V Bruseli1. 4. 2026

COM(2026) 153 final

2026/0085(COD)

Návrh

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení rozhodnutie (EÚ) 2015/1814, pokiaľ ide o ukončenie rušenia platnosti kvót v trhovej stabilizačnej rezerve

(Text s významom pre EHP)


DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Smernicou (EÚ) 2018/410 1 sa zmenilo rozhodnutie (EÚ) 2015/1814 2 o prevádzke trhovej stabilizačnej rezervy systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii (EU ETS). Účelom bolo zlepšiť účinnosť a stabilitu systému EU ETS z dlhodobého hľadiska, a to aj tým, že od roku 2023 sa zruší platnosť kvót v rezerve, ktoré presahujú hraničnú hodnotu rovnú celkovému množstvu kvót obchodovaných formou aukcie počas predchádzajúceho roka. Táto hraničná hodnota sa smernicou (EÚ) 2023/959 3  zmenila z dynamickej hraničnej hodnoty na pevnú hraničnú hodnotu 400 miliónov kvót od roku 2024, aby sa zabezpečila predvídateľnosť úrovne kvót v rezerve.

Rozhodnutím (EÚ) 2015/1814 sa Komisia poveruje neustálym monitorovaním fungovania rezervy a jej preskúmaním na základe analýzy trhu s kvótami EU ETS a v prípade potreby predložením legislatívneho návrhu. Tento návrh je reakciou na konkrétny záver predmetného preskúmania. Od nadobudnutia účinnosti ustanovenia o rušení platnosti kvót v rezerve sa zrušila platnosť celkovo 3,2 miliardy kvót a v systéme EU ETS sa obnovila rovnováha medzi ponukou a dopytom. Ak by sa namiesto rušenia platnosti kvót umožnilo, aby ich v trhovej stabilizačnej rezerve zostalo väčšie množstvo, mohlo by to zabezpečiť podstatný vankúš likvidity na riadenie budúceho napätia na trhu po polovici 30. rokov 21. storočia a neskôr. Preto by sa platnosť kvót v rezerve nemala už viac rušiť, aby v nej mohol zostať väčší počet kvót. Tým sa v nasledujúcom desaťročí zvýši schopnosť trhovej stabilizačnej rezervy uvoľniť v budúcnosti kvóty s cieľom zaručiť rovnováhu na trhu. Táto cielená zmena prispieva k zabezpečeniu riadneho, hladkého a efektívneho fungovania rámca EU ETS. V nadchádzajúcom preskúmaní trhovej stabilizačnej rezervy sa na základe podrobnej výhľadovej analýzy posúdi vhodnosť parametrov použitých na určenie toho, či dochádza k prijímaniu alebo uvoľňovaniu kvót, a v prípade potreby sa navrhnú zmeny, aby trhová stabilizačná rezerva mohla naďalej účinne riešiť situácie nadbytku aj nedostatku s cieľom dosiahnuť ciele EÚ v oblasti klímy.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Trhová stabilizačná rezerva je nástrojom na podporu stability trhu s emisnými kvótami EU ETS. Trhová stabilizačná rezerva zabezpečuje, aby bol systém EU ETS v súlade s ostatnými oblasťami politiky. Ak sú napríklad iné politiky úspešné, vytvorí sa nadbytok kvót, ktorý trhová stabilizačná rezerva pohltí. Naopak, ak iné politiky nie sú úspešné a emisie zostávajú vysoké, trhová stabilizačná rezerva podporuje trh s uhlíkom uvoľnením dodatočných kvót. Týmto návrhom sa zavádza cielená zmena jedného parametra trhovej stabilizačnej rezervy bez toho, aby to malo vplyv na jej celkovú koncepciu, a bez toho, aby to malo priamy vplyv na iné politiky Únie.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

Súlad s ostatnými politikami EÚ sa zabezpečuje prostredníctvom konzistentnosti legislatívneho rámca zavedeného na splnenie cieľov v oblasti klímy a energetiky do roku 2030. To sa posudzuje v posúdení vplyvu, ktoré je sprievodným dokumentom k smernici (EÚ) 2023/959, ktorou sa zmenilo rozhodnutie (EÚ) 2015/1814, spolu so zvyšnou časťou balíka Fit for 55.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Právnym základom tohto návrhu je článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). V súlade s článkami 191 a 192 ods. 1 ZFEÚ sa od Európskej únie vyžaduje, aby prispievala k dosiahnutiu viacerých cieľov. Patria medzi ne udržiavanie, ochrana a zlepšovanie kvality životného prostredia a podpora opatrení na medzinárodnej úrovni na riešenie regionálnych alebo celosvetových environmentálnych problémov, a to predovšetkým na boj proti zmene klímy. Systém EU ETS prispieva k boju proti zmene klímy, zatiaľ čo trhová stabilizačná rezerva zohráva dôležitú úlohu v rámci fungovania systému EU ETS ako nástroja stability trhu s kvótami zriadeného smernicou 2003/87/ES.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci) 

Zmena klímy je cezhraničným problémom, v rámci ktorého koordinované opatrenia EÚ dopĺňajú a posilňujú vnútroštátne a miestne opatrenia účinnejšie ako nekoordinované opatrenia. Vďaka koordinácii na úrovni EÚ sú opatrenia v oblasti klímy účinnejšie.

Ciele EU ETS, ktorý funguje ako systém v rámci celej EÚ plne harmonizovaným spôsobom, členské štáty nemôžu uspokojivo dosiahnuť jednostranne. Vzhľadom na rozsah a dôsledky systému, možno tieto ciele najlepšie dosiahnuť na úrovni Únie. Podobne, keďže trhová stabilizačná rezerva je nástrojom na zabezpečenie stability trhu s kvótami EU ETS zavedenými smernicou 2003/87/ES, jej cieľ nemožno uspokojivo dosiahnuť nekoordinovanými opatreniami členských štátov. Rozhodnutie (EÚ) 2015/1814 je existujúcim opatrením EÚ v oblasti boja proti zmene klímy. V súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 ZFEÚ jej zmenu, aká vyplýva z tohto návrhu, nemožno dosiahnuť na vnútroštátnej ani miestnej úrovni, ale vyžaduje si opatrenia na úrovni EÚ.

•Proporcionalita

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality, pretože neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa EÚ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 nákladovo efektívnym spôsobom a súčasne zabezpečuje riadne fungovanie trhu s emisnými kvótami EU ETS zavedenými smernicou 2003/87/ES.

•Výber nástroja

Vhodným nástrojom na cielenú zmenu rozhodnutia, ktorým sa zriadila trhová stabilizačná rezerva, je rozhodnutie.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

V návrhu sa zohľadňujú skúsenosti získané z prevádzky trhovej stabilizačnej rezervy a rušenia platnosti kvót držaných v trhovej stabilizačnej rezerve, ktoré presahujú určitú úroveň, od roku 2023. Celkové fungovanie trhovej stabilizačnej rezervy prostredníctvom mechanizmu prijímania kvót a rušenia ich platnosti úspešne plní svoj účel, ktorým je odstránenie historického nadbytku kvót, ktoré sa nahromadili z hospodárskej krízy v roku 2008 a priameho využívania medzinárodných kreditov v systéme EU ETS, čím sa obnovila dôvera v systém a podporil sa silný signál o cene uhlíka.

Odkedy trhová stabilizačná rezerva začala v roku 2019 fungovať, jej celkový prevádzkový príjem kvót do konca roka 2024 predstavoval 2,7 miliardy kvót, čo spolu s 900 miliónmi kvót z odloženia v rokoch 2014 až 2016, ktoré boli umiestnené do rezervy, výrazne presiahlo historický nadbytok 4 . Z týchto kvót držaných v trhovej stabilizačnej rezerve bola do konca roka 2024 zrušená platnosť 3,2 miliardy kvót.

Trhová stabilizačná rezerva úspešne dosiahla svoj špecifický cieľ, ktorým je zníženie historického nadbytku na trhu s kvótami. V preskúmaní sa dospelo k záveru, že v nasledujúcom desaťročí by rezerva mala mať v držbe viac kvót, ako je súčasný limit 400 miliónov, aby bolo možné ich uvoľňovanie s cieľom zaručiť rovnováhu na trhu. Rušenie platnosti kvót držaných v rezerve by sa preto malo zastaviť, aby v rezerve zostalo väčšie množstvo kvót.

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Návrh vychádza z konzultácie so zainteresovanými stranami v rámci preskúmania systému EU ETS a trhovej stabilizačnej rezervy v roku 2021 a z konzultácie so zainteresovanými stranami na účely nadchádzajúceho preskúmania systému EU ETS a trhovej stabilizačnej rezervy v roku 2026. Pri otázke o možných budúcich zmenách trhovej stabilizačnej rezervy respondenti vo verejnej konzultácii za dôležitú zmenu najčastejšie považovali úpravu pravidla rušenia platnosti kvót držaných v rezerve tak, aby sa množstvo zvýšilo nad 400 miliónov kvót. Toto stanovisko vysvetľovali tým, že trhová stabilizačná rezerva účinne rieši nadbytok na trhu a že treba zabezpečiť likviditu trhu a silnejšiu intervenciu s cieľom zabrániť cenovej volatilite v budúcnosti.

Návrh ďalej vychádza zo spätnej väzby od členských štátov a z pravidelných diskusií s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a zainteresovanými stranami o rôznych otázkach týkajúcich sa vykonávania systému EU ETS s cieľom zlepšiť jeho fungovanie a účinnosť.

•Získavanie a využívanie expertízy

Na základe týchto okolností a harmonogramu Komisia zhromaždila spätnú väzbu od členských štátov a zainteresovaných strán týkajúcu sa najlepších opatrení na dosiahnutie cieľov návrhu, ktoré sa týkajú zlepšenia fungovania trhu s emisnými kvótami EU ETS.

•Posúdenie vplyvu

V súvislosti s týmto návrhom sa nevykonalo samostatné posúdenie vplyvu, keďže sa využila práca vykonaná v súvislosti s posúdením vplyvu systému EU ETS a trhovej stabilizačnej rezervy na účely návrhu celkovej revízie, ktorý má Komisia prijať v júli 2026. Komisia má okrem toho podľa rozhodnutia (EÚ) 2015/1814 za úlohu neustále monitorovať fungovanie rezervy a v prípade potreby navrhovať preskúmania na zlepšenie účinnosti, správy a praktického uplatňovania na základe tohto monitorovania. Okrem toho niekoľko prvkov v posúdení vplyvu, ktoré je sprievodným dokumentom k smernici (EÚ) 2023/959, ktorou sa zmenila trhová stabilizačná rezerva, prispieva k posúdeniu cielenej zmeny trhovej stabilizačnej rezervy v tomto návrhu.

Špecifickým cieľom mechanizmu rušenia platnosti bolo pomôcť znížiť historický nadbytok na trhu s kvótami predvídateľným spôsobom a prispieť k celkovému cieľu trhovej stabilizačnej rezervy, ktorým je zabezpečiť dlhodobú stabilitu a odolnosť trhu. Neobmedzená povaha súčasnej hraničnej hodnoty pre zrušenie platnosti však nemusí byť optimálne zosúladená s vyvíjajúcimi sa potrebami trhu a so znižujúcim sa stropom. Ukončenie rušenia platnosti kvót umožňuje väčší súbor kvót v rezerve, čo zabezpečuje vankúš likvidity na riadenie budúceho napätia na trhu od polovice 30. rokov 21. storočia a neskôr. Z analýzy vykonanej v kontexte preskúmania systému ETS, ktoré má Komisia prijať v júli 2026, vyplynulo, že je potrebný zrýchlený návrh na čo najskoršie ukončenie rušenia platnosti kvót držaných v rezerve, aby v rezerve mohlo zostať väčšie množstvo kvót.

V kontexte vyvíjajúceho sa trhu so znížením historického nadbytku a predpokladaným napätím trhu sa predpokladá, že ďalšie rušenie platnosti kvót zníži kumulatívnu ponuku kvót na trhu, ktorá bude v systéme EU ETS k dispozícii v nasledujúcich desaťročiach, čo zvýši celkový nedostatok na trhu a povedie k vyšším cenám v súčasnosti aj v budúcnosti. To zase ovplyvní celkový cieľ trhovej stabilizačnej rezervy, ktorým je zabezpečenie stability a odolnosti trhu v dlhodobom horizonte.

V tomto návrhu sa preto stanovuje cielená zmena trhovej stabilizačnej rezervy s cieľom ukončiť rušenie platnosti kvót bez toho, aby sa zmenila celková koncepcia trhovej stabilizačnej rezervy. Účelom je zlepšiť jej schopnosť zaručiť budúcu stabilitu a odolnosť trhu na základe aktuálnych informácií tým, že sa umožní, aby v rezerve ako likvidný a stabilizačný vankúš zostalo väčšie množstvo kvót.

 •Základné práva

V návrhu sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady načrtnuté v Charte základných práv Európskej únie 5 . Návrh prispieva k cieľu dosiahnutia vysokej úrovne ochrany životného prostredia v súlade so zásadou udržateľného rozvoja uvedenou v článku 37 charty.

4.VPLYV NA ROZPOČET

ETS generuje značné príjmy do rozpočtov členských štátov a návrh môže nepriamo ovplyvniť vnútroštátne rozpočty, a to najmä z dôvodu tohto prepojenia. Návrh prispieva k zlepšeniu dlhodobej predvídateľnosti cien pre členské štáty, a to znížením cenovej volatility.

Vykonávanie tohto návrhu si nebude vyžadovať zvýšenie rozpočtovej kapacity Komisie, ako sa uvádza v pripojenom legislatívnom finančnom a digitálnom výkaze.

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Návrhom sa cielene mení ustanovenie v rozhodnutí o trhovej stabilizačnej rezerve, ktorým sa ruší platnosť kvót držaných v rezerve, ktoré presahujú určitú úroveň. Návrh vychádza zo záverov posúdenia vplyvu preskúmania EU ETS a trhovej stabilizačnej rezervy v roku 2021. Zohľadňuje sa v ňom aj spätná väzba od väčšiny členských štátov a iných zainteresovaných strán v kontexte preskúmania ETS a trhovej stabilizačnej rezervy v roku 2026, ako aj podrobná ekonomická analýza vykonaná v rámci uvedeného preskúmania.

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

V návrhu sa stanovuje dátum ukončenia uplatňovania ustanovenia v rozhodnutí o trhovej stabilizačnej rezerve, ktorým sa ruší platnosť kvót EU ETS, ktoré presahujú úroveň 400 miliónov.

Od začatia uplatňovania článku 1 ods. 5a rozhodnutia o trhovej stabilizačnej rezerve v roku 2023, ktorým sa stanovuje rušenie platnosti kvót držaných v rezerve, ktoré presahujú určitú úroveň, sa zrušila platnosť celkovo 3,2 miliardy kvót a v systéme EU ETS sa obnovila rovnováha medzi ponukou a dopytom. Ustanovenie o rušení platnosti kvót teda splnilo svoj účel. Malo by sa prestať uplatňovať od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto zmeny. Čím skôr sa návrh prijme, v tým viac prípadoch by sa mohlo dať zabrániť zrušeniu platnosti kvót a dané kvóty by sa mohli držať v trhovej stabilizačnej rezerve.

2026/0085 (COD)

Návrh

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení rozhodnutie (EÚ) 2015/1814, pokiaľ ide o ukončenie rušenia platnosti kvót v trhovej stabilizačnej rezerve

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 6 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 7 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Parížska dohoda prijatá na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy a schválená v mene Európskej únie rozhodnutím Rady (EÚ) 2016/1841 8 (ďalej len „Parížska dohoda“), nadobudla platnosť v novembri 2016. Zmluvné strany Parížskej dohody sa dohodli, že udržia zvýšenie priemernej globálnej teploty výrazne pod hodnotou 2 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia a vynaložia úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia.

(2)Rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1814 9 sa zriadila trhová stabilizačná rezerva s cieľom riešiť riziko nerovnováhy medzi ponukou a dopytom na európskom trhu s uhlíkom a zlepšiť jeho odolnosť voči otrasom.

(3)Z analýzy riadneho fungovania európskeho trhu s uhlíkom a trhovej stabilizačnej rezervy vykonanej v súlade s článkom 3 rozhodnutia (EÚ) 2015/1814 vyplýva, že s cieľom zvýšiť dlhodobú predvídateľnosť trhu by sa kvóty držané v rezerve, ktoré presahujú 400 miliónov kvót, už nemali považovať za neplatné.

(4)Rozhodnutie (EÚ) 2015/1814 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

V článku 5 rozhodnutia (EÚ) 2015/1814 sa dopĺňa tento odsek:

„Článok 1 ods. 5a sa prestane uplatňovať od [vložiť dátum nadobudnutia účinnosti tohto aktu].“

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť tretím dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli

Za Európsky parlament    Za Radu

predseda/predsedníčka    predseda/predsedníčka



LEGISLATÍVNY FINANČNÝ A DIGITÁLNY VÝKAZ

Obsah

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky

1.3.Ciele

1.3.1.Všeobecné ciele

1.3.2.Špecifické ciele

1.3.3.Očakávané výsledky a vplyv

1.3.4.Ukazovatele výkonnosti

1.4.Návrh/iniciatíva sa týka:

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Európskej únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Európskej únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných metód plnenia rozpočtu, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky

3.2.1.1.Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu

3.2.2.Odhadované výstupy financované z operačných rozpočtových prostriedkov (v prípade decentralizovaných agentúr nevypĺňať)

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.1. Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu

3.2.4.Odhadovaná potreba ľudských zdrojov

3.2.4.1.Financovaná zo schváleného rozpočtu

3.2.5.Prehľad odhadovaného vplyvu na investície súvisiace s digitálnymi technológiami

3.2.6.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

3.2.7.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

4.Digitálne rozmery

4.1.Požiadavky digitálneho významu

4.2.Údaje

4.3.Digitálne riešenia

4.4.Posúdenie interoperability

4.5.Opatrenia na podporu digitálneho vykonávania

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY 

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení rozhodnutie (EÚ) 2015/1814, pokiaľ ide o ukončenie rušenia platnosti kvót v trhovej stabilizačnej rezerve.

1.2.Príslušné oblasti politiky 

Opatrenia v oblasti klímy

Okruh 3 – Prírodné zdroje a životné prostredie

Hlava 9 – Životné prostredie a klíma

1.3.Ciele

1.3.1.Všeobecné ciele

Cieľom návrhu je zvýšiť účinnosť trhovej stabilizačnej rezervy v súvislosti s rovnováhou medzi ponukou a dopytom.

1.3.2.Špecifické ciele

V návrhu sa stanovujú cielené zmeny parametrov trhovej stabilizačnej rezervy.

1.3.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na prijímateľov/cieľové skupiny.

Očakáva sa, že návrhom sa zlepší likvidita, stabilita a predvídateľnosť trhu EU ETS.

1.3.4.Ukazovatele výkonnosti

Uveďte ukazovatele na monitorovanie pokroku a dosiahnutých výsledkov.

Rezerva predstavuje riešenie otázky štrukturálnej rovnováhy medzi ponukou kvót a dopytom po nich na trhu.

1.4.Návrh/iniciatíva sa týka: 

 novej akcie 

 novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 10  

✓ predĺženia trvania existujúcej akcie 

 zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy 

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

Cielená zmena parametrov trhovej stabilizačnej rezervy.

1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Európskej únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Európskej únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

Systém EÚ na obchodovanie s emisiami je celoeurópskym nástrojom.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Vzhľadom na cieľ znížiť emisie do roku 2030 a cieľ klimatickej neutrality do roku 2050 sú potrebné dôraznejšie opatrenia EÚ vrátane zaistenia účinnejšieho, lepšie fungujúceho a odolnejšieho trhu s uhlíkom.

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

Návrh dopĺňa existujúci politický rámec.

Je v súlade s viacročným finančným rámcom na roky 2021 – 2027.

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

–

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

obmedzené trvanie

–    v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

–    finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR a na platobné rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR

✓ neobmedzené trvanie

–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR

–a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu

✓ Priame riadenie na úrovni Komisie

–✓ prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie;

–    prostredníctvom výkonných agentúr

 Zdieľané riadenie s členskými štátmi

 Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

– tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

– medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

– Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

– subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

– verejnoprávne subjekty,

– súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ sú im poskytnuté primerané finančné záruky,

– súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktorým sú poskytnuté primerané finančné záruky,

– subjekty alebo osoby poverené vykonávaním osobitných akcií v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte,

– subjekty usadené v členskom štáte, spravované súkromným právom členského štátu alebo právom Únie, ktoré môžu byť v súlade s pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach poverené implementáciou finančných prostriedkov Únie alebo rozpočtových záruk, pokiaľ sú takéto subjekty kontrolované verejnoprávnymi subjektmi alebo súkromnoprávnymi subjektmi poverenými vykonávaním verejnej služby a sú im poskytnuté primerané finančné záruky v podobe spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti zo strany kontrolných subjektov alebo rovnocenné finančné záruky, ktoré môžu byť v prípade každej akcie obmedzené na maximálnu sumu podpory Únie.

Poznámky

Iniciatívu bude aj naďalej riadiť súčasný tím. Nie je potrebný dodatočný personál.

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA 

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ 

Návrh vychádza z európskeho právneho predpisu v oblasti klímy vrátane rovnakých posúdení vykonaných Komisiou (ako sa už deje). Európsky právny predpis v oblasti klímy namiesto vytvárania ďalších tokov nahlasovania zo strany členských štátov vychádza skôr zo spoľahlivého rámca transparentnosti pre emisie skleníkových plynov a ďalších informácií o klíme stanovených v nariadení o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy.

2.2.Systémy riadenia a kontroly 

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných metód plnenia rozpočtu, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

Neuplatňuje sa. Návrh sa netýka vykonávania finančného programu, ale navrhuje sa v ňom dlhodobá politika. Neuplatňuje sa spôsob riadenia, mechanizmy financovania, spôsoby platby a stratégia kontroly v súvislosti s mierami chybovosti.

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

Podľa smernice o ETS Komisia pravidelne posudzuje pokrok s možnými odporúčaniami a dodatočnými opatreniami.

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí) 

Táto iniciatíva neprináša nové významné kontroly/riziká, na ktoré by sa nevzťahoval existujúci rámec vnútornej kontroly. Neplánujú sa žiadne osobitné opatrenia nad rámec nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam 

Neplánujú sa žiadne osobitné opatrenia nad rámec nariadenia o rozpočtových pravidlách.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY 

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov 

·Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca

Rozpočtový riadok

Druh výdavkov

Príspevky

Číslo

DRP/NRP 11

krajín EZVO 12

kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátov 13

iných tretích krajín

iné pripísané príjmy

3

09.02.03.00

DRP

ÁNO

ÁNO

NIE

ÁNO

[XX.YY.YY.YY]

DRP/NRP

ÁNO/NIE

ÁNO/NIE

ÁNO/NIE

ÁNO/NIE

[XX.YY.YY.YY]

DRP/NRP

ÁNO/NIE

ÁNO/NIE

ÁNO/NIE

ÁNO/NIE

·Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca

Rozpočtový riadok

Druh výdavkov

Príspevky

Číslo

DRP/NRP

krajín
EZVO

kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátov

iných
tretích krajín

iné pripísané
príjmy

[XX.YY.YY.YY]

DRP/NRP

ÁNO/NIE

ÁNO/NIE

ÁNO/NIE

ÁNO/NIE

[XX.YY.YY.YY]

DRP/NRP

ÁNO/NIE

ÁNO/NIE

ÁNO/NIE

ÁNO/NIE

[XX.YY.YY.YY]

DRP/NRP

ÁNO/NIE

ÁNO/NIE

ÁNO/NIE

ÁNO/NIE

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky 

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky 

–✓    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov

–    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto operačných rozpočtových prostriedkov:

3.2.1.1.Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného rámca

Číslo

GR: <…….>

Rok

Rok

Rok

Rok

VFR 2021 – 2027 SPOLU

2024

2025

2026

2027

Operačné rozpočtové prostriedky

Rozpočtový riadok

Záväzky

(1a)

 

 

 

 

0,000

Platby

(2a)

 

 

 

 

0,000

Rozpočtový riadok

Záväzky

(1b)

 

 

 

 

0,000

Platby

(2b)

 

 

 

 

0,000

Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov 

Rozpočtový riadok

 

(3)

 

 

 

 

0,000

Rozpočtové prostriedky

pre GR <…….> SPOLU

Záväzky

= 1a + 1b + 3

0,000

0,000

0,000

0,000

0,000

Platby

= 2a + 2b + 3

0,000

0,000

0,000

0,000

0,000

Platby

= 2a + 2b + 3

0,000

0,000

0,000

0,000

0,000

 

Rok

Rok

Rok

Rok

VFR 2021 – 2027 SPOLU

2024

2025

2026

2027

Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU

Záväzky

(4)

0,000

0,000

0,000

0,000

0,000

Platby

(5)

0,000

0,000

0,000

0,000

0,000

Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov SPOLU

(6)

0,000

0,000

0,000

0,000

0,000

Rozpočtové prostriedky OKRUHU <….>

Záväzky

= 4 + 6

0,000

0,000

0,000

0,000

0,000

viacročného finančného rámca SPOLU

Platby

= 5 + 6

0,000

0,000

0,000

0,000

0,000

3.2.2.Odhadované výstupy financované z operačných rozpočtových prostriedkov (v prípade decentralizovaných agentúr nevypĺňať)

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Uveďte ciele a výstupy

Rok
2024

Rok
2025

Rok
2026

Rok
2027

Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

SPOLU

VÝSTUPY

Druh 14

Priemerné náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet spolu

Náklady spolu

ŠPECIFICKÝ CIEĽ č. 1 15 …

‒ Výstup

‒ Výstup

‒ Výstup

Špecifický cieľ č. 1 medzisúčet

ŠPECIFICKÝ CIEĽ č. 2…

‒ Výstup

Špecifický cieľ č. 2 medzisúčet

SPOLU

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky 

–✓    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

–    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto administratívnych rozpočtových prostriedkov:

3.2.3.1. Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu

SCHVÁLENÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY

Rok

Rok

Rok

Rok

SPOLU 2021 – 2027

2024

2025

2026

2027

OKRUH 7

Ľudské zdroje

0,000

0,000

0,000

0,000

0,000

Ostatné administratívne výdavky

0,000

0,000

0,000

0,000

0,000

Medzisúčet OKRUHU 7

0,000

0,000

0,000

0,000

0,000

Mimo OKRUHU 7

Ľudské zdroje

0,000

0,000

0,000

0,000

0,000

Ostatné administratívne výdavky

0,000

0,000

0,000

0,000

0,000

Medzisúčet mimo OKRUHU 7

0,000

0,000

0,000

0,000

0,000

 

SPOLU

0,000

0,000

0,000

0,000

0,000

3.2.4.Odhadovaná potreba ľudských zdrojov 

–✓    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

–    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto ľudských zdrojov:

3.2.4.1.Financovaná zo schváleného rozpočtu

odhady sa vyjadrujú v ekvivalente plného pracovného času

SCHVÁLENÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY

Rok

Rok

Rok

Rok

2024

2025

2026

2027

 Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)

20 01 02 01 (ústredie a zastúpenia Komisie)

0

0

0

0

20 01 02 03 (delegácie EÚ)

0

0

0

0

01 01 01 01 (nepriamy výskum)

0

0

0

0

01 01 01 11 (priamy výskum)

0

0

0

0

Iné rozpočtové riadky (uveďte)

0

0

0

0

• Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času)

20 02 01 (ZZ, VNE z celkového finančného krytia)

0

0

0

0

20 02 03 (ZZ, MZ, VNE a PED v delegáciách EÚ)

0

0

0

0

Riadok administratívnej podpory 
[XX.01.YY.YY]

– ústredie

0

0

0

0

– delegácie EÚ

0

0

0

0

01 01 01 02 (ZZ, VNE – nepriamy výskum)

0

0

0

0

01 01 01 12 (ZZ, VNE – priamy výskum)

0

0

0

0

Iné rozpočtové riadky (uveďte) – Okruh 7

0

0

0

0

Iné rozpočtové riadky (uveďte) – Mimo okruhu 7

0

0

0

0

SPOLU

0

0

0

0

3.2.5.Prehľad odhadovaného vplyvu na investície súvisiace s digitálnymi technológiami

Povinné: v nasledujúcej tabuľke by mal byť uvedený najlepší odhad investícií súvisiacich s digitálnymi technológiami, ktoré sú súčasťou návrhu/iniciatívy.

Vo výnimočných prípadoch, ak je to potrebné na účely vykonávania návrhu/iniciatívy, by sa v určenom riadku mali uviesť rozpočtové prostriedky okruhu 7.

Rozpočtové prostriedky okruhov 1 – 6 by sa mali uvádzať ako „Výdavky na operačné programy v oblasti politiky IT“. Tieto výdavky sa týkajú operačného rozpočtu, ktorý sa má použiť na opätovné použitie/nákup/vývoj IT platforiem/nástrojov priamo spojených s vykonávaním iniciatívy a investíciami, ktoré s nimi súvisia (napr. licencie, štúdie, uchovávanie údajov atď.). Informácie uvedené v tejto tabuľke by mali byť v súlade s podrobnými údajmi uvedenými v oddiele 4 „Digitálne rozmery“.

Digitálne a IT rozpočtové prostriedky SPOLU

Rok

Rok

Rok

Rok

VFR
2021 – 2027 SPOLU

2024

2025

2026

2027

OKRUH 7

IT výdavky (organizácie) 

0,000

0,000

0,000

0,000

0,000

Medzisúčet OKRUHU 7

0,000

0,000

0,000

0,000

0,000

Mimo OKRUHU 7

Výdavky na operačné programy v oblasti politiky IT

0,000

0,000

0,000

0,000

0,000

Medzisúčet mimo OKRUHU 7

0,000

0,000

0,000

0,000

0,000

 

SPOLU

0,000

0,000

0,000

0,000

0,000

3.2.6.Súlad s platným viacročným finančným rámcom 

Návrh/iniciatíva:

–✓    môže byť v plnej miere financovaná prerozdelením v rámci príslušného okruhu viacročného finančného rámca (VFR).

Nie sú potrebné dodatočné zdroje. Iniciatívu bude aj naďalej riadiť súčasný tím.

–    si vyžaduje použitie nepridelenej rezervy v rámci príslušného okruhu VFR a/alebo použitie osobitných nástrojov vymedzených v nariadení o VFR.

–    si vyžaduje revíziu VFR.

3.2.7.Príspevky od tretích strán 

Návrh/iniciatíva:

–✓    nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami

–    zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rok
2024

Rok
2025

Rok
2026

Rok
2027

Spolu

Uveďte spolufinancujúci subjekt 

Prostriedky zo spolufinancovania SPOLU

 
3.3.    Odhadovaný vplyv na príjmy 

–✓    Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

–    Návrh/iniciatíva má tento finančný vplyv na príjmy:

–    vplyv na vlastné zdroje

–    vplyv na iné príjmy

–    uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov:

Rozpočtové prostriedky k dispozícii v bežnom rozpočtovom roku

Vplyv návrhu/iniciatívy 16

Rok 2024

Rok 2025

Rok 2026

Rok 2027

Článok ….

4.Digitálne rozmery

4.1.Požiadavky digitálneho významu

Žiadne požiadavky digitálneho významu.

4.2.Údaje

Nezistili sa žiadne požiadavky digitálneho významu.

4.3.Digitálne riešenia

Nezistili sa žiadne požiadavky digitálneho významu.

4.4.Posúdenie interoperability

Nezistili sa žiadne požiadavky digitálneho významu.

4.5.Opatrenia na podporu digitálneho vykonávania

Nezistili sa žiadne požiadavky digitálneho významu.

(1)    Ú. v. EÚ L 76, 19.3.2018, s. 3.
(2)    Ú. v. EÚ L 264, 9.10.2015, s. 1.
(3)    Ú. v. EÚ L 130, 16.5.2023, s. 134.
(4)    V roku 2012 došlo k nadmernému historickému nadbytku vo výške 917 miliónov emisných kvót Európskej únie (ďalej len „EUA“). Vzhľadom na to, že počiatočný objem celkového množstva kvót v obehu (TNAC) bol v roku 2012 na úrovni 1 750 miliónov EUA, všetko nad hornou hraničnou hodnotou trhovej stabilizačnej rezervy vo výške 833 miliónov EUA možno považovať za nadmerný historický nadbytok.
(5)    Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012, s. 391.
(6)    Ú. v. EÚ C , , s. .
(7)    Ú. v. EÚ C , , s. .
(8)    Rozhodnutie Rady (EÚ) 2016/1841 z 5. októbra 2016 o uzavretí Parížskej dohody prijatej na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy v mene Európskej únie (Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2016/1841/oj ).
(9)    Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1814 zo 6. októbra 2015 o zriadení a prevádzke trhovej stabilizačnej rezervy systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii a o zmene smernice 2003/87/ES (Ú. v. EÚ L 264, 9.10.2015, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2015/1814/oj ).
(10)    Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.
(11)    DRP = diferencované rozpočtové prostriedky / NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.
(12)    EZVO: Európske združenie voľného obchodu.
(13)    Kandidátske krajiny a prípadne potenciálni kandidáti zo západného Balkánu.
(14)    Výstupy sú produkty, ktoré sa majú dodať, a služby, ktoré sa majú poskytnúť (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).
(15)    Ako je uvedené v bode 1.3.2. „Špecifické ciele…“.
(16)    Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 20 % na náklady na výber.