<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><CONCLUSION NNC="YES" xmlns:fmx="http://opoce" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:noNamespaceSchemaLocation="http://formex.publications.europa.eu/schema/formex-05.55-20141201.xd"><BIB.CONCLUSION><REF.CASE FILE="n.a."><NO.CASE>C‑78/14 P</NO.CASE></REF.CASE><NO.CELEX>62014CC0078</NO.CELEX><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2015:153">EU:C:2015:153</NO.ECLI><NO.SEQ>0001</NO.SEQ><PAGE.FIRST.ECR>1</PAGE.FIRST.ECR><PAGE.SEQ>1</PAGE.SEQ><PAGE.LAST.ECR>9</PAGE.LAST.ECR><PAGE.TOTAL>9</PAGE.TOTAL></BIB.CONCLUSION><CURR.TITLE><PAGE.HEADER><P>NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA – M. SZPUNAR – VEC C‑78/14 P</P><P>KOMISIA/ANKO</P></PAGE.HEADER></CURR.TITLE><TITLE><TI><P><HT TYPE="UC">Návrhy generálneho advokáta</HT></P><P><HT TYPE="UC">Maciej Szpunar</HT></P><P>prednesené <DATE ISO="20150305">5. marca 2015</DATE><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0001"><P>Jazyk prednesu: francúzština.</P></NOTE></P></TI><STI><P><HT TYPE="BOLD">Vec C‑78/14 P</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">Európska komisia</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">proti</HT></P><P><HT TYPE="BOLD">ANKO AE</HT></P></STI></TITLE><INDEX><KEYWORD>Odvolanie</KEYWORD><KEYWORD>Arbitrážna doložka</KEYWORD><KEYWORD>Právomoc Súdneho dvora</KEYWORD><KEYWORD>Výklad zmluvného ustanovenia</KEYWORD></INDEX><CONTENTS.CONCLUSION><NP.ECR IDENTIFIER="NP0001"><NO.P>1.</NO.P><TXT>Prejednávané odvolanie podané proti rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie ANKO/Komisia<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0002"><P><REF.DOC.ECR><NO.CASE>T‑117/12</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:T:2013:643">EU:T:2013:643</NO.ECLI></REF.DOC.ECR> (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0001" REF.END="QE0001"/>napadnutý rozsudok<QUOT.END REF.START="QS0001" CODE="201C" ID="QE0001"/>).</P></NOTE> sa týka rozlišovania medzi skutkovými a právnymi otázkami v rámci odvolania vzťahujúceho sa na spor zmluvnej povahy týkajúci sa arbitrážnej doložky. Keďže Súdny dvor doteraz rozhodoval iba o obmedzenom počte odvolaní tohto typu, prejednávaná vec mu umožní spresniť, že jednoduchý výklad zmluvného ustanovenia je skutkovou otázkou, ktorú nemožno napadnúť odvolaním.</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Okolnosti predchádzajúce sporu</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0002"><NO.P>2.</NO.P><TXT>ANKO AE (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0002" REF.END="QE0002"/>ANKO<QUOT.END REF.START="QS0002" CODE="201C" ID="QE0002"/>) je spoločnosť založená podľa gréckeho práva, ktorej predmetom činnosti je výroba kovových výrobkov, ako aj elektronických a telekomunikačných výrobkov, zariadení a prístrojov, a ich uvádzanie na trh. Od roku 2006 sa táto spoločnosť zúčastnila na vykonávaní viacerých projektov dotovaných Európskou úniou.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0003"><NO.P>3.</NO.P><TXT>V súlade s nariadením (ES) č. 1906/2006<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0003"><P>Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) z <DATE ISO="20061218">18. decembra 2006</DATE>, ktorým sa ustanovujú pravidlá pre účasť podnikov, výskumných centier a univerzít na akciách v rámci siedmeho rámcového programu a pre šírenie výsledkov výskumu (2007 – 2013) (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="391" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2006">Ú. v. EÚ L 391, s. 1</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE> a v rámci vymedzenom rozhodnutím č. 1982/2006/ES<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0004"><P>Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady z <DATE ISO="20061218">18. decembra 2006</DATE> o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) (<REF.DOC.OJ COLL="L" NO.OJ="412" PAGE.FIRST="1" DATE.PUB="2006">Ú. v. EÚ L 412, s. 1</REF.DOC.OJ>).</P></NOTE> Komisia Európskych spoločenstiev konajúca na účet Spoločenstva uzatvorila <DATE ISO="20071219">19. decembra 2007</DATE> a <DATE ISO="20080121">21. januára 2008</DATE> so spoločnosťami Siemens SA a FIMI Srl ako koordinátormi dvoch odlišných konzorcií, ktorých členom bola žalobkyňa, dohody o grante č. 215754 a č. 215952. Cieľom týchto dohôd o grante bolo financovanie projektu nazvaného <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0003" REF.END="QE0003"/>Otvorená architektúra pre dostupné služby, integráciu a normalizáciu<QUOT.END REF.START="QS0003" CODE="201C" ID="QE0003"/> (ďalej len projekt <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0004" REF.END="QE0004"/>Oasis<QUOT.END REF.START="QS0004" CODE="201C" ID="QE0004"/>) a financovanie projektu nazvaného <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0005" REF.END="QE0005"/>Multiparametrický komplexný systém na hodnotenie a účinné a priebežné sledovanie motorickej schopnosti v prípadoch Parkinsonovej choroby a iných neurodegeneratívnych chorôb<QUOT.END REF.START="QS0005" CODE="201C" ID="QE0005"/> (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0006" REF.END="QE0006"/>projekt Perform<QUOT.END REF.START="QS0006" CODE="201C" ID="QE0006"/>).</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="2"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0004"><NO.P>4.</NO.P><TXT>Všeobecné podmienky spoločné pre tieto dve dohody o grante sa nachádzajú v ich prílohe II (ďalej len <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0007" REF.END="QE0007"/>všeobecné podmienky<QUOT.END REF.START="QS0007" CODE="201C" ID="QE0007"/>). Podľa bodu II.5 ods. 3 písm. d) všeobecných podmienok môže Komisia po prijatí správ uvedených v bode II.4 kedykoľvek pozastaviť platby celej sumy alebo jej časti určené dotknutému príjemcovi:</TXT><P><LIST TYPE="DASH"><ITEM><P>ak vykonané práce nie sú v súlade s ustanoveniami dohody o grante,</P></ITEM><ITEM><P>ak je príjemca povinný vrátiť štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, neoprávnene získanú sumu z titulu štátnej pomoci,</P></ITEM><ITEM><P>v prípade porušenia ustanovení dohody o grante alebo podozrenia či prezumpcie porušenia týchto ustanovení najmä po kontrolách a auditoch stanovených v bode II.22 a bode II.23 všeobecných podmienok,</P></ITEM><ITEM><P>v prípade podozrenia, že došlo k nezrovnalosti pri plnení predmetnej dohody o grante zo strany jedného alebo viacerých príjemcov,</P></ITEM><ITEM><P>v prípade podozrenia alebo konštatovania nezrovnalosti zo strany jedného alebo viacerých príjemcov pri plnení inej dohody o grante financovanej zo všeobecného rozpočtu Únie alebo z rozpočtov spravovaných Úniou. V podobných prípadoch sú platby pozastavené, keď nezrovnalosť vykazuje vážny a systematický charakter, čím môže ovplyvniť plnenie predmetnej dohody o grante.</P></ITEM></LIST></P></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0005"><NO.P>5.</NO.P><TXT>Keďže Komisia usúdila, že v podstate existovali opodstatnené dôvody na podozrenie z prípadného porušenia dohôd o grante a najmä bodu II.5 ods. 3 písm. d) všeobecných podmienok z dôvodu existencie nezrovnalostí zo strany ANKO, v dvoch listoch z <DATE ISO="20110809">9. augusta 2011</DATE> pozastavila v rámci preventívneho opatrenia platby tejto spoločnosti, ktoré boli stanovené týmito dohodami.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0006"><NO.P>6.</NO.P><TXT>Návrhom podaným na základe článku 272 ZFEÚ a arbitrážnych doložiek obsiahnutých v dohodách o grante ANKO navrhla (1) určiť, že pozastavenie platieb uložené Komisiou v súvislosti s projektmi Oasis a Perform predstavuje porušenie jej zmluvných povinností; (2) nariadiť Komisii, aby jej vyplatila sumu <FT TYPE="DECIMAL">637117,17</FT> eura v súvislosti s projektom Perform, zvýšenú o úroky stanovené v bode II.5 ods. 5 všeobecných podmienok od doručenia tejto žaloby; (3) nariadiť Komisii, aby určila, že ANKO nie je povinná vrátiť tejto inštitúcii sumu <FT TYPE="NUMBER">56390</FT> eur, ktorá jej bola zaplatená v súvislosti s projektom Oasis, a (4) zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0007"><NO.P>7.</NO.P><TXT>V bode 79 napadnutého rozsudku Všeobecný súd vyhovel žalobnému dôvodu uvedenému spoločnosťou ANKO na podporu prvého bodu jej žalobných návrhov, podľa ktorého Komisia pozastavila platby zodpovedajúce projektom Oasis a Perform bez právneho základu a v rozpore s dohodami o grante týkajúcimi sa týchto projektov. V bode 93 napadnutého rozsudku Všeobecný súd vyhovel aj druhému bodu žalobných návrhov <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0008" REF.END="QE0008"/>v časti, v ktorej navrhuje zaviazať Komisiu na zaplatenie súm, ktoré boli pozastavené v súvislosti s projektom Perform, pričom toto zaplatenie neprejudikuje oprávnenosť výdavkov deklarovaných zo strany [ANKO]<QUOT.END REF.START="QS0008" CODE="201C" ID="QE0008"/>. V bode 98 napadnutého rozsudku naopak zamietol tretí bod žalobných návrhov.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy účastníkov konania</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0008"><NO.P>8.</NO.P><TXT>Komisia návrhom podaným do kancelárie Súdneho dvora <DATE ISO="20140213">13. februára 2014</DATE> podala prejednávané odvolanie. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zrušil napadnutý rozsudok a zaviazal druhého účastníka odvolacieho konania na náhradu trov konania.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="3"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0009"><NO.P>9.</NO.P><TXT>Návrhom doručeným do kancelárie Súdneho dvora <DATE ISO="20140217">17. februára 2014</DATE> Komisia požiadala Súdny dvor o odklad výkonu napadnutého rozsudku až do vyhlásenia rozsudku o odvolaní. Listom doručeným do kancelárie Súdneho dvora <DATE ISO="20140218">18. februára 2014</DATE> Komisia rovnako žiadala, aby sa predbežne vyhovelo tomuto návrhu ešte predtým, ako druhý účastník konania predloží svoje pripomienky, až do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa konanie o nariadení predbežného opatrenia končí.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0010"><NO.P>10.</NO.P><TXT>Uzneseniami z 21. februára a <DATE ISO="20140408">8. apríla 2014</DATE> podpredseda Súdneho dvora rozhodol o odklade výkonu napadnutého rozsudku až do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa konanie o nariadení predbežného opatrenia končí, ešte predtým, ako druhý účastník konania predloží svoje pripomienky, a o odklade výkonu napadnutého rozsudku až do vyhlásenia rozsudku, ktorým sa končí konanie o odvolaní v tejto veci.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0011"><NO.P>11.</NO.P><TXT>Prednesy účastníkov konania boli vypočuté na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo <DATE ISO="20141211">11. decembra 2014</DATE>.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Právne posúdenie</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0012"><NO.P>12.</NO.P><TXT>Komisia uvádza jediný odvolací dôvod, ktorý sa skladá z piatich častí založených na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0009" REF.END="QE0009"/>nesprávnom výklade všeobecných podmienok<QUOT.END REF.START="QS0009" CODE="201C" ID="QE0009"/> dohôd o grante, konkrétne 1. na nesprávnom posúdení závažnosti a systematickej povahy nezrovnalostí ako dôvode pozastavenia; 2. na nesprávnom posúdení možnosti alebo rizika opakovania nezrovnalostí; 3. na nesprávnom zovšeobecnení na základe opráv <HT TYPE="ITALIC">ad hoc</HT>; 4. na nesprávnom výklade možnosti použiť priemerné náklady a nesprávnom uplatnení tejto možnosti na fiktívne náklady – na skreslení dôkazov a napokon 5. na zámene medzi podmienkami pozastavenia (podozrenie) a podmienkami oprávnenosti (istota).</TXT></NP.ECR><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">Hranica medzi právnymi a skutkovými otázkami v spore o žalobe podanej podľa článku 272 ZFEÚ</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0013"><NO.P>13.</NO.P><TXT>Na úvod treba pripomenúť, že v súlade s článkom 256 ZFEÚ a článkom 58 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie sa odvolanie obmedzuje len na právne otázky a musí sa zakladať na dôvodoch nepríslušnosti Všeobecného súdu, vadách konania pred Všeobecným súdom, ktoré sa nepriaznivo dotýkajú záujmov odvolateľa, alebo na porušení práva Únie Všeobecným súdom. Len Všeobecný súd má teda právomoc zistiť skutkový stav, okrem prípadu, keď by vecná nesprávnosť jeho zistení vyplývala z dokumentov v spise, ktoré mu boli predložené, ako aj právomoc posúdiť zaistené dôkazné prostriedky.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0005"><P>Ako príklad tejto ustálenej judikatúry pozri rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Commune de Millau a SEMEA/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑531/12 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2008">EU:C:2014:2008</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0056">56</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE> Zistenie tohto skutkového stavu a posúdenie dôkazných prostriedkov teda nepredstavuje, s výnimkou ich skreslenia, právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdneho dvora.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0006"><P>Tamže.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0014"><NO.P>14.</NO.P><TXT>Hranicu medzi skutkovou otázkou a právnou otázkou nie je vždy ľahké vymedziť. V tomto prípade je kľúčovou otázkou, ktorá vzniká, otázka, či výklad ustanovenia všeobecných podmienok dohody o grante predstavuje v zásade právnu alebo skutkovú otázku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0015"><NO.P>15.</NO.P><TXT>Judikatúra Súdneho dvora nám v tomto ohľade poskytuje iba málo informácií.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0016"><NO.P>16.</NO.P><TXT>V rozsudku Komisia/Alexiadou Súdny dvor zrušil rozsudok Súdu prvého stupňa a vec mu vrátil z dôvodu, že tento súd mal zohľadniť ustanovenie zmluvy, ktoré ignoroval.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0007"><P><REF.DOC.ECR><NO.CASE>C‑436/07 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:623">EU:C:2008:623</NO.ECLI></REF.DOC.ECR> (bod 19).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><?PAGE NO="4"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0017"><NO.P>17.</NO.P><TXT>V rozsudku Evropaïki Dynamiki/Komisia<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0008"><P><REF.DOC.ECR><NO.CASE>C‑200/10 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:281">EU:C:2011:281</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>.</P></NOTE> Súdny dvor rovnako zrušil rozsudok Všeobecného súdu a vrátil mu vec. V tomto prípade sa Súdny dvor domnieval, že Všeobecný súd nerozhodol o jednom bode žalobných návrhov žalobkyne,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0009"><P>Tamže (bod 33).</P></NOTE> že dostatočne nepreskúmal, či určité náklady boli oprávnené v zmysle určitých článkov príslušných všeobecných podmienok,<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0010"><P>Tamže (bod 41).</P></NOTE> že nedošlo k logickému a odôvodnenému uplatneniu ustanovenia všeobecných podmienok<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0011"><P>Tamže (bod 54).</P></NOTE> a napokon, že Všeobecný súd primerane a dostatočne neodpovedal na tvrdenia uvádzané žalobkyňou.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0012"><P>Tamže.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0018"><NO.P>18.</NO.P><TXT>V týchto dvoch rozsudkoch však nešlo o obyčajný výklad zmluvných ustanovení.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0013"><P>Rozsudky <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Komisia/Alexiadou</NAME.CASE> (<NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2008:623">EU:C:2008:623</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>) a <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Evropaïki Dynamiki/Komisia</NAME.CASE> (<NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:281">EU:C:2011:281</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0019"><NO.P>19.</NO.P><TXT>Vo veci, v ktorej bol vyhlásený nedávny rozsudok Commune de Millau a SEMEA/Komisia<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0014"><P><REF.DOC.ECR><NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2008">EU:C:2014:2008</NO.ECLI></REF.DOC.ECR>.</P></NOTE>, sa Všeobecný súd v prvostupňovom konaní domnieval, že existenciu dojednania v prospech tretej osoby bolo možné vyvodiť z cieľa zmluvy. Všeobecný súd v dôsledku toho vyslovil nedostatok svoje právomoci na rozhodovanie o žalobe podanej Komisiou proti Commune de Millau. Podľa Súdneho dvora išlo o posúdenie skutkového stavu Všeobecným súdom<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0015"><P>Rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Commune de Millau a SEMEA/Komisia</NAME.CASE> (<NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:2008">EU:C:2014:2008</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0057">57</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Toto posúdenie viedlo Všeobecný súd k záveru, že existovala platobná povinnosť zaťažujúca Commune de Millau.</P></NOTE> a nie o právnu otázku, ktorá podlieha preskúmaniu Súdneho dvora. V tomto prípade sa prostredníctvom dojednania v prospech tretej osoby medzi SEMEA<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0016"><P>Société d’économie mixte d’équipement de l’Aveyron.</P></NOTE> a Commune de Millau táto posledná uvedená podriadila arbitrážnej doložke obsiahnutej vo všeobecných podmienkach zmluvy uzavretej medzi SEMEA a Komisiou.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0020"><NO.P>20.</NO.P><TXT>Z tejto judikatúry vyplýva, že Súdny dvor ešte nevyhovel odvolaniu založenému na nesprávnom výklade zmluvného ustanovenia. Dôvody, z ktorých zrušil rozsudky Všeobecného súdu, boli vždy inej povahy. Podľa môjho názoru Súdny dvor postupuje obozretne, keď ide o výklad ustanovení zmluvy v konaní o odvolaní v oblasti zmluvných sporov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0021"><NO.P>21.</NO.P><TXT>Napriek uvedenému citovaná judikatúra výslovne nerieši otázku, či výklad zmluvného ustanovenia predstavuje skutkovú alebo právnu otázku.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0022"><NO.P>22.</NO.P><TXT>Je s prihliadnutím na tieto skutočnosti jednoduchý výklad zmluvného ustanovenia posúdením skutkového stavu?</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0023"><NO.P>23.</NO.P><TXT>Myslím si, že áno.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0024"><NO.P>24.</NO.P><TXT>Zmluvné ustanovenie nie je prameňom práva v zmysle právnej normy. V tejto súvislosti sa na zmluvu nevzťahuje pojem <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0010" REF.END="QE0010"/>právny<QUOT.END REF.START="QS0010" CODE="201C" ID="QE0010"/> uvedený v článku 256 ZFEÚ a v článku 58 Štatútu Súdneho dvora. Výklad zmluvného ustanovenia preto nemožno považovať za výklad práva.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0025"><NO.P>25.</NO.P><TXT>Situáciu treba samozrejme posudzovať inak, ak sa odvolanie zakladá na porušení práva uplatniteľného na zmluvu, bez ohľadu na to, či ide o právo Únie alebo vnútroštátne právo.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0017"><P>Zdá sa, že Súdny dvor nevidí nič, čo by bránilo tomu, aby preskúmaniu v odvolacom konaní podliehali ustanovenia hmotného práva, vo svojej podstate vnútroštátneho, ktoré sú uplatniteľné na zmluvu. Pozri najmä rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Komisia/CCRE</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑87/01 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2003:400">EU:C:2003:400</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0056">56</REF.NP.ECR> až <REF.NP.ECR REF="NP0064">64</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Generálna advokátka Kokott vo svojich návrhoch vo veci Commune de Millau a <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>SEMEA/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑531/12 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2014:1946">EU:C:2014:1946</NO.ECLI>, body <REF.NP.ECR REF="NP0076">76</REF.NP.ECR> a <REF.NP.ECR REF="NP0077">77</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) kritizuje túto judikatúru, pričom sa odvoláva na znenie článku 58 Štatútu Súdneho dvora.</P></NOTE> Ide o výklad práva, ktoré sa uplatňuje na zmluvu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0026"><NO.P>26.</NO.P><TXT>Súdny dvor teda nemôže vykladať zmluvné ustanovenie, ktoré nemá žiadnu súvislosť s ustanovením práva Únie, bez toho, aby tým zasiahol do právomoci Všeobecného súdu zistiť skutkový stav.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="5"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0027"><NO.P>27.</NO.P><TXT>Stručná analýza súčasnej situácie v procesnom práve niekoľkých členských štátov potvrdzuje tento záver.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0028"><NO.P>28.</NO.P><TXT>V poľskom práve z judikatúry, ako aj z prevažujúceho stanoviska právnej náuky vyplýva, že určenie úmyslu zmluvných strán je súčasťou posúdenia skutkového stavu a je vylúčené z preskúmania v rámci kasácie. Naopak prípadné porušenie pravidiel výkladu zmlúv obsiahnutých v § 65 občianskeho zákonníka môže predstavovať kasačný dôvod.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0018"><P>Pozri ERECIŃSKI, T.: Komentarz do art. 398(3). In: ERECIŃSKI, T. (ed.): <HT TYPE="ITALIC">Kodeks postępowania cywilnego. Komentarz</HT>, Varsovie 2012, bod 11; WÓJCIK, M.: Komentarz do art. 398(3). In JAKUBECKI, A. (ed.): <HT TYPE="ITALIC">Komentarz do Kodeksu pospowania cywilnego</HT>, Varsovie 2012, bod 7, ako aj rozsudky Sąd Najwyższy (Najvyšší súd Poľska) z <DATE ISO="20020320">20. marca 2002</DATE>, no V CKN 945/00, a z <DATE ISO="20021015">15. októbra 2002</DATE>, no II CKN 1167/00.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0029"><NO.P>29.</NO.P><TXT>V španielskom práve správny výklad zmluvy nemôže predstavovať otázku, ktorá podlieha kasácii. Táto problematika prekračuje právomoc kasačného súdu a nemá za následok preskúmanie zákonnosti, ale zasahovanie do úloh súdu s právomocou posudzovať skutkové a právne otázky.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0019"><P>Pozri rozsudky Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko) zo <DATE ISO="20110607">7. júna 2011</DATE> [č. 364/2011 (FD 10°)]; z <DATE ISO="20121112">12. novembra 2012</DATE> [č. 650/2012 (FD 3°)] a z <DATE ISO="20121115">15. novembra 2012</DATE> [č. 782/2012 (FD 3°)].</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0030"><NO.P>30.</NO.P><TXT>Podobne v talianskom práve je výklad zmluvy v zásade vyhradený súdu s právomocou posudzovať skutkové a právne otázky a nemožno ho napadnúť v kasačnom konaní, pretože ide o posúdenie skutkového stavu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0020"><P>Pozri rozsudky Corte di Cassazione (Kasačný súd, Taliansko), Cass. <DATE ISO="20030729">29.7.2003</DATE>, č. 11679, Cass., <DATE ISO="20040714">14.7.2004</DATE>, č. 13075 a Cass., <DATE ISO="20090504">4.5.2009</DATE>, č. 10232.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0031"><NO.P>31.</NO.P><TXT>Rovnako v nemeckom práve sa ustanovenia zmluvy nepovažujú za právne normy v rámci konania o opravnom prostriedku (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0011" REF.END="QE0011"/>Revision<QUOT.END REF.START="QS0011" CODE="201C" ID="QE0011"/>).<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0021"><P>V občianskom práve procesnom pozri REICHOLD, K., in: THOMAS, H./PUTZO, H. (ed.): <HT TYPE="ITALIC">Zivilprozeßordnung</HT>, 29. vyd., München 2008, § 545, bod 3. V správnom práve procesnom pozri KOPP, O./SCHENKE, W.-R.: <HT TYPE="ITALIC">Verwaltungsgerichtsordnung</HT>, 15. vyd., München 2007, § 137, bod 3 a nasl.</P></NOTE> Určenie úmyslu zmluvných strán je súčasťou posúdenia skutkového stavu.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0022"><P>Pozri HEßLER, H.-J., in: ZÖLLER, R.: <HT TYPE="ITALIC">Zivilprozeßordnung</HT>. 28. vyd., München 2010, § 546, bod 9.</P></NOTE> To platí aj pre výklad rozhodcovskej zmluvy.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0023"><P>Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko), rozsudok z <DATE ISO="19570228">28. 2. 1957</DATE> – VII ZR 204/56 (BGHZ 24, 15).</P></NOTE> Súd rozhodujúci o opravnom prostriedku (<QUOT.START CODE="201E" ID="QS0012" REF.END="QE0012"/>Revision<QUOT.END REF.START="QS0012" CODE="201C" ID="QE0012"/>) je viazaný výkladom súdu s právomocou posudzovať skutkové a právne otázky. Je oprávnený určiť iba to, či sa tento súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia porušením takých ustanovení zákona, ako sú napríklad pravidlá výkladu, alebo či jeho výklad odporuje logickým alebo empirickým pravidlám.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0024"><P>V občianskom práve procesnom pozri HEßLER, H.-J.: c. d., § 546, bod 9. V správnom konaní pozri KOPP, O./SCHENKE, W.‑R.: c. d., § 137, bod 19.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0032"><NO.P>32.</NO.P><TXT>V litovskom práve sa výklad zmluvy považuje za skutkovú otázku. Kasácia sa teda týka iba prípadných porušení pravidiel výkladu zmlúv.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0025"><P>Pozri rozsudky Lietuvos Aukščiausiasis Teismas (Najvyšší súd Litvy) z <DATE ISO="19980415">15. apríla 1998</DATE>, sp. zn. 3K-21/98, z <DATE ISO="20101102">2. novembra 2010</DATE>, sp. zn. 3K-7-409/2010, a z <DATE ISO="20110325">25. marca 2011</DATE>, sp. zn. 3K-3-132/2011.</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0033"><NO.P>33.</NO.P><TXT>V prejednávanej veci sa dve dohody o grante riadia podľa ich článku 9 svojimi vlastnými ustanoveniami, ustanoveniami práva Únie týkajúcimi sa siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu, technického vývoja a demonštračných činností, finančným nariadením Únie a subsidiárne belgickým právom.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0034"><NO.P>34.</NO.P><TXT>Komisia však neuvádza porušenie týchto ustanovení práva Únie. Navyše na pojednávaní na moju otázku v tejto súvislosti Komisia zdôraznila, že netvrdí porušenie ustanovení belgického práva.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0035"><NO.P>35.</NO.P><TXT>S prihliadnutím na tieto úvahy preskúmam päť častí odvolacieho dôvodu. Na tomto základe nevidím, ako by jediný odvolací dôvod založený na <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0013" REF.END="QE0013"/>nesprávnom výklade všeobecných podmienok<QUOT.END REF.START="QS0013" CODE="201C" ID="QE0013"/> mohol nastoľovať právne otázky. V snahe o úplnosť napriek tomu stručne zhrniem tvrdenia, ktoré uvádza Komisia k piatim častiam uvedeného odvolacieho dôvodu.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><?PAGE NO="6"?><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">O prvej až tretej a piatej časti</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P>Argumentácia Komisie</P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P>–</NO.P><TXT>O prvej časti založenej na nesprávnom posúdení závažnosti a systematickej povahy nezrovnalostí</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0036"><NO.P>36.</NO.P><TXT>Komisia v podstate vytýka Všeobecnému súdu, že sa dopustil pochybenia pri výklade bodu II.5 ods. 3 písm. d) všeobecných podmienok a jeho uplatnení na účely posúdenia <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0014" REF.END="QE0014"/>závažnosti a systematickej povahy<QUOT.END REF.START="QS0014" CODE="201C" ID="QE0014"/> nezrovnalostí ako dôvode pozastavenia platieb upravených dohodami o grante. V tejto súvislosti tvrdí, že pozastavenie platieb sa nezakladalo na záveroch správy z finančného auditu sporných projektov, ale skôr na závažných nezrovnalostiach systematickej povahy zistených počas skorších finančných kontrol vykonaných v rokoch 2006 a 2008, ktoré sa týkali iných projektov, na ktorých sa podieľala druhá účastníčka odvolacieho konania, a na jej odmietnutí vyhovieť odporúčaniam daným počas poslednej z týchto kontrol s číslom 08-BA52-042. Uvedené nezrovnalosti sa týkali hlavne zaúčtovania vysokých nákladov ako priamych personálnych nákladov na služby poskytované osobami, ktoré nemali potrebnú vedeckú kvalifikáciu a metodológie výpočtu nákladov vedúcej k nadhodnoteniu oprávnených nákladov a k nespoľahlivosti systému evidencie odpracovaných hodín.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P>–</NO.P><TXT>O druhej časti založenej na nesprávnom posúdení možnosti/rizika opakovania nezrovnalostí</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0037"><NO.P>37.</NO.P><TXT>Komisia tvrdí, že samotná <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0015" REF.END="QE0015"/>metodológia<QUOT.END REF.START="QS0015" CODE="201C" ID="QE0015"/>, ktorú ANKO použila na výpočet personálnych výdavkov, je príčinou nezrovnalostí v tom zmysle, že zvyšuje počet hodín a zároveň odmenu zamestnancov. Tento nekalý postup bol už zistený v piatich projektoch a teda <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0016" REF.END="QE0016"/>môže<QUOT.END REF.START="QS0016" CODE="201C" ID="QE0016"/> mať vplyv aj na plnenie projektov, o ktoré ide. Odmietnutie Všeobecného súdu uznať takúto <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0017" REF.END="QE0017"/>možnosť<QUOT.END REF.START="QS0017" CODE="201C" ID="QE0017"/> (alebo podozrenie) rovnako predstavuje nesprávny výklad bodu II.5 ods. 3 písm. d) všeobecných podmienok.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P>–</NO.P><TXT>O tretej časti založenej na nesprávnom zovšeobecnení na základe opráv <HT TYPE="ITALIC">ad hoc</HT></TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0038"><NO.P>38.</NO.P><TXT>Komisia uznáva, že ANKO vykonala opravy a vrátenia. To však neznamená, že definitívne zmenila svoju všeobecnú <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0018" REF.END="QE0018"/>metodológiu<QUOT.END REF.START="QS0018" CODE="201C" ID="QE0018"/>. Jednoducho urobila opravy <HT TYPE="ITALIC">ad hoc</HT> tam, kde boli zistené nezrovnalosti a uspokojila sa s vrátením niektorých súm, pri ktorých jej bolo vytknuté, že ich prijala neoprávnene, avšak bez toho, aby prijala opatrenia všeobecnej povahy týkajúce sa na jednej strane kontroly zamestnaných osôb a ich kvalifikácie vo vzťahu k dotknutému programu, alebo na druhej strane presnej evidencie odpracovaných hodín zamestnancov, ktoré by v budúcnosti zabránili uplatňovaniu starého <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0019" REF.END="QE0019"/>postupu<QUOT.END REF.START="QS0019" CODE="201C" ID="QE0019"/>. Vyvodenie záverov o všeobecnej <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0020" REF.END="QE0020"/>metodológii<QUOT.END REF.START="QS0020" CODE="201C" ID="QE0020"/> žalobkyne z konkrétnej opravy <HT TYPE="ITALIC">ad hoc</HT> teda zodpovedá nesprávnej úvahe od jednotlivého k všeobecnému vedúcej k nesprávnemu výkladu bodu II.5 ods. 3 písm. d) všeobecných podmienok, pokiaľ ide o možnosť, že sa nezrovnalosti rovnakej povahy zopakujú v rámci iných projektov.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="4"><TITLE><TI><NP><NO.P>–</NO.P><TXT>O piatej časti založenej na zámene medzi podmienkami pozastavenia (podozrenie) a podmienkami oprávnenosti (istota)</TXT></NP></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0039"><NO.P>39.</NO.P><TXT>Komisia tvrdí, že Všeobecný súd zamieňa podmienky pozastavenia platieb, teda obyčajné podozrenie, s podmienkami oprávnenosti vykázaných nákladov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0040"><NO.P>40.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti Komisia tvrdí, že pozastavenie platieb je iba predbežným opatrením. Bola teda oprávnená pri tomto opatrení vychádzať z možného dôsledku, a teda z jednoduchej možnosti. Nie je preto nijak nevyhnutné vyžadovať určité porušenie a ujmu.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="7"?><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P>Posúdenie</P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0041"><NO.P>41.</NO.P><TXT>Všeobecný súd v bodoch 46 až 79 napadnutého rozsudku vykladal bod II.5 ods. 3 písm. d) všeobecných podmienok.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0042"><NO.P>42.</NO.P><TXT>V bode 65 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0021" REF.END="QE0021"/>Komisia z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala ani závažnosť a systematickú povahu zistených nezrovnalostí, ani to, ako by tieto nezrovnalosti, aj keby boli preukázané, mohli ovplyvniť plnenie projektov Perform a Oasis<QUOT.END REF.START="QS0021" CODE="201C" ID="QE0021"/>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0043"><NO.P>43.</NO.P><TXT>V prejednávanom odvolaní chce Komisia iba to, aby Súdny dvor nahradil svojím vlastným výkladom bodu II. 5 ods. 3 písm. d) všeobecných podmienok výklad Všeobecného súdu.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0044"><NO.P>44.</NO.P><TXT>Keďže Komisia spochybňuje iba výklad bodu II. 5 ods. 3 písm. d) všeobecných podmienok, navrhujem Súdnemu dvoru, aby prvú až tretiu a piatu časť zamietol ako neprípustné.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="2"><TITLE><TI><P><HT TYPE="ITALIC">O štvrtej časti založenej na nesprávnom výklade možnosti použiť priemerné náklady, nesprávnom uplatnení tejto možnosti na fiktívne náklady a na skreslení dôkazov</HT></P></TI></TITLE><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P>Argumentácia Komisie</P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0045"><NO.P>45.</NO.P><TXT>Komisia najprv pripomína kritériá, ktoré musia byť kumulatívne splnené na to, aby bolo možné vykázať priemerné náklady na zamestnancov. Po prvé, metóda výpočtu priemerných nákladov na zamestnancov je metóda, ktorá je podľa vyhlásenia príjemcu jeho obvyklou metódou účtovania nákladov; po druhé, metóda výpočtu sa zakladá na skutočných nákladoch na zamestnancov príjemcu, ktoré sú obsiahnuté v jeho povinnej účtovnej evidencii bez odhadovaných alebo rozpočtovaných položiek; po tretie, metóda výpočtu vylučuje z priemerných sadzieb na zamestnancov všetky neoprávnené náklady a po štvrté, počet produktívnych hodín použitý na výpočet priemerných hodinových sadzieb zodpovedá bežným riadiacim postupom príjemcu, pokiaľ tieto postupy odrážajú skutočné normy práce príjemcu. Pokiaľ ide o toto posledné kritérium, Komisia zdôrazňuje, že Všeobecný súd spresnil, že sa mohli účtovať iba náklady na hodiny skutočne odpracované na projekte osobami priamo vykonávajúcimi práce.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0046"><NO.P>46.</NO.P><TXT>Komisia tvrdí, že uznaním opodstatnenosti niektorých nákladov na zamestnancov, ktoré vykázala ANKO, odkazom na zmluvné ustanovenia, predovšetkým bod II. 14 ods. 1 druhý pododsek všeobecných podmienok, Všeobecný súd v bodoch 71 až 75 napadnutého rozsudku nerešpektoval pôsobnosť tých zmluvných ustanovení, ktoré umožňujú použitie metódy výpočtu nákladov založenej na priemernej hodnote, ale iba vtedy, keď je táto priemerná hodnota vypočítaná na základe skutočných, a nie fiktívnych, nákladov na zamestnancov. Použitie <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0022" REF.END="QE0022"/>priemernej hodnoty<QUOT.END REF.START="QS0022" CODE="201C" ID="QE0022"/> podľa dotknutých ustanovení nemôže viesť k uznaniu takýchto fiktívnych nákladov, keďže priemerná hodnota musí byť stanovená na základe skutočných nákladov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0047"><NO.P>47.</NO.P><TXT>V tejto súvislosti Komisia pripomína, že nenapáda možnosť použiť priemerné sadzby pre náklady na zamestnancov, ale skôr zohľadnenie nákladov, ktoré nie sú skutočné, či už preto, že odmeny nezodpovedajú špecializácii zamestnaného personálu, alebo preto, že produktívne hodiny nie sú skutočné, ale fiktívne. Zdôrazňuje však, že správnosť zohľadnených údajov je všeobecnou zásadou riadnej správy a v každom prípade podmienkou pre náhradu nákladov prostredníctvom rozpočtu Únie, ktorá sa na úrovni dohody o grante prejavuje požiadavkou evidencie skutočných hodín a nákladov. Následné použitie priemernej sadzby, čo nie je prípad ANKO, je inou otázkou, napriek tomu však neumožňuje zohľadnenie fiktívnych a teda neexistujúcich hodín alebo kvalifikácie neodborného personálu.</TXT></NP.ECR><?PAGE NO="8"?><NP.ECR IDENTIFIER="NP0048"><NO.P>48.</NO.P><TXT>Výklad bodu II. 5 ods. 3 písm. d) všeobecných podmienok Všeobecným súdom je preto nesprávny a vysvetlená argumentácia neúčinná, keďže v prípade piatich projektov už bolo zistené, že náklady uvádzané druhým účastníkom odvolacieho konania neboli aspoň sčasti skutočné, ako to vyžadujú všeobecné podmienky dohôd o grante.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0049"><NO.P>49.</NO.P><TXT>Podľa Komisie argumentáciu Všeobecného súdu v tomto kontexte možno považovať aj za skreslenie dôkazov, keďže ANKO nepoužila priemerné náklady, ale presný počet produktívnych hodín, ako aj presné odmeny, ktoré v prípade najstarších dohôd o grante boli <HT TYPE="ITALIC">ad hoc</HT> opravené pre každého zamestnanca, ako to vyplýva zo správ o audite.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ><GR.SEQ LEVEL="3"><TITLE><TI><P>Posúdenie</P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0050"><NO.P>50.</NO.P><TXT>V rozsahu, v akom Komisia spochybňuje výklad Všeobecného súdu, odkazujem na moje posúdenie nachádzajúce sa v bodoch 41 až 44 vyššie.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0051"><NO.P>51.</NO.P><TXT>K údajnému skresleniu dôkazov Všeobecným súdom treba najprv uviesť, že Komisia sa výslovne odvolala na toto skreslenie tak, ako to vyžaduje judikatúra Súdneho dvora.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0026"><P>K tejto požiadavke pozri napríklad uznesenie <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Carrols/ÚHVT</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑171/12 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:131">EU:C:2013:131</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0036">36</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0052"><NO.P>52.</NO.P><TXT>Podľa ustálenej judikatúry <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0023" REF.END="QE0023"/>skreslenie musí zjavne vyplývať z listín založených v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonať <HT TYPE="ITALIC">nové posúdenie</HT>[<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0027"><P>Kurzívou zvýraznil generálny advokát.</P></NOTE>] skutkového stavu a dôkazov<QUOT.END REF.START="QS0023" CODE="201C" ID="QE0023"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0028"><P>Pozri rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Tomra Systems a i./Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑549/10 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2012:221">EU:C:2012:221</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0027">27</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR> a citovaná judikatúra).</P></NOTE>. Súdny dvor v niektorých prípadoch použil trochu flexibilnejšiu formuláciu, podľa ktorej <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0024" REF.END="QE0024"/>o skreslenie dôkazných prostriedkov ide… vtedy, ak je bez poukazovania na <HT TYPE="ITALIC">nové dôkazy</HT>[<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0029"><P>Kurzívou zvýraznil generálny advokát.</P></NOTE>] posúdenie existujúcich dôkazov zjavne nesprávne<QUOT.END REF.START="QS0024" CODE="201C" ID="QE0024"/><NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0030"><P>Pozri rozsudok <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>PKK a KNK/Rada</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑229/05 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2007:32">EU:C:2007:32</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0037">37</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>). Generálna advokátka Kokott vo svojich návrhoch v tejto veci (<REF.DOC.ECR><NO.CASE>C‑229/05 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2006:606">EU:C:2006:606</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0042">42</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) vysvetľuje rozdiel medzi oboma formuláciami takto: <QUOT.START CODE="201E" ID="QS0025" REF.END="QE0025"/>zistenie, že došlo k skresleniu dôkazov, predpokladá minimálnu mieru posúdenia. O skreslenie dôkazov ide skôr vtedy, ak je bez prijatia nových dôkazov posúdenie existujúcich dôkazov zjavne nepresné<QUOT.END REF.START="QS0025" CODE="201C" ID="QE0025"/>.</P></NOTE>.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0053"><NO.P>53.</NO.P><TXT>Skreslenie dôkazov predpokladá, že Všeobecný súd zjavne prekročil hranice rozumného posúdenia dôkazov. Na preukázanie skreslenia nestačí navrhnúť iný výklad týchto jednotlivých dôkazov, než ten, ktorý použil Všeobecný súd.<NOTE TYPE="FOOTNOTE" NUMBERING="ARAB" NUMBERING.CONTINUED="YES" NOTE.ID="E0031"><P>Pozri rozsudky <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Activision Blizzard Germany/Komisia</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑260/09 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2011:62">EU:C:2011:62</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0057">57</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>) a <REF.DOC.ECR><NAME.CASE>Komisia/Aalberts Industries a i.</NAME.CASE> (<NO.CASE>C‑287/11 P</NO.CASE>, <NO.ECLI ECLI="ECLI:EU:C:2013:445">EU:C:2013:445</NO.ECLI>, bod <REF.NP.ECR REF="NP0052">52</REF.NP.ECR></REF.DOC.ECR>).</P></NOTE></TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0054"><NO.P>54.</NO.P><TXT>Domnievam sa, že výklad Všeobecného súdu v bodoch 71 až 79 napadnutého rozsudku nepredstavuje skreslenie dôkazov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0055"><NO.P>55.</NO.P><TXT>V bode 75 napadnutého rozsudku Všeobecný súd odkazuje na bod II.14 ods. 1 prvý pododsek písm. d) a bod II.14 ods. 1 druhý pododsek všeobecných podmienok. Aj keď je možné mať iný názor na systém účtovania nákladov, ktorý uplatňovala ANKO, výklad vykonaný Všeobecným súdom sa nezdá byť zjavne nesprávny. Pri výklade ustanovení všeobecných podmienok prináleží Všeobecnému súdu, aby voľne posúdil skutkový stav, teda úmysel zmluvných strán, ako aj okolnosti, za ktorých bola zmluva uzavretá a vykonávaná. Hoci by si bolo možné predstaviť aj iné riešenie, než je to, ktoré zohľadnil Všeobecný súd, jeho posúdenie nemožno považovať za zjavne nesprávne a vedúce k skresleniu dôkazov.</TXT></NP.ECR><NP.ECR IDENTIFIER="NP0056"><NO.P>56.</NO.P><TXT>Navrhujem preto Súdnemu dvoru, aby štvrtú časť zamietol ako nedôvodnú.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></GR.SEQ></GR.SEQ><?PAGE NO="9"?><GR.SEQ LEVEL="1"><TITLE><TI><P><HT TYPE="BOLD">Návrh</HT></P></TI></TITLE><NP.ECR IDENTIFIER="NP0057"><NO.P>57.</NO.P><TXT>S prihliadnutím na uvedené navrhujem Súdnemu dvoru, aby odvolanie zamietol a zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.</TXT></NP.ECR></GR.SEQ></CONTENTS.CONCLUSION></CONCLUSION>