<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><JUDGMENT xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.55-20141201.xd"><BIB.JUDGMENT><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>T‑187/11</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62011TJ0187</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2013:273">EU:T:2013:273</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>19</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>19</PAGE.TOTAL><AUTHOR>T</AUTHOR></BIB.JUDGMENT><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P>ROZSUDOK Z <DATE ISO="20130528">28. 5. 2013</DATE> – VEC T‑187/11</P><P>TRABELSI A I./RADA</P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Rozsudok Všeobecného súdu</HT> (tretia komora)</P><P>z <DATE ISO="20130528">28. mája 2013</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="STAR" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk konania: francúzština.</P></NOTE></P></TI></TITLE><INDEX><KEYWORD>Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika</KEYWORD><KEYWORD>Obmedzujúce opatrenia prijaté proti určitým osobám a subjektom vzhľadom na situáciu v Tunisku</KEYWORD><KEYWORD>Zmrazenie finančných prostriedkov</KEYWORD><KEYWORD>Článok 17 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie</KEYWORD><KEYWORD>Žaloba o náhradu škody</KEYWORD><KEYWORD>Článok 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu</KEYWORD><KEYWORD>Neprípustnosť</KEYWORD></INDEX><JUDGMENT.INIT><P>Vo veci T‑187/11,</P></JUDGMENT.INIT><PARTIES><PLAINTIFS><P><HT TYPE="BOLD">Mohamed Trabelsi,</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Ines Lejri,</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Moncef Trabelsi,</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Selima Trabelsi,</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Tarek Trabelsi,</HT></P><P>v zastúpení: pôvodne A. Metzker, neskôr A. Tekari, advokáti,</P><PARTY.STATUS>žalobcovia,</PARTY.STATUS></PLAINTIFS><AGAINST>proti</AGAINST><DEFENDANTS><P><HT TYPE="BOLD">Rade Európskej únie,</HT> v zastúpení: pôvodne G. Étienne a A. Vitro, neskôr G. Étienne, M. Bishop a M.‑M. Joséphidès, splnomocnení zástupcovia,</P><PARTY.STATUS>žalovanej,</PARTY.STATUS></DEFENDANTS><P>ktorú v konaní podporujú:</P><INTERVENERS><P><HT TYPE="BOLD">Európska komisia,</HT> v zastúpení: A. Bordes a M. Konstantinidis, splnomocnení zástupcovia,</P></INTERVENERS><P>a</P><INTERVENERS><P><HT TYPE="BOLD">Tuniská republika,</HT> v zastúpení: W. Bourdon, advokát,</P><PARTY.STATUS>vedľajší účastníci konania,</PARTY.STATUS></INTERVENERS></PARTIES><?PAGE NO="2"?><P>ktorej predmetom je jednak zrušenie vykonávacieho rozhodnutia Rady 2011/79/SZBP zo <DATE ISO="20110204">4. februára 2011</DATE>, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2011/72/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám a subjektom vzhľadom na situáciu v Tunisku (<REF.DOC.OJ COLL="L" PAGE.FIRST="40" NO.OJ="031" DATE.PUB="2011">Ú. v. EÚ L 31, s. 40</REF.DOC.OJ>), a jednak návrh na náhradu škody,</P><PREAMBLE><PREAMBLE.INIT><P>VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora),</P><P>v zložení: predseda komory O. Czúcz, sudcovia I. Labucka a D. Gratsias (spravodajca),</P><P>tajomník: C. Kristensen, referentka,</P></PREAMBLE.INIT><GR.VISA><VISA>so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo <DATE ISO="20121107">7. novembra 2012</DATE>,</VISA></GR.VISA><PREAMBLE.FINAL>vyhlásil tento</PREAMBLE.FINAL></PREAMBLE><CONTENTS.JUDGMENT><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Rozsudok</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Okolnosti predchádzajúce sporu</HT></P></TI></TITLE><NP><NO.P>1</NO.P><TXT>Následkom politických udalostí, ktoré sa udiali v Tunisku v decembri 2010 a januári 2011, prijala <DATE ISO="20110131">31. januára 2011</DATE> Rada Európskej únie okrem iného na základe článku 29 ZEÚ rozhodnutie 2011/72/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám a subjektom vzhľadom na situáciu v Tunisku (<REF.DOC.OJ COLL="L" PAGE.FIRST="62" NO.OJ="028" DATE.PUB="2011">Ú. v. EÚ L 28, s. 62</REF.DOC.OJ>).</TXT></NP><NP><NO.P>2</NO.P><TXT>Odôvodnenia 1 a 2 rozhodnutia 2011/72 znejú:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><CONSID><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0001" REF.END="QE0001"/>Rada <DATE ISO="20110131">31. januára 2011</DATE> opätovne vyjadrila plnú solidaritu a podporu Tunisku a jeho ľudu v ich snahe o vytvorenie stabilnej demokracie, právneho štátu, demokratického pluralizmu a plného dodržiavania ľudských práv a základných slobôd.</P><P>Rada okrem toho rozhodla, že prijme reštriktívne opatrenia voči osobám, ktoré sú zodpovedné za spreneveru štátnych tuniských finančných prostriedkov, čím oberajú tuniský ľud o prínosy vyplývajúce z udržateľného rozvoja ich hospodárstva a spoločnosti a narúšajú rozvoj demokracie v krajine.<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/></P></CONSID></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>3</NO.P><TXT>Podľa článku 1 rozhodnutia 2011/72:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><PARAG IDENTIFIER="001.001"><NO.PARAG><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0002" REF.END="QE0002"/>1.</NO.PARAG><ALINEA>Zmrazujú sa všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré vlastnia, majú v držbe alebo kontrolujú osoby zodpovedné za spreneveru tuniských štátnych finančných prostriedkov a s nimi spojené fyzické alebo právnické osoby alebo subjekty, ktoré sa uvádzajú v prílohe.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="001.002"><NO.PARAG>2.</NO.PARAG><ALINEA>Žiadne finančné prostriedky ani hospodárske zdroje sa priamo ani nepriamo nesprístupnia fyzickým ani právnickým osobám ani subjektom uvedeným v prílohe alebo v ich prospech.</ALINEA></PARAG><PARAG IDENTIFIER="001.003"><NO.PARAG>3.</NO.PARAG><ALINEA><P>Príslušný orgán členského štátu môže povoliť uvoľnenie určitých zmrazených finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov alebo sprístupnenie určitých finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov za podmienok, ktoré považuje za vhodné, potom, ako stanoví, že dotknuté finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje sú:</P><LIST TYPE="alpha"><ITEM><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>potrebné na uspokojenie základných potrieb osôb uvedených v prílohe a ich nezaopatrených rodinných príslušníkov…;</TXT></NP></ITEM><?PAGE NO="3"?><ITEM><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>určené výlučne na úhradu primeraných honorárov a náhradu vzniknutých výdavkov súvisiacich s poskytovaním právnych služieb;</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>určené výlučne na zaplatenie poplatkov alebo úhradu nákladov na bežnú držbu, alebo správu zmrazených finančných prostriedkov, alebo hospodárskych zdrojov, alebo</TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P>d)</NO.P><TXT>potrebné na mimoriadne výdavky…<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/></TXT></NP></ITEM></LIST></ALINEA></PARAG></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>4</NO.P><TXT>Podľa článku 2 ods. 1 rozhodnutia 2011/72 <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0003" REF.END="QE0003"/>Rada na návrh členského štátu alebo vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku vytvorí zoznam uvedený v prílohe a vykoná v ňom zmeny a doplnenia<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>5</NO.P><TXT>Podľa článku 3 ods. 1 rozhodnutia 2011/72 <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0004" REF.END="QE0004"/>sa v prílohe uvádzajú dôvody zaradenia osôb a subjektov do zoznamu<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>6</NO.P><TXT>Podľa článku 5 rozhodnutia 2011/72:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0005" REF.END="QE0005"/>Toto rozhodnutie sa uplatňuje počas obdobia 12 mesiacov. Podlieha neustálej revízii. Obnovuje sa alebo sa mení a dopĺňa podľa potreby, ak Rada nepovažuje jeho ciele za splnené.<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>7</NO.P><TXT>Na zozname priloženom k rozhodnutiu 2011/72 boli uvedené len mená dvoch fyzických osôb, ktorými sú pán Zine el‑Abidine Ben Hamda Ben Ali, bývalý prezident Tuniskej republiky, a pani Leïla Bent Mohammed Trabelsi, jeho manželka.</TXT></NP><NP><NO.P>8</NO.P><TXT>Na základe <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0006" REF.END="QE0006"/>rozhodnutia 2011/72… a najmä jeho článku 2 ods. 1 v spojení s článkom 31 ods. 2 [ZEÚ]<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/> prijala Rada <DATE ISO="20110204">4. februára 2011</DATE> vykonávacie rozhodnutie 2011/79/SZBP, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2011/72 (<REF.DOC.OJ COLL="L" PAGE.FIRST="40" NO.OJ="031" DATE.PUB="2011">Ú. v. EÚ L 31, s. 40</REF.DOC.OJ>, ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0007" REF.END="QE0007"/>napadnuté rozhodnutie<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/>).</TXT></NP><NP><NO.P>9</NO.P><TXT>Článok 1 napadnutého rozhodnutia stanovil, že zoznam priložený k rozhodnutiu 2011/72 sa nahradil novým zoznamom. V ňom bolo uvedených 48 fyzických osôb. Vo štvrtom riadku tohto nového zoznamu bol v stĺpci nazvanom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0008" REF.END="QE0008"/>Meno<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/> uvedený <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0009" REF.END="QE0009"/>Mohamed Ben Moncef Ben Mohamed TRABELSI<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/>. V stĺpci nazvanom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0010" REF.END="QE0010"/>Identifikačné údaje<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/> bolo spresnené: <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0011" REF.END="QE0011"/>Tunisan narodený <DATE ISO="19800107">7. 1. 1980</DATE> v líbyjskej Sabhe, syn Yaminy SOUIEIOVEJ, konateľ spoločnosti, manžel Inès LEJRIOVEJ; bydlisko: Résidence de l’Etoile du Nord, Suite B, 7. poschodie, byt č. 25, Centre urbain du nord, Cité El Khadra, Tunis; držiteľ národného preukazu totožnosti č. 04524472<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/>. Nakoniec v stĺpci nazvanom <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0012" REF.END="QE0012"/>Dôvody<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/> bolo uvedené: <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0013" REF.END="QE0013"/>Tuniské orgány vedú proti osobe súdne vyšetrovanie z dôvodu nadobudnutia nehnuteľného a hnuteľného majetku, otvorenia bankových účtov a držania finančných aktív vo viacerých krajinách v súvislosti s praním špinavých peňazí<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>10</NO.P><TXT>Napadnuté rozhodnutie nadobudlo účinnosť v deň jeho prijatia v súlade s jeho článkom 2.</TXT></NP><NP><NO.P>11</NO.P><TXT>Na základe článku 215 ods. 2 ZFEÚ a rozhodnutia 2011/72 prijala Rada <DATE ISO="20110204">4. februára 2011</DATE>, teda v ten istý deň, ako bolo prijaté napadnuté rozhodnutie, nariadenie (EÚ) č. 101/2011 o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom vzhľadom na situáciu v Tunisku (<REF.DOC.OJ COLL="L" PAGE.FIRST="1" NO.OJ="031" DATE.PUB="2011">Ú. v. EÚ L 31, s. 1</REF.DOC.OJ>). Ako vyplýva z jeho odôvodnenia 2, toto nariadenie bolo prijaté, pretože opatrenia zavedené rozhodnutím 2011/72 <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0014" REF.END="QE0014"/>patri[li] do pôsobnosti [ZFEÚ, takže] na zabezpečenie jeho vykonania [bolo] potrebné opatrenie na úrovni Únie<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>12</NO.P><TXT>Článok 2 ods. 1 a 2 nariadenia č. 101/2011 v podstate prevzal ustanovenia článku 1 ods. 1 a 2 rozhodnutia 2011/72. Toto nariadenie obsahovalo navyše <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0015" REF.END="QE0015"/>prílohu I<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/>, rovnakú s prílohou rozhodnutia 2011/72, zmeneného a doplneného napadnutým rozhodnutím.</TXT></NP><?PAGE NO="4"?><NP><NO.P>13</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20110207">7. februára 2011</DATE> bol pánovi Mohamedovi Ben Moncef Ben Mohamed Trabelsimu adresovaný list, aby mu po prvé bolo oznámené, že voči nemu boli na základe napadnutého rozhodnutia prijaté reštriktívne opatrenia, po druhé, že môže predložiť príslušným orgánom daného členského štátu žiadosť o povolenie použiť zmrazené finančné aktíva na splnenie základných potrieb alebo na osobitné platby, po tretie, že môže podať Rade žiadosť o opätovné preskúmanie svojej situácie a po štvrté, že môže napadnúť napadnuté rozhodnutie pred Všeobecným súdom. Z dokumentov v spise predložených Všeobecnému súdu vyplýva, že list sa Rade vrátil bez toho, aby bol jeho adresátovi doručený.</TXT></NP><NP><NO.P>14</NO.P><TXT>Rozhodnutie Rady 2012/50/SZBP z <DATE ISO="20120127">27. januára 2012</DATE>, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2011/72 (<REF.DOC.OJ COLL="L" PAGE.FIRST="11" NO.OJ="027" DATE.PUB="2012">Ú. v. EÚ L 27, s. 11</REF.DOC.OJ>), na jednej strane a rozhodnutie Rady 2013/72/SZBP z <DATE ISO="20130131">31. januára 2013</DATE>, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2011/72 (<REF.DOC.OJ COLL="L" PAGE.FIRST="20" NO.OJ="032" DATE.PUB="2013">Ú. v. EÚ L 32, s. 20</REF.DOC.OJ>), na druhej strane predĺžili do <DATE ISO="20130131">31. januára 2013</DATE>, resp. do <DATE ISO="20140131">31. januára 2014</DATE> uplatnenie reštriktívnych opatrení uložených rozhodnutím 2011/72, zmeneným a doplneným napadnutým rozhodnutím.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Konanie a návrhy účastníkov konania</HT></P></TI></TITLE><NP><NO.P>15</NO.P><TXT>Žalobným návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu <DATE ISO="20110330">30. marca 2011</DATE> podali pán Mohamed Ben Moncef Ben Mohamed Trabelsi, jeho manželka pani Ines Lejri a ich tri maloleté deti Moncef, Selima a Tarek (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0016" REF.END="QE0016"/>prvý žalobca, druhý žalobca, tretí žalobca, štvrtý žalobca a piaty žalobca<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/>) túto žalobu. Navrhujú, aby Všeobecný súd:</TXT><P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>zrušil napadnuté rozhodnutie,</P></ITEM><ITEM><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0017" REF.END="QE0017"/>vymazal<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/> z tohto rozhodnutia na jednej strane meno prvého a druhého žalobcu, ako aj meno mamy prvého žalobcu a na druhej strane, uvedenie jeho adresy,</P></ITEM><ITEM><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0018" REF.END="QE0018"/>priznal právo na odpoveď<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/> v prospech prvého a druhého žalobcu,</P></ITEM><ITEM><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0019" REF.END="QE0019"/>zabezpečil ochranu<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/> piatemu žalobcovi,</P></ITEM><ITEM><P>uložil Rade <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0020" REF.END="QE0020"/>preskúmať jej akt a dodržiavať zásadu prezumpcie neviny<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/>,</P></ITEM><ITEM><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0021" REF.END="QE0021"/>odložil výkon aktu vydaného Radou<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/>,</P></ITEM><ITEM><P>zaviazal Radu zaplatiť prvému žalobcovi sumu vo výške <FT TYPE="NUMBER">150000</FT> eur ako náhradu ujmy, ktorú utrpel,</P></ITEM><ITEM><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0022" REF.END="QE0022"/>uložil Únii náhradu trov konania vo výške <FT TYPE="NUMBER">25000</FT> eur<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/>,</P></ITEM><ITEM><P><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0023" REF.END="QE0023"/>zaviazal štát na zaplatenie sumy mimosúdnych výdavkov, ktorú určí Všeobecný súd podľa zásad spravodlivosti na základe článku L 761‑1 [francúzskeho správneho poriadku ]<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/>.</P></ITEM></LIST></P></NP><NP><NO.P>16</NO.P><TXT>Samostatným podaním podaným do kancelárie Všeobecného súdu <DATE ISO="20110331">31. marca 2011</DATE> žalobcovia podali návrh na vydanie predbežného opatrenia. Uznesením zo <DATE ISO="20110714">14. júla 2011</DATE> ho predseda Všeobecného súdu zamietol a rozhodol, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.</TXT></NP><NP><NO.P>17</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20110624">24. júna 2011</DATE> podala Tuniská republika návrh na vstup do konania ako vedľajší účastník. Uznesením z <DATE ISO="20110926">26. septembra 2011</DATE> predseda tretej komory Všeobecného súdu povolil jej vstup do konania a poukázal na to, že vo vzťahu k Tuniskej republike by sa s vecou malo zaobchádzať dôverne.</TXT></NP><NP><NO.P>18</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20110711">11. júla 2011</DATE> podala Európska komisia návrh na vstup do konania ako vedľajší účastník. Uznesením z <DATE ISO="20110926">26. septembra 2011</DATE> predseda tretej komory Všeobecného súdu povolil jej vstup do konania.</TXT></NP><?PAGE NO="5"?><NP><NO.P>19</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20110928">28. septembra 2011</DATE> podala Rada do kancelárie Všeobecného súdu svoje vyjadrenie k žalobe. Navrhla, aby Všeobecný súd zamietol žalobu a zaviazal žalobcov na náhradu trov konania.</TXT></NP><NP><NO.P>20</NO.P><TXT>Dňa <DATE ISO="20111117">17. novembra 2011</DATE> Komisia uviedla, že neplánuje podať vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania. Tuniská republika vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania v lehote, ktorá jej bola stanovená podľa článku 116 ods. 4 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, nepodala.</TXT></NP><NP><NO.P>21</NO.P><TXT>Žalobcovia nepodali repliku v lehote, ktorá im bola stanovená podľa článku 47 ods. 2 rokovacieho poriadku.</TXT></NP><NP><NO.P>22</NO.P><TXT>Na základe návrhu sudcu spravodajcu Všeobecný súd (tretia komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania. Opatrením na zabezpečenie priebehu konania vyzval účastníkov konania, aby odpovedali na jednu otázku.</TXT></NP><NP><NO.P>23</NO.P><TXT>Podaniami zapísanými do registra v kancelárii Všeobecného súdu <DATE ISO="20120927">27. septembra 2012</DATE>, <DATE ISO="20120928">28. septembra 2012</DATE> a <DATE ISO="20121002">2. októbra 2012</DATE> Komisia, žalobcovia a Rada tejto výzve vyhoveli.</TXT></NP><NP><NO.P>24</NO.P><TXT>Okrem toho podaniami zapísanými do registra v kancelárii Všeobecného súdu 30. októbra a <DATE ISO="20121105">5. novembra 2012</DATE> predložila Rada nové návrhy dôkazov.</TXT></NP><NP><NO.P>25</NO.P><TXT>Na pojednávaní <DATE ISO="20121107">7. novembra 2012</DATE> boli vypočuté prednesy žalobcov a Rady a ich odpovede na otázky, ktoré im Všeobecný súd položil.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Právny stav</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>A –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O prípustnosti</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>26</NO.P><TXT>Podľa článku 111 rokovacieho poriadku môže Všeobecný súd, ak je, okrem iného, zjavne nepríslušný rozhodnúť o návrhu alebo ak je návrh zjavne neprípustný, bez ďalšieho konania vo veci rozhodnúť odôvodneným uznesením.</TXT></NP><NP><NO.P>27</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">A fortiori,</HT> ak je Všeobecný súd zjavne nepríslušný rozhodnúť o žalobnom návrhu alebo ak žaloba z akéhokoľvek dôvodu obsahuje zjavne neprípustný žalobný návrh, môže sa Všeobecný súd zaoberať touto predbežnou otázkou aj bez návrhu a odpovedať na ňu rozsudkom (rozsudky Všeobecného súd z <DATE ISO="20090929">29. septembra 2009</DATE>, Thomson Sales Europe/Komisia, T‑225/07 a T‑364/07, neuverejnený v Zbierke, bod 217, a z <DATE ISO="20120613">13. júna 2012</DATE>, Insula/Komisia, T‑246/09, bod 105).</TXT></NP><NP><NO.P>28</NO.P><TXT>Vo svetle týchto úvah treba preskúmať príslušnosť Všeobecného súdu rozhodnúť o návrhoch podaných žalobcami, ako aj o ich prípustnosti.</TXT></NP><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O rozsahu a prípustnosti žalobných návrhov na zrušenie</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>O rozsahu žalobných návrhov na zrušenie</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>29</NO.P><TXT>Ako bolo pripomenuté v bode 15 vyššie, žalobcovia vo svojom žalobnom návrhu navrhli zrušenie napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu. Okrem toho Všeobecnému súdu navrhli <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0024" REF.END="QE0024"/>vymazať<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/> z tohto rozhodnutia na jednej strane meno prvého a druhého žalobcu, ako aj meno matky prvého žalobcu a na druhej strane, uvedenie adresy prvého žalobcu.</TXT></NP><NP><NO.P>30</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba uviesť, že tento posledný návrh je zjavne pokrytý návrhmi na zrušenie napadnutého rozhodnutia.</TXT></NP><?PAGE NO="6"?><NP><NO.P>31</NO.P><TXT>Okrem toho treba konštatovať, že advokát žalobcov vypočutý na pojednávaní k rozsahu návrhov uvedených v bode 29 vyššie uviedol, že jeho klienti žiadali zrušenie napadnutého rozhodnutia len vo vzťahu k prvému žalobcovi. Toto bolo zaznamenané do zápisnice z pojednávania.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>O aktívnej legitimácii žalobcov</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>32</NO.P><TXT>Podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ môže akákoľvek fyzická alebo právnická osoba podať žalobu proti aktom, ktoré sú jej určené alebo ktoré sa jej priamo a osobne týkajú.</TXT></NP><NP><NO.P>33</NO.P><TXT>V danom prípade napadnuté rozhodnutie menovite uvádza prvého žalobcu. Tento má tak dostatočný záujem na zrušení tohto rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ho týka. Tento záujem na konaní trvá navyše dodnes, keďže sa predĺžilo uplatňovanie reštriktívnych opatrení rozhodnutia 2011/72, zmeneného a doplneného napadnutým rozhodnutím.</TXT></NP><NP><NO.P>34</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o ďalších žalobcov, a to o manželku a maloleté deti prvého žalobcu, netreba preskúmať ani ich aktívnu legitimáciu, ani následne ich záujem na konaní, keďže nepredkladajú odlišné žalobné návrhy ako prvý žalobca (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z <DATE ISO="19930324">24. marca 1993</DATE>, CIRFS a i./Komisia, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-313/90" PAGE.ECR="I-1125" YEAR="1993">C-313/90, Zb. s. I-1125</REF.DOC.ECR>, bod 31; rozsudky Súdu prvého stupňa z <DATE ISO="20030708">8. júla 2003</DATE>, Verband der freien Rohrwerke a i./Komisia, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="T-374/00" PAGE.ECR="II-2275" YEAR="2003">T-374/00, Zb. s. II-2275</REF.DOC.ECR>, bod 57, a z <DATE ISO="20070709">9. júla 2007</DATE>, Sun Chemical Group a i./Komisia, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="T-282/06" PAGE.ECR="II-2149" YEAR="2007">T-282/06, Zb. s. II-2149</REF.DOC.ECR>, bod 50).</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O prípustnosti ostatných žalobných návrhov</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>O návrhoch, aby Všeobecný súd priznal <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0025" REF.END="QE0025"/>právo na odpoveď [v prospech prvého a druhého žalobcu]<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/> a zabezpečil ochranu piatemu žalobcovi</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>35</NO.P><TXT>Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0026" REF.END="QE0026"/>zabezpečil ochranu<QUOT.END REF.START="QS0026" CODE="201C" ID="QE0026"/> piatemu žalobcovi.</TXT></NP><NP><NO.P>36</NO.P><TXT>Žiadne ustanovenie Zmlúv ani žiadna zásada však neoprávňuje Všeobecný súd na rozhodnutie o podobnom návrhu. Okrem toho žalobcovia nespresnili, o aký právny základ sa opierajú.</TXT></NP><NP><NO.P>37</NO.P><TXT>Za týchto podmienok treba uvedený návrh zamietnuť, keďže bol podaný na súd, ktorý zjavne nemá právomoc o ňom rozhodovať.</TXT></NP><NP><NO.P>38</NO.P><TXT>Navyše žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0027" REF.END="QE0027"/>priznal právo na odpoveď [v prospech prvého a druhého žalobcu]<QUOT.END REF.START="QS0027" CODE="201C" ID="QE0027"/>. Z dôvodov uvedených v bode 36 vyššie však treba tento návrh, ako to tvrdila Rada, zamietnuť, keďže bol podaný na súd, ktorý nemá právomoc o ňom rozhodovať.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>O návrhoch na uloženie príkazu</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>39</NO.P><TXT>Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd uložil Rade <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0028" REF.END="QE0028"/>preskúmať svoj akt a dodržiavať zásadu prezumpcie neviny<QUOT.END REF.START="QS0028" CODE="201C" ID="QE0028"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>40</NO.P><TXT>Súd Únie však v rámci právomoci na zrušenie, ktorá mu je priznaná ustanoveniami článku 263 ZFEÚ, nemá oprávnenie udeľovať príkazy inštitúciám (rozsudky Súdu prvého stupňa z <DATE ISO="20070712">12. júla 2007</DATE>, CB/Komisia, T‑266/03, neuverejnený v Zbierke, bod 78, a Všeobecného súdu z <DATE ISO="20100909">9. septembra 2010</DATE>, Now Pharm/Komisia, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="T-74/08" PAGE.ECR="II-4661" YEAR="2010">T-74/08, Zb. s. II-4661</REF.DOC.ECR>, bod 19).</TXT></NP><NP><NO.P>41</NO.P><TXT>Všeobecný súd tak nemá oprávnenie rozhodnúť o návrhoch na uloženie príkazu uvedených v bode 39 vyššie, ktoré treba zamietnuť ako zjavne neprípustné.</TXT></NP></GR.SEQ><?PAGE NO="7"?><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>O návrhoch na odklad výkonu</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>42</NO.P><TXT>Podľa článku 278 ZFEÚ:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0029" REF.END="QE0029"/>… ak Súdny dvor usúdi, že si to okolnosti vyžadujú, môže nariadiť odklad výkonu napadnutého aktu<QUOT.END REF.START="QS0029" CODE="201C" ID="QE0029"/>.</ALINEA></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>43</NO.P><TXT>Podľa článku 104 ods. 2 rokovacieho poriadku musí návrh na odklad výkonu podaný na základe článku 278 ZFEÚ predovšetkým uviesť okolnosti preukazujúce naliehavosť. Okrem toho ho treba podľa toho istého článku odseku 3 podať samostatným podaním.</TXT></NP><NP><NO.P>44</NO.P><TXT>V danom prípade žalobcovia Všeobecnému súdu žalobným návrhom navrhujú, aby <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0030" REF.END="QE0030"/>odložil výkon aktu vydaného Radou<QUOT.END REF.START="QS0030" CODE="201C" ID="QE0030"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>45</NO.P><TXT>Podľa jeho názvu zodpovedá žalobný návrh návrhu na odklad výkonu podľa článku 278 ZFEÚ. Nebol však podaný samostatným podaním. Už iba z tohto dôvodu ho treba zamietnuť ako zjavne neprípustný.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P>d)</NO.P><TXT>O návrhoch na náhradu škody</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>46</NO.P><TXT>Na splnenie požiadaviek uvedených v článku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku musí žaloba smerujúca k náhrade škody spôsobenej inštitúciou alebo orgánom Únie obsahovať údaje, ktoré umožňujú určiť konanie, ktoré žalobca inštitúcii alebo dotknutému orgánu vytýka, dôvody, na základe ktorých sa domnieva, že medzi konaním a škodou, ktorú údajne utrpel, existuje príčinná súvislosť, ako aj charakter a rozsah tejto škody (pozri rozsudok Všeobecného súdu z <DATE ISO="20100302">2. marca 2010</DATE>, Arcelor/Parlament a Rada, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="T-16/04" PAGE.ECR="II-211" YEAR="2010">T-16/04, Zb. s. II-211</REF.DOC.ECR>, bod 132 a tam citovanú judikatúru).</TXT></NP><NP><NO.P>47</NO.P><TXT>V danom prípade žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd zaviazal Radu zaplatiť prvému žalobcovi sumu vo výške <FT TYPE="NUMBER">150000</FT> eur ako náhradu ujmy, ktorú utrpel.</TXT></NP><NP><NO.P>48</NO.P><TXT>Z dôvodu chýbajúcich spresnení v žalobnom návrhu v tomto smere a bez indícií v ostatných dokumentoch spisu však nemôže Všeobecný súd s istotou určiť ani presnú povahu ujmy namietanej žalobcami, ani príčinnú súvislosť, ktorá vraj existuje medzi správaním, ktoré vytýkajú žalobcovia Rade, a touto ujmou. Okrem toho nič v žalobnom návrhu nepoukazuje na to, že správanie vytýkané žalobcami Rade zodpovedá prijatiu napadnutého rozhodnutia. Návrhy na náhradu škody, ktoré sú zmienené až v poslednom bode žalobného návrhu, v ktorom sú vymenované návrhy predložené žalobcami, nie sú, aspoň nie výslovne, podporené žiadnym žalobným dôvodom. Tieto návrhy na náhradu škody sú teda nejasné a musia byť z toho dôvodu zamietnuté ako zjavne neprípustné.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P>e)</NO.P><TXT>O návrhoch na zaviazanie na zaplatenie sumy mimosúdnych výdavkov</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>49</NO.P><TXT>Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0031" REF.END="QE0031"/>zaviazal štát na zaplatenie sumy mimosúdnych výdavkov, ktorú určí Všeobecný súd podľa zásad ekvity na základe článku L 761‑1 [francúzskeho správneho poriadku]<QUOT.END REF.START="QS0031" CODE="201C" ID="QE0031"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>50</NO.P><TXT>Ako však uviedla Rada, súd Únie nemá právomoc rozhodnúť o návrhoch proti štátu predložených na základe ustanovení práva členského štátu (pozri analogicky uznesenie Súdu prvého stupňa z <DATE ISO="20050201">1. februára 2005</DATE>, Gómez Cobacho/Španielsko, T‑413/04, neuverejnený v Zbierke, bod 7).</TXT></NP><NP><NO.P>51</NO.P><TXT>Preto treba vyššie uvedené návrhy zamietnuť ako podané na súd, ktorý nemá právomoc o nich rozhodnúť.</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="8"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>B –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">Zostávajúca časť žaloby</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>52</NO.P><TXT>Na podporu svojich návrhov na zrušenie uviedli žalobcovia dôvody založené po prvé na nedostatku právomoci orgánu, ktorý prijal napadnuté rozhodnutie, po druhé na porušení povinnosti odôvodnenia, po tretie na porušení základných práv, najmä vlastníckeho práva, po štvrté na zjavne nesprávnom posúdení a po piate na zneužití právomocí.</TXT></NP><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P>1.</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O prvom žalobnom dôvode založenom na nedostatku právomocí orgánu, ktorý prijal napadnuté rozhodnutie</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>53</NO.P><TXT>Prvým žalobným dôvodom žalobcovia tvrdia, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté nepríslušným orgánom, keďže jeho signatárovi nebolo riadne udelené splnomocnenie na podpis.</TXT></NP><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>Uplatniteľné ustanovenia</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>54</NO.P><TXT>Podľa článku 16 ods. 9 ZEÚ:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0032" REF.END="QE0032"/>Zloženiam Rady, s výnimkou zloženia Rady pre zahraničné veci, predsedajú zástupcovia členských štátov v Rade na základe zásady rovnosti rotácie v súlade s článkom 236 [ZFEÚ].<QUOT.END REF.START="QS0032" CODE="201C" ID="QE0032"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>55</NO.P><TXT>Podľa článku 18 ods. 3 ZEÚ:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0033" REF.END="QE0033"/>Vysoký predstaviteľ predsedá Rade pre zahraničné veci.<QUOT.END REF.START="QS0033" CODE="201C" ID="QE0033"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>56</NO.P><TXT>Podľa článku 2 ods. 5 druhého pododseku Rokovacieho poriadku Rady, priloženého k rozhodnutiu Rady z <DATE ISO="20091201">1. decembra 2009</DATE>, ktorým sa schvaľuje jej rokovací poriadok (<REF.DOC.OJ COLL="L" PAGE.FIRST="36" NO.OJ="325" DATE.PUB="2009">Ú. v. EÚ L 325, s. 36</REF.DOC.OJ>):</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0034" REF.END="QE0034"/>Rade pre zahraničné veci predsedá vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorého môže v prípade potreby zastúpiť člen tohto zloženia, ktorý zastupuje členský štát, ktorý vykonáva polročné predsedníctvo Rady.<QUOT.END REF.START="QS0034" CODE="201C" ID="QE0034"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>57</NO.P><TXT>Z kombinácie týchto ustanovení vyplýva, že príslušným orgánom na podpísanie aktov prijatých zložením Rady zodpovedným za zahraničné veci je v zásade vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Ten sa však v prípade potreby môže dať zastúpiť členom zloženia, ktorý zastupuje členský štát vykonávajúci polročné predsedníctvo Rady.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>Uplatnenie na predmetný prípad</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>58</NO.P><TXT>V danom prípade je nesporné, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté Radou zasadajúcou v zložení zodpovedným za zahraničné veci. Taktiež je nesporné, že <DATE ISO="20110204">4. februára 2011</DATE>, v deň jeho prijatia, zasadal pán János Martonyi v Rade pre zahraničné veci ako zástupca členského štátu, ktorý vykonáva polročné predsedníctvo Rady. Okrem toho z úvah uvedených v bode 57 vyššie vyplýva, že v tomto postavení mohol právoplatne zastúpiť vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a mal právomoc podpísať napadnuté rozhodnutie bez preukázania toho, že mu bolo udelené splnomocnenie na podpis, ako to tvrdia žalobcovia.</TXT></NP><NP><NO.P>59</NO.P><TXT>Následne treba prvý žalobný dôvod zamietnuť ako nedôvodný.</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="9"?><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P>2.</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia</HT></TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>O rozsahu žalobného dôvodu</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>60</NO.P><TXT>Druhým žalobným dôvodom žalobcovia tvrdia, že napadnuté rozhodnutie nerešpektuje povinnosť odôvodnenia upravenú v článku 3 francúzskeho zákona č. 79‑587 z <DATE ISO="19790711">11. júla 1979</DATE> o odôvodnení správnych aktov a zlepšení vzťahov medzi správou a verejnosťou (JORF z <DATE ISO="19790712">12. júla 1979</DATE>, s. 1711). Podľa nich sa toto rozhodnutie obmedzilo na zopakovanie stereotypnej formulky, čo je v rozpore s francúzskou správnou judikatúrou.</TXT></NP><NP><NO.P>61</NO.P><TXT>Podľa ustálenej judikatúry však nemôžu mať vnútroštátne právne predpisy akejkoľvek povahy prednosť pred právom, ktoré pochádza zo Zmluvy o EÚ alebo Zmluvy o FEÚ, a teda vyplýva z autonómneho právneho prameňa, vzhľadom na jeho samostatnosť, pokiaľ nemá byť spochybnený právny základ samotnej Únie. Preto sa nemožno na podporu žaloby o neplatnosť smerujúcej proti aktu Únie úspešne odvolávať na vnútroštátne ustanovenie (rozsudky Súdneho dvora zo <DATE ISO="19590204">4. februára 1959</DATE>, Stork/Vysoký úrad, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="1/58" PAGE.ECR="43" YEAR="1959">1/58, Zb. s. 43</REF.DOC.ECR>, bod 4; zo <DATE ISO="19701217">17. decembra 1970</DATE>, Internationale Handelsgesellschaft, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="11/70" PAGE.ECR="1125" YEAR="1970">11/70, Zb. s. 1125</REF.DOC.ECR>, bod 3, a z <DATE ISO="20100908">8. septembra 2010</DATE>, Winner Wetten, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-409/06" PAGE.ECR="I-8015" YEAR="2010">C-409/06, Zb. s. I-8015</REF.DOC.ECR>, bod 61).</TXT></NP><NP><NO.P>62</NO.P><TXT>Žalobcovia sa preto nemôžu na podporu tejto žaloby úspešne odvolávať na porušenie francúzskeho právneho predpisu, ktorý zaväzuje správny orgán odôvodniť niektoré svoje právne akty.</TXT></NP><NP><NO.P>63</NO.P><TXT>Podľa ustálenej judikatúry však platí, že omyl, ku ktorému došlo pri odkaze na uplatniteľný text, nemôže spôsobiť neprípustnosť vzneseného žalobného dôvodu, ak predmet a zhrnutie tohto dôvodu vyplývajú dostatočne jasne zo žaloby (rozsudok Súdneho dvora zo <DATE ISO="19690507">7. mája 1969</DATE>, X/Kontrolná komisia, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="12/68" PAGE.ECR="109" YEAR="1969">12/68, Zb. s. 109</REF.DOC.ECR>, bod 7; rozsudok Súdu prvého stupňa z <DATE ISO="20011010">10. októbra 2001</DATE>, Corus UK/Komisia, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="T-171/99" PAGE.ECR="II-2967" YEAR="2001">T-171/99, Zb. s. II-2967</REF.DOC.ECR>, bod 36, a z <DATE ISO="20081113">13. novembra 2008</DATE>, SPM/Rada a Komisia, T‑128/05, neuverejnený v Zbierke, bod 65). Z toho vyplýva, že ani žalobca nie je povinný výslovne uviesť pravidlo osobitného práva, na ktorom založil svoj žalobný dôvod, ak je jeho argumentácia dostatočne jasná a žalovaný a sudca Únie môžu bez ťažkostí toto pravidlo identifikovať (rozsudok SPM/Rada a Komisia, už citovaný, bod 65; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z <DATE ISO="20060510">10. mája 2006</DATE>, Galileo International Technology a i./Komisia, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="T-279/03" PAGE.ECR="II-1291" YEAR="2006">T-279/03, Zb. s. II-1291</REF.DOC.ECR>, bod 47). Preto treba žalobný dôvod uvedený v bode 60 vyššie napriek chybnému odkazu na ustanovenie francúzskeho práva chápať v tom zmysle, že žalobcovia mali v úmysle namietať, že napadnuté rozhodnutie z dôvodu jeho stereotypnej povahy porušilo povinnosť odôvodnenia právnych aktov Únie stanovenú článkom 296 ZFEÚ a článkom 41 Charty základných práv Európskej únie (<REF.DOC.OJ COLL="C" NO.OJ="083" DATE.PUB="2006">Ú. v. EÚ C 83</REF.DOC.OJ>, 2010, s. 389). K tomuto výkladu žalobného návrhu sa na pojednávaní navyše priklonil advokát žalobcov.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>O dôvodnosti žalobného dôvodu</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>64</NO.P><TXT>Podľa článku 296 druhého odseku ZFEÚ: <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0035" REF.END="QE0035"/>v právnych aktoch [prijatých inštitúciami Únie] sa uvedú odôvodnenia<QUOT.END REF.START="QS0035" CODE="201C" ID="QE0035"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>65</NO.P><TXT>Podľa článku 41 ods. 2 písm. c) Charty zahŕňa právo na dobrú správu vecí verejných predovšetkým <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0036" REF.END="QE0036"/>povinnosť administratívy odôvodniť svoje rozhodnutia<QUOT.END REF.START="QS0036" CODE="201C" ID="QE0036"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>66</NO.P><TXT>Podľa ustálenej judikatúry odôvodnenie vyžadované článkom 296 ZFEÚ a článkom 41 Charty základných práv musí byť prispôsobené povahe sporného aktu a kontextu, v ktorom bol prijatý. Musia z neho vyplývať jasne a jednoznačne úvahy orgánu, ktorý prijal rozhodnutie, umožňujúce zainteresovaným osobám spoznať dôvody prijatého opatrenia a príslušnému súdnemu orgánu vykonávať preskúmanie zákonnosti. Požiadavka odôvodnenia musí byť hodnotená vzhľadom na okolnosti daného prípadu (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z <DATE ISO="20061212">12. decembra 2006</DATE>, Organizácia mudžahedínov iránskeho ľudu/Rada, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="T-228/02" PAGE.ECR="II-4665" YEAR="2006">T-228/02, Zb. s. II-4665</REF.DOC.ECR>, bod 141 a tam citovanú judikatúru).</TXT></NP><?PAGE NO="10"?><NP><NO.P>67</NO.P><TXT>Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie konkrétne vymedzovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu zodpovedá požiadavkám článku 296 ZFEÚ a článku 41 Charty základných práv, musí byť posúdená nielen vzhľadom na text aktu, ale tiež na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblasť. Konkrétne, akt spôsobujúci ujmu je dostatočne odôvodnený vtedy, pokiaľ bol prijatý v kontexte, ktorý bol dotknutej osobe známy a ktorý jej umožňuje pochopiť dosah opatrenia, ktoré bolo vo vzťahu k nej prijaté. Navyše miera presnosti odôvodnenia rozhodnutia musí byť primeraná materiálnym možnostiam a technickým podmienkam alebo lehote, za akých má byť prijaté (pozri rozsudok Organizácia mudžahedínov iránskeho ľudu/Rada, už citovaný v bode 66 vyššie, bod 141 a tam citovanú judikatúru).</TXT></NP><NP><NO.P>68</NO.P><TXT>Predovšetkým by odôvodnenie opatrenia na zmrazenie majetku v zásade nemalo pozostávať iba zo všeobecnej a stereotypnej formulky. S výhradami uvedenými v predchádzajúcom bode musia byť naopak v takomto opatrení uvedené osobitné a konkrétne dôvody, pre ktoré sa Rada domnieva, že predmetná právna úprava sa uplatní na zainteresovanú osobu (pozri v tomto zmysle rozsudok Organizácia mudžahedínov iránskeho ľudu/Rada, už citovaný v bode 66 vyššie, bod 143).</TXT></NP><NP><NO.P>69</NO.P><TXT>V danom prípade sú v napadnutom rozhodnutí jednoznačne uvedené právne úvahy, na ktorých sa zakladá. Preambula totiž výslovne odkazuje na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0037" REF.END="QE0037"/>rozhodnutie 2011/72…, a najmä na jeho článok 2 ods. 1 [v spojení] s článkom 31 ods. 2 [ZEÚ]<QUOT.END REF.START="QS0037" CODE="201C" ID="QE0037"/>. Príloha napadnutého rozhodnutia odkazuje na článok 1 rozhodnutia 2011/72.</TXT></NP><NP><NO.P>70</NO.P><TXT>Navyše z prílohy k napadnutému rozhodnutiu v spojení so samotným názvom tohto rozhodnutia vyplýva, že na prvého žalobcu sa vzťahovali reštriktívne opatrenia <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0038" REF.END="QE0038"/>vzhľadom na situáciu v Tunisku<QUOT.END REF.START="QS0038" CODE="201C" ID="QE0038"/>, keďže <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0039" REF.END="QE0039"/>Tuniské orgány viedli proti nemu súdne vyšetrovanie z dôvodu nadobudnutia nehnuteľného a hnuteľného majetku, otvorenia bankových účtov a držania finančných aktív vo viacerých krajinách v súvislosti s praním špinavých peňazí<QUOT.END REF.START="QS0039" CODE="201C" ID="QE0039"/>. Skutkové úvahy, na základe ktorých bol majetok prvého žalobcu zmrazený, sú teda uvedené jasne a jednoznačne.</TXT></NP><NP><NO.P>71</NO.P><TXT>Na rozdiel od tvrdení žalobcov navyše nemajú tieto úvahy stereotypnú povahu. Nie sú totiž koncipované ako ustanovenie so všeobecnou pôsobnosťou. Ide síce o tie isté, na základe ktorých bol ostatným fyzickým osobám uvedeným v napadnutom rozhodnutí zmrazený majetok. Týkajú sa však konkrétnej situácie prvého žalobcu, proti ktorému, ako aj proti ostatným osobám podľa Rady vedú tuniské orgány súdne vyšetrovanie v súvislosti s praním špinavých peňazí.</TXT></NP><NP><NO.P>72</NO.P><TXT>Z uvedeného vyplýva, že napadnuté rozhodnutie obsahuje údaje o právnych a skutkových okolnostiach, ktoré podľa orgánu, ktorý ho prijal, predstavujú jeho dôvodnosť. Inak povedané, jeho text jasne a jednoznačne naznačuje argumentáciu Rady. Napadnuté rozhodnutie preto v plnom rozsahu spĺňa požiadavky článku 296 ZFEÚ a článku 41 Charty.</TXT></NP><NP><NO.P>73</NO.P><TXT>Za týchto podmienok treba druhý žalobný dôvod zamietnuť.</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P>3.</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení vlastníckeho práva</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>74</NO.P><TXT>Tretím žalobným dôvodom žalobcovia tvrdia, že napadnuté rozhodnutie porušuje článok 17 ods. 1 Charty.</TXT></NP><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P>a)</NO.P><TXT>O existencii obmedzenia výkonu vlastníckeho práva</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>75</NO.P><TXT>Článok 17 ods. 1 Charty základných práv zaručuje vlastnícke právo. Toto právo však nepredstavuje absolútne právo (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo <DATE ISO="19740514">14. mája 1974</DATE>, Nold/Komisia, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="4/73" PAGE.ECR="491" YEAR="1974">4/73, Zb. s. 491</REF.DOC.ECR>, bod 14, a z <DATE ISO="20080903">3. septembra 2008</DATE>, Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-402/05 P+C-415/05 P" PAGE.ECR="I-6351" YEAR="2008">C-402/05 P a C-415/05 P, Zb. s. I-6351</REF.DOC.ECR>, bod 355), a teda môže podliehať obmedzeniam.</TXT></NP><?PAGE NO="11"?><NP><NO.P>76</NO.P><TXT>V predmetnom prípade prijala Rada napadnuté rozhodnutie s cieľom zmraziť majetok v držbe predovšetkým prvého žalobcu na obdobie dvanástich mesiacov, ktoré možno predĺžiť. Preto prijala Rada na základe rozhodnutia 2011/72, ktorého príloha bola medzičasom zmenená napadnutým rozhodnutím, nariadenie č. 101/2011 obsahujúce reštriktívne opatrenia voči prvému žalobcovi vo forme zmrazenia jeho majetku. Prijatie napadnutého rozhodnutia tak predstavovalo nevyhnutný a určujúci krok k zmrazeniu majetku prvého žalobcu, takže toto rozhodnutie predstavuje samo osebe opatrenie obmedzujúce výkon vlastníckeho práva prvého žalobcu.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P>b)</NO.P><TXT>O podmienkach, po splnení ktorých môže byť obmedzenie výkonu vlastníckeho práva prípustné</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>77</NO.P><TXT>Článok 52 ods. 1 Charty základných práv jednak upravuje, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0040" REF.END="QE0040"/>akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v charte [základných práv] musí byť ustanovené zákonom a rešpektovať podstatu týchto práv a slobôd<QUOT.END REF.START="QS0040" CODE="201C" ID="QE0040"/> a jednak, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0041" REF.END="QE0041"/>za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality možno tieto práva a slobody obmedziť len vtedy, ak je to nevyhnutné a skutočne to zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných<QUOT.END REF.START="QS0041" CODE="201C" ID="QE0041"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>78</NO.P><TXT>Z tohto článku vyplýva, že obmedzenie výkonu vlastníckeho práva na to, aby bolo zlučiteľné s právom Únie, musí v každom prípade spĺňať tri podmienky.</TXT></NP><NP><NO.P>79</NO.P><TXT>Po prvé, obmedzenie musí byť <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0042" REF.END="QE0042"/>stanovené zákonom<QUOT.END REF.START="QS0042" CODE="201C" ID="QE0042"/> (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z <DATE ISO="20100701">1. júla 2010</DATE>, Knauf Gips/Komisia, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-407/08 P" PAGE.ECR="I-6375" YEAR="2010">C-407/08 P, Zb. s. I-6375</REF.DOC.ECR>, bod 91). Inými slovami, predmetné opatrenie musí mať právny základ.</TXT></NP><NP><NO.P>80</NO.P><TXT>Po druhé, obmedzenie musí sledovať cieľ všeobecného záujmu uznaný tak Úniou. K týmto cieľom patria tie, ktoré sú sledované v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) a uvedené v článku 21 ods. 2 písm. b) a d) ZEÚ, a teda podpora demokracie, právneho štátu a ľudských práv, ako aj udržateľný rozvoj rozvojových krajín s hlavným cieľom odstrániť chudobu.</TXT></NP><NP><NO.P>81</NO.P><TXT>Po tretie, obmedzenie nesmie byť neprimerané. Jednak musí byť potrebné a primerané sledovanému cieľu (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z <DATE ISO="19960730">30. júla 1996</DATE>, Bosphorus, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-84/95" PAGE.ECR="I-3953" YEAR="1996">C-84/95, Zb. s. I-3953</REF.DOC.ECR>, bod 26; Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia, už citovaný v bode 75 vyššie, body 355 a 360). Ďalej <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0043" REF.END="QE0043"/>podstata<QUOT.END REF.START="QS0043" CODE="201C" ID="QE0043"/>, teda obsah dotknutého práva alebo slobôd, nesmie byť dotknutá (pozri v tomto zmysle rozsudky Nold/Komisia, už citovaný v bode 75 vyššie, bod 14, a Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia, už citovaný v bode 75 vyššie, bod 355).</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P>c)</NO.P><TXT>O nevyhnutnosti preskúmania podmienok uvedených v bodoch 79 až 81 vyššie</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>82</NO.P><TXT>Podľa ustálenej judikatúry, hoci súd Únie rozhoduje len o návrhu účastníkov konania, ktorí sú príslušní vymedziť rozsah sporu, nemôže byť viazaný len argumentmi, na ktoré títo účastníci na účely podpory svojich tvrdení odkazujú, pretože by mohol byť prípadne prinútený založiť svoje rozhodnutie na chybných právnych úvahách (uznesenie Súdneho dvora z <DATE ISO="20060613">13. júna 2006</DATE>, Mancini/Komisia, C‑172/05 P, neuverejnený v Zbierke, bod 41, a rozsudok Súdneho dvora z <DATE ISO="20100921">21. septembra 2010</DATE>, Švédsko a i./API a Komisia, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-514/07 P+C-528/07 P+C-532/07 P" PAGE.ECR="I-8533" YEAR="2010">C-514/07 P, C-528/07 P a C-532/07 P, Zb. s. I-8533</REF.DOC.ECR>, bod 65; rozsudky Súdu prvého stupňa z <DATE ISO="20070620">20. júna 2007</DATE>, Tirrenia di Navigazione a i./Komisia, T‑246/99, neuverejnený v Zbierke, bod 102, a Všeobecného súdu z <DATE ISO="20100708">8. júla 2010</DATE>, Komisia/Putterie‑De‑Beukelaer, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="T-160/08 P" PAGE.ECR="II-3751" YEAR="2010">T-160/08 P, Zb. s. II-3751</REF.DOC.ECR>, bod 65).</TXT></NP><NP><NO.P>83</NO.P><TXT>V danom prípade je na zodpovedanie tretieho žalobného dôvodu založeného na porušení vlastníckeho práva predovšetkým potrebné objasniť, či je splnená prvá z troch podmienok uvedených v bodoch 79 až 81 vyššie, hoci žiadny z účastníkov konania takéto objasnenie Všeobecnému súdu nenavrhol. Ak by<?PAGE NO="12"?> totiž Všeobecný súd pristúpil k preskúmaniu iných podmienok uvedených v daných bodoch bez toho, aby vykonal toto objasnenie, riskoval by, že by svoje rozhodnutie založil na nesprávnych právnych úvahách.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="5"><TITLE><TI><NP><NO.P>d)</NO.P><TXT>O dodržaní podmienky uvedenej v bode 79 vyššie</TXT></NP></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="6"><TITLE><TI><P>O otázke, či napadnuté rozhodnutie musí byť zlučiteľné s ustanoveniami rozhodnutia 2011/72</P></TI></TITLE><NP><NO.P>84</NO.P><TXT>Tak ako bolo spresnené v bode 79 vyššie, je obmedzenie výkonu vlastníckeho práva prvého žalobcu napadnutým rozhodnutím legálne len vtedy, ak má toto rozhodnutie právny základ. Na preskúmanie, či to tak je, treba najprv určiť, aký vzťah je medzi napadnutým rozhodnutím a rozhodnutím 2011/72.</TXT></NP><NP><NO.P>85</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba uviesť, že ustanovenia článkov 1 až 3 a 5 rozhodnutia 2011/72 obsahujú ustanovenia zmrazenia majetku, ktoré sa vzťahujú na všetky osoby, subjekty alebo orgány, ktoré spĺňajú objektívne kritériá definované v článku 1 ods. 1 uvedeného rozhodnutia. Ide o osoby zodpovedné <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0044" REF.END="QE0044"/>za spreneveru štátnych tuniských finančných prostriedkov<QUOT.END REF.START="QS0044" CODE="201C" ID="QE0044"/> a ich spojencov. Tieto ustanovenia tak upravujú kategóriu osôb, subjektov a orgánov, ktorá je definovaná objektívne, všeobecne a abstraktne.</TXT></NP><NP><NO.P>86</NO.P><TXT>Pokiaľ ide o prílohu rozhodnutia 2011/72, táto predstavuje <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0045" REF.END="QE0045"/>zoznam osôb a subjektov uvedených v článku 1<QUOT.END REF.START="QS0045" CODE="201C" ID="QE0045"/>. Vo svojom pôvodnom znení však tento zoznam uvádzal zmrazenie majetku dvoch menovite uvedených fyzických osôb podľa ustanovení článkov 1 až 3 a 5 uvedeného rozhodnutia (pozri bod 7 vyššie).</TXT></NP><NP><NO.P>87</NO.P><TXT>Ako vyplýva z článku 1 samotného napadnutého rozhodnutia, má toto rozhodnutie ako jediný cieľ zmeniť zoznam pôvodne priložený k rozhodnutiu 2011/72 tak, aby sa do neho zahrnulo ďalších 46 osôb, vrátane prvého žalobcu.</TXT></NP><NP><NO.P>88</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že napadnuté rozhodnutie musí byť zlučiteľné predovšetkým s článkom 1 ods. 1 rozhodnutia 2011/72, na ktorom sa zakladá.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="6"><TITLE><TI><P>O dodržaní ustanovení článku 1 ods. 1 rozhodnutia 2011/72 napadnutým rozhodnutím</P></TI></TITLE><NP><NO.P>89</NO.P><TXT>Treba preto preskúmať, či napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka prvého žalobcu, dodržuje ustanovenia článku 1 ods. 1 rozhodnutia 2011/72, a preto treba najprv určiť význam a rozsah dotknutého ustanovenia na jednej strane a napadnutého rozhodnutia na druhej strane.</TXT></NP><NP><NO.P>90</NO.P><TXT>V tejto súvislosti treba zdôrazniť, ako je uvedené v bode 83 vyššie, že žalobcovia v ich podaniach takéto preskúmanie výslovne nenavrhli. V záujme zachovania kontradiktórnej povahy konania Všeobecný súd taktiež vyzval účastníkov konania prostredníctvom opatrenia na zabezpečenie priebehu konania spresniť, <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0046" REF.END="QE0046"/>či podľa ich názoru Rada skutočne uplatnila kritériá… článku 1 rozhodnutia 2011/72… v napadnutom rozhodnutí<QUOT.END REF.START="QS0046" CODE="201C" ID="QE0046"/> (bod 22 vyššie).</TXT></NP><GR.SEQ LEVEL="7"><TITLE><TI><NP><NO.P>–</NO.P><TXT>Význam a rozsah článku 1 ods. 1 rozhodnutia 2011/72</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>91</NO.P><TXT>Ako bolo vysvetlené v bode 3 a pripomenuté v bode 85 vyššie, článok 1 ods. 1 rozhodnutia 2011/72 nariaďuje zmrazenie akéhokoľvek majetku držaného osobami zodpovednými <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0047" REF.END="QE0047"/>za spreneveru štátnych tuniských finančných prostriedkov<QUOT.END REF.START="QS0047" CODE="201C" ID="QE0047"/> alebo ich spojencov. Inými slovami, toto ustanovenie, ktorého znenie je jasné a jednoznačné, uvádza špeciálnu kategóriu skutkových okolností, ktoré môžu mať v tuniskom práve trestnoprávnu kvalifikáciu: nejde o každé správanie, ktoré spadá pod ekonomickú delikvenciu alebo kriminalitu, ale iba o správanie, ktoré možno kvalifikovať ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0048" REF.END="QE0048"/>spreneveru štátnych tuniských finančných prostriedkov<QUOT.END REF.START="QS0048" CODE="201C" ID="QE0048"/>.</TXT></NP><?PAGE NO="13"?><NP><NO.P>92</NO.P><TXT>Znenie uvedeného ustanovenia okrem toho v plnom rozsahu zodpovedá cieľom sledovaným Radou. Z odôvodnení rozhodnutia 2011/72 totiž vyplýva, že rozhodnutím má byť podporený tuniský ľud v snahe o vytvorenie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0049" REF.END="QE0049"/>stabilnej demokracie<QUOT.END REF.START="QS0049" CODE="201C" ID="QE0049"/>, pričom mu má pomôcť požívať <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0050" REF.END="QE0050"/>prínosy vyplývajúce z udržateľného rozvoja ich hospodárstva a spoločnosti<QUOT.END REF.START="QS0050" CODE="201C" ID="QE0050"/>. Takéto ciele, ktoré sa nachádzajú medzi tými uvedenými v článku 21 ods. 2 písm. b) a d) ZEÚ, môžu byť však dosiahnuté zmrazením majetku, ktorých pôsobnosť, ako v danom prípade, je obmedzená na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0051" REF.END="QE0051"/>zodpovedných<QUOT.END REF.START="QS0051" CODE="201C" ID="QE0051"/> za spreneveru <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0052" REF.END="QE0052"/>štátnych tuniských finančných prostriedkov<QUOT.END REF.START="QS0052" CODE="201C" ID="QE0052"/> a ich spojencov, teda osoby, ktorých správania mohli narušiť riadne fungovanie tuniských verejných inštitúcií a im priradených orgánov.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="7"><TITLE><TI><NP><NO.P>–</NO.P><TXT>Význam a rozsah napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka prvého žalobcu</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>93</NO.P><TXT>Ako bolo uvedené v bode 9 vyššie, meno prvého žalobcu bolo napadnutým rozhodnutím zaradené do zoznamu osôb zostaveného podľa článku 1 rozhodnutia 2011/72, ktorých majetok mal byť zmrazený, a to z dôvodu, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0053" REF.END="QE0053"/>tuniské orgány vedú proti nemu súdne vyšetrovanie<QUOT.END REF.START="QS0053" CODE="201C" ID="QE0053"/> pre správanie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0054" REF.END="QE0054"/>v súvislosti s praním špinavých peňazí<QUOT.END REF.START="QS0054" CODE="201C" ID="QE0054"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>94</NO.P><TXT>Tento dôvod však odkazuje na pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0055" REF.END="QE0055"/>pranie špinavých peňazí<QUOT.END REF.START="QS0055" CODE="201C" ID="QE0055"/>, ktorý nie je v článku 1 ods. 1 rozhodnutia 2011/72 použitý. Aby uvedené odôvodnenie mohlo spadať pod dôvody podľa článku 1 ods. 1 rozhodnutia 2011/72, treba prinajmenšom preukázať, že výraz <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0056" REF.END="QE0056"/>sprenevera štátnych finančných prostriedkov<QUOT.END REF.START="QS0056" CODE="201C" ID="QE0056"/>, ako je použitý v článku 1 ods. 1 rozhodnutia 2011/72 so zreteľom na uplatniteľné vnútroštátne právo, teda tuniské právo, pokrýva alebo prinajmenšom nutne zahŕňa výraz <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0057" REF.END="QE0057"/>pranie špinavých peňazí<QUOT.END REF.START="QS0057" CODE="201C" ID="QE0057"/>. Rada však v tomto konkrétnom prípade ani nepreukazuje, ani nedokladá, že jednotlivec môže byť, napriek <HT TYPE="ITALIC">prima facie</HT> rozdielnosti medzi pojmami <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0058" REF.END="QE0058"/>pranie špinavých peňazí<QUOT.END REF.START="QS0058" CODE="201C" ID="QE0058"/> a <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0059" REF.END="QE0059"/>sprenevera štátnych finančných prostriedkov<QUOT.END REF.START="QS0059" CODE="201C" ID="QE0059"/>, podľa tuniského trestného práva kvalifikovaný za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0060" REF.END="QE0060"/>zodpovedného za spreneveru štátnych finančných prostriedkov<QUOT.END REF.START="QS0060" CODE="201C" ID="QE0060"/> alebo za spojenca takejto zodpovednej osoby už z jediného dôvodu, a to preto, že sa proti nemu vedie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0061" REF.END="QE0061"/>súdne vyšetrovanie<QUOT.END REF.START="QS0061" CODE="201C" ID="QE0061"/> v súvislosti <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0062" REF.END="QE0062"/>s praním špinavých peňazí<QUOT.END REF.START="QS0062" CODE="201C" ID="QE0062"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>95</NO.P><TXT>Kvôli úplnosti možno poznamenať, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0063" REF.END="QE0063"/>pranie špinavých peňazí<QUOT.END REF.START="QS0063" CODE="201C" ID="QE0063"/> v rámci práva Únie pokrýva najmä konverziu a vedomý prevod majetku pochádzajúceho z akejkoľvek trestnej činnosti s cieľom utajiť alebo zakryť nezákonný pôvod majetku alebo pomáhať akejkoľvek osobe, ktorá je zapojená do spáchania takejto činnosti, aby sa vyhla právnym dôsledkom svojho konania. Toto vyplýva predovšetkým z definície uvedenej v článku 1 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z <DATE ISO="20051026">26. októbra 2005</DATE> o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (<REF.DOC.OJ COLL="L" PAGE.FIRST="15" NO.OJ="309" DATE.PUB="2005">Ú. v. EÚ L 309, s. 15</REF.DOC.OJ>), ktorého znenie v podstate preberá znenie článku 9 Dohovoru Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti a financovaní terorizmu, otvoreného na podpis <DATE ISO="20050516">16. mája 2005</DATE>, podpísaného Európskym spoločenstvom <DATE ISO="20090402">2. apríla 2009</DATE>, avšak Úniou zatiaľ neschváleného. Treba však konštatovať, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0064" REF.END="QE0064"/>pranie špinavých peňazí<QUOT.END REF.START="QS0064" CODE="201C" ID="QE0064"/> podľa tejto definície nezodpovedá iba tým správaniam, ktoré umožňujú utajiť nezákonný pôvod majetku, ktorý pochádza zo sprenevery štátnych finančných prostriedkov.</TXT></NP><NP><NO.P>96</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že prvý žalobca bol zahrnutý do zoznamu osôb, ktorých majetok mal byť zmrazený podľa rozhodnutia 2011/72, napadnutým rozhodnutím uplatnením iného kritéria, akým je to uvedené v článku 1 ods. 1 tohto posledného rozhodnutia. Tým bolo porušené ustanovenie, ktoré malo byť vykonané napadnutým rozhodnutím, takže obmedzenie výkonu vlastníckeho práva prvého žalobcu týmto rozhodnutím nemohlo byť považované za stanovené zákonom v zmysle článku 52 od. 1 Charty základných práv.</TXT></NP></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="7"><TITLE><TI><NP><NO.P>–</NO.P><TXT>Tvrdenia žalovanej</TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>97</NO.P><TXT>V snahe spochybniť záver uvedený v predchádzajúcom bode Rada, podporená Komisiou, v podstate tvrdila, že doslovný výklad napadnutého rozhodnutia je vylúčený, keďže sa toto musí naopak vykladať vo svetle skutkového kontextu, z ktorého vychádzalo.</TXT></NP><?PAGE NO="14"?><NP><NO.P>98</NO.P><TXT>Na podporu tejto tézy uviedla tri argumenty.</TXT></NP><NP><NO.P>99</NO.P><TXT>Prvým argumentom na pojednávaní Rada tvrdila, že dôkazy, na základe ktorých rozhodla zaradiť prvého žalobcu medzi osoby, ktorých majetok mal byť podľa rozhodnutia 2011/72 zmrazený, svedčia o tom, že tento bol považovaný tuniskými orgánmi za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0065" REF.END="QE0065"/>zodpovedného za spreneveru štátnych tuniských finančných prostriedkov<QUOT.END REF.START="QS0065" CODE="201C" ID="QE0065"/> alebo za spojenca osoby zodpovednej za také skutočnosti.</TXT></NP><NP><NO.P>100</NO.P><TXT>Tento argument treba v každom prípade zamietnuť.</TXT></NP><NP><NO.P>101</NO.P><TXT>Z dokumentov v spise vyplýva, že meno prvého žalobcu bolo zaradené do napadnutého rozhodnutia po zohľadnení dvoch dokumentov.</TXT></NP><NP><NO.P>102</NO.P><TXT>Prvý dokument je správa generálneho riaditeľstva verejnej bezpečnosti Tuniskej republiky z <DATE ISO="20110120">20. januára 2011</DATE> určená vyšetrovacím sudcom Súdu prvej inštancie v Tunise. Zo samotného znenia tejto správy vyplýva, že ide o zoznam <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0066" REF.END="QE0066"/>príbuzných a spojencov<QUOT.END REF.START="QS0066" CODE="201C" ID="QE0066"/> bývalej hlavy tuniského štátu. Na tomto zozname figuruje meno prvého žalobcu.</TXT></NP><NP><NO.P>103</NO.P><TXT>Druhý dokument je ústna správa Ministerstva zahraničných vecí Tuniskej republiky adresovaná <DATE ISO="20110129">29. januára 2011</DATE> Delegácií Európskej únie v Tunisku. Táto správa naznačuje, že osoby uvedené v prvom dokumente sú v Tunisku predmetom súdneho vyšetrovania pre <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0067" REF.END="QE0067"/>pranie špinavých peňazí v dôsledku zneužitia funkcií a profesijných a sociálnych činností<QUOT.END REF.START="QS0067" CODE="201C" ID="QE0067"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>104</NO.P><TXT>Z dokumentu uvedeného v bode 102 vyššie síce jasne vyplývajú rodinné väzby prvého žalobcu s bývalou hlavou tuniského štátu. V žiadnom prípade však z neho nevyplýva, že by členovia jeho rodiny boli v Tunisku k dátumu prijatia napadnutého rozhodnutia stíhaní pre <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0068" REF.END="QE0068"/>spreneveru štátnych finančných prostriedkov<QUOT.END REF.START="QS0068" CODE="201C" ID="QE0068"/>. Ako bolo uvedené, tento dokument je zoznamom, ktorý len podrobne uvádza <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0069" REF.END="QE0069"/>úplné identity<QUOT.END REF.START="QS0069" CODE="201C" ID="QE0069"/> <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0070" REF.END="QE0070"/>príbuzných a spojencov<QUOT.END REF.START="QS0070" CODE="201C" ID="QE0070"/> bývalej hlavy tuniského štátu.</TXT></NP><NP><NO.P>105</NO.P><TXT>Ústna správa uvedená v bode 103 vyššie neuvádza osobitné postavenie prvého žalobcu. Okrem toho sa v nej odkazuje na súdne vyšetrovanie týkajúce sa dvoch kategórií skutočností: operácie prania špinavých peňazí v dôsledku <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0071" REF.END="QE0071"/>zneužitia funkcie<QUOT.END REF.START="QS0071" CODE="201C" ID="QE0071"/> na jednej strane a operácie prania špinavých peňazí v dôsledku <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0072" REF.END="QE0072"/>zneužitia profesijných a sociálnych činností<QUOT.END REF.START="QS0072" CODE="201C" ID="QE0072"/> na druhej strane.</TXT></NP><NP><NO.P>106</NO.P><TXT>Hoci uvedená ústna správa uvádza súdne vyšetrovanie týkajúce sa operácií prania špinavých peňazí v dôsledku <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0073" REF.END="QE0073"/>zneužitia funkcie<QUOT.END REF.START="QS0073" CODE="201C" ID="QE0073"/>, nespresňuje, či sú predmetné funkcie súkromnej alebo verejnej povahy. Nemožno preto síce vylúčiť, že pri určitých osobách nachádzajúcich sa na zozname prvého dokumentu sa súdne vyšetrovanie uvedené v ústnej správe skutočne týka správaní, ktoré možno kvalifikovať ako <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0074" REF.END="QE0074"/>pranie špinavých peňazí v dôsledku zneužitia verejných funkcií<QUOT.END REF.START="QS0074" CODE="201C" ID="QE0074"/>, ktorého autori môžu byť správne kvalifikovaní za zodpovedných alebo <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0075" REF.END="QE0075"/>spojencov<QUOT.END REF.START="QS0075" CODE="201C" ID="QE0075"/> zodpovedných za spreneveru štátnych finančných prostriedkov. Všeobecný súd však vo svetle samotných dokumentov uvedených v bodoch 102 a 103 vyššie nedospel k záveru, že takéto správania boli špeciálne vytýkané prvému žalobcovi. Tento záver sa natíska o to viac, že Rada ani nedoložila, ani nenaznačila, že prvý žalobca vykonával verejné funkcie.</TXT></NP><NP><NO.P>107</NO.P><TXT>V prípade, že by prvý žalobca bol predmetom vyšetrovania pre pranie špinavých peňazí v dôsledku <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0076" REF.END="QE0076"/>zneužitia profesijných a sociálnych činností<QUOT.END REF.START="QS0076" CODE="201C" ID="QE0076"/>, žiadny z uvedených dokumentov okrem toho nenaznačuje, že správania, ktoré sú predmetom vyšetrovania, sú spojené s výkonom štátnej moci alebo s tuniskou verejnou službou.</TXT></NP><NP><NO.P>108</NO.P><TXT>Následne nie je možné na základe dokumentov uvedených v bodoch 102 a 103 vyššie dospieť s istotou k záveru, že k dátumu prijatia napadnutého rozhodnutia bolo voči prvému žalobcovi vedené súdne vyšetrovania pre pranie špinavých peňazí v dôsledku sprenevery štátnych finančných prostriedkov.</TXT></NP><?PAGE NO="15"?><NP><NO.P>109</NO.P><TXT>Druhým argumentom Rada tvrdila, že operácie prania špinavých peňazí vytýkané prvému žalobcovi a uvedené v napadnutom rozhodnutí, boli nutne spojené so spreneverou štátnych finančných prostriedkov, keďže dotknutým bol synovec manželky bývalej hlavy tuniského štátu.</TXT></NP><NP><NO.P>110</NO.P><TXT>Na podporu tohto argumentu predložila Rada <DATE ISO="20121030">30. októbra 2012</DATE> výtlačok z internetovej stránky tuniského <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0077" REF.END="QE0077"/>Vládneho predsedníctva<QUOT.END REF.START="QS0077" CODE="201C" ID="QE0077"/> z <DATE ISO="20110126">26. januára 2011</DATE>, z ktorého vyplýva, že bývalá hlava tuniského štátu, jeho manželka, ako aj <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0078" REF.END="QE0078"/>viacerí členovia jej rodiny<QUOT.END REF.START="QS0078" CODE="201C" ID="QE0078"/> čelili rôznym obvineniam, medzi inými <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0079" REF.END="QE0079"/>z protiprávneho získania… hnuteľného a nehnuteľného majetku v zahraničí<QUOT.END REF.START="QS0079" CODE="201C" ID="QE0079"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>111</NO.P><TXT>Z tohto dokumentu, ktorý prvého žalobcu výslovne nemenuje, však nevyplýva, že by určití členovia rodiny bývalej hlavy tuniského štátu, iní ako prvý žalobca, mohli byť k dátumu prijatia napadnutého rozhodnutia kvalifikovaní <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0080" REF.END="QE0080"/>za zodpovedných za spreneveru štátnych finančných prostriedkov<QUOT.END REF.START="QS0080" CODE="201C" ID="QE0080"/>, keďže <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0081" REF.END="QE0081"/>protiprávne získanie… hnuteľného a nehnuteľného majetku v zahraničí<QUOT.END REF.START="QS0081" CODE="201C" ID="QE0081"/> nie je nevyhnutne totožné so spreneverou štátnych finančných prostriedkov.</TXT></NP><NP><NO.P>112</NO.P><TXT>Okrem toho vo svetle úvah uvedených v bode 94 vyššie, ak by aj samotná manželka bývalej hlavy tuniského štátu alebo určití členovia jej rodinného kruhu, okrem prvého žalobcu, mohli byť k dátumu prijatia napadnutého rozhodnutia považovaní za <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0082" REF.END="QE0082"/>zodpovedných za spreneveru tuniských štátnych finančných prostriedkov<QUOT.END REF.START="QS0082" CODE="201C" ID="QE0082"/>, Všeobecný súd nemôže bez dôkazov alebo presvedčivých indícií v tomto zmysle dospieť k záveru, že by <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0083" REF.END="QE0083"/>operácie prania špinavých peňazí<QUOT.END REF.START="QS0083" CODE="201C" ID="QE0083"/> vytýkané prvému žalobcovi boli priamo alebo nepriamo spojené so <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0084" REF.END="QE0084"/>spreneverou tuniských štátnych finančných prostriedkov<QUOT.END REF.START="QS0084" CODE="201C" ID="QE0084"/> spáchanou týmito osobami. V opačnom prípade by to znamenalo, že každé eventuálne pranie špinavých peňazí spáchané členmi rodiny bývalej hlavy tuniského štátu je nutne spojené so spreneverou štátnych finančných prostriedkov.</TXT></NP><NP><NO.P>113</NO.P><TXT>Z toho vyplýva, že druhý argument Rady musí byť v každom prípade zamietnutý.</TXT></NP><NP><NO.P>114</NO.P><TXT>Tretím argumentom vzneseným na pojednávaní Rada tvrdila, že zo svedeckej výpovede tajomníka predsedu vyšetrovacích sudcov na Súde prvej inštancie v Tunise predloženej Všeobecnému súdu <DATE ISO="20121030">30. októbra 2012</DATE> vyplýva, že prvý žalobca bol okrem iného obvinený z <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0085" REF.END="QE0085"/>účasti na sprenevere verejným činiteľom alebo činiteľom majúcim obdobné postavenie<QUOT.END REF.START="QS0085" CODE="201C" ID="QE0085"/>. Táto indícia umožňuje podľa Rady dospieť k záveru, že vyšetrovania, na ktoré sa odkázalo v napadnutom rozhodnutí, sa nutne týkali, hoci aj iba nepriamo, skutočností <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0086" REF.END="QE0086"/>sprenevery tuniských štátnych finančných prostriedkov<QUOT.END REF.START="QS0086" CODE="201C" ID="QE0086"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>115</NO.P><TXT>Z tvrdení uvedených na pojednávaní Radou, ktoré boli potvrdené aj advokátom prvého žalobcu, však vyplýva, že sporná svedecká výpoveď nie je datovaná 16. septembrom 2001, ako vyplýva z francúzskeho prekladu, ale 16. septembrom 2011, ako vyplýva z originálu v arabčine. Uvedená svedecká výpoveď je teda zhotovená neskoršie ako napadnuté rozhodnutie. Zákonnosť rozhodnutia o zmrazení majetku sa však musí posudzovať na základe informácií, ktoré mohla mať Rada k dispozícii v okamihu, keď ho vydala (pozri analogicky rozsudok Súdneho dvora z <DATE ISO="20020924">24. septembra 2002</DATE>, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, <REF.DOC.ECR EDITION="GEN" NO.CASE="C-74/00 P+C-75/00 P" PAGE.ECR="I-7869" YEAR="2002">C-74/00 P a C-75/00 P, Zb. s. I-7869</REF.DOC.ECR>, bod 168). Preto nemá znenie spornej svedeckej výpovede žiadny vplyv na výklad napadnutého rozhodnutia.</TXT></NP><NP><NO.P>116</NO.P><TXT>Okrem toho treba podporne uviesť, že táto svedecká výpoveď nespresňuje, či bol prvý žalobca k dátumu prijatia napadnutého rozhodnutia vyšetrovaný pre skutočnosti v súvislosti so <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0087" REF.END="QE0087"/>spreneverou tuniských štátnych finančných prostriedkov<QUOT.END REF.START="QS0087" CODE="201C" ID="QE0087"/>. Uvádzajú sa v nej len dôvody obvinenia týkajúceho sa prvého žalobcu <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0088" REF.END="QE0088"/>vo vyšetrovacej veci pod sp. zn. 19592/1<QUOT.END REF.START="QS0088" CODE="201C" ID="QE0088"/>.</TXT></NP><NP><NO.P>117</NO.P><TXT>Z vyššie uvedeného vyplýva, že tretiemu dôvodu založenému na porušení vlastníckeho práva treba vyhovieť a napadnuté rozhodnutie zrušiť v rozsahu, v akom sa týka prvého žalobcu bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o zostávajúcej časti žaloby.</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="16"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><NP><NO.P>C –</NO.P><TXT><HT TYPE="ITALIC">O časovom účinku čiastočného zrušenia napadnutého rozhodnutia</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP><NO.P>118</NO.P><TXT>Rozsudky, ktorými Všeobecný súd zruší rozhodnutie prijaté inštitúciou alebo orgánom Únie, majú v zásade okamžitý účinok v tomto zmysle, že zrušený právny akt je retroaktívne odstránený z právneho poriadku a je považovaný za nikdy neexistujúci (pozri v tomto zmysle rozsudok Organizácia mudžahedínov iránskeho ľudu/Rada, už citovaný v bode 66 vyššie, bod 35). Nič to nemení na tom, že na základe článku 264 druhého odseku ZFEÚ môže Všeobecný súd predbežne zachovať účinky zrušeného rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia, už citovaný v bode 75 vyššie, body 373 až 376, a rozsudok Všeobecného súdu zo <DATE ISO="20110916">16. septembra 2011</DATE>, Kadio Morokro/Rada, T‑316/11, neuverejnený v Zbierke, bod 39).</TXT></NP><NP><NO.P>119</NO.P><TXT>V danom prípade treba pripomenúť, že rozhodnutia uvedené v bode 14 vyššie sa obmedzili na nahradenie pôvodného znenia článku 5 rozhodnutia 2011/72 tak, ako je uvedené v bode 6 vyššie, aby sa predĺžil dátum ukončenia uplatniteľnosti opatrení vydaných týmto rozhodnutím najprv do <DATE ISO="20130131">31. januára 2013</DATE>, neskôr do <DATE ISO="20140131">31. januára 2014</DATE>. Zvyšok znenia uvedeného článku nebol zmenený.</TXT></NP><NP><NO.P>120</NO.P><TXT>Tým uvedené rozhodnutia nenahradili zoznam priložený k rozhodnutiu 2011/72, zmeneného a doplneného napadnutým rozhodnutím. Nemali iný účinok ako predĺžiť trvanie uplatniteľnosti opatrení zavedených týmto rozhodnutím. Z dôvodu retroaktívneho účinku zrušenia napadnutého rozhodnutia sa však na prvého žalobcu od nadobudnutia účinku tohto rozsudku hľadí, akoby sa na neho nikdy tieto opatrenia nevzťahovali.</TXT></NP><NP><NO.P>121</NO.P><TXT>Ak by tento rozsudok nadobudol okamžitý účinok, chýbal by nariadeniu č. 101/2011, pokiaľ sa týka prvého žalobcu, právny základ a Rada by ho uplatnením článku 266 ods. 1 ZFEÚ musela vo vzťahu k prvému žalobcovi zrušiť. Ten by tak mohol previesť všetky svoje aktíva alebo ich časť mimo Európskej únie, takže by hrozilo nebezpečenstvo, že by účinnosť akéhokoľvek opatrenia na zmrazenie jeho majetku, ktoré by mohlo byť voči nemu nariadené Radou v budúcnosti, mohlo byť vážne a nezvrátiteľne ohrozené (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia, už citovaný v bode 75 vyššie, bod 373).</TXT></NP><NP><NO.P>122</NO.P><TXT>So zreteľom na povahu žalobného dôvodu, ktorému bolo vyhovené, by však nebolo možné vylúčiť, že by zaradenie prvého žalobcu do zoznamu priloženého k rozhodnutiu 2011/72 bolo odôvodnené z iných dôvodov ako tých, ktoré sú uvedené v napadnutom rozhodnutí.</TXT></NP><NP><NO.P>123</NO.P><TXT>Z uvedeného vyplýva, že analogickým uplatnením ustanovení článku 60 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ktoré platia pre prípad zrušenia nariadení, treba zachovať účinky napadnutého rozhodnutia do uplynutia lehoty na podanie odvolania, alebo ak bolo odvolanie v tejto lehote podané, do jeho zamietnutia.</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">O trovách</HT></P></TI></TITLE><NP><NO.P>124</NO.P><TXT>Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0089" REF.END="QE0089"/>účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté…<QUOT.END REF.START="QS0089" CODE="201C" ID="QE0089"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>125</NO.P><TXT>Podľa článku 87 ods. 4 rokovacieho poriadku:</TXT><P><QUOT.S LEVEL="1"><ALINEA><QUOT.START CODE="201E" ID="QS0090" REF.END="QE0090"/>Členské štáty a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú svoje trovy konania.</ALINEA><ALINEA>Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o EHP a ktoré nie sú členskými štátmi, a tiež Dozorný úrad EZVO, znášajú vlastné trovy konania, ak vstúpili do konania ako vedľajší účastníci.</ALINEA><?PAGE NO="17"?><ALINEA>Všeobecný súd môže rozhodnúť, že aj iní vedľajší účastníci ako tí, ktorí sú uvedení v predchádzajúcich odsekoch, znášajú vlastné trovy konania.<QUOT.END REF.START="QS0090" CODE="201C" ID="QE0090"/></ALINEA></QUOT.S></P></NP><NP><NO.P>126</NO.P><TXT>V danom prípade treba Radu, keďže v podstatnej časti predmetu konania nemala úspech, zaviazať na náhradu trov konania, vrátane trov spojených s konaním o nariadení predbežného opatrenia, v súlade s návrhmi žalobcov. Pokiaľ však ide o presnú sumu, ktorú uvádzajú žalobcovia a ktorú by im mala Rada z titulu náhrady trov konania uhradiť, treba pripomenúť, že v prípade sporu medzi účastníkmi konania a na návrh dotknutého účastníka, Všeobecný súd rozhodne o trovách, ktoré sa nahrádzajú žalobcom, formou uznesenia prijatého na základe článku 92 ods. 1 rokovacieho poriadku.</TXT></NP><NP><NO.P>127</NO.P><TXT>Ďalej znáša Komisia ako inštitúcia, ktorá vstúpila do konania ako vedľajší účastník, svoje vlastné trovy konania. Napokon to isté platí pre Tuniskú republiku.</TXT></NP></GR.SEQ></GR.SEQ><JURISDICTION><INTRO><P>Z týchto dôvodov</P><P>VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora)</P><P>rozhodol a vyhlásil:</P></INTRO><LIST TYPE="ARAB"><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">1.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Vykonávacie rozhodnutie 2011/79/SZBP Rady zo <DATE ISO="20110204">4. februára 2011</DATE>, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2011/72/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám a subjektom vzhľadom na situáciu v Tunisku, sa zrušuje v rozsahu, v akom sa týka pána Mohameda Trabelsiho.</HT></TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">2.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Účinky vykonávacieho rozhodnutia 2011/79 sa vo vzťahu k pánovi Mohamedovi Trabelsimu zachovajú do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti tomuto rozsudku, alebo ak bolo odvolanie v tejto lehote podané, do jeho zamietnutia.</HT></TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">3.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.</HT></TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">4.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Rada Európskej únie znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložili pán Mohamed Trabelsi, pani Ines Lejri, pán Moncef Trabelsi, slečna Selima Trabelsi a pán Tarek Trabelsi, vrátane trov spojených s konaním o nariadení predbežného opatrenia.</HT></TXT></NP></ITEM><ITEM><NP><NO.P><HT TYPE="BOLD">5.</HT></NO.P><TXT><HT TYPE="BOLD">Európska komisia a Tuniská republika znášajú svoje vlastné trovy konania.</HT></TXT></NP></ITEM></LIST></JURISDICTION></CONTENTS.JUDGMENT><SIGNATURE.CASE><SIGNATORY><P>Czúcz</P></SIGNATORY><SIGNATORY><P>Labucka</P></SIGNATORY><SIGNATORY><P>Gratsias</P></SIGNATORY><P>Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu <DATE ISO="20130528">28. mája 2013</DATE>.</P><SIGNATORY><P>Podpisy</P></SIGNATORY></SIGNATURE.CASE><TOC><TITLE><TI><P>Obsah</P></TI></TITLE><TOC.BLK><TOC.ITEM><ITEM.CONT>Okolnosti predchádzajúce sporu</ITEM.CONT><ITEM.REF>2</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.ITEM><ITEM.CONT>Konanie a návrhy účastníkov konania</ITEM.CONT><ITEM.REF>4</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><ITEM.CONT>Právny stav</ITEM.CONT><ITEM.REF>5</ITEM.REF></TOC.ITEM><?PAGE NO="18"?><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>A –</NO.ITEM><ITEM.CONT>O prípustnosti</ITEM.CONT><ITEM.REF>5</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>1.</NO.ITEM><ITEM.CONT>O rozsahu a prípustnosti žalobných návrhov na zrušenie</ITEM.CONT><ITEM.REF>5</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>a)</NO.ITEM><ITEM.CONT>O rozsahu žalobných návrhov na zrušenie</ITEM.CONT><ITEM.REF>5</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.ITEM><NO.ITEM>b)</NO.ITEM><ITEM.CONT>O aktívnej legitimácii žalobcov</ITEM.CONT><ITEM.REF>6</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>2.</NO.ITEM><ITEM.CONT>O prípustnosti ostatných žalobných návrhov</ITEM.CONT><ITEM.REF>6</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>a)</NO.ITEM><ITEM.CONT>O návrhoch, aby Všeobecný súd priznal <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0091" REF.END="QE0091"/>právo na odpoveď [v prospech prvého a druhého žalobcu]<QUOT.END REF.START="QS0091" CODE="201C" ID="QE0091"/> a zabezpečil ochranu piatemu žalobcovi</ITEM.CONT><ITEM.REF>6</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.ITEM><NO.ITEM>b)</NO.ITEM><ITEM.CONT>O návrhoch na uloženie príkazu</ITEM.CONT><ITEM.REF>6</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.ITEM><NO.ITEM>c)</NO.ITEM><ITEM.CONT>O návrhoch na odklad výkonu</ITEM.CONT><ITEM.REF>7</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.ITEM><NO.ITEM>d)</NO.ITEM><ITEM.CONT>O návrhoch na náhradu škody</ITEM.CONT><ITEM.REF>7</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.ITEM><NO.ITEM>e)</NO.ITEM><ITEM.CONT>O návrhoch na zaviazanie na zaplatenie sumy mimosúdnych výdavkov</ITEM.CONT><ITEM.REF>7</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK></TOC.BLK></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>B –</NO.ITEM><ITEM.CONT>Zostávajúca časť žaloby</ITEM.CONT><ITEM.REF>8</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>1.</NO.ITEM><ITEM.CONT>O prvom žalobnom dôvode založenom na nedostatku právomocí orgánu, ktorý prijal napadnuté rozhodnutie</ITEM.CONT><ITEM.REF>8</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>a)</NO.ITEM><ITEM.CONT>Uplatniteľné ustanovenia</ITEM.CONT><ITEM.REF>8</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.ITEM><NO.ITEM>b)</NO.ITEM><ITEM.CONT>Uplatnenie na predmetný prípad</ITEM.CONT><ITEM.REF>8</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>2.</NO.ITEM><ITEM.CONT>O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia</ITEM.CONT><ITEM.REF>9</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>a)</NO.ITEM><ITEM.CONT>O rozsahu žalobného dôvodu</ITEM.CONT><ITEM.REF>9</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.ITEM><NO.ITEM>b)</NO.ITEM><ITEM.CONT>O dôvodnosti žalobného dôvodu</ITEM.CONT><ITEM.REF>9</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>3.</NO.ITEM><ITEM.CONT>O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení vlastníckeho práva</ITEM.CONT><ITEM.REF>10</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>a)</NO.ITEM><ITEM.CONT>O existencii obmedzenia výkonu vlastníckeho práva</ITEM.CONT><ITEM.REF>10</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.ITEM><NO.ITEM>b)</NO.ITEM><ITEM.CONT>O podmienkach, po splnení ktorých môže byť obmedzenie výkonu vlastníckeho práva prípustné</ITEM.CONT><ITEM.REF>11</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.ITEM><NO.ITEM>c)</NO.ITEM><ITEM.CONT>O nevyhnutnosti preskúmania podmienok uvedených v bodoch 79 až 81 vyššie</ITEM.CONT><ITEM.REF>11</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>d)</NO.ITEM><ITEM.CONT>O dodržaní podmienky uvedenej v bode 79 vyššie</ITEM.CONT><ITEM.REF>12</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.BLK><TOC.ITEM><ITEM.CONT>O otázke, či napadnuté rozhodnutie musí byť zlučiteľné s ustanoveniami rozhodnutia 2011/72</ITEM.CONT><ITEM.REF>12</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><ITEM.CONT>O dodržaní ustanovení článku 1 ods. 1 rozhodnutia 2011/72 napadnutým rozhodnutím</ITEM.CONT><ITEM.REF>12</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>–</NO.ITEM><ITEM.CONT>Význam a rozsah článku 1 ods. 1 rozhodnutia 2011/72</ITEM.CONT><ITEM.REF>12</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.ITEM><NO.ITEM>–</NO.ITEM><ITEM.CONT>Význam a rozsah napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka prvého žalobcu</ITEM.CONT><ITEM.REF>13</ITEM.REF></TOC.ITEM><TOC.ITEM><NO.ITEM>–</NO.ITEM><ITEM.CONT>Tvrdenia žalovanej</ITEM.CONT><ITEM.REF>13</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK></TOC.BLK></TOC.BLK></TOC.BLK></TOC.BLK><?PAGE NO="19"?><TOC.BLK><TOC.ITEM><NO.ITEM>C –</NO.ITEM><ITEM.CONT>O časovom účinku čiastočného zrušenia napadnutého rozhodnutia</ITEM.CONT><ITEM.REF>16</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK></TOC.BLK><TOC.BLK><TOC.ITEM><ITEM.CONT>O trovách</ITEM.CONT><ITEM.REF>16</ITEM.REF></TOC.ITEM></TOC.BLK></TOC></JUDGMENT>