začleniť do stresového testovania. Článok 304d Preskúmanie týkajúce sa oddelenia činností životného a neživotného poistenia a kapitálových rezerv 1. Orgán EIOPA posúdi, či je požiadavka na oddelenie životného a neživotného poistenia uvedená v článku 73 ods. 1 stále opodstatnená. Orgán EIOPA posúdi najmä účinky zachovania a potenciálne účinky zrušenia zloženého zákazu, aspoň pokiaľ ide o ochranu poistníkov, potenciálne krížové dotácie medzi činnosťami v oblasti životného a neživotného poistenia, efektívnosť trhu a konkurencieschopnosť. Na účely tohto posúdenia orgán EIOPA zohľadní skúsenosti s dohľadom nad zloženými podnikmi. Orgán EIOPA predloží správu o svojich zisteniach Komisii do 31. januára 2028. 2. Orgán EIOPA do 31. januára 2032 monitoruje príspevok požiadavky na kombinovaný vankúš prepojených úverových inštitúcií v zmysle vymedzenia v článku 128 ods. 6 smernice č. 2013/36/EÚ na skupinové kapitálové požiadavky na solventnosť uvedené v článku 228 ods. 3 písm. a) bode ii) tejto smernice. Na tento účel orgán EIOPA nadviaže kontakt s orgánom EBA a podá Komisii správu o všetkých zisteniach. Článok 304e Predĺženie lehôt za výnimočných okolností 1. V prípade výnimočnej núdzovej situácie v oblasti zdravia, prírodnej katastrofy alebo inej extrémnej udalosti orgán EIOPA z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť jedného alebo viacerých orgánov dohľadu alebo Komisie posúdi, či takáto výnimočná núdzová situácia v oblasti zdravia, prírodná katastrofa alebo iná extrémna udalosť môže podstatne ovplyvniť prevádzkové schopnosti poisťovní a zaisťovní a zabrániť im tak v predkladaní informácií v lehotách stanovených v článku 35b ods. 1, 2 a 3, článku 51 ods. 7, článku 254 ods. 3, článku 256 ods. 1 a článku 256b ods. 1. Orgán EIOPA pri vykonávaní tohto posúdenia úzko spolupracuje s relevantnými orgánmi dohľadu s cieľom určiť vplyv extrémnej udalosti na schopnosť predkladať informácie v lehotách stanovených v uvedených ustanoveniach. Orgán EIOPA predloží svoje posúdenie Komisii bez zbytočného odkladu a najneskôr do jedného týždňa od doručenia žiadosti uvedenej v prvom pododseku. Ak sa orgán EIOPA domnieva, že výnimočná núdzová situácia v oblasti zdravia, prírodná katastrofa alebo iná extrémna udalosť významne ovplyvňuje prevádzkové schopnosti poisťovní a zaisťovní a bráni im tak v plnení lehôt stanovených v článku 35b ods. 1, 2 a 3, článku 51 ods. 7, článku 254 ods. 3, článku 256 ods. 1 a článku 256b ods. 1, orgán EIOPA, ako aj relevantné orgány dohľadu uverejnia tieto informácie na svojich príslušných webových sídlach. Komisia môže tieto lehoty predĺžiť prostredníctvom delegovaného aktu prijatého v súlade s týmto článkom. 2. S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky v súvislosti s uplatňovaním odseku 1 môže Komisia doplniť túto smernicu prijatím delegovaných aktov v súlade s článkom 301a pre jednotlivé extrémne udalosti, v ktorých sa:
Ak orgán EIOPA nepredložil posúdenie v súlade s odsekom 1, Komisia pred prijatím delegovaného aktu v súlade s týmto článkom podľa potreby požiada o jeho stanovisko. (*16) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088 (Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13).“ " |
|
103. |
V článku 305 sa vypúšťajú odseky 2 a 3. |
|
104. |
Článok 308a sa vypúšťa. |
|
105. |
Článok 308b sa mení takto:
|
|
106. |
Článok 308c sa mení takto:
|
|
107. |
Článok 308d sa mení takto:
|
|
108. |
V článku 308e sa prvý odsek nahrádza takto: „Poisťovne a zaisťovne, ktoré uplatňujú prechodné opatrenia uvedené v článku 77a ods. 2, článku 111 ods. 1 druhom pododseku, článku 308c alebo článku 308d, informujú orgán dohľadu hneď, ako zistia, že by nesplnili kapitálovú požiadavku na solventnosť bez toho, aby uplatnili tieto prechodné opatrenia. Orgán dohľadu požiada príslušnú poisťovňu alebo zaisťovňu, aby prijala nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie splnenia kapitálovej požiadavky na solventnosť na konci prechodného obdobia.“ |
|
109. |
Dopĺňa sa tento článok: „Článok 308f V časti správy o svojej solventnosti a finančnom stave uvedenej v článku 51 ods. 1 zameranej na odborníkov na trhu zverejňujú poisťovne a zaisťovne kombinovaný vplyv neuplatnenia postupného zavádzania a prechodných opatrení stanovených v článku 77a ods. 2, článkoch 308c a 308d a v relevantných prípadoch v článku 111 ods. 1 druhom pododseku na svoju finančnú situáciu.“ |
|
110. |
V článku 309 ods. 1 sa vypúšťa štvrtý pododsek. |
|
111. |
V článku 311 sa vypúšťa druhý odsek. |
|
112. |
Príloha III sa mení v súlade s prílohou k tejto smernici. |
Článok 2
Zmena smernice 2013/34/EÚ
V článku 19a smernice 2013/34/EÚ sa odsek 6 nahrádza takto:
„6. Odchylne od odsekov 2 až 4 tohto článku a bez toho, aby boli dotknuté odseky 9 a 10 tohto článku, môžu malé a stredne veľké podniky uvedené v odseku 1 tohto článku, malé a menej zložité inštitúcie v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 145 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, kaptívne poisťovne v zmysle vymedzenia v článku 13 bode 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES (*17), kaptívne zaisťovne v zmysle vymedzenia v článku 13 bode 5 uvedenej smernice a malé a menej zložité podniky v zmysle vymedzenia v článku 13 bode 10a uvedenej smernice obmedziť svoje vykazovanie informácií o udržateľnosti na tieto informácie:
|
a) |
stručný opis obchodného modelu a obchodnej stratégie podniku; |
|
b) |
opis politík podniku vo vzťahu k aspektom udržateľnosti; |
|
c) |
hlavné skutočné alebo potenciálne nepriaznivé vplyvy podniku na aspekty udržateľnosti, a všetky opatrenia prijaté s cieľom identifikovať a monitorovať takéto skutočné alebo potenciálne nepriaznivé vplyvy, predchádzať im, zmierňovať ich alebo ich naprávať; |
|
d) |
hlavné riziká pre podnik súvisiace s aspektmi udržateľnosti a spôsob, ako podnik tieto riziká riadi; |
|
e) |
kľúčové ukazovatele potrebné pre zverejňovanie informácií uvedených v písmenách a) až d). |
Malé a stredne veľké podniky, malé a menej zložité inštitúcie, kaptívne poisťovne a kaptívne zaisťovne a malé a menej zložité podniky, ktoré využívajú výnimku uvedenú v prvom pododseku tohto odseku, vykazujú informácie v súlade so štandardmi vykazovania informácií o udržateľnosti pre malé a stredne veľké podniky uvedenými v článku 29c.
Článok 3
Zmena smernice 2002/87/ES
V článku 31 smernice 2002/87/ES sa dopĺňa tento odsek:
„3. Komisia do 31. decembra 2027 v správe Európskemu parlamentu a Rade posúdi fungovanie tejto smernice a smernice 2009/138/ES, pokiaľ ide o ďalej uvedené aspekty, najmä s prihliadnutím na prudenciálne zaobchádzanie s medzisektorovým vlastníctvom účastí podľa sektorových pravidiel, pokiaľ ide o rovnaké podmienky:
|
a) |
či skutočnosť, že existujú podniky finančných služieb, ktoré podliehajú finančnému dohľadu podľa sektorových pravidiel, ale nie sú uvedené v žiadnom z finančných sektorov uvedených v tejto smernici, vytvára nerovnaké podmienky medzi finančnými konglomerátmi; |
|
b) |
či všetky finančné konglomeráty konzistentne implementujú pravidlá upravujúce požiadavky kapitálovej primeranosti vrátane tých, ktoré sú stanovené v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 342/2014 (*18), a či sa týmito pravidlami ukladajú porovnateľné celkové kvantitatívne požiadavky na finančné konglomeráty bez ohľadu na to, či hlavným finančným sektorom finančného konglomerátu je bankový sektor, sektor poisťovníctva alebo sektor investičných služieb; |
|
c) |
či sú kontrolné procesy vykonávané orgánom dohľadu a rozdelenie mandátov a právomocí v oblasti presadzovania medzi koordinátormi a odvetvovými orgánmi dohľadu, najmä pokiaľ ide o požiadavky kapitálovej primeranosti, dostatočne jasné a harmonizované na to, aby sa zabezpečilo účinné a konzistentné presadzovanie požiadaviek kapitálovej primeranosti v celej Únii bez ohľadu na hlavný finančný sektor, v ktorom finančný konglomerát pôsobí; |
|
d) |
či absencia identifikácie podniku, ktorý je v konečnom dôsledku zodpovedný za dodržiavanie tejto smernice, predstavuje problém, pokiaľ ide o zabezpečenie rovnakých podmienok. |
Článok 4
Transpozícia
1. Členské štáty prijmú a uverejnia do 29. januára 2027 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Znenie týchto opatrení bezodkladne oznámia Komisii.
Uvedené opatrenia uplatňujú od 30. januára 2027.
Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.
2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.
Článok 5
Nadobudnutie účinnosti
Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 6
Adresáti
Táto smernica je určená členským štátom.
V Štrasburgu 27. novembra 2024
Za Európsky parlament
predsedníčka
R. METSOLA
Za Radu
predseda
BÓKA J.
(1) Ú. v. EÚ C 275, 18.7.2022, s. 45.
(2) Pozícia Európskeho parlamentu z 23. apríla 2024 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 5. novembra 2024.
(3) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1).
(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).
(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).
(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088 z 27. novembra 2019 o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb (Ú. v. EÚ L 317, 9.12.2019, s. 1).
(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2464 zo 14. decembra 2022, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 537/2014, smernica 2004/109/ES, smernica 2006/43/ES a smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o vykazovanie informácií o udržateľnosti podnikov (Ú. v. EÚ L 322, 16.12.2022, s. 15).
(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48).
(9) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).
(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).
(11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES a 2000/12/ES (Ú. v. EÚ L 35, 11.2.2003, s. 1).
(12) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/35 z 10. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 12, 17.1.2015, s. 1).
(13) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
(14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 1).
(15) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).
(16) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/878 z 20. mája 2019, ktorou sa mení smernica 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o oslobodené subjekty, finančné holdingové spoločnosti, zmiešané finančné holdingové spoločnosti, odmeňovanie, opatrenia a právomoci v oblasti dohľadu a opatrenia na zachovanie kapitálu (Ú. v. EÚ L 150, 7.6.2019, s. 253).
(17) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/981 z 8. marca 2019, ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2015/35, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 161, 18.6.2019, s. 1).
PRÍLOHA
Príloha III k smernici 2009/138/ES sa mení takto:
|
1. |
V oddiele A (Právna forma poisťovní v oblasti neživotného poistenia) sa vypúšťa bod 27. |
|
2. |
V oddiele B (Právna forma poisťovní v oblasti životného poistenia) sa vypúšťa bod 27. |
|
3. |
V oddiele C (Formy zaisťovní) sa vypúšťa bod 27. |
ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2025/2/oj
ISSN 1977-0790 (electronic edition)