<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><CONCLUSION NNC="YES" xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.58-20161101.xd"><BIB.CONCLUSION><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C-98/15</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62015CC0098</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2017:223">EU:C:2017:223</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>11</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>11</PAGE.TOTAL></BIB.CONCLUSION><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P>NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY – E. SHARPSTON – VEC C‑98/15</P><P>ESPADAS RECIO</P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Návrhy generálnej advokátky</HT></P><P><HT TYPE="UC">Eleanor Sharpston</HT></P><P>prednesené <DATE ISO="20170316">16. marca 2017</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk prednesu: angličtina.</P></NOTE></P></TI><STI><P><HT TYPE="BOLD">Vec C‑98/15</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">María Begoña Espadas Recio</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">proti</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Servicio Público de Empleo Estatal (SPEE)</HT></P><P><HT TYPE="NORMAL">[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de lo Social n<HT TYPE="SUP">o</HT> 33 de Barcelona (Pracovný súd č. 33 Barcelona, Španielsko)]</HT></P></STI></TITLE><INTERMEDIATE><INDEX IDX.CLOSE="“" SEPARATOR=" – " IDX.OPEN="„"><KEYWORD>Smernica 79/7/EHS</KEYWORD><KEYWORD>Článok 4 ods. 1</KEYWORD><KEYWORD>Rovnosť zaobchádzania s pracovníkmi a pracovníčkami</KEYWORD><KEYWORD>Smernica 97/81/ES</KEYWORD><KEYWORD>Rámcová dohoda o práci na kratší pracovný čas</KEYWORD><KEYWORD>Vnútroštátna právna úprava, ktorá upravuje výpočet doby poskytovania dávky v nezamestnanosti</KEYWORD><KEYWORD>Nezohľadnenie neodpracovaných dní</KEYWORD><KEYWORD>Diskriminácia</KEYWORD></INDEX></INTERMEDIATE><CONTENTS.CONCLUSION><GR.SEQ LEVEL="1"><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1.</NO.P><TXT>Juzgado de lo Social n<HT TYPE="SUP">o</HT> 33 de Barcelona (Pracovný súd č. 33 Barcelona, Španielsko) v prejednávanom návrhu na začatie prejudiciálneho konania žiada o usmernenie týkajúce sa výkladu smernice Rady 79/7/EHS o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0002"><P>Smernica Rady z <DATE ISO="19781219">19. decembra 1978</DATE> (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="006" PAGE.FIRST="24" DATE.PUB="1979">Ú. v. ES L 6, 1979, s. 24</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 05/001, s. 215).</P></NOTE> a smernice Rady 97/81/ES týkajúcej sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0003"><P>Smernica Rady z <DATE ISO="19971215">15. decembra 1997</DATE> (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="014" PAGE.FIRST="9" DATE.PUB="1998">Ú. v. ES L 14, 1998, s. 9</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 05/003, s. 267).</P></NOTE>. Vnútroštátny súd sa v podstate po prvé pýta, či dávka v nezamestnanosti financovaná z poistného odvedeného zamestnancom a jeho zamestnávateľom patrí do pôsobnosti rámcovej dohody. Tiež chce zistiť, či sú v prípade, ak má pracovník na kratší pracovný čas <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0001" ID="QS0001"/>dohodu o vertikálnej práci<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/> so svojím zamestnávateľom (napríklad jeho pracovný čas predstavuje 50 % pracovného času porovnateľného pracovníka na plný úväzok, ktorý je rozložený na pondelok, utorok a stredu, pričom vo štvrtok a v piatok nepracuje), vnútroštátne predpisy, ktoré vylučujú neodpracované dni z výpočtu celkového obdobia poskytovania dávky v nezamestnanosti, zlučiteľné s rámcovou dohodou a/alebo smernicou 79/7.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P>Právo EÚ</P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>Smernica 79/7</P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2.</NO.P><TXT>V druhom odôvodnení smernice 79/7 sa uvádza, že zásada rovnakého zaobchádzania vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením by sa mala vykonávať predovšetkým v zákonných systémoch, ktoré poskytujú ochranu okrem iného pred rizikom nezamestnanosti.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="2"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3.</NO.P><TXT>V súlade s článkom 2 sa smernica 79/7 vzťahuje okrem iného na pracovníkov, ktorých činnosť je prerušená z dôvodu nedobrovoľnej nezamestnanosti. Táto smernica sa vzťahuje napríklad na zákonné systémy, ktoré poskytujú ochranu pred nezamestnanosťou, ako je uvedené v článku 3.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4.</NO.P><TXT>Zásada rovnakého zaobchádzania je vymedzená v článku 4 ods. 1 tak, že sa ňou rozumie, že:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0002" ID="QS0002"/>neexistuje žiadna priama či nepriama diskriminácia z dôvodu pohlavia, najmä s odvolaním sa na manželský alebo rodinný stav, predovšetkým pokiaľ ide o:</P><LIST TYPE="NDASH"><ITEM><P>rozsah jednotlivých systémov a podmienky prístupu k nim,</P></ITEM><ITEM><P>povinnosť platiť príspevky a výpočet výšky príspevkov,</P></ITEM><ITEM><P>výpočet dávok vrátane ich zvýšenia s ohľadom na manžela/manželku a závislé osoby, a podmienky určujúce trvanie a zachovanie nároku na dávky.<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/></P></ITEM></LIST></QUOT.S></P></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>Smernica 97/81</P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="19970606">6. júna 1997</DATE> všeobecné prierezové priemyselné organizácie, Únia priemyselných a zamestnávateľských konfederácií Európy (UNICE), Európske stredisko podnikov s verejnou účasťou (CEEP) a Európska odborová konfederácia (ETUC) uzavreli rámcovú dohodu o práci na kratší pracovný čas (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0003" ID="QS0003"/>rámcová dohoda<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/>), ktorej cieľom je okrem iného odstrániť diskrimináciu pracovníkov na kratší pracovný čas.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0004"><P>Pozri odôvodnenia 8 až 12.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6.</NO.P><TXT>Rámcová dohoda bola riadne začlenená do práva (EÚ) smernicou 97/81. V článku 1 tejto smernice je vysvetlené, že jej cieľom je vykonanie rámcovej dohody. Článok 2 ods. 1 vyžadoval, aby členské štáty uviedli do platnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na vykonanie tejto smernice najneskôr do <DATE ISO="20000120">20. januára 2000</DATE> alebo zabezpečili, aby sociálni partneri zaviedli na tento účel potrebné opatrenia pomocou dohody. Znenie rámcovej dohody je pripojené k tejto smernici.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0005"><P>Pozri ďalej smernicu Rady 98/23/ES zo <DATE ISO="19980407">7. apríla 1998</DATE> o rozšírení smernice 97/81/ES o rámcovej dohode o práci na čiastočný úväzok, ktorú uzatvorili UNICE, CEEP a ETUC, na Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="131" PAGE.FIRST="10" DATE.PUB="1998">Ú. v. ES L 131, 1998, s. 10</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 05/003, s. 278). Na skutočnosti, ktoré sú predmetom konania vo veci samej, sa vzťahuje znenie smernice 97/81 zmenené a doplnené smernicou 98/23.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7.</NO.P><TXT>V treťom odseku preambuly rámcovej dohody sa uvádza:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0004" ID="QS0004"/>Táto dohoda sa vzťahuje na podmienky zamestnania pracovníkov na kratší pracovný čas, pričom uznáva, že rozhodnutie o záležitostiach týkajúcich sa štatutárneho sociálneho zabezpečenia ostávajú na členských štátoch.<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/></P></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8.</NO.P><TXT>Účelom rámcovej dohody, ktorý je vymedzený v jej doložke 1 písm. a), je <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0005" ID="QS0005"/>zabezpečiť odstránenie diskriminácie pracovníkov na kratší pracovný čas a zlepšiť kvalitu práce na kratší pracovný čas<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9.</NO.P><TXT>Podľa doložky 2 ods. 1 rámcová dohoda platí pre <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0006" ID="QS0006"/>pracovníkov na kratší pracovný čas, ktorí majú pracovnú zmluvu alebo pracovnoprávny vzťah podľa definície v práve, kolektívnej zmluve alebo platnej praxe v každom členskom štáte<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10.</NO.P><TXT>Pracovník na kratší pracovný čas je vymedzený v doložke 3 ods. 1 ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0007" ID="QS0007"/>zamestnan[ec], ktorého bežný pracovný čas, vypočítaný na základe týždňa alebo priemeru doby zamestnania do jedného roka, je kratší ako bežný pracovný čas porovnateľného pracovníka na plný úväzok<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/>.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="3"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11.</NO.P><TXT>Doložka 4 je nazvaná <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0008" ID="QS0008"/>Zásada nediskriminácie<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/>. Doložka 4 ods. 1 stanovuje: <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0009" ID="QS0009"/>Pokiaľ ide o podmienky zamestnania, s pracovníkmi na kratší pracovný čas sa nebude zaobchádzať nevýhodnejším spôsobom ako s porovnateľnými pracovníkmi na plný úväzok len preto, že pracujú na kratší pracovný čas, pokiaľ nebude odlišné zaobchádzanie odôvodnené objektívnymi dôvodmi.<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/></TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P>Španielske právo</P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd uvádza, že článok 41 španielskej ústavy je základom štátneho systému sociálneho zabezpečenia, ktorý upravuje najmä Ley General de la Seguridad Social (všeobecný zákon o sociálnom zabezpečení) (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0010" ID="QS0010"/>LGSS<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/>), schválený kráľovským legislatívnym dekrétom (Real Decreto Legislativo) č. 1/94 z <DATE ISO="19940620">20. júna 1994</DATE>. V článku 204 LGSS sú upravené dva typy ochrany v nezamestnanosti – ochrana príspevkového typu a ochrana založená na sociálnej pomoci. Tento systém spravuje štát a ochrana pred rizikom nezamestnanosti je povinná.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13.</NO.P><TXT>Článok 210 LGSS je nazvaný <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0011" ID="QS0011"/>Obdobie poskytovania dávky v nezamestnanosti<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/>. Obdobie poskytovania dávky nezamestnanému pracovníkovi (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0012" ID="QS0012"/>obdobie poskytovania dávky<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/>) sa určuje na základe: i) odpracovaných období, v súvislosti s ktorými pracovník platil poistné, v priebehu šiestich rokov predchádzajúcich zmene jeho právneho stavu zo zamestnanca na nezamestnaného, alebo ii) okamihu zániku povinnosti platiť poistné. Je stanovená stupnica, v ktorej je uvedená doba poistenia v dňoch a zodpovedajúce obdobie poskytovania dávky, ktoré je tiež vyjadrené v dňoch. Napríklad v prípade, ak je doba poistenia od 360 do 539 dní, dávka sa vypláca 120 dní, doba poistenia od <FT TYPE="NUMBER">1260</FT> do <FT TYPE="NUMBER">1439</FT> dní zakladá nárok na dávku vyplácanú 420 dní a v prípade, ak je doba poistenia dlhšia ako <FT TYPE="NUMBER">2160</FT> dní, vzniká nárok na vyplácanie dávky počas 720 dní (maximálne obdobie poskytovania dávky).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14.</NO.P><TXT>Bod 4 ods. 1 siedmeho dodatkového ustanovenia LGSS, ktoré upravuje ustanovenia týkajúce sa pracovníkov na kratší pracovný čas, stanovuje, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0013" ID="QS0013"/>na účely určenia doby poistenia a výpočtu výpočtového základu dávok v nezamestnanosti sa použijú ustanovenia osobitného vykonávacieho predpisu<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/>. Tieto ustanovenia sú obsiahnuté v Real Decreto 625/1985 de protección por desempleo (kráľovský dekrét č. 625/1985 o ochrane v nezamestnanosti) (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0014" ID="QS0014"/>RD č. 625/1985<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/>). Článok 3 tohto predpisu stanovuje spôsob výpočtu obdobia poskytovania dávky. Článok 3 ods. 1 sa týka pracovníkov na plný úväzok. Stanovuje: <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0015" ID="QS0015"/>Obdobie poskytovania dávky v nezamestnanosti sa stanoví podľa odpracovanej doby poistenia v priebehu štyroch rokov predchádzajúcich právnemu stavu nezamestnanosti alebo v okamihu zániku povinnosti platiť poistné.<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/> Pokiaľ ide o pracovníkov na kratší pracovný čas, článok 3 ods. 4 stanovuje: <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0016" ID="QS0016"/>Pokiaľ sa preukázané poistné týka práce na kratší pracovný čas alebo skutočnej práce v prípadoch skrátenia pracovného času, každý odpracovaný deň sa započítava ako deň poistenia, bez ohľadu na dĺžku pracovného času.<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd uvádza, že podľa vnútroštátnej judikatúry strata zamestnania zakladá nárok na dávku v nezamestnanosti. Na určenie obdobia poskytovania dávky treba zohľadniť len dni, počas ktorých zamestnanec skutočne pracoval, aj keby sa príslušné poistné na sociálne zabezpečenie pre prípad nezamestnanosti platilo za každý deň v každom mesiaci v priebehu celého roka.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P>Skutkový stav, konanie a položené otázky</P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16.</NO.P><TXT>Pani María Begoña Espadas Recio (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0017" ID="QS0017"/>pani Espadasová Reciová<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/>) pracovala ako upratovačka. Od <DATE ISO="19991223">23. decembra 1999</DATE> bola nepretržite zamestnaná u viacerých zamestnávateľov. Jej pracovný čas bol rozvrhnutý takto: pracovala 2,5 hodiny každý týždeň v pondelok, v stredu a vo štvrtok a 4 hodiny prvý piatok v mesiaci. Jej pracovný čas bol teda bol rozvrhnutý <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0018" ID="QS0018"/>vertikálne<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/> – práca na kratší pracovný čas sa vykonávala len v niektorých dňoch v týždni, a nebola rozložená na všetkých päť dní pracovného týždňa (<QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0019" ID="QS0019"/>horizontálne<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/> rozvrhnutie). Dňa <DATE ISO="20130729">29. júla 2013</DATE> pracovný pomer pani Espadasovej Reciovej zanikol.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="4"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17.</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20130930">30. septembra 2013</DATE> Servicio Público de Empleo Estatal (Štátna verejná služba zamestnanosti, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0020" ID="QS0020"/>SPEE<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/>) vyhovela jej žiadosti o priznanie nároku na dávku v nezamestnanosti. SPEE jej pôvodne priznala nárok na dávku počas 120 dní od <DATE ISO="20130910">10. septembra 2013</DATE> do <DATE ISO="20140109">9. januára 2014</DATE> vrátane vo výške 6,10 eura za deň. Pani Espadasovej Reciovej sa započítalo 452 dní poistenia. Pani Espadasová Reciová napadla toto rozhodnutie odvolaním, pričom tvrdila, že má nárok na poskytovanie dávky počas obdobia 720 dní (nespochybnila výpočtový základ pokiaľ ide o výšku dennej dávky, ktorú dostala).<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0006"><P>SPEE následne z vlastného podnetu prehodnotila výpočtový základ na určenie dennej dávky v nezamestnanosti a rozhodla o jeho zvýšení zo 6,10 eura/deň na 10,91 eura/deň.</P></NOTE> SPEE rozhodnutím z <DATE ISO="20131209">9. decembra 2013</DATE> čiastočne vyhovela jej odvolaniu. Priznala jej nárok na dávku v nezamestnanosti počas 420 dní na základe jej pracovného času, ktorý vypočítala na 8,5 hodiny týždenne.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18.</NO.P><TXT>SPEE na základe výkladu článku 210 LGSS v spojení s článkom 3 ods. 4 RD č. 625/1985 konštatovala, že obdobie poskytovania dávky v nezamestnanosti treba vypočítať na základe počtu dní poistenia počas šiestich rokov predchádzajúcich zmene stavu pani Espadasovej Reciovej zo zamestnanej na nezamestnanú. V prípade práce na kratší pracovný čas sa mal každý skutočne odpracovaný deň započítať ako deň poistenia. Z toho vyplynulo, že za šesť rokov predchádzajúcich právnemu stavu nezamestnanosti pani Espadasová Reciová preukázala, že zaplatila poistné za <FT TYPE="NUMBER">1387</FT> dní. Obdobie poskytovania dávky bolo preto určené na 420 dní. SPEE nezohľadnila zvyšok šesťročného obdobia, za ktoré pani Espadasová Reciová a jej bývalí zamestnávatelia platili poistné.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19.</NO.P><TXT>Je nesporné, že ak by pani Espadasová Reciová pracovala na základe <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0021" ID="QS0021"/>horizontálneho<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/> rozvrhnutia pracovného času – 1,75 hodiny každý deň v päťdňovom pracovnom týždni, čo je spolu 8,5 hodiny –, mala by nárok na vyplácanie dávky v nezamestnanosti počas maximálneho obdobia 720 dní.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20.</NO.P><TXT>Pani Espadasová Reciová podala na vnútroštátnom súde žalobu, ktorou napadla rozhodnutie SPEE, pokiaľ ide o priznané obdobie poskytovania dávky v nezamestnanosti. Zastáva názor, že vzhľadom na to, že odpracovala šesť po sebe idúcich rokov a platila poistné za 30 alebo 31 dní v mesiaci (spolu <FT TYPE="NUMBER">2160</FT> dní), má nárok na poskytovanie dávky počas 720 dní namiesto priznaných 420 dní. Tvrdí, že na účely stanovenia obdobia poskytovania dávky by sa mali zohľadniť všetky dni poistenia, a nielen skutočne odpracované dni. Ak by to tak nebolo, znamenalo by to nielen jej dvojité znevýhodnenie ako pracovníčky na kratší pracovný čas v rozpore s logikou a zásadou proporcionality<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0007"><P>Pani Espadasová Reciová poukazuje na to, že výška dávky v nezamestnanosti, ktorú dostávala denne, už bola pomerne znížená s cieľom zohľadniť skutočnosť, že bola pracovníčkou na kratší pracovný čas, a nie pracovníčkou na plný úväzok.</P></NOTE>, ale tiež priamu alebo nepriamu diskrimináciu na základe pohlavia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd sa domnieva, že Súdny dvor skúmal podobnú otázku v rozsudku Bruno a Pettini<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0008"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20100610">10. júna 2010</DATE>, <NAME.CASE><HT TYPE="ITALIC">Bruno a Pettini</HT></NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑395/08 a C‑396/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:329">EU:C:2010:329</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>. Súdny dvor v súvislosti so starobným dôchodkom personálu kabíny lietadla v leteckej spoločnosti Alitalia, ktorý upravoval taliansky systém sociálneho zabezpečenia, rozhodol, že doložka 4 rámcovej dohody bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá vylučuje neodpracované obdobia z výpočtu doby potrebnej na získanie nároku na takýto dôchodok, keďže taká právna úprava diskriminuje pracovníkov na kratší pracovný čas, pokiaľ takéto rozdielne zaobchádzanie nie je odôvodnené objektívnymi dôvodmi.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22.</NO.P><TXT>Pokiaľ sa rámcová dohoda neuplatní, vnútroštátny súd sa domnieva, že môže ísť o diskrimináciu na základe pohlavia, ktorá odporuje smernici 79/7. Kratšie obdobie poskytovania dávky, ktoré sporný vnútroštátny predpis priznáva <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0022" ID="QS0022"/>vertikálnym<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/> pracovníkom na kratší pracovný čas v porovnaní s <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0023" ID="QS0023"/>horizontálnymi<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/> pracovníkmi na kratší pracovný čas, predstavuje nepriamu diskrimináciu na základe pohlavia, keďže uplatňované pravidlá negatívne vplývajú na zamestnané ženy ako celok. Podľa ročných štatistík tvoria veľkú väčšinu pracovníkov na kratší pracovný čas v Španielsku (približne 70 % až 80 %) ženy.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="5"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd preto položil Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky v tomto znení:</TXT><QUOT.S LEVEL="1"><LIST TYPE="OTHER"><ITEM><NP><NO.P><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0024" ID="QS0024"/>1.</NO.P><TXT>[Má sa] v súlade s judikatúrou stanovenou [rozsudkom Bruno a Pettini] doložka 4 [rámcovej dohody] vykladať tak, že sa uplatňuje na dávku v nezamestnanosti príspevkového typu, akou je dávka stanovená v článku 210 [LGSS], financovanú výlučne z poistného odvedeného zamestnancom a podnikmi, v ktorých bol zamestnaný, ktorá vychádza z odpracovanej doby poistenia v priebehu šiestich rokov predchádzajúcich právnemu stavu nezamestnanosti?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>[V] prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu otázku má sa v súlade s judikatúrou stanovenou [rozsudkom Bruno a Pettini] vykladať doložka 4 [rámcovej dohody] v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, aká je stanovená v článku 3 ods. 4 [RD č. 625/1985], na ktorý odkazuje bod 4 ods. 1 siedmeho dodatkového ustanovenia [LGSS], ktorá – v prípadoch <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0025" ID="QS0025"/>vertikálnej<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="2018" ID="QE0025"/> práce na kratší pracovný čas (práce len tri dni v týždni) – vylučuje na účely výpočtu obdobia poskytovania dávky v nezamestnanosti neodpracované dni, hoci za ne bolo zaplatené poistné, v dôsledku čoho dochádza k skráteniu priznaného obdobia poskytovania dávky?</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT>[Má] sa zákaz priamej alebo nepriamej diskriminácie na základe pohlavia, ktorý stanovuje článok 4 smernice 79/7, vykladať v tom zmysle, že zakazuje alebo bráni vnútroštátnej právnej úprave, aká je stanovená v článku 3 ods. 4 [RD č. 625/1985], ktorá v prípadoch <QUOT.START CODE="201A" REF.END="QE0026" ID="QS0026"/>vertikálnej<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="2018" ID="QE0026"/> práce na kratší pracovný čas (práce vykonávanej len tri dni v týždni) vylučuje zo započítania ako dní poistenia neodpracované dni s následným skrátením obdobia poskytovania dávky v nezamestnanosti?<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/></TXT></NP></ITEM></LIST></QUOT.S></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24.</NO.P><TXT>Písomné pripomienky predložila španielska vláda a Európska komisia a obaja účastníci konania predniesli ústne pripomienky na pojednávaní, ktoré sa konalo <DATE ISO="20160615">15. júna 2016</DATE>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P>Posúdenie</P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>Úvodné poznámky</P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25.</NO.P><TXT>Podľa ustálenej judikatúry právo EÚ nezasahuje do právomoci členských štátov organizovať svoje systémy sociálneho zabezpečenia, a pokiaľ chýba harmonizácia na úrovni EÚ, je na právnej úprave každého členského štátu, aby stanovila podmienky poskytovania dávok sociálneho zabezpečenia. Pri výkone tejto právomoci však musia členské štáty dodržiavať právo EÚ.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0009"><P>Pozri rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150414">14. apríla 2015</DATE>, <NAME.CASE><HT TYPE="ITALIC">Cachaldora Fernández</HT></NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑527/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:215">EU:C:2015:215</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0025">25</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a tam citovaná judikatúra).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26.</NO.P><TXT>Španielsko je teda v zásade oprávnené stanoviť, že prístup k dávkam príspevkového typu (financovaných spoločne zamestnancom a zamestnávateľom) týkajúcim sa nezamestnanosti podľa jeho systému sociálneho zabezpečenia, ako aj ich výška závisia od doby poistenia, ktorá sa vzťahuje na dotknutého nezamestnaného pracovníka, stanovenej článkom 210 LGSS a článkom 3 RD č. 625/1985. Tieto vnútroštátne predpisy sa však musia uplatňovať spôsobom, ktorý je v súlade s uplatniteľným právom EÚ.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd uvádza, že pani Espadasová Reciová pracovala 8,5 hodiny týždenne. Svoj pracovný čas odpracovala za tri dni a rozvrhnutie jej pracovného času je opísané ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0027" ID="QS0027"/>vertikálne<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/>. Ak by odpracovala rovnaký celkový počet hodín, ktoré by však boli rozvrhnuté <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0028" ID="QS0028"/>horizontálne<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/>, pracovala by 1,75 hodiny denne päť dní v týždni. Vzťahuje sa zákaz diskriminácie stanovený v doložke 4 rámcovej dohody na prípad pani Espadasovej Reciovej?</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="6"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>Prvá a druhá otázka</P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd sa prvou otázkou pýta, či sa doložka 4 rámcovej dohody vzťahuje na dávku v nezamestnanosti príspevkového typu, o akú ide v spore vo veci samej. V prípade, ak je odpoveď na túto otázku kladná, je potrebné zistiť, či rámcová dohoda bráni sporným vnútroštátnym predpisom. Podľa týchto predpisov sa pri výpočte obdobia poskytovania dávky v nezamestnanosti zohľadňujú len dni, počas ktorých nezamestnaný pracovník skutočne pracoval, aj keď sa poistné platí za každý deň každého mesiaca. Toto pravidlo má za následok skrátenie obdobia poskytovania dávky v nezamestnanosti v porovnaní <HT TYPE="ITALIC">buď</HT> s <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0029" ID="QS0029"/>horizontálnymi<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/> pracovníkmi na kratší pracovný čas, <HT TYPE="ITALIC">alebo</HT> s pracovníkmi na plný úväzok.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29.</NO.P><TXT>Tieto dve otázky sú úzko prepojené, a preto sa nimi budem zaoberať spoločne.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd uvádza, že postavenie pani Espadasovej Reciovej ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0030" ID="QS0030"/>vertikálneho<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="201C" ID="QE0030"/> pracovníka na kratší pracovný čas vedie k dvom dôsledkom. Po prvé pani Espadasová Reciová dostáva nižšiu dávku než porovnateľní pracovníci na plný úväzok, lebo ako pracovníčka na kratší pracovný čas odpracovala menej hodín týždenne. Po druhé pri stanovení obdobia poskytovania dávky sa neberú do úvahy všetky dni, za ktoré pani Espadasová Reciová a jej bývalí zamestnávatelia v skutočnosti odviedli poistné. Vznik nároku na dávku, o ktorú ide v spore vo veci samej, závisí od existencie pracovnoprávneho vzťahu medzi pani Espadasovou Reciovou a jej bývalými zamestnávateľmi, pričom systém, z ktorého sa vypláca dávka v nezamestnanosti, sa financuje z poistného, ktoré odviedli pani Espadasová Reciová a jej bývalí zamestnávatelia. V rámci tohto systému sa sociálne hľadiská zohľadňujú prostredníctvom dávky sociálnej pomoci (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0031" ID="QS0031"/>dávka nepríspevkového typu<QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="201C" ID="QE0031"/>), ktorú financuje výlučne štát. Vnútroštátny súd preto zastáva názor, že dávka v nezamestnanosti príspevkového typu závisí predovšetkým od pracovnoprávneho vzťahu a len v menšej miere od sociálnych hľadísk. Domnieva sa teda, že rozsudok Súdneho dvora vo veci Bruno a Pettini<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0010"><P>Rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20100610">10. júna 2010</DATE>, <NAME.CASE><HT TYPE="ITALIC">Bruno a Pettini</HT></NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑395/08 a C‑396/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:329">EU:C:2010:329</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> sa analogicky uplatní na španielsku dávku v nezamestnanosti príspevkového typu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31.</NO.P><TXT>Komisia a Španielsko sa naopak domnievajú, že dávka v nezamestnanosti príspevkového typu v španielskom systéme nepatrí pod pojem <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0032" ID="QS0032"/>podmienky zamestnania<QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="201C" ID="QE0032"/> na účely doložky 4 ods. 1 rámcovej dohody.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32.</NO.P><TXT>S týmto názorom súhlasím.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33.</NO.P><TXT>Rámcová dohoda sa vzťahuje výlučne na <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0033" ID="QS0033"/>podmienky zamestnania pracovníkov na kratší pracovný čas<QUOT.END REF.START="QS0033" CODE="201C" ID="QE0033"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0011"><P>Pozri odôvodnenia 8 až 12 smernice 97/81.</P></NOTE>. Súdny dvor uviedol, že do tohto pojmu patria dôchodky, ktoré závisia od pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom, s výnimkou zákonných dôchodkových dávok sociálneho zabezpečenia, ktoré závisia skôr od sociálnych hľadísk ako od takéhoto pracovnoprávneho vzťahu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0012"><P>Pozri rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150414">14. apríla 2015</DATE>, <NAME.CASE><HT TYPE="ITALIC">Cachaldora Fernández</HT></NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑527/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:215">EU:C:2015:215</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0036">36</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Záležitosti týkajúce sa dávok sociálneho zabezpečenia, ktoré nepredstavujú <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0034" ID="QS0034"/>odmenu<QUOT.END REF.START="QS0034" CODE="201C" ID="QE0034"/> v zmysle článku 157 ods. 2 ZFEÚ, patria do právomoci členských štátov. Preto sú vylúčené z pôsobnosti zásady nediskriminácie stanovenej v doložke 4 ods. 1 rámcovej dohody (hoci sa na ne, samozrejme, môžu vzťahovať iné ustanovenia práva EÚ). Klasifikácia spornej dávky v nezamestnanosti príspevkového typu teda závisí od významu pojmu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0035" ID="QS0035"/>odmena<QUOT.END REF.START="QS0035" CODE="201C" ID="QE0035"/> v práve EÚ.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34.</NO.P><TXT>Podľa článku 157 ods. 2 ZFEÚ <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0036" ID="QS0036"/>odmena<QUOT.END REF.START="QS0036" CODE="201C" ID="QE0036"/> znamená <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0037" ID="QS0037"/>obvyklú základnú alebo minimálnu mzdu alebo plat a všetky dávky, ktoré zamestnávateľ vypláca priamo alebo nepriamo, v hotovosti alebo v naturáliách, pracovníkovi v pracovnom pomere<QUOT.END REF.START="QS0037" CODE="201C" ID="QE0037"/>. Podľa dlhodobo ustálenej judikatúry pojem <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0038" ID="QS0038"/>odmena<QUOT.END REF.START="QS0038" CODE="201C" ID="QE0038"/> zahŕňa <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0039" ID="QS0039"/>všetky výhody, súčasné, ako aj budúce, ak ich vyplatí, hoci aj nepriamo,<?PAGE NO="7"?> zamestnávateľ pracovníkovi z dôvodu, že ho zamestnáva<QUOT.END REF.START="QS0039" CODE="201C" ID="QE0039"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0013"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141105">5. novembra 2014</DATE>, <NAME.CASE><HT TYPE="ITALIC">Österreichischer Gewerkschaftsbund</HT></NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑476/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2332">EU:C:2014:2332</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0016">16</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri tiež rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19900517">17. mája 1990</DATE>, <NAME.CASE><HT TYPE="ITALIC">Barber</HT></NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑262/88</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1990:209">EU:C:1990:209</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>. V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že právna povaha týchto výhod je pre uplatnenie článku 157 ZFEÚ irelevantná, pokiaľ sa poskytujú v súvislosti so zamestnaním.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0014"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141105">5. novembra 2014</DATE>, <NAME.CASE><HT TYPE="ITALIC">Österreichischer Gewerkschaftsbund</HT></NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑476/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2332">EU:C:2014:2332</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0017">17</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> Súdny dvor tiež rozhodol, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0040" ID="QS0040"/>hoci je pravda, že mnohé dávky, ktoré zamestnávateľ poskytuje, sú tiež odrazom sociálnopolitických úvah, skutočnosť, že dávka má povahu odmeny, nemožno spochybniť, ak má zamestnanec nárok na túto dávku od svojho zamestnávateľa na základe existencie jeho pracovnoprávneho vzťahu<QUOT.END REF.START="QS0040" CODE="201C" ID="QE0040"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0015"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141105">5. novembra 2014</DATE>, <NAME.CASE><HT TYPE="ITALIC">Österreichischer Gewerkschaftsbund</HT></NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑476/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2332">EU:C:2014:2332</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0018">18</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Pozri ďalej rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080401">1. apríla 2008</DATE>, <NAME.CASE><HT TYPE="ITALIC">Maruko</HT></NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑267/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:179">EU:C:2008:179</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0041">41</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0044">44</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE>. Aj keď však výhody, ktoré vychádzajú z povahy systémov alebo dávok sociálneho zabezpečenia, v zásade nemožno vylúčiť z pôsobnosti pojmu odmena, do tohto pojmu nie je možné zahrnúť systémy alebo dávky sociálneho zabezpečenia priamo upravené zákonom, s vylúčením akejkoľvek dohody v rámci podniku alebo dotknutého profesijného odvetvia, ktoré sú povinne uplatniteľné na všeobecné kategórie pracovníkov.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0016"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20011129">29. novembra 2001</DATE>, <NAME.CASE><HT TYPE="ITALIC">Griesmar</HT></NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑366/99</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2001:648">EU:C:2001:648</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0027">27</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a tam citovaná judikatúra).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35.</NO.P><TXT>Domnievam sa, že zo skutočnosti, že zamestnávateľ odvádza poistné do systému, z ktorého sa financuje dávka v nezamestnanosti, nevyhnutne nevyplýva, že poskytovaná dávka patrí pod pojem odmena. Ani skutočnosť, že nezamestnaným pracovníkom vypláca dávku štát, neznamená, že také platby sa majú automaticky považovať za platby sociálneho zabezpečenia. Každé posúdenie musí nevyhnutne zohľadňovať všetky špecifiká. V tomto smere nemôže byť kritérium zamestnania výlučné.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0017"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20031023">23. októbra 2003</DATE>, <NAME.CASE><HT TYPE="ITALIC">Schönheit a Becker</HT></NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑4/02 a C‑5/02</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2003:583">EU:C:2003:583</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0057">57</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a tam citovaná judikatúra).</P></NOTE> Súdny dvor v súvislosti s dôchodkovým systémom, o ktorý išlo v rozsudku Bruno a Pettini, uviedol, že <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0041" ID="QS0041"/>… dôvody sociálnej politiky, organizácie štátu, etické dôvody alebo dôvody rozpočtovej povahy, ktoré mali alebo mohli mať úlohu pri úprave určitého systému vnútroštátnym zákonodarcom, nemôžu prevážiť v prípade, ak sa dôchodok týka len určitej osobitnej kategórie pracovníkov, ak priamo závisí od odpracovaného času a ak sa jeho výška vypočítava na základe poslednej mzdy…<QUOT.END REF.START="QS0041" CODE="201C" ID="QE0041"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0018"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20100610">10. júna 2010</DATE>, <NAME.CASE><HT TYPE="ITALIC">Bruno a Pettini</HT></NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑395/08 a C‑396/08</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2010:329">EU:C:2010:329</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0047">47</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a tam citovaná judikatúra).</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36.</NO.P><TXT>Tieto tri kritériá sa majú uplatniť kumulatívne a sú relevantné v prejednávanej veci. Hoci výklad vnútroštátneho práva a posúdenie skutkového stavu v konečnom dôsledku patria do právomoci vnútroštátneho súdu, Súdny dvor môže napriek tomu poskytnúť vysvetlenia a usmernenia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd uvádza, že dávka v nezamestnanosti sa vypláca osobitnej kategórii pracovníkov, a to tým, <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0042" ID="QS0042"/>ktorí sa ocitli v právnom stave nezamestnanosti<QUOT.END REF.START="QS0042" CODE="201C" ID="QE0042"/>. Na inom mieste návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa však uvádza, že ústavný základ španielskeho systému sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje na <HT TYPE="ITALIC">všetkých</HT> občanov, pričom zaručuje dostatočnú sociálnu pomoc a dávky v ťažkých situáciách, najmä v nezamestnanosti.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0019"><P>Pozri bod 12 vyššie.</P></NOTE> Je ťažké predstaviť si, ako <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0043" ID="QS0043"/>všetci občania<QUOT.END REF.START="QS0043" CODE="201C" ID="QE0043"/> môžu predstavovať osobitnú kategóriu pracovníkov. Naopak, poberatelia dávky patria do skupiny, ktorá sa vyznačuje všeobecným znakom potrebným na vznik nároku na spornú dávku – majú právne postavenie nezamestnanej osoby. To je veľmi odlišné od príkladov osobitných kategórií pracovníkov, ktoré boli vymedzené v judikatúre Súdneho dvora, ako sú tuzemskí štátni zamestnanci a umelci zamestnaní v divadlách.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0020"><P>Pozri rozsudky z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20031023">23. októbra 2003</DATE>, <NAME.CASE><HT TYPE="ITALIC">Schönheit a Becker</HT></NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑4/02 a C‑5/02</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2003:583">EU:C:2003:583</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), a z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20080401">1. apríla 2008</DATE>, <NAME.CASE><HT TYPE="ITALIC">Maruko</HT></NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑267/06</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:179">EU:C:2008:179</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>). Rovnako ako v poslednom uvedenom rozsudku, používam pojem <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0044" ID="QS0044"/>umelci zamestnaní v divadlách<QUOT.END REF.START="QS0044" CODE="201C" ID="QE0044"/> na účely zahrnutia všetkých osôb spojených s divadelnou produkciou, nielen hercov.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd uvádza, že jediným zdrojom financovania spornej dávky v nezamestnanosti je poistné platené zamestnancami a zamestnávateľmi. Toto poistné sa však platí v súlade s vnútroštátnymi predpismi. Neupravuje ho dohoda medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Svedčí to o tom, že tento systém má bližšie k systému sociálneho zabezpečenia spravovanému štátom než k dávke, ktorá je súčasťou odmeny zamestnanca, vyplácanej podľa dohody s jeho zamestnávateľom<?PAGE NO="8"?> alebo kolektívne dojednanej v jeho mene. Pritom platí, že do pojmu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0045" ID="QS0045"/>podmienky zamestnania<QUOT.END REF.START="QS0045" CODE="201C" ID="QE0045"/> nie je možné zahrnúť <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0046" ID="QS0046"/>systémy alebo dávky sociálneho zabezpečenia… priamo upravené zákonom, s vylúčením akejkoľvek dohody v rámci podniku alebo dotknutého profesijného odvetvia, ktoré sú povinne uplatniteľné na všeobecné kategórie pracovníkov<QUOT.END REF.START="QS0046" CODE="201C" ID="QE0046"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0021"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20121122">22. novembra 2012</DATE>, <NAME.CASE><HT TYPE="ITALIC">Elbal Moreno</HT></NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑385/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:746">EU:C:2012:746</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0020">20</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a tam citovaná judikatúra).</P></NOTE>. Dodávam, že RD č. 625/1985 (ktorý upravuje obdobie poskytovania dávky) je opatrením, ktoré španielske orgány oznámili Komisii podľa článku 9 ods. 1 nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0022"><P>Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z <DATE ISO="20040429">29. apríla 2004</DATE> (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="166" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2004">Ú. v. EÚ L 166, 2004, s. 1</REF.DOC.OJ>; Mim. vyd. 05/005, s. 72). Článok 9 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje, že členské štáty musia písomne oznámiť Komisii právne predpisy týkajúce sa odvetví sociálneho zabezpečenia, ktoré patria do pôsobnosti tohto nariadenia. K týmto opatreniam patria vnútroštátne opatrenia, ktoré sa vzťahujú na dávky v nezamestnanosti.</P></NOTE>. Z tohto oznámenia vyplýva, že španielska vláda výslovne uznáva, že ide o dávku v nezamestnanosti na účely tohto nariadenia.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0023"><P>Pozri tiež rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="19970220">20. februára 1997</DATE>, <NAME.CASE><HT TYPE="ITALIC">Martínez Losada a i.</HT></NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑88/95, C‑102/95 a C‑103/95</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:1997:69">EU:C:1997:69</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0017">17</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0020">20</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39.</NO.P><TXT>To podľa môjho názoru znamená, že doložka 4 rámcovej dohody sa nevzťahuje na dávku v nezamestnanosti, o akú ide v spore vo veci samej.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40.</NO.P><TXT>Vzhľadom na moju odpoveď na prvú otázku sa netreba zaoberať druhou otázkou (ktorej obsah sa v každom prípade prekrýva s treťou otázkou, ktorou sa budem zaoberať nižšie).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41.</NO.P><TXT>Preto som dospela k záveru, že rámcová dohoda sa má vykladať tak, že sa nevzťahuje na dávku v nezamestnanosti príspevkového typu, akou je dávka stanovená v článku 210 LGSS, financovanú výlučne z poistného odvedeného zamestnancom a jeho predchádzajúcimi zamestnávateľmi.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P>Tretia otázka</P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42.</NO.P><TXT>Treťou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či článok 4 ods. 1 smernice 79/7 zakazuje vnútroštátne predpisy, ktoré upravujú určenie obdobia poskytovania dávky (najmä článok 3 RD č. 625/1985), lebo spôsobujú diskrimináciu na základe pohlavia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43.</NO.P><TXT>Dávky v nezamestnanosti, o aké ide v spore vo veci samej, patria do pôsobnosti smernice 79/7, keďže také dávky sú súčasťou zákonného systému, ktorý poskytuje ochranu okrem iného pred nezamestnanosťou – jedným z rizík vymenovaných v článku 3 ods. 1 písm. a). Článok 4 ods. 1 zakazuje diskrimináciu z dôvodu pohlavia, predovšetkým pokiaľ ide o podmienky určujúce trvanie a zachovanie nároku na dávky.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44.</NO.P><TXT>Sporné ustanovenie vnútroštátneho práva nie je priamo diskriminačné, keďže sa uplatňuje bez rozdielu tak na pracovníkov, ako aj na pracovníčky. Judikatúrou je však ustálené, že o nepriamu diskrimináciu na účely článku 4 smernice 79/7 ide vtedy, keď pri uplatnení vnútroštátneho opatrenia, a to aj napriek jeho neutrálnej formulácii, dochádza v skutočnosti k znevýhodneniu omnoho väčšieho počtu žien ako mužov.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0024"><P>Pozri napríklad uznesenie zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20151117">17. novembra 2015</DATE>, <NAME.CASE><HT TYPE="ITALIC">Plaza Bravo</HT></NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑137/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:771">EU:C:2015:771</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0022">22</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a tam citovaná judikatúra).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd vo svojom rozhodnutí uvádza, že sporný vnútroštátny predpis – podľa ktorého je obdobie poskytovania dávky v prípade <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0047" ID="QS0047"/>vertikálnych<QUOT.END REF.START="QS0047" CODE="201C" ID="QE0047"/> pracovníkov na kratší pracovný čas kratšie v porovnaní s pracovníkmi na plný úväzok – negatívne vplýva na viac žien než mužov, keďže približne 70 % až 80 % pracovníkov na kratší pracovný čas tvoria ženy.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46.</NO.P><TXT>Hoci sporné vnútroštátne predpisy nerozlišujú mužov a ženy, štatistiky poskytnuté vnútroštátnym súdom ukazujú, že je znevýhodnených oveľa viac pracovníčok než pracovníkov. Tieto predpisy sú teda nepriamo diskriminačné v zmysle článku 4 ods. 1 smernice 79/7.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="9"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47.</NO.P><TXT>Také predpisy jednoznačne znevýhodňujú pracovníkov na kratší pracovný čas, ako je pani Espadasová Reciová. Vnútroštátny súd poukazuje na to, že ak by pani Espadasová Reciová pracovala na plný úväzok, mala by nárok na maximálne obdobie 720 dní poskytovania dávky. Pri tomto výpočte by sa zohľadnila skutočnosť, že <HT TYPE="ITALIC">poistné sa platilo za každý pracovný deň v mesiaci</HT> počas šiestich rokov predchádzajúcich strate jej zamestnania.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0025"><P>Španielsko tvrdí, že pri určovaní obdobia poskytovania dávky sa uplatňuje koeficient 1,4 % na zosúladenie postavenia pracovníkov na kratší pracovný čas s postavením pracovníkov na plný úväzok. Neposkytlo však žiadne ďalšie informácie o tom, ako tento proces presne funguje. V každom prípade ide o skutkovú otázku, ktorú musí posúdiť vnútroštátny súd.</P></NOTE> Ak by bol pracovný čas pani Espadasovej Reciovej rozvrhnutý horizontálne (1,75 hodiny denne päť dní v týždni), mala by tiež nárok na vyplácanie dávky počas tohto istého maximálneho obdobia. Má skutočnosť, že sporné vnútroštátne predpisy negatívne ovplyvňujú iba osobitnú skupinu pracovníkov na kratší pracovný čas – tých, ktorých pracovný čas je rozvrhnutý <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0048" ID="QS0048"/>vertikálne<QUOT.END REF.START="QS0048" CODE="201C" ID="QE0048"/> –, vplyv na môj názor, že sporné vnútroštátne predpisy spôsobujú nepriamu diskrimináciu?</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48.</NO.P><TXT>Nie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49.</NO.P><TXT>Je pravda, že Súdny dvor nesúhlasil s posúdením vnútroštátnych súdov v niektorých prípadoch, keď sa sporné vnútroštátne predpisy týkali len osobitnej skupiny pracovníkov na kratší pracovný čas. Súdny dvor rozhodol, že také opatrenia nemajú za následok nepriamu diskrimináciu, lebo štatistické údaje týkajúce sa pracovníkov na kratší pracovný čas vo všeobecnosti nemôžu preukázať (v prípade, ak neexistujú konkrétne informácie), že skupinu pracovníkov na kratší pracovný čas vymedzenú vnútroštátnymi súdmi v týchto veciach tvoria vo veľkej väčšine ženy.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0026"><P>Pozri napríklad rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150414">14. apríla 2015</DATE>, <NAME.CASE><HT TYPE="ITALIC">Cachaldora Fernández</HT></NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑527/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:215">EU:C:2015:215</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>), a uznesenie zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20151117">17. novembra 2015</DATE>, <NAME.CASE><HT TYPE="ITALIC">Plaza Bravo</HT></NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑137/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:771">EU:C:2015:771</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50.</NO.P><TXT>Rozsudok Cachaldora Fernández<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0027"><P>Rozsudok zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20150414">14. apríla 2015</DATE>, <NAME.CASE><HT TYPE="ITALIC">Cachaldora Fernández</HT></NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑527/13</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:215">EU:C:2015:215</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> sa týkal určenia základu na výpočet invalidného dôchodku. Posúdenie vnútroštátneho súdu spočívalo na predpoklade, že vnútroštátne ustanovenie, o ktoré išlo v danej veci, sa vzťahovalo na skupinu pracovníkov na kratší pracovný čas, ktorá bola v podstatnej väčšine tvorená ženami, ale neuplatňovalo sa na všetkých pracovníkov na kratší pracovný čas. Tento vnútroštátny predpis sa týkal len pracovníkov, u ktorých vzniklo medziobdobie neplatenia príspevkov v priebehu referenčného obdobia osem rokov pred vznikom rozhodujúcej udalosti, ak toto medziobdobie nasledovalo po období práce na kratší pracovný čas. Nebolo však možné jasne vymedziť presnú skupinu dotknutých pracovníkov na kratší pracovný čas. Súdny dvor nemal k dispozícii nijaké štatistické informácie, z ktorých by vyplývalo, u koľkých pracovníkov na kratší pracovný čas vzniklo medziobdobie neplatenia príspevkov alebo či sa táto skupina skladala prevažne zo žien. Bolo tiež preukázané, že niektorí pracovníci na kratší pracovný čas mohli byť na základe ustanovenia vnútroštátneho práva, o ktoré išlo v uvedenej veci, dokonca zvýhodnení.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0028"><P>Vo všetkých prípadoch, keď posledná pracovná zmluva, ktorá predchádzala pracovnej nečinnosti, bola zmluvou na plný pracovný úväzok, ale dotknutí pracovníci pracovali po zvyšok referenčného obdobia, či dokonca po celú ich kariéru iba na kratší pracovný čas, by boli títo zamestnanci zvýhodnení, pretože by dostali vyšší dôchodok vzhľadom na skutočne odvedené príspevky.</P></NOTE> Súdny dvor preto dospel k názoru, že všeobecné štatistiky, z ktorých vychádzal predpoklad vnútroštátneho súdu, neumožňovali dospieť k záveru, že sa skupina pracovníkov znevýhodnených vnútroštátnou právnou úpravou, o ktorú išlo v spore vo veci samej v uvedenej veci, skladala prevažne z pracovníkov na kratší pracovný čas, a najmä z pracovníkov ženského pohlavia.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51.</NO.P><TXT>Stav v prípade pani Espadasovej Reciovej je odlišný. Všetci <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0049" ID="QS0049"/>vertikálni<QUOT.END REF.START="QS0049" CODE="201C" ID="QE0049"/> pracovníci na kratší pracovný čas sú negatívne ovplyvnení sporným vnútroštátnym opatrením a nič nenasvedčuje tomu, že niektorí pracovníci v rámci tejto skupiny môžu byť zvýhodnení v porovnaní s pracovníkmi na plný úväzok.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="10"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52.</NO.P><TXT>Vo veci Plaza Bravo<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0029"><P>Uznesenie zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20151117">17. novembra 2015</DATE>, <NAME.CASE><HT TYPE="ITALIC">Plaza Bravo</HT></NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑137/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:771">EU:C:2015:771</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE> sa sporné vnútroštátne opatrenie tiež nevzťahovalo na všetkých pracovníkov na kratší pracovný čas. Zo spisu jasne nevyplývalo, či štatistické údaje týkajúce sa konkrétnej skupiny pracovníkov ovplyvnených vnútroštátnym ustanovením, ktoré bolo predmetom uvedenej veci, preukazovali, že dotknutý bol oveľa vyšší počet žien ako mužov. Okrem toho sa konštatovalo, že tieto predpisy mohli rovnako znevýhodniť pracovníkov na plný úväzok. Súdny dvor dospel k záveru, že všeobecné štatistické údaje týkajúce sa pracovníkov na kratší pracovný čas ako celku neumožňovali preukázať skutočnosť, že sporným vnútroštátnym ustanovením bol dotknutý oveľa vyšší počet žien ako mužov. Nerozhodlo sa teda, že toto opatrenie spôsobuje nepriamu diskrimináciu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0030"><P>Uznesenie zo <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20151117">17. novembra 2015</DATE>, <NAME.CASE><HT TYPE="ITALIC">Plaza Bravo</HT></NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑137/15</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:771">EU:C:2015:771</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0024">24</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0026">26</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0029">29</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53.</NO.P><TXT>V prípade pani Espadasovej Reciovej vnútroštátny súd vysvetlil, že štatistické údaje týkajúce sa práce na kratší pracovný čas sa vzťahujú rovnako na <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0050" ID="QS0050"/>horizontálnych<QUOT.END REF.START="QS0050" CODE="201C" ID="QE0050"/> aj <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0051" ID="QS0051"/>vertikálnych<QUOT.END REF.START="QS0051" CODE="201C" ID="QE0051"/> pracovníkov na kratší pracovný čas. Z informácií, ktoré citoval vnútroštátny súd, týkajúcich sa pracovníkov na kratší pracovný čas vyplýva, že 70 % až 80 % pracovníkov, ktorých pracovný čas je rozvrhnutý <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0052" ID="QS0052"/>vertikálne<QUOT.END REF.START="QS0052" CODE="201C" ID="QE0052"/>, tvoria ženy. Rovnaký pomer mužov a žien platí pre pracovníkov, ktorých pracovný čas je rozvrhnutý <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0053" ID="QS0053"/>horizontálne<QUOT.END REF.START="QS0053" CODE="201C" ID="QE0053"/>. Je opodstatnené vyvodiť z týchto informácií záver, že sporné vnútroštátne opatrenie negatívne ovplyvňuje väčší počet žien než mužov. Vnútroštátny súd navyše nenaznačil, že sporné vnútroštátne predpisy môžu niekedy vyvolať v prípade pracovníkov na plný úväzok rovnaké nevýhody ako v prípade pracovníkov na kratší pracovný čas.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54.</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že článok 4 ods. 1 smernice 79/7 bráni vnútroštátnym opatreniam, o aké ide v spore vo veci samej, pokiaľ nie sú odôvodnené objektívnymi skutočnosťami, ktoré nesúvisia s diskrimináciou na základe pohlavia. Tak je to v prípade, keď tieto opatrenia slúžia legitímnemu cieľu sociálnej politiky a keď sú vhodné a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0031"><P>Pozri rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20121122">22. novembra 2012</DATE>, <NAME.CASE><HT TYPE="ITALIC">Elbal Moreno</HT></NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑385/11</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:746">EU:C:2012:746</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0032">32</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a tam citovaná judikatúra).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55.</NO.P><TXT>Španielsko sa písomne nevyjadrilo k otázke, či prípadná diskriminácia na základe pohlavia môže byť odôvodnená. Na pojednávaní, ktoré sa konalo <DATE ISO="20160615">15. júna 2016</DATE>, však španielska vláda potvrdila, že jej pripomienky týkajúce sa odôvodnenia diskriminácie podľa rámcovej dohody treba chápať tak, že sa vzťahujú aj na diskrimináciu na základe pohlavia. Podľa jej názoru zásada <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0054" ID="QS0054"/>prispievania do systému sociálneho zabezpečenia<QUOT.END REF.START="QS0054" CODE="201C" ID="QE0054"/> predstavuje objektívne odôvodnenie prípadnej diskriminácie. Keďže nárok na dávky v nezamestnanosti a obdobie poskytovania tejto dávky sú založené jedine na dobe, počas ktorej zamestnanec pracoval alebo bol zaregistrovaný v systéme sociálneho zabezpečenia, bolo by nezlučiteľné so zásadou proporcionality, ak by sa nezohľadnili skutočne odpracované dni.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56.</NO.P><TXT>S týmto názorom nesúhlasím.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57.</NO.P><TXT>Vnútroštátny súd uvádza, že cieľom dávky v nezamestnanosti príspevkového typu je poskytnúť pracovníkovi finančné prostriedky, ktoré nahrádzajú mzdu, ktorú už nepoberá (článok 204 LGSS).</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0058"><NO.P>58.</NO.P><TXT>Podľa môjho názoru je možné dosiahnuť tento cieľ zohľadnením nasledujúcich okolností: i) doba, počas ktorej zamestnanec a jeho zamestnávateľ platia poistné, ii) výška tohto poistného a iii) pracovný čas dotknutého pracovníka (či ide o pracovníka na kratší pracovný čas, alebo na plný úväzok). Z vysvetlení vnútroštátneho súdu vyplýva, že španielsky systém podľa všetkého v prípade pracovníkov na plný úväzok a <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0055" ID="QS0055"/>horizontálnych<QUOT.END REF.START="QS0055" CODE="201C" ID="QE0055"/> pracovníkov na kratší pracovný čas naozaj zohľadňuje práve tieto okolnosti. Každý pracovník (ktorý platí poistné počas rovnako dlhého obdobia) by poberal dávky v nezamestnanosti počas rovnako dlhého obdobia. Osoba, ktorá pracuje v rozsahu 50 % pracovného času zodpovedajúceho plnému úväzku, by však poberala pomerne zníženú dávku, ktorá vyjadruje nižšie poistné odvedené na základe nižšej mzdy za prácu na kratší pracovný čas. To je v úplnom súlade so zásadou časového pomeru.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0032"><P>Pozri napríklad rozsudok z <REF.DOC.ECR><DATE ISO="20141105">5. novembra 2014</DATE>, <NAME.CASE><HT TYPE="ITALIC">Österreichischer</HT> <HT TYPE="ITALIC">Gewerkschaftsbund</HT></NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑476/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2332">EU:C:2014:2332</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0022">22</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0024">24</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a tam citovaná judikatúra).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="11"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0059"><NO.P>59.</NO.P><TXT><QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0056" ID="QS0056"/>Vertikálny<QUOT.END REF.START="QS0056" CODE="201C" ID="QE0056"/> pracovník na kratší pracovný čas by však poberal dávku počas kratšieho obdobia než porovnateľný pracovník na plný úväzok, aj keď <HT TYPE="ITALIC">tiež platí poistné za každý deň každého mesiaca v roku</HT>. Tento systém zaobchádza s uvedenými dvoma skupinami pracovníkov rozdielne. V prípade <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0057" ID="QS0057"/>vertikálnych<QUOT.END REF.START="QS0057" CODE="201C" ID="QE0057"/> pracovníkov na kratší pracovný čas zdôrazňuje skutočné odpracované dni namiesto časového úseku, počas ktorého zamestnanec pracuje v priebehu pracovného týždňa.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0060"><NO.P>60.</NO.P><TXT>Tým vzniká nelogická a penalizujúca anomália, ktorá znevýhodňuje <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0058" ID="QS0058"/>vertikálnych<QUOT.END REF.START="QS0058" CODE="201C" ID="QE0058"/> pracovníkov na kratší pracovný čas. Pracovníci na kratší pracovný čas, ktorí vykonávajú prácu za pomerne nízku mzdu, ako napríklad upratovanie, môžu mať obmedzené možnosti výberu rozvrhnutia svojho pracovného času. Môžu byť nútení súhlasiť s <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0059" ID="QS0059"/>vertikálnym<QUOT.END REF.START="QS0059" CODE="201C" ID="QE0059"/> rozvrhnutím, ktoré vyhovuje ich zamestnávateľovi, len preto, aby si zabezpečili zamestnanie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0061"><NO.P>61.</NO.P><TXT>Preto som dospela k záveru, že článok 4 smernice 79/7 sa má vykladať tak, že bráni právnej úprave členského štátu, ktorá v prípade <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0060" ID="QS0060"/>vertikálnej<QUOT.END REF.START="QS0060" CODE="201C" ID="QE0060"/> práce na kratší pracovný čas (práca vykonávaná len v niektorých dňoch v týždni) vylučuje z výpočtu dní poistenia neodpracované dni s následným skrátením obdobia poskytovania dávky v nezamestnanosti, pokiaľ väčšinu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0061" ID="QS0061"/>vertikálnych<QUOT.END REF.START="QS0061" CODE="201C" ID="QE0061"/> pracovníkov na kratší pracovný čas tvoria ženy, na ktoré majú také vnútroštátne opatrenia negatívny vplyv.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P>Návrh</P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0062"><NO.P>62.</NO.P><TXT>Preto zastávam názor, že Súdny dvor by mal odpovedať na otázky, ktoré položil Juzgado de lo Social n<HT TYPE="SUP">o</HT> 33 de Barcelona (Pracovný súd č. 33 Barcelona, Španielsko), takto:</TXT><P><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT>Rámcová dohoda o práci na kratší pracovný čas, uzatvorená <DATE ISO="19970606">6. júna 1997</DATE>, uvedená v prílohe k smernici Rady 97/81/ES z <DATE ISO="19971215">15. decembra 1997</DATE> týkajúcej sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 98/23/ES zo <DATE ISO="19980407">7. apríla 1998</DATE>, sa má vykladať tak, že sa nevzťahuje na dávku v nezamestnanosti príspevkového typu, akou je dávka stanovená v článku 210 španielskeho Ley General de la Seguridad Social (všeobecný zákon o sociálnom zabezpečení), financovanú výlučne z poistného odvedeného zamestnancom a jeho predchádzajúcimi zamestnávateľmi.</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT>Článok 4 smernice Rady 79/7/EHS z <DATE ISO="19781219">19. decembra 1978</DATE> o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením sa má vykladať tak, že bráni právnej úprave členského štátu, ktorá v prípade <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0062" ID="QS0062"/>vertikálnej<QUOT.END REF.START="QS0062" CODE="201C" ID="QE0062"/> práce na kratší pracovný čas (práca vykonávaná len v niektorých dňoch v týždni) vylučuje z výpočtu dní poistenia neodpracované dni s následným skrátením obdobia poskytovania dávky v nezamestnanosti, pokiaľ väčšinu <QUOT.START CODE="201E" REF.END="QE0063" ID="QS0063"/>vertikálnych<QUOT.END REF.START="QS0063" CODE="201C" ID="QE0063"/> pracovníkov na kratší pracovný čas tvoria ženy, na ktoré majú také vnútroštátne opatrenia negatívny vplyv.</TXT></NP></ITEM></LIST></P></NP.ECR></GR.SEQ></CONTENTS.CONCLUSION></CONCLUSION>