<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><JUDGMENT xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.58-20161101.xd"><BIB.JUDGMENT><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C-429/16</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62016CJ0429</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:711">EU:C:2017:711</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>10</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>10</PAGE.TOTAL><AUTHOR>CJ</AUTHOR></BIB.JUDGMENT><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P>ROZSUDOK Z <DATE ISO="20170921">21. 9. 2017</DATE> – VEC C‑429/16</P><P>CIUPA A I.</P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Rozsudok Súdneho dvora</HT> (desiata komora)</P><P>z <DATE ISO="20170921">21. septembra 2017</DATE><NOTE NUMBERING="STAR" TYPE="FOOTNOTE" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk konania: poľština.</P></NOTE></P></TI></TITLE><INTERMEDIATE><INDEX IDX.CLOSE="“" SEPARATOR=" – " IDX.OPEN="„"><KEYWORD>Návrh na začatie prejudiciálneho konania</KEYWORD><KEYWORD>Sociálna politika</KEYWORD><KEYWORD>Hromadné prepúšťanie</KEYWORD><KEYWORD>Smernica 98/59/ES</KEYWORD><KEYWORD>Článok 1 ods. 1 a článok 2</KEYWORD><KEYWORD>Pojem <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0001" ID="QS0001"/>prepustenie<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="2018" ID="QE0001"/></KEYWORD><KEYWORD>Stotožnenie <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0002" ID="QS0002"/>ukončenia pracovnej zmluvy na podnet zamestnávateľa<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="2018" ID="QE0002"/> s prepustením</KEYWORD><KEYWORD>Jednostranná zmena pracovných podmienok a odmeňovania zamestnávateľom</KEYWORD><KEYWORD>Určenie <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0003" ID="QS0003"/>úmyslu<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="2018" ID="QE0003"/> zamestnávateľa začať prepúšťanie</KEYWORD></INDEX></INTERMEDIATE><JUDGMENT.INIT><P>Vo veci C‑429/16,</P><P>ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Sąd Okręgowy w Łodzi, VII Wydział Pracy i Ubezpieczeń Społecznych (Krajský súd Lodž, VII. oddelenie pre pracovnoprávne spory a spory zo sociálneho poistenia, Poľsko), z <DATE ISO="20160630">30. júna 2016</DATE> a doručený Súdnemu dvoru <DATE ISO="20160802">2. augusta 2016</DATE>, ktorý súvisí s konaním:</P></JUDGMENT.INIT><PARTIES><PLAINTIFS><P><HT TYPE="BOLD">Małgorzata Ciupa,</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Jolanta Deszczka,</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Ewa Kowalska,</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Anna Stańczyk,</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Marta Krzesińska,</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Marzena Musielak,</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Halina Kaźmierska,</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Joanna Siedlecka,</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Szymon Wiaderek,</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Izabela Grzegora</HT></P></PLAINTIFS><AGAINST>proti</AGAINST><DEFENDANTS><P><HT TYPE="BOLD">II Szpital Miejski im. L. Rydygiera w Łodzi obecnie Szpital Ginekologiczno‑Położniczy im dr L. Rydygiera sp. z o.o. w Łodzi,</HT></P></DEFENDANTS></PARTIES><PREAMBLE><PREAMBLE.INIT><P>SÚDNY DVOR (desiata komora),</P><P>v zložení: predsedníčka desiatej komory M. Berger, sudcovia A. Borg Barthet a F. Biltgen (spravodajca),</P><?PAGE NO="2"?><P>generálny advokát: M. Wathelet,</P><P>tajomník: A. Calot Escobar,</P></PREAMBLE.INIT><GR.VISA><VISA>so zreteľom na písomnú časť konania,</VISA></GR.VISA><GR.CONSID><CONSID><P>so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:</P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>II Szpital Miejski im. L. Rydygiera w Łodzi obecnie Szpital Ginekologiczno‑Położniczy im dr L. Rydygiera sp. z o.o. w Łodzi, v zastúpení: B. Marchel, radca prawny,</P></ITEM><ITEM><P>poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,</P></ITEM><ITEM><P>Európska komisia, v zastúpení: A. Stobiecka Kuik, L. Baumgart a M. Kellerbauer, splnomocnení zástupcovia,</P></ITEM></LIST></CONSID></GR.CONSID><GR.VISA><VISA>so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,</VISA></GR.VISA><PREAMBLE.FINAL>vyhlásil tento</PREAMBLE.FINAL></PREAMBLE><CONTENTS.JUDGMENT><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P>Rozsudok</P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1</NO.P><TXT>Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 1 ods. 1 a článku 2 smernice Rady 98/59/ES z <DATE ISO="19980720">20. júla 1998</DATE> o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="225" PAGE.FIRST="16" DATE.PUB="1998">Ú. v. ES L 225, 1998, s. 16</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 05/003, s. 327).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2</NO.P><TXT>Tento návrh bol predložený v rámci sporu, ktorého účastníkmi sú Małgorzata Ciupa a i. na jednej strane a ich zamestnávateľ II Szpital Miejski im. L. Rydygiera w Łodzi obecnie Szpital Ginekologiczno‑Położniczy im. dr L. Rydygiera sp. z o.o. w Łodzi (II. mestská nemocnica L. Rydygiera v Lodži, teraz nemocnica Dr. L. Rydygiera v Lodži pre pôrodníctvo a gynekológiu, Poľsko) (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0004" ID="QS0004"/>nemocnica v Lodži<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/>), ktorý sa týka rozhodnutia nemocnice v Lodži oznámiť zamestnancom zmeny pracovných podmienok, ktoré viedli k ukončeniu pracovných pomerov niektorých z týchto zamestnancov bez toho, aby sa uplatnil postup pri prepúšťaní, ktorý stanovuje vnútroštátny zákon prijatý na prebratie uvedenej smernice.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>Právny rámec</P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P>Smernica 98/59</P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3</NO.P><TXT>Článok 1 smernice 98/59, nazvaný <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0005" ID="QS0005"/>Vymedzenie a pôsobnosť<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/>, stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="001.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0006" ID="QS0006"/>1.</NO.PARAG><ALINEA><P>Na účely tejto smernice:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0007" ID="QS0007"/>hromadné prepúšťanie<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="2018" ID="QE0007"/> znamená prepúšťanie vyvolané zamestnávateľom z jedného alebo viacerých dôvodov, ktoré sa nevzťahujú na jednotlivých príslušných zamestnancov, ak počet nadbytočných pracovných miest je podľa voľby v členských štátoch:</TXT><P><LIST TYPE="roman"><ITEM><NP><NO.P>i)</NO.P><TXT>buď počas obdobia 30 dní:</TXT><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>aspoň 10 v zariadeniach, ktoré zamestnávajú viac ako 20 a menej ako 100 zamestnancov,</P></ITEM><?PAGE NO="3"?><ITEM><P>aspoň 10 % počtu pracujúcich v zariadeniach, ktoré zvyčajne zamestnávajú aspoň 100, ale nie viac ako 300 zamestnancov,</P></ITEM><ITEM><P>aspoň 30 v zariadeniach, ktoré zamestnávajú 300 alebo viac zamestnancov,</P></ITEM></LIST></P></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>ii)</NO.P><TXT>alebo počas obdobia 90 dní, aspoň 20 bez závislosti na počte zamestnancov zvyčajne zamestnaných v danom zariadení,</TXT></NP></ITEM></LIST></P></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0008" ID="QS0008"/>zástupcovia zamestnancov<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="2018" ID="QE0008"/> znamenajú zástupcov zamestnancov, ako to ustanovujú právne predpisy alebo prax členských štátov.</TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA><ALINEA>Na účely výpočtu počtu prepustení stanoveného v prvom pododseku písmena a), ukončenie pracovnej zmluvy, ktoré je vyvolané na podnet zamestnávateľa z jedného alebo viacerých dôvodov, ktoré sa nevzťahujú na jednotlivých príslušných pracujúcich, sa považuje za prepustenie, za predpokladu, že ide aspoň o päť prepustení.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="001.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA><P>Táto smernica sa nevzťahuje na:</P><P>…</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>zamestnancov verejných správnych orgánov alebo zariadení spravovaných verejným právom (alebo zodpovedajúcimi orgánmi v členských štátoch, kde podobná koncepcia nie je zaužívaná);</TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA><ALINEA>…<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4</NO.P><TXT>Článok 2 smernice 98/59 znie takto:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="002.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0009" ID="QS0009"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Ak zamestnávateľ uvažuje o hromadnom prepúšťaní, začne s poradami so zástupcami zamestnancov včas, aby sa mohla dosiahnuť dohoda.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="002.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Tieto porady obsiahnu aspoň spôsoby a prostriedky, ako zabrániť hromadnému prepúšťaniu alebo zníženiu počtu postihnutých pracujúcich a ako zmierniť následky prijatím sprievodných sociálnych opatrení zameraných, medzi iným, na pomoc pre opätovné zamestnanie alebo rekvalifikáciu prepustených pracujúcich.</ALINEA><ALINEA>…<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5</NO.P><TXT>Článok 5 uvedenej smernice stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0010" ID="QS0010"/>Táto smernica sa nedotýka práva členských štátov prijať zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia, ktoré sú výhodnejšie pre pracujúcich alebo podporovať, či dovoliť prijatie kolektívnych dohôd výhodnejších pre pracujúcich.<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P>Poľské právo</P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6</NO.P><TXT>Článok 23<HT TYPE="SUP">1</HT> Kodeks Pracy (Zákonník práce) prijatý zákonom z <DATE ISO="19740626">26. júna 1974</DATE> (Dz. U. z roku 1974, č. 24, položka 141) v znení zmien a doplnení (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0011" ID="QS0011"/>Zákonník práce<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/>) týkajúci sa dôsledkov prevodu podniku stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="023.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0012" ID="QS0012"/>§ 1.</NO.PARAG><ALINEA>Pri prevode podniku alebo jeho časti na iného zamestnávateľa sa tento zamestnávateľ na základe zákona, s výnimkou ustanovení § 5, stáva stranou doterajšieho pracovného pomeru.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="023.001"><NO.PARAG>§ 2.</NO.PARAG><ALINEA>Za záväzky z pracovného pomeru, ktoré vznikli pred prevodom časti podniku na iného zamestnávateľa, solidárne ručia doterajší a nový zamestnávateľ.</ALINEA></PARAG><?PAGE NO="4"?><PARAG IDENTIFIER="023.001"><NO.PARAG>§ 3.</NO.PARAG><ALINEA>Ak v podniku zamestnávateľov uvedených v § 1 neexistuje podniková odborová organizácia, doterajší a nový zamestnávateľ písomne oznámia svojim pracovníkom predpokladaný termín prevodu podniku alebo jeho časti na iného zamestnávateľa, jeho dôvody, jeho právne, hospodárske a sociálne dôsledky na pracovníkov, ako aj plánované opatrenia týkajúce sa podmienok zamestnávania pracovníkov, predovšetkým pracovné a mzdové podmienky a podmienky preškolenia; oznámenie sa musí uskutočniť najneskôr 30 dní pred predpokladaným prevodom podniku alebo jeho časti na iného zamestnávateľa.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="023.004"><NO.PARAG>§ 4.</NO.PARAG><ALINEA>V priebehu 2 mesiacov od prevodu podniku alebo jeho časti na iného zamestnávateľa môže pracovník rozviazať pracovný pomer bez povinnosti dodržania riadnej zákonnej výpovednej lehoty, pričom je povinný dodržať lehotu 7 dní od oznámenia prevodu. Rozviazanie pracovného pomeru, ktoré sa uskutočnilo týmto spôsobom, vyvoláva na strane pracovníka dôsledky, ktoré ustanovenia pracovného práva spájajú s riadnym rozviazaním pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="023.005"><NO.PARAG>§ 5.</NO.PARAG><ALINEA>Zamestnávateľ je v deň prevzatia podniku alebo jeho časti povinný ponúknuť pracovníkom, ktorí doposiaľ pracovali na inom základe, ako je pracovná zmluva, nové pracovné a mzdové podmienky a stanoviť lehotu aspoň 7 dní, počas ktorej môžu pracovníci prijať alebo odmietnuť ponúkané podmienky. Pokiaľ sa nové pracovné a mzdové podmienky neprijmú, doterajší pracovný pomer zaniká uplynutím lehoty, ktorá zodpovedá výpovednej lehote a začína plynúť odo dňa, kedy pracovník odmietne prijať ponúkané podmienky, alebo odo dňa, dokedy mal možnosť odmietnuť. § 4 druhá veta sa uplatní analogicky.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="023.006"><NO.PARAG>§ 6.</NO.PARAG><ALINEA>Prevod podniku alebo jeho časti na nového zamestnávateľa nemôže predstavovať dôvod pre rozviazanie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7</NO.P><TXT>Článok 42 Zákonníka práce vo svojom § 1 stanovuje, že ustanovenia o výpovedi pracovnej zmluvy sa analogicky uplatnia na vypovedanie pracovných podmienok a podmienok odmeňovania, ktoré vyplývajú z tejto zmluvy. Podľa tohto článku, § 2, vypovedanie pracovných podmienok a podmienok odmeňovania sa považuje za účinné od okamihu, keď sa pracovníkovi v písomnej forme predložia nové podmienky. Uvedený článok, § 3, stanovuje, že v prípade, ak pracovník navrhované pracovné podmienky a podmienky odmeňovania neprijme, pracovná zmluva sa skončí uplynutím výpovednej doby. Ak sa pracovník pred uplynutím polovice výpovednej doby nevyjadrí, či ponúkané podmienky prijíma alebo ich odmieta, platí, že konkludentne s týmito podmienkami súhlasí.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8</NO.P><TXT>Článok 241<HT TYPE="SUP">7</HT> Zákonníka práce týkajúci sa zásad rozviazania a vypovedania kolektívnej zmluvy vo svojom § 1 uvádza:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0013" ID="QS0013"/>Kolektívna zmluva sa rozviaže:</P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>1)</NO.P><TXT>vzájomnou dohodou strán;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2)</NO.P><TXT>uplynutím času, na ktorý bola uzatvorená;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>3)</NO.P><TXT>uplynutím výpovednej lehoty, ak sa jedna zo strán rozhodla pre výpoveď.<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/></TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9</NO.P><TXT>Článok 241<HT TYPE="SUP">8</HT> Zákonníka práce týkajúci sa uplatnenia ustanovení kolektívnej zmluvy po prevode podniku vo svojom § 2 stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0014" ID="QS0014"/>Po uplynutí platnosti doterajšej kolektívnej zmluvy sa podmienky, ktoré z nej vyplývajú pre pracovné zmluvy alebo iné akty tvoriace základ pre uzatvorenie pracovného pomeru, uplatňujú až do uplynutia výpovednej lehoty platnej pre tieto podmienky. Uplatní sa článok 241<HT TYPE="SUP">13</HT> § 2 druhá veta.<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><?PAGE NO="5"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10</NO.P><TXT>Článok 241<HT TYPE="SUP">13</HT> § 2 Zákonníka práce stanovuje:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0015" ID="QS0015"/>Ustanovenia kolektívnej zmluvy, ktoré sú pre pracovníkov menej výhodné, sa výpoveďou doterajších podmienok pracovnej zmluvy alebo iného aktu, ktorý predstavuje základ pre vznik pracovného pomeru, zavádzajú voči pracovníkom. Na výpoveď doterajších podmienok pracovnej zmluvy alebo iného aktu, ktorý predstavuje základ pre vznik pracovného pomeru, sa neuplatnia ustanovenia obmedzujúce prípustnosť výpovede takých zmlúv alebo aktov.<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11</NO.P><TXT>Podľa znenia článku 1 Ustawa o szczególnych zasadach rozwiązywania z pracownikami stosunków pracy z przyczyn niedotyczących pracowników (zákon o osobitných zásadách rozviazania pracovných pomerov s pracovníkmi z dôvodov, ktoré nespočívajú v osobe pracovníka) z <DATE ISO="20030313">13. marca 2003</DATE> (Dz. U. z roku 2003, č. 90, položka 844), v znení neskorších predpisov (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0016" ID="QS0016"/>zákon z roku 2003<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/>):</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="001.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0017" ID="QS0017"/>1.</NO.PARAG><ALINEA><P>Ustanovenia tohto zákona sa uplatnia v prípade, ak je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 20 pracovníkov, nútený skončiť pracovné pomery z dôvodov, ktoré nemožno pričítať pracovníkom buď na základe výpovede danej zamestnávateľom, alebo dohodou oboch strán, ak sú prepúšťaním počas obdobia neprekračujúceho 30 dní dotknutí:</P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>1)</NO.P><TXT>10 pracovníci, ak zamestnávateľ zamestnáva menej ako 100 pracovníkov;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2)</NO.P><TXT>10 % pracovníkov, ak zamestnávateľ zamestnáva najmenej 100, ale nie viac ako 300 pracovníkov;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>3)</NO.P><TXT>30 pracovníci, ak zamestnávateľ zamestnáva najmenej 300 alebo viac pracovníkov…<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/></TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12</NO.P><TXT>Článok 2 zákona z roku 2003 znie takto:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="002.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0018" ID="QS0018"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Zamestnávateľ je povinný prerokovať svoj zámer začať s hromadným prepúšťaním s podnikovou odborovou organizáciou pôsobiacou v podniku.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="002.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Prerokovanie uvedené v odseku 1 sa týka predovšetkým otázky, či možno hromadnému prepúšťaniu zabrániť alebo obmedziť jeho rozsah, ako aj ďalších pracovných záležitostí súvisiacich s týmto prepúšťaním, predovšetkým pokiaľ ide o možnosť podnikovej rekvalifikácie alebo preškolenia, ako aj o získanie iného zamestnania pre prepustených pracovníkov.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="002.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA>Zamestnávateľ je povinný podnikovej odborovej organizácii písomne oznámiť dôvody plánovaného prepúšťania, počet zamestnaných pracovníkov a pracovné kategórie, do ktorých sú zaradení, kategórie podnikových pracovníkov dotknutých zamýšľaným hromadným prepúšťaním, obdobie, počas ktorého sa takéto prepúšťanie uskutoční, navrhované kritériá výberu pracovníkov dotknutých hromadným prepúšťaním, postupnosť prepúšťania pracovníkov, ako aj návrh riešenia záležitostí pracovníkov súvisiacich so zamýšľaným hromadným prepúšťaním, a ak tieto zahŕňajú peňažné plnenia, je zamestnávateľ povinný oznámiť spôsob ich výpočtu.</ALINEA><ALINEA>…<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13</NO.P><TXT>Článok 3 ods. 1 zákona z roku 2003 stanovuje, že zamestnávateľ a podniková odborová organizácia uzatvoria dohodu v lehote najviac 20 dní odo dňa vykonania oznámenia uvedeného v článku 2 ods. 3 tohto zákona. Podľa znenia odseku 2 tohto článku, táto dohoda stanoví zásady postupu v záležitostiach týkajúcich sa pracovníkov dotknutých zamýšľaným hromadným prepúšťaním, ako aj povinnosti zamestnávateľa v rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre riešenie ostatných záležitostí pracovníkov spojených s plánovaným hromadným prepúšťaním.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="6"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14</NO.P><TXT>Článok 5 zákona z roku 2003 uplatniteľného v čase skutkových okolností vo veci samej stanovoval:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="005.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0019" ID="QS0019"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Články 38 a 41 Zákonníka práce s výnimkou odsekov 2 až 4, a tiež osobitné predpisy o zvláštnej ochrane pracovníkov pred prepustením alebo skončením pracovného pomeru s výnimkou odseku 5, sa neuplatňujú na ukončenie pracovnej zmluvy na podnet zamestnávateľa v rámci postupu hromadného prepúšťania.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="005.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Ak sa nedosiahne dohoda podľa článku 3, na ukončenie pracovnej zmluvy, ako aj na vypovedanie pracovných podmienok a podmienok odmeňovania sa uplatní článok 38 Zákonníka práce.</ALINEA></PARAG><P>…</P><PARAG IDENTIFIER="005.005"><NO.PARAG>5.</NO.PARAG><ALINEA><P>Počas obdobia osobitnej ochrany pred výpoveďou alebo pred skončením pracovného pomeru môže zamestnávateľ vypovedať len doposiaľ platné pracovné podmienky a podmienky odmeňovania, a síce vo vzťahu k:</P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>1)</NO.P><TXT>pracovníkovi, ktorému do dosiahnutia dôchodkového veku zostávajú menej ako 4 roky, tehotnej pracovníčke, pracovníkovi na materskej dovolenke, pracovníkovi na dovolenke poskytnutej za rovnakých podmienok ako materská dovolenka, pracovníkovi na rodičovskej dovolenke a otcovskej dovolenke;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2)</NO.P><TXT>pracovníkovi, ktorý je členom podnikovej rady štátneho podniku;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>3)</NO.P><TXT>pracovníkovi, ktorý je členom predstavenstva podnikovej odborovej organizácie;</TXT></NP></ITEM></LIST><P>…</P></ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="005.006"><NO.PARAG>6.</NO.PARAG><ALINEA>Ak má vypovedanie pracovných podmienok a podmienok odmeňovania za následok zníženie odmeny, pracovníkom uvedeným v odseku 5 prináleží do uplynutia doby osobitnej ochrany pred výpoveďou alebo skončením pracovného pomeru kompenzačný príplatok, ktorého výška sa stanoví podľa zásad vyplývajúcich zo Zákonníka práce.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="005.007"><NO.PARAG>7.</NO.PARAG><ALINEA>Ak sa pracovné pomery so zamestnancami skončia v rámci hromadného prepúšťania, pracovné zmluvy na dobu určitú, ako aj zmluvy uzatvorené na výkon konkrétnej práce možno ukončiť prejavom vôle ktorejkoľvek zo zmluvných strán, pričom výpovedná doba je dva týždne.<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka</P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15</NO.P><TXT>Pani Ciupa a i. sú zamestnancami nemocnice v Lodži pracujúcimi na plný pracovný úväzok na základe pracovných zmlúv uzavretých na dobu neurčitú.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16</NO.P><TXT>Od roku 2009 sa straty nemocnice v Lodži z roka na rok zvyšovali. V roku 2013 bolo rozhodnuté, že nemocnica v Lodži sa radšej transformuje na obchodnú spoločnosť, než by sa mala zlikvidovať, čo by so sebou prinášalo zrušenie viac než sto pracovných miest. Pri tejto transformácii sa nepredvídalo zníženie počtu pracovných miest, aby si nemocnica v Lodži zachovala zmluvu o poskytovaní zdravotníckych služieb uzavretú s národným fondom zdravia. Po vyčerpaní všetkých úspor existujúcich mimo oblasti odmeňovania pracovníkov, nemocnica v Lodži bola nútená znížiť mzdy celého svojho personálu. Preto navrhla všetkým zamestnancom dočasné zníženie platu o 15 %. Približne 20% týchto zamestnancov akceptovalo toto zníženie. Ostatným pracovníkom boli písomne vypovedané pracovné a mzdové podmienky, ktoré boli odôvodnené <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0020" ID="QS0020"/>nutnosťou uskutočniť reštrukturalizáciu personálnych nákladov [nemocnice v Lodži] vynútenú ťažkou finančnou situáciou<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/>. V tomto oznámení sa zamestnancom po uplynutí výpovednej doby navrhlo zníženie platu, ktoré malo platiť do <DATE ISO="20150201">1. februára 2015</DATE>.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="7"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17</NO.P><TXT>Pani Ciupa a i. sa obrátili na Sąd Rejonowy dla Łodzi‑Śródmieścia w Łodzi (Okresný súd Łódź‑Śródmieście Lodž, Poľsko), aby sa určila neuplatniteľnosť zmeny ich pracovných a mzdových podmienok. Tento súd ich žalobu zamietol. Nemocnica v Lodži, hoci individuálne prerokovala tento projekt zmien so zamestnancami, ktorí boli členmi odborovej organizácie pôsobiacej u nej, nezamýšľala pristúpiť k hromadnému prepúšťaniu, a preto nezačala konanie uplatniteľné na tento typ prepúšťania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18</NO.P><TXT>Podľa vnútroštátneho súdu, ktorému bolo predložené odvolanie, ktoré podala pani Ciupa a i. proti rozhodnutiu, ktoré vydal Sąd Rejonowy dla Łodzi‑Śródmieścia w Łodzi (Okresný súd Łódź‑Śródmieście Lodž), judikatúra, ktorej autorom je Sąd Najwyższy (Najvyšší súd, Poľsko) a ktorá sa týka otázky, či povinnosti stanovené v článkoch 2 až 4 zákona z roku 2003 sú uložené zamestnávateľovi, keď sa obracia na svojich zamestnancov s návrhom na zmenu pracovných a mzdových podmienok, nie je jasne ustálená. Vnútroštátny súd však zastáva názor, že táto judikatúra smeruje k uplatňovaniu týchto článkov vo veci, ako je konanie vo veci samej.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd okrem toho zastáva názor, že pokiaľ ide o zamestnávateľa, ktorý zamestnáva aspoň 20 zamestnancov a má v úmysle zmeniť pracovné podmienky počtu zamestnancov, ktorý dosahuje, alebo prevyšuje počet stanovený v článku 1 ods. 1 zákona z roku 2003, povinnosť prerokovania s odbormi je spojená s povinnosťou postupovať tak, ako je stanovené v tomto zákone, najmä jeho článkoch 2 až 4 a 6. Za takejto hypotézy počet pracovných pomerov, ktoré zanikli v dôsledku odmietnutia nových podmienok zamestnávania ponúknutých zamestnávateľom, a skutočnosť, že tieto ukončenia vyplývajú z vôle zamestnancov, sú irelevantné. Podstatné totiž je, že zmena podmienok zamestnávania bola iniciovaná zamestnávateľom a že v dôsledku toho ukončenie zmluvy, ktoré je toho dôsledkom, nezávisí od vôle zamestnávateľa. Podľa článku 2 ods. 1 zákona z roku 2003, ak zamestnávateľ zamýšľa vykonať hromadné prepúšťanie, je povinný vykonať prerokovanie s odborovou organizáciou v podniku. Toto prerokovanie sa teda vzťahuje na <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0021" ID="QS0021"/>zámer<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/> zamestnávateľa, a nie na akceptované zmeny alebo výpovede pracovných zmlúv, ktoré môžu vyplývať z odmietnutia zamestnancov. Zamestnávateľ, ktorý zamýšľa zaslať svojim zamestnancom zmenu pracovných podmienok, musí zohľadniť počet týchto zmien zmluvných podmienok, aby určil, či zamýšľané zmeny patria pod ustanovenia týkajúce sa hromadného prepúšťania, a teda či je potrebné vykonať prerokovanie s odborovými organizáciami.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20</NO.P><TXT>Keďže Súdny dvor sa ešte nevyjadril k tomu, ako treba kvalifikovať zmeny zmluvných podmienok vzhľadom na smernicu 98/59, vnútroštátny súd má pochybnosti týkajúce sa výkladu, aký treba dať tejto smernici.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21</NO.P><TXT>Za týchto okolností Sąd Okręgowy w Łodzi, VII Wydział Pracy i Ubezpieczeń Społecznych (Krajský súd Lodž, VII. oddelenie pre pracovnoprávne spory a spory zo sociálneho poistenia, Poľsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0022" ID="QS0022"/>Má sa článok 2 smernice 98/59… vykladať v tom zmysle, že zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň 20 zamestnancov a má v úmysle zmeniť pracovné podmienky takému počtu zamestnancov, aký je stanovený v článku 1 ods. 1 [zákona z roku 2003], je povinný postupovať tak, ako je stanovené v článkoch 2 až 4 a 6 uvedeného zákona, t. j. platí táto povinnosť aj v prípadoch uvedených v článkoch:</P><P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>článok 241<HT TYPE="SUP">13</HT> ods. 2 v spojení s článkom 241<HT TYPE="SUP">8</HT> ods. 2 a s článkom 23<HT TYPE="SUP">1</HT> [Zákonníka práce];</P></ITEM><ITEM><P>článok 241<HT TYPE="SUP">13</HT> ods. 2 v spojení s článkom 77<HT TYPE="SUP">2</HT> ods. 5 alebo s článkom 241<HT TYPE="SUP">7</HT> ods. 1 Zákonníka práce a</P></ITEM><ITEM><P>článok 42 ods. 1 Zákonníka práce v spojení s jeho článkom 45 ods. 1?<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/></P></ITEM></LIST></P></QUOT.S></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="8"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>O prejudiciálnej otázke</P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22</NO.P><TXT>Na úvod treba poznamenať, že vo svojej prejudiciálnej otázke vnútroštátny súd odkazuje na viacero ustanovení vnútroštátneho práva zvažujúc rôzne možné kvalifikácie situácie, ktorej sa týka konanie vo veci samej, podľa vnútroštátneho práva.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23</NO.P><TXT>V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že pokiaľ ide o výklad ustanovení vnútroštátneho právneho poriadku, Súdny dvor sa v zásade musí oprieť o posúdenie vyplývajúce z návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Podľa ustálenej judikatúry Súdny dvor nemá právomoc vykladať vnútroštátne právo členského štátu (rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20110317">17. marca 2011</DATE>, <NAME.CASE>Naftiliaki Etaireia Thasou a Amaltheia I Naftiki Etaireia</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑128/10 a C‑129/10</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:163">EU:C:2011:163</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0040">40</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24</NO.P><TXT>V dôsledku toho Súdny dvor musí rozhodnúť o návrhu na začatie prejudiciálneho konania vzhľadom na predpoklady, ktoré z neho vyplývajú, bez toho, aby prikročil k výkladu vnútroštátneho práva, v závislosti od troch abstraktných situácií, ktoré uvádza otázka.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25</NO.P><TXT>Za týchto okolností treba prijať záver, že svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 1 ods. 1 smernice 98/59 vykladať v tom zmysle, že jednostrannú zmenu podmienok odmeňovania na ujmu zamestnancov zo strany zamestnávateľa, ktorej dôsledkom v prípade odmietnutia zamestnanca je ukončenie pracovnej zmluvy, treba kvalifikovať ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0023" ID="QS0023"/>prepustenie<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/> v zmysle tohto ustanovenia, a či sa článok 2 tejto smernice má vykladať v tom zmysle, že zamestnávateľ je povinný vykonať prerokovanie stanovené v tomto článku 2, ak zamýšľa prikročiť k takej jednostrannej zmene podmienok odmeňovania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26</NO.P><TXT>S cieľom odpovedať na túto otázku treba na úvod pripomenúť, že z článku 1 ods. 1 druhého pododseku smernice 98/59 vyplýva, že táto smernica sa uplatní, iba pokiaľ je <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0024" ID="QS0024"/>prepustení<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/> aspoň päť a že uvedená smernica odlišuje <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0025" ID="QS0025"/>prepustenia<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/> od <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0026" ID="QS0026"/>ukončenia pracovnej zmluvy, ktoré je vyvolané na podnet zamestnávateľa z jedného alebo viacerých dôvodov, ktoré sa nevzťahujú na jednotlivých príslušných pracujúcich<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/> (pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20151111">11. novembra 2015</DATE>, <NAME.CASE>Pujante Rivera</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑422/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:743">EU:C:2015:743</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0045">45</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o pojem <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0027" ID="QS0027"/>prepustenie<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/> uvádzaný v článku 1 ods. 1 prvom pododseku, písm. a) smernice 98/59, Súdny dvor rozhodol, že táto smernica sa má vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že zamestnávateľ jednostranne a na úkor zamestnanca pristúpi k podstatnej zmene podstatných náležitostí jeho pracovnej zmluvy z dôvodov, ktoré sa netýkajú tohto zamestnanca, patrí pod tento pojem (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20151111">11. novembra 2015</DATE>, <NAME.CASE>Pujante Rivera</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑422/14</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:743">EU:C:2015:743</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0055">55</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že skutočnosť, že zamestnávateľ prikročí jednostranne na úkor zamestnanca k nepodstatnej zmene podstatnej náležitosti pracovnej zmluvy z dôvodov, ktoré sa netýkajú tohto zamestnanca alebo k podstatnej zmene nepodstatnej náležitosti uvedenej zmluvy z dôvodov, ktoré sa netýkajú tohto zamestnanca, nemožno kvalifikovať ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0028" ID="QS0028"/>prepustenie<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/> v zmysle uvedenej smernice.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o zmenu zmluvných podmienok, ktorej sa týka konanie vo veci samej, treba poznamenať, že táto uvádza dočasné zníženie výšky odmeny o 15% a po niekoľkých mesiacoch návrat k tejto odmene v jej pôvodnej výške. Hoci nemožno namietať, že odmena predstavuje podstatnú náležitosť pracovnej zmluvy a že jej zníženie o 15% by v zásade mohlo byť kvalifikované ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0029" ID="QS0029"/>podstatná zmena<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/>, skutočnosťou zostáva, že dočasná povaha tohto zníženia značne znižuje dosah zamýšľanej zmeny pracovnej zmluvy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30</NO.P><TXT>Nakoniec ale prislúcha vnútroštátnemu súdu, ktorý je jediný príslušný na posúdenie skutkových okolností, aby vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci určil, či dočasné zníženie predmetnej odmeny možno kvalifikovať ako podstatnú zmenu.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="9"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31</NO.P><TXT>V každom prípade, dokonca za predpokladu, že vnútroštátny súd konštatuje, že zmena zmluvných podmienok sporná v konaní vo veci samej nepatrí pod pojem <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0030" ID="QS0030"/>prepustenie<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="201C" ID="QE0030"/>, rozviazanie pracovnej zmluvy vyplývajúce z odmietnutia zamestnanca prijať zmenu, ktorá bola navrhnutá uvedenou zmenou zmluvných podmienok, treba považovať za ukončenie pracovnej zmluvy z podnetu zamestnávateľa z jedného alebo viacerých dôvodov, ktoré sa nevzťahujú na jednotlivých príslušných pracujúcich v zmysle článku 1 ods. 1 druhého pododseku smernice 98/59, takže to treba zobrať do úvahy pri výpočte celkového počtu prepustení, ku ktorým došlo.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o určenie, od akého momentu má zamestnávateľ povinnosť prikročiť k prerokovaniu uvedenému v článku 2 predmetnej smernice, treba pripomenúť, že Súdny dvor rozhodol, že povinnosti prerokovania a oznámenia vznikajú pred rozhodnutím zamestnávateľa skončiť pracovné zmluvy (rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20050127">27. januára 2005</DATE>, <NAME.CASE>Junk</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑188/03</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2005:59">EU:C:2005:59</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20090910">10. septembra 2009</DATE>, <NAME.CASE>Akavan Erityisalojen Keskusliitto AEK a i</NAME.CASE>., <NO.CASE>C‑44/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:533">EU:C:2009:533</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) a že dosiahnutie cieľa uvedeného v článku 2 ods. 2 smernice 98/59 vyhnúť sa skončeniu pracovných zmlúv alebo zníženiu ich počtu by bolo ohrozené, ak by prerokovanie so zástupcami nasledovalo až po rozhodnutí zamestnávateľa (rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20050127">27. januára 2005</DATE>, <NAME.CASE>Junk</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑188/03</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2005:59">EU:C:2005:59</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0038">38</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>, ako aj z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20090910">10. septembra 2009</DATE>, <NAME.CASE>Akavan Erityisalojen Keskusliitto AEK a i.</NAME.CASE>, <NO.CASE>C‑44/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:533">EU:C:2009:533</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33</NO.P><TXT>Treba poznamenať, že konanie vo veci samej rovnako ako konanie, ktorého sa týkal rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20090910">10. septembra 2009</DATE>, <NAME.CASE>Akavan Erityisalojen Keskusliitto AEK a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑44/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:533">EU:C:2009:533</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), je spojené s hospodárskymi rozhodnutiami, ktoré nemali, ako to vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, priamo za cieľ ukončiť špecifické pracovné vzťahy, ale napriek tomu mohli mať dopad na pracovné miesta určitého počtu zamestnancov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34</NO.P><TXT>V bode 48 svojho rozsudku z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20090910">10. septembra 2009</DATE>, <NAME.CASE>Akavan Erityisalojen Keskusliitto AEK a i</NAME.CASE>. (<NO.CASE>C‑44/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:533">EU:C:2009:533</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), Súdny dvor zastával názor, že postup prerokovania stanovený v článku 2 smernice 98/59 musí zamestnávateľ začať v okamihu, keď bolo prijaté strategické alebo obchodné rozhodnutie, ktoré ho núti uvažovať o hromadnom prepúšťaní alebo ho plánovať.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35</NO.P><TXT>V prejednávanej veci, ako to vyplýva z bodu 16 tohto rozsudku, sa s cieľom vyhnúť sa likvidácii nemocnice v Lodži a zrušeniu pracovných miest prikročilo k určitému počtu zmien. Keďže tieto zmeny sa ukázali ako nepostačujúce pre zabezpečenie zachovanie nemocnice v Lodži, uvedená nemocnica zastávala názor, že je potrebné prikročiť k navrhovaným zmenám s cieľom predísť povinnosti prijať rozhodnutia, ktorých priamym predmetom by bolo ukončenie špecifických pracovných pomerov. Za tejto situácie musela byť nemocnica v Lodži uzrozumená s tým, že určitý počet zamestnancov neakceptuje zmenu ich pracovných podmienok a že v dôsledku toho ich zmluva bude ukončená.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36</NO.P><TXT>Preto, keďže rozhodnutie prikročiť k oznámeniu zmien zmluvných podmienok pre nemocnicu v Lodži nevyhnutne predpokladalo, že bude zamýšľané hromadné prepúšťanie, mala prikročiť, keďže boli splnené podmienky článku 1 ods. 1 smernice 98/59, k prerokovaniu uvedenému v článku 2 tejto smernice.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37</NO.P><TXT>Tento záver je namieste o to viac, že účel povinnosti prerokovania uvedený v článku 2 predmetnej smernice, a to vyhnúť sa skončeniu pracovných zmlúv alebo zníženiu ich počtu, ako aj zmiernenie z toho vyplývajúcich dôsledkov (rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20090910">10. septembra 2009</DATE>, <NAME.CASE>Akavan Erityisalojen Keskusliitto AEK a i</NAME.CASE>., <NO.CASE>C‑44/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:533">EU:C:2009:533</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0046">46</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>), a cieľ, ktorý podľa vnútroštátneho súdu sledujú zmeny zmluvných podmienok, a to predísť individuálnym prepusteniam, sa vo veľkej miere prekrývajú. Keďže rozhodnutie, ktoré so sebou prináša zmenu pracovných podmienok, môže umožniť, aby sa predišlo hromadnému prepúšťaniu, postup prerokovania stanovený v článku 2 tej istej smernice musí začať v momente, keď zamestnávateľ zamýšľa prikročiť k takýmto zmenám (pozri v tomto zmysle rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20090910">10. septembra 2009</DATE>, <NAME.CASE>Akavan Erityisalojen Keskusliitto AEK a i</NAME.CASE>., <NO.CASE>C‑44/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2009:533">EU:C:2009:533</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0047">47</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="10"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38</NO.P><TXT>Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba na otázku odpovedať, že článok 1 ods. 1 smernice 98/59 sa má vykladať v tom zmysle, že jednostrannú zmenu podmienok odmeňovania na ujmu zamestnancov zo strany zamestnávateľa, ktorej dôsledkom v prípade odmietnutia zamestnanca je ukončenie pracovnej zmluvy, možno kvalifikovať ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0031" ID="QS0031"/>prepustenie<QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="201C" ID="QE0031"/> v zmysle tohto ustanovenia a že článok 2 tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zamestnávateľ je povinný vykonať prerokovanie stanovené v tomto článku, ak zamýšľa prikročiť k takej jednostrannej zmene podmienok odmeňovania, pokiaľ sú splnené podmienky stanovené v článku 1 uvedenej smernice, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>O trovách</P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39</NO.P><TXT>Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><JURISDICTION><INTRO>Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol takto:</INTRO><P><HT TYPE="BOLD">Článok 1 ods. 1 smernice Rady 98/59/ES z <DATE ISO="19980720">20. júla 1998</DATE> o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania sa má vykladať v tom zmysle, že jednostrannú zmenu podmienok odmeňovania na ujmu zamestnancov zo strany zamestnávateľa, ktorej dôsledkom v prípade odmietnutia zamestnanca je ukončenie pracovnej zmluvy, možno kvalifikovať ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0032" ID="QS0032"/>prepustenie<QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="201C" ID="QE0032"/> v zmysle tohto ustanovenia a článok 2 tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zamestnávateľ je povinný vykonať prerokovanie stanovené v tomto článku, ak zamýšľa prikročiť k takej jednostrannej zmene podmienok odmeňovania, pokiaľ sú splnené podmienky stanovené v článku 1 uvedenej smernice, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu.</HT></P></JURISDICTION></CONTENTS.JUDGMENT><SIGNATURE.CASE><SIGNATORY><P>Podpisy</P></SIGNATORY></SIGNATURE.CASE></JUDGMENT>