EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli19. 6. 2024
COM(2024) 601 final
Odporúčanie
ODPORÚČANIE RADY
k hospodárskej, sociálnej, štrukturálnej a rozpočtovej politike a politike zamestnanosti Belgicka
{SWD(2024) 600 final} - {SWD(2024) 601 final}
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli19. 6. 2024
COM(2024) 601 final
Odporúčanie
ODPORÚČANIE RADY
k hospodárskej, sociálnej, štrukturálnej a rozpočtovej politike a politike zamestnanosti Belgicka
{SWD(2024) 600 final} - {SWD(2024) 601 final}
Odporúčanie
ODPORÚČANIE RADY
k hospodárskej, sociálnej, štrukturálnej a rozpočtovej politike a politike zamestnanosti Belgicka
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1263 z 29. apríla 2024 o účinnej koordinácii hospodárskych politík a mnohostrannom rozpočtovom dohľade a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 1 , a najmä na jeho článok 3 ods. 3,
so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,
so zreteľom na uznesenia Európskeho parlamentu,
so zreteľom na závery Európskej rady,
so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,
so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a finančného výboru,
so zreteľom na stanovisko Výboru pre sociálnu ochranu,
so zreteľom na stanovisko Výboru pre hospodársku politiku,
keďže:
(1)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 2 , ktorým sa zriadil Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, nadobudlo účinnosť 19. februára 2021. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti poskytuje členským štátom finančnú podporu na vykonávanie reforiem a investícií, pričom so sebou prináša fiškálny impulz financovaný Európskou úniou. V súlade s prioritami európskeho semestra pomáha dosiahnuť hospodársku a sociálnu obnovu a vykonávanie udržateľných reforiem a investícií, najmä s cieľom podporiť zelenú a digitálnu transformáciu a posilniť odolnosť hospodárstiev členských štátov. Zároveň pomáha posilňovať verejné financie a podporovať rast a tvorbu pracovných miest v strednodobom a dlhodobom horizonte, posilňovať územnú súdržnosť v rámci EÚ a podporovať pokračujúce vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv.
(2)Cieľom nariadenia REPowerEU 3 , ktoré bolo prijaté 27. februára 2023, je postupne ukončovať závislosť EÚ od dovozu ruských fosílnych palív. Pomohlo by to dosiahnuť energetickú bezpečnosť a diverzifikovať dodávky energie do EÚ, pričom by sa zároveň zvýšila miera využívania obnoviteľných zdrojov energie, kapacity na uskladňovanie energie a energetická efektívnosť. Belgicko pridalo do svojho národného plánu obnovy a odolnosti novú kapitolu REPowerEU s cieľom financovať kľúčové reformy a investície, ktoré pomôžu dosiahnuť ciele plánu REPowerEU.
(3)Komisia 16. marca 2023 vydala oznámenie s názvom „Dlhodobá konkurencieschopnosť EÚ: výhľad na obdobie po roku 2030“ 4 , ktoré má slúžiť ako podklad pre rozhodnutia v príslušných oblastiach politiky a má vytvoriť rámcové podmienky pre zvyšovanie miery rastu. V oznámení sa konkurencieschopnosť vymedzuje na základe deviatich navzájom sa posilňujúcich faktorov. Spomedzi týchto faktorov sa prístup k súkromnému kapitálu, výskum a inovácia, vzdelávanie a zručnosti a jednotný trh javia ako kľúčové politické priority pre reformy a investície, ktoré majú vyriešiť súčasné výzvy produktivity a zároveň upevniť dlhodobú konkurencieschopnosť EÚ a jej členských štátov. Komisia 14. februára 2024 na toto oznámenie nadviazala, keď vydala výročnú správu o jednotnom trhu a konkurencieschopnosti 5 . V správe sa uvádzajú podrobné údaje o silných stránkach a výzvach jednotného trhu Európy z hľadiska konkurencieschopnosti, pričom sa monitoruje každoročný vývoj na základe deviatich identifikovaných faktorov konkurencieschopnosti.
(4)Komisia 21. novembra 2023 prijala ročný prieskum udržateľného rastu na rok 2024 6 , čím odštartovala cyklus európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2024. Európska rada 22. marca 2024 schválila priority uvedeného prieskumu sústredené na štyri rozmery konkurencieschopnej udržateľnosti. Komisia 21. novembra 2023 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 aj správu o mechanizme varovania na rok 2024, v ktorej Belgicko neurčila za jeden z členských štátov, ktoré môžu byť postihnuté nerovnováhami alebo ktorým môže hroziť, že budú postihnuté nerovnováhami, a v prípade ktorých bude potrebné hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia takisto prijala stanovisko k návrhu rozpočtového plánu Belgicka na rok 2024. Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady o hospodárskej politike eurozóny, ktoré Rada prijala 12. apríla 2024, ako aj návrh spoločnej správy o zamestnanosti na rok 2024, v ktorej sa analyzuje vykonávanie usmernení pre politiky zamestnanosti a zásad Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý Rada prijala 11. marca 2024.
(5)Dňa 30. apríla 2024 nadobudol účinnosť nový rámec EÚ pre správu hospodárskych záležitostí. Rámec zahŕňa nové nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1263 o účinnej koordinácii hospodárskych politík a mnohostrannom rozpočtovom dohľade a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1466/97. Zároveň zahŕňa aj zmenené nariadenie (ES) č. 1467/97 týkajúce sa vykonávania postupu pri nadmernom deficite a zmenenú smernicu 2011/85/EÚ o rozpočtových rámcoch členských štátov 7 . Cieľmi nového rámca sú udržateľnosť verejného dlhu a udržateľný a inkluzívny rast, ktorý sa má dosiahnuť postupnou fiškálnou konsolidáciou, ako aj reformami a investíciami. Podporuje sa v ňom preberanie zodpovednosti zo strany členských štátov s dôraznejším zameraním na strednodobý horizont, sprevádzané účinnejším a koherentnejším presadzovaním. Každý členský štát by mal Rade a Komisii predložiť národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán. Národné strednodobé fiškálno-štrukturálne plány obsahujú fiškálne, reformné a investičné záväzky členského štátu, ktoré sa vzťahujú na plánovací horizont v trvaní štyroch až piatich rokov v závislosti od bežnej dĺžky mandátu národného zákonodarcu. Trajektória vývoja čistých výdavkov 8 v národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánoch by mala byť v súlade s požiadavkami nariadenia (EÚ) 2024/1263 vrátane požiadaviek na to, aby najneskôr do konca obdobia úprav dlh verejnej správy dosiahol alebo si udržal hodnoverne klesajúci trend, alebo aby zostal v strednodobom horizonte na obozretnej úrovni pod 60 % HDP, a aby sa deficit verejných financií v strednodobom horizonte znížil pod 3 % HDP a/alebo sa udržiaval pod touto referenčnou hodnotou. Ak sa členský štát zaviaže uskutočniť príslušný súbor reforiem a investícií v súlade s kritériami stanovenými v nariadení (EÚ) 2024/1263, obdobie úprav sa môže predĺžiť najviac o tri roky. V snahe podporiť prípravu týchto plánov má Komisia [21. júna] 2024 poskytnúť členským štátom usmernenia týkajúce sa obsahu plánov a následných výročných správ o pokroku, ktoré budú musieť predložiť, a v súlade s článkom 5 nariadenia (EÚ) 2024/1263 im zašle technické usmernenia týkajúce sa fiškálnych úprav (referenčné trajektórie a prípadne technické informácie). Členské štáty by svoje strednodobé fiškálno-štrukturálne plány mali predložiť do 20. septembra 2024, pokiaľ sa daný členský štát a Komisia nedohodnú na primeranom predĺžení tejto lehoty. Členské štáty by mali podľa potreby zabezpečiť zapojenie svojich národných parlamentov a konzultácie s nezávislými fiškálnymi inštitúciami, sociálnymi partnermi a inými vnútroštátnymi zainteresovanými stranami.
(6)Európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík sa v roku 2024 ďalej vyvíja a kopíruje pritom vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Na plnenie priorít jednotlivých politík v rámci európskeho semestra je nevyhnutné, aby sa aj naďalej plne vykonávali plány obnovy a odolnosti, keďže tieto plány pomáhajú účinne riešiť všetky výzvy identifikované v príslušných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny vydaných v posledných rokoch alebo ich významnú časť. Odporúčania pre jednotlivé krajiny na roky 2019, 2020, 2022 a 2023 sú naďalej rovnako relevantné aj pre plány obnovy a odolnosti, ktoré boli zrevidované, aktualizované alebo zmenené v súlade s článkami 14, 18 a 21 nariadenia (EÚ) 2021/241.
(7)V súlade s článkom 18 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/241 Belgicko predložilo Komisii 30. apríla 2021 svoj národný plán obnovy a odolnosti. Komisia podľa článku 19 nariadenia (EÚ) 2021/241 posúdila relevantnosť, účinnosť, efektívnosť a koherentnosť plánu obnovy a odolnosti, a to v súlade s usmerneniami pre posudzovanie uvedenými v prílohe V k uvedenému nariadeniu. Rada 13. júla 2021 prijala rozhodnutie o schválení posúdenia plánu obnovy a odolnosti Belgicka 9 , ktoré bolo zmenené 8. decembra 2023 na základe článku 18 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/241 s cieľom aktualizovať maximálny finančný príspevok na nenávratnú finančnú podporu, ako aj s cieľom zahrnúť kapitolu REPowerEU 10 . Uvoľnenie splátok je podmienené rozhodnutím Komisie prijatým v súlade s článkom 24 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2021/241, že Belgicko uspokojivo splnilo príslušné míľniky a ciele stanovené vo vykonávacom rozhodnutí Rady. Keď sa hovorí o uspokojivom splnení, predpokladá sa, že v súvislosti s predchádzajúcimi míľnikmi a cieľmi, ktoré už boli dosiahnuté, nedošlo k zvratu.
(8)Belgicko 30. apríla 2024 predložilo svoj národný program reforiem na rok 2024 v súlade s článkom 4 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1466/97. V súlade s článkom 27 nariadenia (EÚ) 2021/241 sa v národnom programe reforiem na rok 2024 zohľadňujú aj polročné správy Belgicka o pokroku dosiahnutom pri plnení jeho plánu obnovy a odolnosti.
(9)Komisia 19. júna 2024 uverejnila správu o Belgicku na rok 2024 11 . Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Belgicko dosiahlo pri plnení príslušných odporúčaní pre danú krajinu, ktoré prijala Rada v rokoch 2019 až 2023, a hodnotilo sa v nej vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Belgicka. Na základe tejto analýzy sa v správe o krajine identifikovali nedostatky v súvislosti s výzvami, ktoré plán obnovy a odolnosti nerieši alebo ich rieši len čiastočne, ako aj v súvislosti s novými a vznikajúcimi výzvami. Okrem toho sa v nej posudzoval pokrok Belgicka pri vykonávaní Európskeho piliera sociálnych práv a pri dosahovaní hlavných cieľov EÚ v oblasti zamestnanosti, zručností a znižovania chudoby, ako aj pokrok pri dosahovaní cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja.
(10)Na základe údajov, ktoré overil Eurostat 12 , sa deficit verejných financií Belgicka zvýšil z 3,6 % HDP v roku 2022 na 4,4 % HDP v roku 2023, zatiaľ čo dlh verejnej správy vzrástol zo 104,3 % HDP na konci roka 2022 na 105,2 % HDP na konci roka 2023. Ako bolo oznámené v usmerneniach k fiškálnej politike na rok 2024 13 , Komisia podniká v súlade s existujúcimi právnymi ustanoveniami prvý krok k začatiu postupu pri nadmernom deficite na základe deficitu v nadväznosti na výsledné údaje za rok 2023. Komisia 19. júna 2024 prijala správu podľa článku 126 ods. 3 ZFEÚ 14 . V uvedenej správe sa posudzuje rozpočtová situácia Belgicka v nadväznosti na to, že deficit verejných financií krajiny v roku 2023 presiahol referenčnú hodnotu 3 % HDP. V správe sa konštatuje, že vzhľadom na toto posúdenie, a po zohľadnení stanoviska Hospodárskeho a finančného výboru, ako sa stanovuje v článku 126 ods. 4 ZFEÚ, Komisia v júli hodlá navrhnúť, aby sa začal postup pri nadmernom deficite tak, že Rade odporučí, aby prijala rozhodnutie podľa článku 126 ods. 6, ktorým sa v Belgicku stanoví existencia nadmerného deficitu.
(11)Rada 12. júla 2022 odporučila Belgicku 15 , aby v roku 2023 zabezpečilo obozretnú fiškálnu politiku, a to najmä obmedzením rastu primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov pod úroveň strednodobého rastu potenciálneho HDP 16 , pričom sa zohľadní pokračujúca dočasná a cielená podpora domácností a podnikov, ktoré sú najviac ohrozené nárastom cien energie, a ľudí utekajúcich z Ukrajiny. Belgicku sa zároveň takisto odporučilo, aby bolo pripravené prispôsobiť bežné výdavky vyvíjajúcej sa situácii. Krajine bolo zároveň odporučené, aby zvýšila verejné investície do zelenej a digitálnej transformácie a energetickej bezpečnosti vzhľadom na iniciatívu REPowerEU, a to okrem iného aj využitím Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie. Podľa odhadov Komisie boli zámery fiškálnej politiky 17 v kontexte vysokej inflácie v roku 2023 expanzívne, a to na úrovni 0,7 % HDP. Rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez diskrečných príjmových opatrení) predstavoval v roku 2023 expanzívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky vo výške 0,4 % HDP. To zahŕňa zníženie nákladov na cielené núdzové podporné opatrenia pre domácnosti a podniky, ktoré sú najzraniteľnejšie voči zvyšovaniu cien energie, o 0,1 % HDP. Vyšší rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov než strednodobý rast potenciálneho produktu teda nebol spôsobený cielenou podporou pre domácnosti a podniky, ktoré sú najzraniteľnejšie voči zvyšovaniu cien energie. Expanzívny rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez diskrečných príjmových opatrení) možno vysvetliť trvalým zvyšovaním miezd vo verejnom sektore a sociálnych dávok, ktoré vyplynulo z mechanizmu automatickej indexácie, dočasným znížením sociálnych príspevkov zamestnávateľov v roku 2023 a rastúcimi rozpočtovými nákladmi súvisiacimi so starnutím obyvateľstva. Možno teda konštatovať, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov v roku 2023 nebol v súlade s odporúčaním Rady. Výdavky financované z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ dosiahli v roku 2023 výšku 0,3 % HDP. Investície financované z vnútroštátnych zdrojov dosiahli v roku 2023 výšku 2,8 % HDP, pričom oproti roku 2022 išlo o nárast o 0,1 percentuálneho bodu. Belgicko financovalo dodatočné investície prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ. Financovali sa z neho verejné investície do zelenej a digitálnej transformácie a energetickej bezpečnosti, ako sú investície do železničnej a cyklistickej infraštruktúry, do obnovy verejných budov a do vodíkovej infraštruktúry, ktoré sú čiastočne financované z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ.
(12)Kľúčové projekcie v programe stability na rok 2024 možno zhrnúť pomocou nasledujúcich údajov. Makroekonomický scenár, z ktorého vychádzajú rozpočtové projekcie, predpokladá, že reálny HDP sa v roku 2024 zvýši o 1,4 % a v roku 2025 o 1,3 %, zatiaľ čo inflácia podľa CPI by sa mala v roku 2024 pohybovať na úrovni 2,8 % a v roku 2025 na úrovni 1,8 %. Predpokladá sa, že deficit verejných financií stúpne v roku 2024 na 4,6 % HDP a v roku 2025 klesne na 3,6 % HDP, pričom pomer dlhu verejnej správy k HDP sa má do konca roka 2024 zvýšiť na 106,2 % a následne do konca roka 2025 na 106,8 %. Po roku 2025 má saldo verejných financií podľa projekcií v roku 2026 klesnúť na 2,9 % HDP a v roku 2027 na 2,3 %. Plánuje sa teda, že v roku 2026 deficit verejných financií klesne pod referenčnú hodnotu pre deficit na úrovni 3 % HDP. Na druhej strane sa predpokladá, že po roku 2025 sa pomer dlhu verejnej správy k HDP postupne zníži na 106,6 % v roku 2026 a 106 % v roku 2027.
(13)V prognóze Komisie z jari 2024 sa predpokladá nárast reálneho HDP v roku 2024 o 1,3 % a v roku 2025 o 1,4 %, zatiaľ čo inflácia podľa HICP sa má pohybovať na úrovni 4 % v roku 2024 a 2,3 % v roku 2025.
(14)V prognóze Komisie z jari 2024 sa v roku 2024 počíta s deficitom verejných financií vo výške 4,4 % HDP, pričom pomer dlhu verejnej správy k HDP má do konca roka 2024 ostať nezmenený na 105 %. Stabilizácia pomeru dlhu k HDP v roku 2024 odráža najmä dočasný prebytok hotovostnej rezervy akumulovanej koncom roka 2023 v dôsledku emisií štátnych dlhopisov. Na základe odhadov Komisie majú byť zámery fiškálnej politiky v roku 2024 reštriktívne na úrovni 0,1 % HDP.
(15)Podľa prognózy Komisie z jari 2024 sa očakáva, že v roku 2024 sa budú z nenávratnej podpory (grantov) v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti financovať výdavky vo výške 0,2 % HDP (v porovnaní s 0,1 % HDP v roku 2023). Výdavky financované z grantov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti umožnia realizovať vysokokvalitné investície a reformy na zvýšenie produktivity bez toho, aby mali priamy vplyv na saldo verejných financií a verejný dlh Belgicka.
(16)Rada 14. júla 2023 odporučila 18 Belgicku, aby zabezpečilo obozretnú fiškálnu politiku, a to najmä tak, že nominálne zvýšenie čistých primárnych výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov 19 obmedzí v roku 2024 na najviac 2 %. Členské štáty boli pri plnení svojich rozpočtov na rok 2023 a pri vypracúvaní svojich návrhov rozpočtových plánov na rok 2024 vyzvané, aby zohľadnili to, že Komisia plánuje navrhnúť Rade, aby na základe výsledných údajov za rok 2023 začala postup pri nadmernom deficite na základe deficitu. Podľa prognózy Komisie z jari 2024 sa predpokladá, že čisté primárne výdavky Belgicka financované z vnútroštátnych zdrojov sa v roku 2024 zvýšia o 4 %, čo je vyššia úroveň ako odporúčaná maximálna miera rastu. Tieto nadmerné výdavky presahujúce odporúčanú maximálnu mieru rastu čistých primárnych výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov v roku 2024 predstavujú 1 % HDP. V tejto súvislosti teda existuje riziko, že sa nedosiahne súlad s odporúčaním Rady.
(17)Rada okrem toho odporučila, aby Belgicko prijalo opatrenia s cieľom čo najskôr v rokoch 2023 a 2024 ukončiť platné núdzové podporné opatrenia v oblasti energetiky a súvisiace úspory využilo na zníženie deficitu verejných financií. Rada takisto uviedla, že ak by si opätovné zvyšovanie cien energie vyžadovalo nové podporné opatrenia alebo ich pokračovanie, Belgicko by malo zabezpečiť, aby sa zameriavali na ochranu zraniteľných domácností a podnikov, aby boli fiškálne dostupné a aby sa nimi zachovali stimuly pre úsporu energie. Podľa prognózy Komisie z jari 2024 sa odhaduje, že čisté rozpočtové náklady 20 na núdzové podporné opatrenia v oblasti energetiky budú v roku 2023 na úrovni 0,4 % HDP a v rokoch 2024 a 2025 sa predpokladajú na úrovni 0 % HDP. Ak by sa súvisiace úspory využili na zníženie deficitu verejných financií, ako to odporúčala Rada, tieto projekcie by v roku 2024 znamenali fiškálnu úpravu na úrovni 0,4 % HDP, zatiaľ čo čisté primárne výdavky financované z vnútroštátnych zdrojov 21 predstavujú v danom roku reštriktívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky vo výške 0,1 % HDP. Predpokladá sa, že núdzové podporné opatrenia v oblasti energetiky budú ukončené čo najskôr v rokoch 2023 a 2024. To je v súlade s odporúčaním Rady. Nepredpokladá sa však, že súvisiace úspory sa v plnej miere využijú na zníženie deficitu verejných financií. V tejto súvislosti teda existuje riziko, že sa nedosiahne súlad s odporúčaním Rady.
(18)Rada zároveň Belgicku odporučila aj to, aby zachovalo verejné investície financované z vnútroštátnych zdrojov a zabezpečilo účinné čerpanie grantov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ, najmä s cieľom podporiť zelenú a digitálnu transformáciu. Podľa prognózy Komisie z jari 2024 sa predpokladá, že verejné investície financované z vnútroštátnych zdrojov v roku 2024 vzrastú na 2,9 % HDP (z 2,8 % HDP v roku 2023). To je v súlade s odporúčaním Rady. Na druhej strane sa očakáva, že verejné výdavky financované z príjmov z fondov EÚ vrátane grantov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v roku 2024 zostanú na stabilnej úrovni 0,3 % HDP.
(19)Vychádzajúc z opatrení, ktoré boli v príslušných oblastiach politiky známe k dátumu uzávierky prognózy, a za predpokladu nezmenených politík sa v prognóze Komisie z jari 2024 predpokladá, že deficit verejných financií bude v roku 2025 na úrovni 4,7 % HDP. Pomer dlhu verejnej správy k HDP sa má do konca roka 2025 zvýšiť na 106,6 %. Zvýšenie deficitu a pomeru dlhu k HDP v roku 2025 odráža najmä štrukturálne rastúce bežné výdavky spôsobené najmä nákladmi súvisiacimi so starnutím obyvateľstva a vyššími úrokovými platbami z verejného dlhu.
(20)Riziká ohrozujúce dlhodobú fiškálnu udržateľnosť sú v Belgicku vysoké. Hlavným faktorom, ktorý popri nepriaznivej počiatočnej rozpočtovej pozície stojí za hodnotením vysokých rizík, je vplyv predpokladaného zvýšenia výdavkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva na verejné financie vzhľadom na rýchlo starnúce obyvateľstvo krajiny. V správe Komisie o starnutí obyvateľstva z roku 2024 22 sa predpokladá, že výdavky súvisiace so starnutím obyvateľstva sa budú neustále zvyšovať z 26,8 percentuálneho bodu HDP v roku 2022 na 31,9 percentuálneho bodu HDP v roku 2070. Zvýšenie o 5,1 percentuálneho bodu HDP do roku 2070 je spôsobené najmä výdavkami na dôchodky a dlhodobú starostlivosť. Predpokladá sa, že výdavky na dôchodky sa v rokoch 2022 – 2070 zvýšia o 3,5 percentuálneho bodu HDP, pričom v EÚ majú vzrásť v priemere o 0,4 percentuálneho bodu HDP. Tento problém má pomôcť riešiť dôchodková reforma zahrnutá do belgického plánu obnovy a odolnosti spolu s ďalšími cieľmi, ako je napríklad zlepšenie sociálnej udržateľnosti systému, motivovanie ľudí, aby zostali aktívni na trhu práce aj po splnení podmienok na predčasný odchod do dôchodku, a zabezpečenie väčšej konvergencie medzi dôchodkovými systémami a v rámci nich. Pokiaľ ide o dlhodobú starostlivosť, verejné výdavky dosiahli v roku 2022 úroveň 2,3 % HDP (priemer v EÚ predstavuje 1,7 %), čím sa Belgicko zaradilo medzi krajiny s najvyššími výdavkami na dlhodobú starostlivosť v EÚ. Predpokladá sa, že do roku 2070 sa výdavky na dlhodobú starostlivosť zvýšia o 1,7 percentuálneho bodu HDP v porovnaní s priemerným nárastom o 0,8 percentuálneho bodu v EÚ. Výdavky na ústavnú starostlivosť sa v Belgicku pohybovali v roku 2022 na úrovni 1,4 percentuálneho bodu HDP, čo je podstatne viac ako priemer v EÚ (0,8 percentuálneho bodu HDP). Z dostupných údajov vyplýva, že podiel starších ľudí, ktorí boli do zariadení rezidenčnej starostlivosti umiestnení zbytočne alebo prinajmenšom predčasne, zostáva vysoký, hoci za posledné desaťročie klesá. Z údajov konkrétne vyplynulo, že podiel osôb, ktoré sú nezávislé, resp. mierne závislé od starostlivosti a žijú v zariadeniach rezidenčnej starostlivosti, bol vysoký v Bruseli a vo Valónsku. Federatívne celky začali uskutočňovať reformy s cieľom zvýšiť nákladovú efektívnosť využívania rôznych zariadení starostlivosti, aby sa zabránilo najmä zbytočnému alebo predčasnému umiestňovaniu do ústavnej starostlivosti, resp. aby sa takéto umiestňovanie oddialilo. Mieru pokroku dosahovaného pri riešení výzvy v oblasti fiškálnej udržateľnosti však treba zlepšiť.
(21)Belgicko patrí medzi krajiny s najvyšším daňovým zaťažením a najvyššou úrovňou výdavkov v EÚ. Celkové výdavky zahŕňajú vysokú úroveň daňových výdavkov a mzdových dotácií. Štruktúra daňového systému Belgicka a jeho sociálnych dávok navyše vytvára finančné stimuly, ktoré odrádzajú od práce, a prispieva k nízkej miere účasti na trhu práce [76,1 % v porovnaní s 80,0 % priemerom EÚ v roku 2023 (veková skupina 20 – 64 rokov)]. Daňovo-odvodové zaťaženie práce (dane z príjmov fyzických osôb a sociálne príspevky) sú v prípade osôb s nízkou a priemernou mzdou najvyššie v EÚ, zatiaľ čo príjmy zo spotrebných daní vrátane daní z energie sú pod priemerom EÚ. Pokiaľ ide o druhé zárobkovo činné osoby v domácnosti, od práce ich odrádzajú silné stimuly, ktoré sú vytvárané osobitnými daňovými prvkami, ako je napríklad „manželský kvocient“ 23 . Koncepcia sociálnych dávok takisto odrádza ľudí od toho, aby sa zamestnali alebo pracovali viac hodín. Mnohé sociálne dávky závisia od stavu poberateľa, pričom sa jeho príjmy nezisťujú, čo bráni efektívnemu fungovaniu systému dávok. Dávky v nezamestnanosti sú časovo neobmedzené a v prípade dlhodobo nezamestnaných sa nezisťujú príjmy poberateľa, čím sa zhoršujú existujúce pasce nezamestnanosti. K zvýšeniu zamestnanosti by prispelo, keby sa daňové zaťaženie presunulo z práce na iné daňové základy a keby sa zlepšila efektívnosť daňovo-dávkového systému.
(22)Vzhľadom na potrebu štrukturálnej konsolidácie by sa zníženie daňovo-odvodového zaťaženia práce malo plne financovať, a to napríklad aj znížením daňových výdavkov a postupným rušením daňových dotácií na fosílne palivá. Vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce je v Belgicku kompenzované mnohými mzdovými dotáciami, pričom sa vo veľkej miere využívajú daňové odpočty. Na základe analýzy uskutočnenej vysokou finančnou radou 24 sa zistilo, že daňové výdavky sú pre rozpočet nákladné, majú tendenciu zvýhodňovať osoby s vysokými príjmami a vedú k neefektívnosti. Medzi daňové výdavky, ktoré najviac zaťažujú rozpočet, patrí systém služobných vozidiel a oslobodenie od zrážkovej dane pre výskum a vývoj a prácu na zmeny. Daňový systém komplikujú aj mzdové dotácie a iné daňové výdavky, ktoré zvyšujú už aj tak vysokú regulačnú záťaž a zaťažujú podnikateľské prostredie. Daňová podpora výskumu a vývoja sa navyše nezameriava na spoločnosti s najvyšším potenciálom rastu 25 . Niektoré prvky daňového systému narúšajú aj investičné rozhodnutia a vedú k riziku nadmerného investovania do určitých aktív. V roku 2021 sa priame dotácie Belgicka na fosílne palivá odhadovali na 12 miliárd EUR (2,4 % HDP) a nepriame dotácie na viac ako 2,6 miliardy EUR 26 . Priame dotácie na fosílne palivá zahŕňajú nízke spotrebné dane z plynu a vykurovacieho oleja v porovnaní s elektrinou. V kombinácii s vysokými nákladmi na elektrizačnú sústavu to vytvára veľké cenové rozdiely medzi fosílnymi palivami a elektrinou, čo bráni prechodu na ekologickejšie vykurovacie systémy 27 . Táto pretrvávajúca podpora vykurovacieho oleja a zemného plynu je navyše v rozpore so záväzkami Belgicka, podľa ktorých má znižovať emisie skleníkových plynov a zlepšovať kvalitu ovzdušia. Dane z dopravy a zo znečistenia, ktoré sa dostatočne nevyužívajú (napr. inteligentné spoplatňovanie ciest sa uplatňuje len na ťažké úžitkové vozidlá), by takisto mohli pomôcť vytvoriť dodatočné príjmy. V kontexte rastúceho dopravného preťaženia a znečisťovania ovzdušia sú daňové výdavky, ako je napríklad čiastočné vrátenie spotrebných daní z nafty profesionálnym cestným dopravcom, mimoriadne nákladné a škodlivé pre životné prostredie.
(23)V súlade s článkom 19 ods. 3 písm. b) nariadenia (EÚ) 2021/241 a kritériom 2.2 prílohy V k uvedenému nariadeniu plán obnovy a odolnosti zahŕňa rozsiahly súbor vzájomne sa posilňujúcich reforiem a investícií, ktoré sa majú vykonať do roku 2026. Očakáva, že tieto reformy a investície pomôžu účinne riešiť buď všetky výzvy obsiahnuté v príslušných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny, alebo aspoň ich značnú časť. Vzhľadom na tento náročný časový rámec je nevyhnutné čo najskôr pristúpiť k účinnému vykonávaniu tohto plánu vrátane kapitoly REPowerEU, aby sa posilnila dlhodobá konkurencieschopnosť Belgicka využitím zelenej a digitálnej transformácie a aby sa zároveň zabezpečila sociálna spravodlivosť. Ak sa majú splniť záväzky plánu do augusta 2026, je nevyhnutné, aby Belgicko výrazne urýchlilo vykonávanie reforiem a investícií tak, že zabezpečí efektívnu správu vecí verejných. Aby sa v širšej miere preberala zodpovednosť za úspešné vykonanie plánu obnovy a odolnosti, naďalej treba systematicky zapájať miestne a regionálne orgány, sociálnych partnerov, občiansku spoločnosť a ďalšie relevantné zainteresované strany.
(24)Belgicko má v rámci strednodobého preskúmania fondov politiky súdržnosti v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2021/1060 povinnosť preskúmať do marca 2025 každý program, pričom zohľadní okrem iného výzvy identifikované v odporúčaniach pre danú krajinu na rok 2024, ako aj svoj národný energetický a klimatický plán. Na základe uvedeného preskúmania sa definitívne prideľujú finančné prostriedky EÚ, ktoré sú súčasťou každého programu. Belgicko dosiahlo pokrok vo vykonávaní politiky súdržnosti a Európskeho piliera sociálnych práv, výzvy však pretrvávajú. V Belgicku pretrvávajú veľké rozdiely medzi regiónmi, pokiaľ ide o ich hospodársky a sociálny rozvoj. Je mimoriadne dôležité, aby sa vykonávanie politiky súdržnosti zintenzívnilo. Priority dohodnuté v rámci týchto programov sú naďalej relevantné. Je obzvlášť dôležité, aby sa rýchlo vykonali investície, ktoré majú napomôcť stimulovanie výskumu, inovácií a digitalizácie, ako aj investície spojené so zelenou transformáciou, adaptáciou na zmenu klímy a energetickou efektívnosťou. Prioritou zostáva zlepšiť prístup k zamestnaniu a aktivačným opatreniam, najmä v prípade zraniteľných skupín, dlhodobo nezamestnaných ľudí a mladých ľudí. Ak sa má zlepšiť mobilita a prispôsobivosť pracovníkov, je mimoriadne dôležité pokračovať v podpore celoživotného vzdelávania. Okrem toho treba aj naďalej podporovať aktívne začleňovanie a zamestnateľnosť znevýhodnených skupín. Na podporu priemyselnej transformácie by mohlo Belgicko využiť aj iniciatívu Platformy strategických technológií pre Európu, a to prostredníctvom ďalšieho rozvoja pokročilých digitálnych technológií a služieb, obehových a progresívnych materiálov, ako aj kapacít súvisiacich s udržateľnou čistou energiou, odolným bývaním a inováciami v oblasti zdravia.
(25)Popri hospodárskych a sociálnych výzvach, ktorými sa zaoberá plán obnovy a odolnosti a iné fondy EÚ, Belgicko čelí aj viacerým ďalším výzvam, ktoré súvisia s nedostatkom pracovnej sily a nesúladom medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami, integráciou znevýhodnených skupín na trh práce, výkonnosťou a spravodlivosťou vzdelávacieho systému, učiteľským povolaním, a takisto aj výzvam súvisiacim s podnikateľským prostredím, regulačnou záťažou a zložitosťou, ako aj s obmedzeniami v sektore služieb. Riešenie týchto výziev by mohlo prispieť k zlepšeniu zručností pracovníkov, ako aj vzdelávacích výsledkov všetkých študentov, čo by viedlo k zvýšeniu produktivity práce, a k priblíženiu zamestnanosti k národnému cieľu, ktorý bol vytýčený na úrovni 80 % do roku 2030.
(26)Vysoká miera voľných pracovných miest poukazuje na pretrvávajúci nedostatok pracovnej sily, ktorý je výraznejší v prípade technických povolaní, ktoré sú potrebné na urýchlenie zelenej transformácie. Obavy aj naďalej vyvoláva problém integrácie znevýhodnených skupín vrátane osôb, ktoré dosiahli nižšiu úroveň vzdelania, ktoré majú prisťahovalecký pôvod alebo majú zdravotné postihnutie. Počet absolventov, a osobitne absolventiek vedných, technologických, inžinierskych a matematických odborov (STEM) zostáva nízky (16,4 na 1 000 obyvateľov vo veku 20 – 29 rokov oproti 21,9 v EÚ). Navyše je pod priemerom EÚ aj miera prechodu od nezamestnanosti k zamestnanosti. Vyplýva z toho, že existuje priestor na zvýšenie účinnosti aktivačných politík, a to najmä zlepšením efektívnosti verejných služieb zamestnanosti a lepším zacielením opatrení na podporu integrácie znevýhodnených skupín a dlhodobo práceneschopných pracovníkov na trh práce. K riešeniu nedostatku pracovnej sily by prispelo aj to, keby sa zvýšil počet absolventov STEM a zlepšilo sa zameranie odborného vzdelávania a prípravy na potreby trhu práce v oblasti technických povolaní. Účasť dospelých na vzdelávaní je nízka, a týka sa najmä ľudí s nižšou kvalifikáciou. V snahe zvýšiť mieru vzdelávania dospelých sa síce zaviedli opatrenia, ako je individuálne právo zamestnancov na 5 dní odbornej prípravy ročne a individuálne vzdelávacie účty, no ešte treba počkať, kým bude ich vplyv viditeľný, a tieto opatrenia sa musia vyhodnotiť.
(27)Napriek vysokým verejným výdavkom na vzdelávanie sa vzdelávacie výsledky zhoršili a pretrvávajú aj obavy v súvislosti s inkluzívnosťou a spravodlivosťou systémov vzdelávania a odbornej prípravy. Z výsledkov Programu OECD pre medzinárodné hodnotenie žiakov z roku 2022 vyplýva dlhodobé zhoršenie v čítaní, matematike a prírodných vedách u 15-ročných (25 % podvýkonnosť v matematike, 25,3 % v čítaní a 22,4 % vo vede). Zatiaľ čo Belgicko malo v roku 2012 najvyšší podiel žiakov s najlepšími výsledkami v matematike v EÚ (19,5 %), v nasledujúcich desiatich rokoch tento podiel prudko klesol (11,5 % v roku 2022, flámske spoločenstvo: 15 %, francúzske spoločenstvo: 6,9 %, nemecky hovoriace spoločenstvo: 6,4 %). Pokiaľ ide o školskú podvýkonnosť, od roku 2018 sa navyše prehĺbili rozdiely aj medzi zvýhodnenými a znevýhodnenými študentmi. Miera podvýkonnosti znevýhodnených študentov sa zvýšila o 9,2 percentuálneho bodu a v matematike dosiahla 45,8 % (EÚ: 48 %, flámske spoločenstvo: 41,4 %, francúzske spoločenstvo: 51,1 %, nemecky hovoriace spoločenstvo: 35,6 %). Ak sa má podporiť účasť na trhu práce, a to aj v prípade znevýhodnených skupín, je mimoriadne dôležité, aby sa zlepšila spôsobilosť všetkých študentov v oblasti základných zručností. Zvýšenie atraktívnosti učiteľského povolania, najmä zabezpečením stability pracovných miest a poskytovaním priebežnej odbornej prípravy prispôsobenej meniacim sa potrebám, by pomohlo znížiť rastúci nedostatok kvalifikovaných učiteľov, ktorý predstavuje riziko ďalšieho zvyšovania nerovností vo vzdelávaní 28 .
(28)Podnikateľské prostredie v Belgicku zhoršuje vysoká regulačná záťaž a vysoká miera zložitosti. Podniky sú vystavené vysokej administratívnej záťaži, a to najmä pokiaľ ide o daňové a pracovné právo. Náklady, ktorým musia čeliť MSP pri dodržiavaní pracovných a daňových systémov, sú v Belgicku pomerne vysoké. Platí to najmä v prípade spoločností, ktoré musia zvládať viaceré regionálne systémy. Okrem toho má Belgicko jednu z najnižších úrovní podnikateľskej dynamiky v EÚ. Napriek nedávnemu nárastu zostáva miera zakladania nových podnikov nízka, najmä v prípade podnikov so zamestnancami. Podiel rýchlo rastúcich firiem je v Belgicku výrazne pod priemerom EÚ. V oslabovaní dynamiky podnikania pravdepodobne zohrávajú svoju úlohu prísne obchodné obmedzenia v sektore služieb. Mala by sa riešiť aj otázka rušenia obmedzení regulovaných povolaní.
(29)Vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami členských štátov eurozóny a ich kolektívny príspevok k fungovaniu hospodárskej a menovej únie Rada v roku 2024 odporučila členským štátom eurozóny, aby prijali opatrenia na splnenie odporúčania o hospodárskej politike eurozóny, a to aj prostredníctvom svojich plánov obnovy a odolnosti. V prípade Belgicka odporúčania 1, 2, 3 a 4 napomáhajú plneniu prvého, druhého, tretieho a štvrtého odporúčania pre eurozónu,
TÝMTO ODPORÚČA, aby Belgicko v rokoch 2024 a 2025 prijalo opatrenia s cieľom:
1.včas predložiť strednodobý fiškálno-štrukturálny plán. V súlade s požiadavkami reformovaného Paktu stability a rastu obmedziť rast čistých výdavkov 29 v roku 2025 na mieru, ktorá je v súlade s hodnoverným znížením dlhu verejnej správy v strednodobom horizonte a so znížením deficitu verejnej správy smerom k referenčnej hodnote 3 % HDP stanovenej v zmluve. Riešiť očakávaný rast výdavkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva, a to aj zvýšením nákladovej efektívnosti systému dlhodobej starostlivosti. Reformovať daňovo-dávkový systém s cieľom posilniť pracovné stimuly, a to presunom daňového zaťaženia z práce a úpravou koncepcie dávok. Financovať zníženie daňovo-odvodového zaťaženia práce, a to aj znížením daňových výdavkov. Prijať najmä opatrenia na postupné rušenie dotácií na fosílne palivá, a to aj prostredníctvom presunu spotrebných daní z elektriny na fosílne palivá;
2.výrazne urýchliť vykonávanie plánu obnovy a odolnosti vrátane kapitoly REPowerEU a zabezpečiť dokončenie reforiem a investícií do augusta 2026 zabezpečením účinného riadenia vecí verejných. Zrýchliť vykonávanie programov politiky súdržnosti. V kontexte preskúmania v polovici trvania sa naďalej zameriavať na dohodnuté priority a zároveň zohľadňovať príležitosti, ktoré poskytuje iniciatíva Platforma strategických technológií pre Európu na zlepšenie konkurencieschopnosti;
3.riešiť nedostatok pracovných síl a nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami, a to aj v oblasti zelenej transformácie, a posilniť aktivačné politiky s cieľom viac integrovať znevýhodnené skupiny na trhu práce. Zlepšiť výkonnosť a spravodlivosť systémov vzdelávania a odbornej prípravy a pokračovať v reformách na posilnenie učiteľského povolania;
4.zlepšiť podnikateľské prostredie a podnikateľskú dynamiku znížením regulačného zaťaženia a zložitosti a zmiernením obmedzení v sektore služieb.
V Bruseli
Za Radu
predseda/predsedníčka