European flag

Úradný vestník
Európskej únie

SK

Séria L


2024/819

11.3.2024

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2024/819

z 8. marca 2024,

ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých druhov ocele odolnej proti korózii s pôvodom v Čínskej ľudovej republike

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 11 ods. 2,

keďže:

1.   POSTUP

1.1.   Predchádzajúce prešetrovania a platné opatrenia

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) 2018/186 (2) Európska komisia uložila antidumpingové clá na dovoz určitých druhov ocele odolnej proti korózii s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „pôvodné opatrenia“). Prešetrovanie, ktoré viedlo k uloženiu pôvodných opatrení, sa ďalej uvádza ako „pôvodné prešetrovanie“.

(2)

Antidumpingové clá sa rozšírili na dovoz určitých druhov mierne upravenej ocele odolnej proti korózii odosielaných z Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „Čína“, „ČĽR“ alebo „dotknutá krajina“) vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2020/1156 (3), naposledy zmeneným vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2020/1994 (4). Toto rozšírenie sa neuplatňuje na dovoz určitých druhov ocele odolnej proti korózii vyrobených čínskymi vyvážajúcimi výrobcami Beijing Shougang Cold Rolling Co., Ltd a Shougang Jingtang United Iron and Steel Co., Ltd.

(3)

V súčasnosti platné antidumpingové clá majú sadzby v rozpätí od 17,2 % do 27,9 % na dovoz od vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, sadzbu 26,1 % na dovoz od spolupracujúcich spoločností, ktoré neboli zaradené do vzorky, a colnú sadzbu 27,9 % na dovoz od všetkých ostatných spoločností z ČĽR.

1.2.   Žiadosť o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti

(4)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (5) dostala Európska komisia (ďalej len „Komisia“) žiadosť o revízne prešetrovanie podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(5)

Žiadosť o revízne prešetrovanie podalo 8. novembra 2022 Európske združenie oceliarskeho priemyslu Eurofer (ďalej len „žiadateľ“) v mene výrobného odvetvia Únie vyrábajúceho určité druhy ocele odolnej proti korózii v zmysle článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Žiadosť o revízne prešetrovanie bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k opätovnému výskytu dumpingu a opätovnému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

1.3.   Začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti

(6)

Keďže Komisia po porade s výborom zriadeným článkom 15 ods. 1 základného nariadenia stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, 8. februára 2023 začala revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, pokiaľ ide o dovoz určitých druhov ocele odolnej proti korózii s pôvodom v ČĽR do Únie na základe článku 11 ods. 2 základného nariadenia. Komisia uverejnila oznámenie o začatí revízneho prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie (6) (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“).

1.4.   Obdobie revízneho prešetrovania a posudzované obdobie

(7)

Prešetrovanie pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2022 do 31. decembra 2022 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2019 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

1.5.   Zainteresované strany

(8)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania boli zainteresované strany vyzvané, aby sa obrátili na Komisiu s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala žiadateľa, ostatných známych výrobcov z Únie, známych výrobcov v ČĽR, orgány ČĽR, známych dovozcov a používateľov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich to týka, o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(9)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Žiadna zo zainteresovaných strán nepožiadala o vypočutie.

1.6.   Výber vzorky

(10)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

1.7.   Výber vzorky výrobcov z Únie

(11)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia v rámci analýzy posudzovania reprezentatívnosti pred začatím konania vybrala vzorku na základe výroby a objemov predaja v Únii, ktoré vykázali výrobcovia z Únie, pričom zohľadnila aj ich geografickú polohu. Táto predbežná vzorka pozostávala z troch výrobcov z Únie, ktorí sa nachádzali v troch odlišných členských štátoch. Vzorka predstavovala takmer 32 % odhadovaného celkového objemu výroby podobného výrobku v Únii a viac ako 37 % odhadovaného celkového objemu predaja podobného výrobku na voľnom trhu v Únii (7). Komisia v súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili k predbežnej vzorke. V stanovenej lehote nepredložili pripomienky žiadne strany.

(12)

Záznamom do spisu z 3. apríla 2023 Komisia informovala zainteresované strany o svojom rozhodnutí nezmeniť zloženie konečnej vzorky výrobcov z Únie, hoci predbežné preskúmanie vyplnených dotazníkov od troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky naznačovalo, že konečná vzorka skôr predstavovala približne 29 % odhadovaného celkového objemu výroby podobného výrobku v Únii a 26 % odhadovaného celkového objemu predaja podobného výrobku v Únii. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby k tejto aktualizácii predložili pripomienky. V stanovenej lehote nepredložili pripomienky žiadne strany.

(13)

Overovaním v priestoroch spoločnosti ArcelorMittal Bremen GmbH sa odhalilo nesprávne pochopenie prešetrovaného výrobku na úrovni skupiny ArcelorMittal. V prípade spoločnosti ArcelorMittal Bremen GmbH nesprávne vykázanie znamenalo, že skutočné vyrobené a predané množstvá boli nižšie než množstvá uvedené vo vyplnenom dotazníku, a to do takej miery, že subjekt prestal spĺňať požiadavky na zaradenie do vzorky. Komisia sa rozhodla nahradiť dotknutú spoločnosť iným výrobcom z rovnakej skupiny. Konečná takto stanovená vzorka pozostávala z troch výrobcov z Únie, ktorí sa nachádzali v troch odlišných členských štátoch, pričom v konečnom dôsledku predstavovala 29 % celkového objemu výroby podobného výrobku v Únii a 33 % celkového objemu predaja podobného výrobku na voľnom trhu v Únii. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky ku konečnej vzorke. V stanovenej lehote nepredložili pripomienky žiadne strany.

1.7.1.   Výber vzorky dovozcov

(14)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania.

(15)

Požadované informácie neposkytli žiadni neprepojení dovozcovia. Komisia rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný. K tomuto rozhodnutiu neboli predložené žiadne pripomienky.

1.7.2.   Výber vzorky vyvážajúcich výrobcov v ČĽR

(16)

Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR o poskytnutie informácií uvedených v oznámení o začatí revízneho prešetrovania, aby mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť. Komisia okrem toho požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky, aby identifikovalo a/alebo oslovilo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(17)

V danej lehote neposkytli požadované informácie žiadni vyvážajúci výrobcovia z ČĽR a žiaden z nich nesúhlasil ani so zaradením do vzorky. Ako sa vysvetľuje ďalej v odôvodnení 29, Komisia preto informovala orgány ČĽR a zainteresované strany, že vzhľadom na neexistenciu dostatočnej spolupráce Komisia môže pri zisteniach vo vzťahu k ČĽR uplatniť článok 18 základného nariadenia.

1.8.   Vyplnené dotazníky

(18)

Komisia zaslala vláde Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“) dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v ČĽR v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(19)

Komisia zaslala dotazník žiadateľovi a požiadala výrobcov z Únie zaradeným do vzorky, aby vyplnili dotazník dostupný online. Dotazníky pre výrobcov z Únie, neprepojených dovozcov a čínskych vyvážajúcich výrobcov boli v deň začatia konania sprístupnené na webovom sídle GR pre obchod (8).

(20)

Vyplnené dotazníky boli doručené od výrobcov z Únie zaradených do vzorky a žiadateľa.

1.9.   Overovanie

(21)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy a na stanovenie záujmu Únie. Overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

—

Výrobcovia z Únie

—

ArcelorMittal Bremen GmbH, Bremen, Nemecko,

—

ArcelorMittal France S.A., lokalita: Dunkerque, Francúzsko,

—

Marcegaglia Carbon Steel S.p.A, Gazoldo degli Ippoliti a Ravenna, Taliansko,

—

Voestalpine Stahl GmbH, Linz, Rakúsko.

—

Združenie výrobcov z Únie:

—

Eurofer, Brusel, Belgicko.

1.10.   Ďalší postup

(22)

Komisia 14. decembra 2023 poskytla základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých zamýšľa zachovať platné antidumpingové clá. Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli k tomuto poskytnutiu informácií predložiť pripomienky a požiadať o vypočutie.

(23)

Žiadateľ uvítal zistenia a závery, ktoré zverejnila Komisia. Žiadna iná strana nepredložila pripomienky.

2.   PREŠETROVANÝ VÝROBOK, DOTKNUTÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

2.1.   Prešetrovaný výrobok

(24)

Prešetrovaným výrobkom je rovnaký výrobok ako v pôvodnom prešetrovaní, konkrétne ide o ploché valcované výrobky zo železa alebo z legovanej alebo nelegovanej ocele; upokojené hliníkom; pokovované zinkom a/alebo hliníkom alebo s povlakom zinku a/alebo hliníka žiarovým pozinkovaním, a to bez použitia iného kovu; chemicky pasivovaných; obsahujúcich: 0,015 hmotnostného % alebo viac, ale nie viac než 0,170 hmotnostného % uhlíka, 0,015 hmotnostného % alebo viac, ale nie viac než 0,100 hmotnostného % hliníka, nie viac než 0,045 hmotnostného % nióbu, nie viac než 0,010 hmotnostného % titánu a nie viac než 0,010 hmotnostného % vanádu; predkladané vo zvitkoch, v plechoch rezaných na dĺžku a úzkych pásoch.

(25)

Tieto výrobky sú vylúčené:

—

výrobky z nehrdzavejúcej ocele, z kremíkovej elektrotechnickej ocele a rýchloreznej ocele,

—

výrobky ďalej neupravené inak než valcovaním za tepla alebo valcovaním za studena (úberom za studena).

(26)

Prešetrovaný výrobok v súčasnosti patrí pod číselné znaky KN ex 7210 41 00, ex 7210 49 00, ex 7210 61 00, ex 7210 69 00, ex 7212 30 00, ex 7212 50 61, ex 7212 50 69, ex 7225 92 00, ex 7225 99 00, ex 7226 99 30 a ex 7226 99 70 (kódy TARIC 7210410020, 7210490020, 7210610020, 7210690020, 7212300020, 7212506120, 7212506920, 7225920020, 7225990022, 7225990092, 7226993010, 7226997094).

2.2.   Dotknutý výrobok

(27)

Dotknutým výrobkom v tomto prešetrovaní je prešetrovaný výrobok s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

2.3.   Podobný výrobok

(28)

Ako sa zistilo v pôvodnom prešetrovaní, aj v tomto revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti sa potvrdilo, že tieto výrobky majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia:

—

dotknutý výrobok pri vývoze do Únie,

—

dotknutý výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu v ČĽR,

—

dotknutý výrobok, ktorý vyrábajú a predávajú vyvážajúci výrobcovia pre zvyšok sveta, a prešetrovaný výrobok vyrábaný a predávaný v Únii výrobným odvetvím Únie.

(29)

Tieto výrobky sa preto považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

3.   PRAVDEPODOBNOSŤ POKRAČOVANIA ALEBO OPÄTOVNÉHO VÝSKYTU DUMPINGU

3.1.   Predbežné poznámky

(30)

Počas obdobia revízneho prešetrovania dovoz určitých druhov ocele odolnej proti korózii z ČĽR prakticky vymizol z trhu Únie. Podľa Eurostatu predstavoval dovoz ocele odolnej proti korózii z ČĽR 953 ton v období revízneho prešetrovania v porovnaní s 1 857 490 tonami počas pôvodného prešetrovania. V roku 2021 sa dovoz zvýšil, možno to však pripísať nepokojnej situácii na trhu v dôsledku vplyvov pandémie ochorenia COVID-19.

(31)

Ako sa uvádza v odôvodnení 17, na tomto prešetrovaní nespolupracovali žiadni vyvážajúci výrobcovia z ČĽR. Komisia preto informovala orgány ČĽR, že vzhľadom na neexistenciu spolupráce Komisia môže pri zisteniach vo vzťahu k ČĽR uplatniť článok 18 základného nariadenia. Nebola doručená žiadna odpoveď, a preto sa Komisia rozhodla uplatniť článok 18

(32)

V súlade s článkom 18 základného nariadenia boli teda zistenia týkajúce sa pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu založené na dostupných skutočnostiach, najmä na informáciách uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie, na verejne dostupných údajoch od mexických výrobcov ocele odolnej proti korózii, z databázy Global Trade Atlas, od regulačnej komisie pre energetiku, na informáciách zverejnených mexickou vládou, informáciách z databázy Global Petrol Prices a na informáciách od Medzinárodnej organizácie práce.

3.2.   Postup na určenie normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia pre dovoz preglejky z CRS s pôvodom v ČĽR

(33)

Keďže pri začatí prešetrovania boli k dispozícii dostatočné dôkazy, ktoré v súvislosti s ČĽR nasvedčovali existencii výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, Komisia začala prešetrovanie na základe článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(34)

Komisia v snahe získať informácie, ktoré považovala za potrebné na účely svojho prešetrovania v súvislosti s údajnými výraznými deformáciami, zaslala čínskej vláde dotazník. V bode 5.3.2 oznámenia o začatí revízneho prešetrovania Komisia navyše vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí revízneho prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s uplatnením článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(35)

Čínska vláda vyplnený dotazník nedoručila a v stanovenej lehote nebolo doručené ani nijaké podanie týkajúce sa uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(36)

Komisia následne informovala čínsku vládu, že na stanovenie existencie výrazných deformácií v ČĽR použije dostupné skutočnosti v zmysle článku 18 základného nariadenia. Čínska vláda v tejto súvislosti nevzniesla žiadne pripomienky.

(37)

V bode 5.3.2 oznámenia o začatí revízneho prešetrovania Komisia takisto uviedla, že vzhľadom na dostupné dôkazy by mohlo byť potrebné vybrať vhodnú reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt. Komisia ďalej uviedla, že preskúma prípadné ďalšie vhodné krajiny v súlade s kritériami stanovenými v článku 2 ods. 6a prvej zarážke základného nariadenia.

(38)

Komisia vydala 27. júna 2023 záznam do spisu týkajúci sa zdrojov na určenie normálnej hodnoty (ďalej len „záznam o zdrojoch“). Záznam o zdrojoch sa aktualizoval 6. júla 2023 a zainteresovaným stranám sa poskytol dostatočný čas na predloženie pripomienok.

(39)

V zázname o zdrojoch Komisia takisto informovala zainteresované strany o tom, že zamýšľa použiť Mexiko ako reprezentatívnu krajinu, a o relevantných zdrojoch, ktoré má v úmysle použiť na účely určenia normálnej hodnoty.

(40)

V zázname o zdrojoch Komisia informovala zainteresované strany, že vzhľadom na neexistenciu spolupráce by ostatné priame náklady a režijné náklady spojené s výrobou zakladala na informáciách týkajúcich sa výrobného odvetvia Únie, ktoré sú uvedené v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, a na dodatočných informáciách poskytnutých žiadateľom, pričom by ich vyjadrila ako percentuálne podiely.

(41)

Zainteresované strany informovala aj o tom, že stanoví predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk na základe verejne dostupných informácií o jednom mexickom výrobcovi, Ternium S.A.

(42)

V zázname o zdrojoch Komisia napokon vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k zdrojom a vhodnosti Mexika ako reprezentatívnej krajiny a navrhli iné krajiny, ak predložia dostatočné informácie o príslušných kritériách. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(43)

Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia, „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“.

(44)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „ak sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“, a táto vytvorená normálna hodnota „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“.

(45)

Ako sa bližšie vysvetľuje ďalej v texte, Komisia v súčasnom prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády a vyvážajúcich výrobcov bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia primerané.

3.3.   Existencia výrazných deformácií

(46)

Pri nedávnych prešetrovaniach, ktoré sa týkali odvetvia ocele v ČĽR (9), Komisia zistila výrazné deformácie v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(47)

Pri týchto prešetrovaniach Komisia zistila, že existuje značné zasahovanie vlády v ČĽR, ktoré má za následok deformáciu efektívneho rozdeľovania zdrojov v súlade s trhovými zásadami (10). Komisia najmä dospela k záveru, že v odvetví ocele, ktorá je hlavnou surovinou na výrobu prešetrovaného výrobku, nielen pretrváva výrazná miera vlastníctva čínskou vládou v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážky základného nariadenia (11), ale čínska vláda je prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách takisto schopná ovplyvňovať ceny a náklady v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia (12). Komisia navyše zistila, že na trh má ďalej rušivý vplyv aj prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich, ako aj do poskytovania surovín a vstupov. V skutočnosti systém plánovania v ČĽR celkovo vedie ku koncentrácii zdrojov v odvetviach, ktoré čínska vláda určila za strategické, resp. inak politicky významné, namiesto toho, aby sa prideľovali v súlade s trhovými silami (13). Komisia okrem toho dospela k záveru, že čínske predpisy v oblasti konkurzného a majetkového práva nefungujú tak, ako by mali, v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia, čo spôsobuje deformácie, najmä keď sa platobne neschopné firmy udržiavajú nad vodou, a pri udeľovaní práv na využívanie pôdy v ČĽR (14). V rovnakom duchu Komisia zistila v odvetví ocele deformácie v oblasti mzdových nákladov v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia (15), ako aj deformácie na finančných trhoch v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia, najmä pokiaľ ide o prístup obchodných subjektov ku kapitálu v ČĽR (16).

(48)

Podobne ako v predchádzajúcich prešetrovaniach týkajúcich sa odvetvia ocele v ČĽR, Komisia v tomto prešetrovaní preskúmala, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je, resp. nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Komisia toto preskúmanie vykonala na základe dôkazov dostupných v spise vrátane dôkazov uvedených v žiadosti, ako aj dôkazov uvedených v „Pracovnom dokumente útvarov Komisie o výrazných deformáciách v hospodárstve Čínskej ľudovej republiky na účely prešetrovaní na ochranu obchodu“ (17) (ďalej len „správa“), ktorý sa opiera o verejne dostupné zdroje. Uvedená analýza bola zameraná na preskúmanie značného zasahovania vlády do hospodárstva ČĽR vo všeobecnosti, ale aj konkrétnej situácie na trhu v danom odvetví vrátane prešetrovaného výrobku. Komisia tieto dôkazové prvky ďalej doplnila o svoj vlastný prieskum týkajúci sa rôznych kritérií relevantných na potvrdenie existencie výrazných deformácií v ČĽR ktoré sa zistili aj v jej predchádzajúcich prešetrovaniach v tejto súvislosti.

(49)

V žiadosti sa tvrdilo, že čínske hospodárstvo ako celok vo veľkej miere ovplyvňujú a postihujú značné vládne zásahy, vzhľadom na ktoré sa v tomto prešetrovaní nemôžu použiť ceny a náklady na domácom trhu čínskeho oceliarskeho priemyslu. Na podporu stanoviska žiadosti sa v nej odkazovalo na správu, čínske právne predpisy, ďalšie správy, ako aj na dodatočné neoficiálne dôkazy o deformáciách, ku ktorým došlo počas obdobia revízneho prešetrovania.

(50)

Konkrétnejšie sa v žiadosti poukázalo na to, že na pozadí doktríny „socialistického trhového hospodárstva“ zakotvenej v ústave ČĽR, všadeprítomnosti Komunistickej strany Číny a vládneho vplyvu na hospodárstvo prostredníctvom iniciatív strategického plánovania má zasahovanie čínskej vlády rôznu formu, konkrétne administratívnu, finančnú a regulačnú.

(51)

V žiadosti boli uvedené príklady prvkov poukazujúcich na existenciu deformácií uvedených v článku 2 ods. 6a písm. b) prvej až šiestej zarážke základného nariadenia. Žiadateľ najmä uviedol, že:

(52)

Čínsky štát nielen aktívne vytvára všeobecné ekonomické politiky a dohliada na ich realizáciu jednotlivými štátom vlastnenými podnikmi, ale uplatňuje aj svoje práva zúčastňovať sa na rozhodovaní o prevádzke v štátom vlastnených podnikoch. To sa zvyčajne uskutočňuje prostredníctvom rotácie kádrov medzi orgánmi štátnej správy a štátom vlastnenými podnikmi, prostredníctvom pôsobenia členov strany vo výkonných orgánoch štátom vlastnených podnikov a prítomnosti straníckych buniek v podnikoch, ako aj prostredníctvom formovania podnikových štruktúr v odvetví štátom vlastnených podnikov. Výmenou za to majú štátom vlastnené podniky osobitné postavenie v rámci čínskeho hospodárstva. Toto postavenie zahŕňa niekoľko hospodárskych výhod, najmä ochranu pred hospodárskou súťažou a prednostný prístup k relevantným vstupom vrátane financovania. Vyššia hodnota vypožičaného kapitálu a produktivita práce vedú k prudkému nárastu dlhu štátom vlastnených podnikov vyvolanému klesajúcimi úrokovými nákladmi. To ilustruje, ako jednoduché monetárne podmienky môžu viesť k rýchlemu nahromadeniu dlhu štátom vlastnených podnikov (18). Táto kontrola a politický dohľad sú osobitne naliehavé v oceliarskom odvetví, kde oceľ valcovaná za tepla predstavuje zďaleka najväčší vstup pri výrobe ocele odolnej proti korózii, pričom pretrváva značný stupeň vlastníctva zo strany čínskej vlády a cieľom čínskej vlády je do roku 2025 konsolidovať 60 % výroby železa a ocele približne do desiatich veľkých podnikov.

(53)

Štát má možnosť zasiahnuť do cien a nákladov prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách, najmä prostredníctvom buniek Komunistickej strany Číny v štátom vlastnených aj súkromných podnikoch, a to aj pokiaľ ide o výrobcov ocele odolnej proti korózii a dodávateľov ich vstupov. Vo verejných dokumentoch štátom vlastnených výrobcov sa niekedy zdôrazňuje spojenie s čínskym štátom, napríklad v tlačovej správe spoločnosti China Baowu z roku 2021, v ktorej sa uvádza, že spoločnosť svedomito študovala dve zasadnutia Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov a konala v ich duchu na základe novej rozvojovej fázy a dôsledne podporovala úlohy spoločnosti China Baowu vyplývajúce zo 14. päťročného strategického plánovania. Napokon štátna prítomnosť a zasahovanie na finančných trhoch, ako aj pri poskytovaní surovín a vstupov spôsobujú ďalšie narušenie trhu.

(54)

Čínska vláda má zavedené opatrenia na podnietenie subjektov k tomu, aby sa riadili cieľmi verejnej politiky zameranými na posilnenie konkrétnych odvetví vrátane výroby ocele odolnej proti korózii a získavania surovín používaných na ich výrobu. Takéto opatrenia bránia normálnemu fungovaniu trhových síl. Medzi príklady takýchto opatrení patrí množstvo plánov, smerníc a iných dokumentov zameraných na oceľ, ktoré sa vydávajú na celoštátnej, regionálnej a komunálnej úrovni. Napríklad v marci 2022 ministerstvo priemyslu a informačných technológií, Národná komisia pre rozvoj a reformy a ministerstvo ekológie a životného prostredia vydali usmernenie o podpore kvalitného rozvoja železiarskeho a oceliarskeho priemyslu, v ktorom okrem iného vyzývajú na stabilnú dodávku zdrojov, pokročilé technické vybavenie, vysokokvalitné výrobky a výnimočné značky, vysokú úroveň využívania umelej inteligencie a silnú globálnu konkurencieschopnosť do roku 2025. Medzi ďalšie príklady patrí národný 13. a 14. päťročný plán; plán rozvoja z roku 2021 zverejnený ministerstvom priemyslu a informačných technológií, v ktorom sa vyzýva na zníženie spotreby energie v oceliarskom priemysle, alebo katalóg na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu pre rok 2020 (verzia z roku 2019), ktorý zverejnila Národná komisia pre rozvoj a reformy. Okrem toho sa na čínske ploché výrobky valcované za tepla vzťahujú výhody viacerých subvenčných programov a čínska vláda ďalšej usmerňuje rozvoj odvetvia v súlade so širokým radom politických nástrojov a smerníc, ktoré sa okrem iného vzťahujú na zloženie a reštrukturalizáciu trhu, suroviny, investície, odstraňovanie kapacít, sortiment výrobkov, premiestňovanie, modernizáciu, vrátenie DPH atď.

(55)

Zdá sa, že čínsky konkurzný systém je nedostatočný, pokiaľ ide o plnenie jeho hlavných funkcií, ako napr. spravodlivé uspokojenie pohľadávok a dlhov a zabezpečenie oprávnených nárokov a záujmov veriteľov a dlžníkov. Štát navyše zohráva silnú a aktívnu úlohu v insolvenčných konaniach, pričom má často priamy vplyv na ich výsledok. Nedostatky v systéme vlastníckych práv sú okrem toho obzvlášť zreteľné vo vzťahu k vlastníctvu pozemkov a k právam na užívanie pôdy v Číne, kde všetku pôdu vlastní štát a jej prideľovanie závisí výlučne od štátu, pričom orgány pri prideľovaní pozemkov často sledujú politické ciele vrátane vykonávania hospodárskych plánov.

(56)

Pracovníkom a zamestnávateľom sa bráni v uplatňovaní práv na kolektívnu organizáciu a mobilitu obmedzuje systém registrácie domácností, ktorým sa obmedzuje prístup k celej škále dávok sociálneho zabezpečenia a iných dávok. Vedie to k deformácii mzdových nákladov, pretože nevychádzajú z bežného pôsobenia síl na trhu alebo rokovaní medzi spoločnosťami a pracovnou silou.

(57)

Pokiaľ ide o prideľovanie finančných zdrojov, finančný systém v ČĽR ovládajú štátom vlastnené komerčné banky. Tieto banky musia pri vytváraní a vykonávaní svojich úverových politík postupovať v súlade s cieľmi priemyselnej politiky vlády namiesto toho, aby v prvom rade posúdili ekonomické prínosy daného projektu. Dlhopisové a úverové ratingy sú navyše často skreslené, a to z viacerých dôvodov, okrem iného aj preto, že posúdenie rizika je ovplyvnené strategickým významom firmy pre čínsku vládu a silou implicitnej vládnej záruky. Okrem toho náklady na prijaté úvery a pôžičky sa udržiavajú na umelo nízkej úrovni s cieľom stimulovať rast investícií, čo viedlo k nadmernému využívaniu kapitálových investícií s čoraz nižšou návratnosťou investícií a bez akýchkoľvek náznakov sprísnenia úverových podmienok.

(58)

V žiadosti sa ďalej zdôrazňuje systémový charakter deformácií. V dôsledku toho nielenže nie je možné použiť predajné ceny ocele odolnej proti korózii na domácom trhu, ale skreslené sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane plochých výrobkov valcovaných za tepla a súvisiacich surovín, napríklad: železnej rudy, ktorá predstavuje približne 30 % priamych nákladov ocele odolnej proti korózii; uhlia, ktoré predstavuje približne 14 % priamych nákladov ocele odolnej proti korózii; železného šrotu, ferozliatiny a zinku, ktoré spoločne predstavujú približne 34 % priamych nákladov ocele odolnej proti korózii; energie, ktorá predstavuje približne 13 % priamych nákladov ocele odolnej proti korózii; pozemkov, financovania, práce atď.), pretože tvorba ich cien je ovplyvnená značným zasahovaním vlády.

(59)

Pokiaľ ide o ploché výrobky valcované za tepla ako vstup pre oceľ odolnú proti korózii, žiadosť obsahovala odkazy na široký rad subvencií, ktoré prijímajú čínski výrobcovia plochých výrobkov valcovaných za tepla. Hoci Komisia vyrovnávala niektoré z uvedených subvencií (19), čínska vláda pokračovala v poskytovaní subvencií odvetviu plochých výrobkov valcovaných za tepla vo viacerých podobách, napríklad prostredníctvom hotovostných grantov, kontroly cien surovín, zvýhodnených pôžičiek, subvencií na využívanie pôdy, laxného presadzovania právnych predpisov na ochranu životného prostredia, vládou nariadených fúzií a akvizícií a kapitálových injekcií a konverzií. V žiadosti sa uvádzali konkrétne príklady v súvislosti s výrobcami Chongqing Iron & Steel Company Ltd., Maanshan Iron & Steel Company Limited, ako aj Angang Steel Company.

(60)

Pokiaľ ide o železnú rudu, koks a ďalšie výrobné vstupy pre oceľ odolnú proti korózii, v žiadosti sa poukazovalo na to, že okrem evidentnejších spôsobov subvencovania, ako sú napríklad hotovostné granty, ďalšou stratégiou čínskej vlády na nepriame subvencovanie výrobcov plochých výrobkov valcovaných za tepla je kontrola cien surovín, v neposlednom rade prostredníctvom obmedzení objemu vývozu a režimu vývozných licencií v prípade uhlia. V súvislosti so železnou rudou sa v žiadosti uvádzajú rôzne formy obmedzení vývozu, ktoré sú v Číne zavedené, pričom sa v nej zároveň upozorňuje, že dostupné oficiálne zdroje vo vzťahu k čínskym opatreniam pravdepodobne nie sú úplné. V žiadosti sa v tejto súvislosti pripomína, že čínska vláda vynakladá značné úsilie na kontrolu cien surovín pre ploché výrobky valcované za tepla: odbor pre oceňovanie Národnej komisie pre rozvoj a reformy a štátny správca pre reguláciu trhu v júni 2021 začali vyšetrovanie spotového obchodovania so železnou rudou a začalo sa aj prešetrovanie týkajúce sa cien uhlia, pričom do rôznych čínskych provincií a miest sa vyslali tímy na prešetrovanie cien a dodávok komodít. Čínska vláda vyvíja veľmi intenzívnu snahu o kontrolu cien komodít od uhlia až po meď. Vzhľadom na značný nárast cien sa regulačné orgány usilujú zasahovať v záujme zabezpečenia dodávok a stability cien. V júli 2022 okrem toho čínske orgány zriadili nový štátom vlastnený a centrálne riadený konglomerát pre železnú rudu, China Mineral Resources Group, ktorý má výslovne za cieľ pôsobiť ako centralizovaná nákupná platforma pre niektorých štátom vlastnených výrobcov ocele a obchodníkov s cieľom zjednotiť rokovania s dodávateľmi, ako aj zvýšiť kontrolu štátu nad dodávkami vstupných surovín a posilniť vyjednávaciu silu domáceho oceliarskeho priemyslu na medzinárodnom trhu so železnou rudou.

(61)

Na záver možno uviesť, že v žiadosti sa zaujalo stanovisko, že ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Na základe toho nie je podľa žiadosti na stanovenie normálnej hodnoty v tomto prípade vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu.

(62)

Čínska vláda nepredložila pripomienky ani dôkazy na podporu alebo vyvrátenie existujúcich dôkazov v predmetnom spise vrátane správy a ďalších dôkazov, ktoré predložil žiadateľ, o existencii výrazných deformácií a/alebo o vhodnosti uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia v predmetnom prípade.

(63)

Konkrétne v odvetví prešetrovaného výrobku, t. j. v oceliarskom odvetví, pretrváva výrazná miera vlastníctva čínskej vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážky základného nariadenia. Keďže čínski vývozcovia prešetrovaného výrobku nespolupracovali, presný pomer súkromných a štátom vlastnených výrobcov nebolo možné určiť. Prešetrovaním sa však potvrdilo, že viacerí výrobcovia prešetrovaného výrobku sú pod priamou kontrolou štátu. Medzi príklady patrí spoločnosť Baowu Steel Group, ktorá je štátom vlastneným podnikom pod kontrolou ústrednej Komisie pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi (20), a jej dcérske podniky Chongqing Iron & Steel Company Ltd. (21) a Maanshan Iron & Steel Company Limited (22); Baotou Steel Group – štátom vlastnený podnik vo vlastníctve vlády Vnútorného Mongolska (23), Angang Steel Group – štátom vlastnený podnik pod kontrolou ústrednej Komisie pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi (24), ako aj Shougang Group – štátom vlastnený podnik v 100 % vlastníctve spoločnosti Beijing State-Owned Asset Management Ltd. (25).

(64)

Verejne aj súkromne vlastnené podniky v oceliarskom odvetví podliehajú politickému dohľadu a usmerňovaniu. Najnovšie čínske politické dokumenty týkajúce sa oceliarskeho odvetvia potvrdzujú význam, aký čínska vláda naďalej pripisuje tomuto odvetviu, a to vrátane zámeru zasahovať do tohto odvetvia s cieľom formovať ho v súlade s vládnymi politikami. Príkladom toho je usmerňujúce stanovisko ministerstva priemyslu a informačných technológií na podporu rozvoja vysokej kvality oceliarskeho priemyslu, v ktorom sa požaduje ďalšia konsolidácia priemyselnej základne a výrazné zlepšenie úrovne modernizácie priemyselného reťazca (26), 14. päťročný plán rozvoja odvetvia surovín, podľa ktorého sa v tomto odvetví „spojí vedúce postavenie na trhu s podporou vlády“ a ktorý sa bude „venovať rozvoju skupiny popredných spoločností s vedúcim postavením z hľadiska ekológie a kľúčovou konkurencieschopnosťou“ (27), 14. päťročný plán rozvoja odvetvia oceľového šrotu, ktorého hlavnými cieľmi je „nepretržite zvyšovať mieru využívania oceľového šrotu, aby celkový podiel šrotu pri výrobe ocele na celoštátnej úrovni do konca 14. päťročného plánu dosiahol 30 %,“ (28) alebo pracovný plán stabilného rastu oceliarskeho priemyslu z roku 2023 (29), v ktorom sa stanovujú tieto ciele: „V roku 2023 […] sa zachová stabilný rast investícií do dlhodobého majetku a podstatne sa zlepšia hospodárske úžitky; investície odvetvia do oblasti výskumu a vývoja v konečnom dôsledku dosiahnu 1,5 %; rast pridanej hodnoty odvetvia dosiahne približne 3,5 %; v roku 2024 dôjde k ďalšej optimalizácii rozvojového prostredia odvetvia a jeho štruktúry, bude pokračovať prechod k špičkovým, inteligentným a ekologickým produktom a rast pridanej hodnoty odvetvia prekročí 4 %“, čím sa vyzýva na spoluprácu s cieľom „usmerňovať čínske oceliarske výrobky, vybavenie, technológie, služby atď. pri prechode na globálnu úroveň koordinovaným spôsobom, podporovať zelenú a nízkouhlíkovú spoluprácu v globálnom oceliarskom priemysle a zlepšovať odolnosť a úroveň bezpečnosti globálnych priemyselných a dodávateľských reťazcov [a] vykonávať opatrenia na zlepšenie kapacity dodávok na zaistenie stabilnej a efektívnej činnosti odvetvia“, a v ktorom sa predpokladá vládou nariadená podniková konsolidácia oceliarskeho odvetvia s cieľom: „[p]odnecovať popredné podniky v odvetví, aby uskutočňovali fúzie a akvizície, vytvárať mimoriadne veľké skupiny železiarskych a oceliarskych podnikov svetovej úrovne a podporovať optimálne rozloženie národnej výrobnej kapacity v oblasti železa a ocele, podporovať špecializované podniky s vedúcim postavením v konkrétnych segmentoch trhu s oceľou, aby ďalej integrovali zdroje a vytvárali ekosystém oceliarskeho priemyslu, podnecovať železiarske a oceliarske podniky, aby uskutočňovali medziregionálne […] fúzie a reorganizácie […], zvážiť poskytnutie väčšej politickej podpory pre nahradenie kapacity železiarskym a oceliarskym podnikom, ktoré dokončili zásadné fúzie a reorganizácie.“

(65)

Podobné príklady zámeru čínskych orgánov dohliadať na vývoj v odvetví a riadiť ho možno vidieť na provinčnej úrovni, ako napríklad v provincii Che-pej, ktorá plánuje „plynule zaviesť skupinový rozvoj organizácií, zrýchliť reformu zmiešaného vlastníctva štátom vlastnených podnikov, zamerať sa na podporu medziregionálnych fúzií a reštrukturalizácií súkromných železiarskych a oceliarskych podnikov a usilovať sa o vytvorenie jednej až dvoch veľkých skupín svetovej úrovne, troch až piatich veľkých skupín s vplyvom na domáci trh, ktoré budú slúžiť ako opora“ a „ďalej rozšíriť postupy recyklácie a obehu oceľového šrotu, posilniť preosievanie a triedenie oceľového šrotu“. (30) V pláne provincie Chepej v oceliarskom odvetví sa ďalej uvádza: „Dodržiavať štrukturálne úpravy a zvýšiť význam diverzifikácie výrobkov. Pevne podporovať štrukturálne úpravy a optimalizáciu usporiadania železiarskeho a oceliarskeho priemyslu, podporovať konsolidáciu, reorganizáciu, transformáciu a modernizáciu podnikov a komplexne podporovať rozvoj železiarskeho a oceliarskeho priemyslu až po vznik veľkých podnikov, modernizáciu technického vybavenia, diverzifikáciu výrobných procesov a diverzifikáciu výrobkov v ďalšom článku výrobného/distribučného reťazca“.

(66)

Podobne v pláne vykonávania provincie Che-nan na transformáciu a modernizáciu oceliarskeho priemyslu počas 14. päťročného plánu sa počíta s „vybudovaním typických základní výroby ocele […], vybudovať šesť typických základní výroby ocele v An-jangu, Ťi-juane, Pching-ting-šane, Sin-jangu, Šang-čchiou, Čou-kchou atď. a zvýšiť rozsah, intenzitu, špecializáciu a dobrú povesť odvetvia. V rámci nich bude do roku 2025 výrobná kapacita surového železa v An-jangu regulovaná v objeme pod 14 miliónov ton a výrobná kapacita surovej ocele bude regulovaná v objeme do 15 miliónov ton.“ (31)

(67)

Ďalšie ciele priemyselnej politiky sa nachádzajú aj v plánovacích dokumentoch iných provincií, ako je Ťiang-su (32), Šan-tung (33), Šan-si (34), mesto Ta-lien (35) v provincii Liao-ning alebo provincia Če-ťiang (36).

(68)

Pokiaľ ide o schopnosť čínskej vlády zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia, z dôvodu nespolupráce zo strany vyvážajúcich výrobcov nebolo možné systematicky preukázať existenciu osobných prepojení medzi výrobcami prešetrovaného výrobku a Komunistickou stranou Číny. V prípade prešetrovaného výrobku je však k dispozícii niekoľko konkrétnych príkladov. Keďže prešetrovaný výrobok navyše predstavuje pododvetvie oceliarskeho odvetvia, dostupné informácie o výrobcoch ocele sú relevantné aj pre prešetrovaný výrobok.

(69)

Napríklad predseda predstavenstva spoločnosti Baotou Steel Union, ktorá patrí do skupiny Baotou Steel Group, vykonáva v spoločnosti aj funkciu tajomníka strany a predseda odborovej organizácie spoločnosti zastáva funkciu zástupcu tajomníka strany. (37) V rovnakom duchu v rámci skupiny Shougang Group zastáva predseda predstavenstva funkciu tajomníka výboru strany a zástupca výkonného riaditeľa je členom výboru strany (38).

(70)

V odvetví prešetrovaného výrobku sú okrem toho zavedené diskriminačné politiky v prospech domácich výrobcov alebo inak ovplyvňujúce trh v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) tretej zarážky základného nariadenia. Prešetrovaním sa identifikovali ďalšie dokumenty, z ktorých vyplýva, že výrobné odvetvie ťaží z vládnych usmernení a zasahovania do oceliarskeho odvetvia, keďže prešetrovaný výrobok predstavuje jedno z jeho pododvetví.

(71)

Oceliarsky priemysel čínska vláda naďalej považuje za kľúčový (39). Potvrdzuje to množstvo plánov, smerníc a iných dokumentov zameraných na oceľ, ktoré sa vydávajú na celoštátnej, regionálnej a komunálnej úrovni. V rámci 14. päťročného plánu čínska vláda vyčlenila oceliarsky priemysel na transformáciu a modernizáciu, ako aj na optimalizáciu a štrukturálne úpravy (40). Podobne sa v 14. päťročnom pláne rozvoja odvetvia surovín, ktorý sa vzťahuje aj na oceliarsky priemysel, uvádza odvetvie ako „základ reálneho hospodárstva“ a „kľúčovú oblasť, ktorá formuje čínsku medzinárodnú konkurenčnú výhodu“, a stanovuje sa v ňom niekoľko cieľov a pracovných metód, ktoré majú stimulovať rozvoj oceliarskeho odvetvia v období 2021 – 2025, ako je technologická modernizácia, zlepšenie štruktúry odvetvia (okrem iného prostredníctvom ďalších koncentrácií podnikov) alebo digitálna transformácia (41). Okrem toho sa uvedeným (pozri odôvodnenie 56) pracovným plánom stabilného rastu oceliarskeho priemyslu preukazuje, ako sa zameranie čínskych orgánov na oceliarske odvetvie začleňuje do širšieho kontextu riadenia čínskeho hospodárstva zo strany čínskej vlády: „[p]odporovať oceliarske spoločnosti, aby dôsledne zohľadňovali potreby novej infraštruktúry, novej urbanizácie, revitalizácie vidieka a vznikajúcich priemyselných odvetví a zapojili sa do veľkých technických projektov súvisiacich so 14. päťročným plánom v rôznych regiónoch a vynakladali všetko úsilie na zabezpečenie dodávok ocele. Zriadiť a prehlbovať mechanizmy dodávateľskej a odberateľskej spolupráce medzi oceliarskym odvetvím a hlavnými odvetviami, v ktorých sa používa oceľ, ako je stavba lodí, doprava, stavebníctvo, energetika, automobily, domáce spotrebiče, poľnohospodárske stroje a ťažké zariadenia, uskutočňovať činnosti na prepojenie výroby a dopytu a aktívne rozširovať oblasti používania ocele“ (42).

(72)

Pokiaľ ide o železnú rudu, ktorá je dôležitou surovinou používanou na výrobu prešetrovaného výrobku, podľa 14. päťročného plánu rozvoja odvetvia surovín štát okrem toho plánuje „racionálne rozvíjať domáce zdroje nerastných surovín. Posilniť ťažbu železnej rudy […], vykonávať preferenčné daňové politiky, podporovať zavádzanie vyspelých technológií a zariadení na znižovanie produkcie tuhého banského odpadu“ (43). V provinciách, ako je Che-pej, orgány plánujú tieto opatrenia pre toto odvetvie: „diskontovaná subvencia na nové projektové investície; uskutočnenie prieskumu medzi finančnými inštitúciami a nasmerovanie ich k tomu, aby poskytovali zvýhodnené úvery železiarskym a oceliarskym podnikom na prechod do nových priemyselných odvetví, a zároveň vláda poskytne diskontované subvencie“ (44). Celkovo možno zhrnúť, že čínska vláda má zavedené opatrenia na podnietenie subjektov k tomu, aby sa riadili cieľmi verejnej politiky zameranými na pomoc podporovaným odvetviam vrátane výroby hlavných surovín používaných na výrobu prešetrovaného výrobku. Takéto opatrenia bránia voľnému fungovaniu trhových síl.

(73)

Odvetvie prešetrovaného výrobku nepriaznivo ovplyvňujú aj deformácie mzdových nákladov v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia, ako bolo uvedené aj v odôvodnení 45. Tieto deformácie ovplyvňujú odvetvie jednak priamo (pri výrobe prešetrovaného výrobku alebo hlavných vstupov), ako aj nepriamo (pri prístupe k vstupom od spoločností, ktoré podliehajú rovnakému systému pracovného práva v ČĽR) (45).

(74)

Navyše pri tomto prešetrovaní nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že odvetvie prešetrovaného výrobku neovplyvňuje zasahovanie vlády do finančného systému v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia, ako bolo uvedené aj v odôvodnení 45. Uvedený (pozri odôvodnenie 56) pracovný plán stabilného rastu poskytuje veľmi dobré príklady aj v súvislosti s týmto druhom zasahovania vlády: „Podnecovať finančné inštitúcie, aby aktívne poskytovali finančné služby oceliarskym spoločnostiam, ktoré vykonávajú fúzie a reorganizácie, úpravy usporiadania, transformáciu a modernizáciu, v súlade so zásadami riadenia rizík a podnikovej udržateľnosti.“ Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(75)

Komisia napokon pripomína, že na výrobu prešetrovaného výrobku sú potrebné viaceré vstupy. Keď výrobcovia prešetrovaného výrobku nakupujú/kontrahujú tieto vstupy, ceny, ktoré platia (a ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady), sú jednoznačne vystavené rovnakým systematickým deformáciám, aké už boli spomenuté. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená týmito deformáciami. Môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu. Okrem toho podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach.

(76)

V dôsledku toho nielenže nie je vhodné použiť v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia ceny predaja prešetrovaného výrobku na domácom trhu, ale dotknuté sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pozemkov, financovania, práce atď.), pretože ich cenotvorba je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach I a II správy. Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, prácou, energiou a surovinami sú totiž prítomné v celej ČĽR. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol sám osebe vyrobený v ČĽR kombináciou rôznych výrobných faktorov, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď.

(77)

Celkovo z dostupných dôkazov vyplynulo, že ceny prešetrovaného výrobku alebo náklady naň vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia síl na trhu, pretože sú ovplyvňované značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, ako ukazuje skutočný alebo možný vplyv jedného alebo viacerých relevantných prvkov, ktoré sú v ňom uvedené.

(78)

Na základe toho a vzhľadom na skutočnosť, že čínska vláda nespolupracovala, Komisia dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty nie je v tomto prípade vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu.

(79)

Komisia preto pristúpila k vytvoreniu normálnej hodnoty výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty, čiže v tomto prípade postupovala na základe zodpovedajúcich nákladov na výrobu a predaj vo vhodnej reprezentatívnej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, ako sa opisuje v ďalších bodoch.

(80)

Čínska vláda v rámci tohto prešetrovania nepredložila žiadne dôkazy ani argumenty, ktoré by preukazovali opak.

3.4.   Reprezentatívna krajina

(81)

Výber reprezentatívnej krajiny bol založený na týchto kritériách v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia:

—

úroveň hospodárskeho rozvoja podobná ČĽR. Komisia na tento účel použila krajiny, ktoré majú podľa databázy Svetovej banky (46) podobný hrubý národný dôchodok na obyvateľa ako ČĽR,

—

výroba prešetrovaného výrobku v danej krajine (47),

—

dostupnosť príslušných verejných údajov v reprezentatívnej krajine,

—

ak je možných reprezentatívnych krajín viac, v relevantnom prípade by sa mala uprednostniť krajina s náležitou úrovňou sociálnej a environmentálnej ochrany.

(82)

Ako bolo vysvetlené v odôvodnení 36, Komisia vydala záznam o zdrojoch, v ktorom sú opísané skutočnosti a dôkazy, z ktorých vychádzajú príslušné kritériá, a zainteresované strany sa ním informujú o jej zámere použiť v tomto prípade ako vhodnú reprezentatívnu krajinu Mexiko, ak by sa potvrdila existencia výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(83)

V zázname o zdrojoch Komisia vysvetlila, že v dôsledku neexistencie spolupráce sa bude musieť spoliehať na dostupné skutočnosti podľa článku 18 základného nariadenia. Výber reprezentatívnej krajiny sa zakladal na informáciách obsiahnutých v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti v kombinácii s inými zdrojmi informácií, ktoré sa považovali za vhodné podľa príslušných kritérií stanovených v článku 2 ods. 6a základného nariadenia, a to v súlade s článkom 18 ods. 5 základného nariadenia, vrátane správy Svetovej banky „Doing Business“ (Podnikanie) (48), databázy Global Trade Atlas (ďalej len „GTA“) (49), regulačnej komisie pre energetiku mexickej vlády (50), databázy Global Petrol Prices (51) a Medzinárodnej organizácie práce (52).

(84)

Pokiaľ ide o úroveň hospodárskeho rozvoja, žiadateľ v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti preskúmal Mexiko ako potenciálnu reprezentatívnu krajinu, ktorá mala podobnú úroveň hospodárskeho rozvoja ako ČĽR (53).

(85)

Pokiaľ ide o výrobu prešetrovaného výrobku, podľa žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti (54) existujú v Mexiku niekoľkí výrobcovia ocele odolnej proti korózii. Žiadateľ identifikoval osem spoločností, ktoré vyrábajú oceľ odolnú proti korózii, s výrobnou kapacitou približne 4 milióny ton. Komisia takisto identifikovala Turecko, Indiu a Vietnam ako výrobcov prešetrovaného výrobku. India a Vietnam však nespĺňajú kritériá, aby mali úroveň hospodárskeho rozvoja podobnú ČĽR.

(86)

Pokiaľ ide o dostupnosť príslušných verejných údajov v reprezentatívnej krajine, podľa žiadosti údaje o dôležitých výrobných faktoroch, štatistikách o dovoze a cenách energií boli v súvislosti s Mexikom ľahko dostupné.

(87)

Ako sa vysvetľuje v zázname o zdrojoch, Komisia zistila v Mexiku jednu spoločnosť, „Ternium“, ktorá mala za príslušné obdobie verejne dostupné finančné údaje a v uvedenom období bola zisková (55).

(88)

Po tom, čo sa na základe všetkých uvedených prvkov stanovilo, že Mexiko je reprezentatívnou krajinou, nebolo potrebné vykonať posúdenie úrovne sociálnej a environmentálnej ochrany v súlade s poslednou vetou článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia.

(89)

V zázname o zdrojoch boli zainteresované strany vyzvané, aby sa vyjadrili k vhodnosti Mexika ako reprezentatívnej krajiny a navrhli aj iné krajiny, pokiaľ predložili dostatočné informácie o príslušných kritériách. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(90)

Vzhľadom na predchádzajúcu analýzu Mexiko vyhovuje kritériám uvedeným v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia, aby sa mohlo považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

3.5.   Zdroje použité na stanovenie nedeformovaných nákladov

(91)

Komisia v zázname o zdrojoch uviedla zoznam výrobných faktorov, ako sú materiály, energia a práca, ktoré vyvážajúci výrobcovia používajú pri výrobe prešetrovaného výrobku.

(92)

Komisia v zázname o zdrojoch takisto uviedla, že pri vytváraní normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia použije databázu GTA na stanovenie nedeformovaných nákladov na výrobné faktory, najmä na suroviny.

(93)

Komisia okrem toho uviedla, že na určenie nedeformovaných nákladov na plyn, elektrinu, resp. prácu použije údaje regulačnej komisie pre energetiku mexickej vlády, údaje z databázy Global Petrol Prices a údaje od Medzinárodnej organizácie práce.

(94)

Komisia informovala zainteresované strany, že z dôvodu nespolupráce čínskych vývozcov zahrnie hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté v uvedených výrobných faktoroch. Komisia stanovila pomer režijných nákladov spojených s výrobou k priamym výrobným nákladom na základe informácií poskytnutých v žiadosti o revízne prešetrovanie (56).

(95)

Komisia napokon uviedla, že na stanovenie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku použije finančné údaje od mexického výrobcu prešetrovaného výrobku, ako sa uvádza v odôvodnení 79.

(96)

Komisia nedostala od zainteresovaných strán žiadne pripomienky k zoznamu výrobných faktorov uvedenému v zázname o zdrojoch.

3.6.   Nedeformované náklady a referenčné hodnoty

3.6.1.   Výrobné faktory

(97)

Na základe všetkých informácií zo žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti a následných informácií predložených žiadateľom a bez spolupráce čínskych vyvážajúcich výrobcov a bez pripomienok k záznamu o zdrojoch boli na účely stanovenia normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia určené tieto výrobné faktory a ich zdroje:

Tabuľka 1

Výrobné faktory určitých druhov ocele odolnej proti korózii

Výrobné faktory

Kódy tovaru v Mexiku

Zdroj údajov

Merná jednotka

Príslušné jednotkové náklady v CNY

Suroviny

Zinok – nelegovaný a odpad a zvyšky

7901 11 01

7902 00 01

GTA (57)

Tony

27 184,16

Železná ruda, neaglomerovaná

2601 11 01

GTA

Tony

924,29

Bitúmenové uhlie, tiež v prášku

2701 12 01

GTA

Tony

1 772,34

Oceľový šrot

7204 41 01

GTA

Tony

3 686,86

Koks a polokoks z čierneho uhlia, hnedého uhlia alebo rašeliny, tiež aglomerovaný

2704 00 01

GTA

Tony

3 804,46

Ferosilícium, ferochróm, ferotitán

7202 21 01

7202 41 01

7202 91 01

GTA

Tony

21 393,32

Vedľajšie produkty/odpad

Triesky zo sústruženia, hobliny, odrezky, odpad z frézovania, piliny, odstrižky a odpady z razenia, zo železa alebo z ocele, tiež paketované (okrem druhov z liatiny, legovanej ocele alebo pocínovaného železa alebo ocele)

7204 41

GTA

Tony

3 686,86

Energie/verejnoprospešné služby

Zemný plyn

neuvádza sa

Regulačná komisia pre energetiku mexickej vlády (58)

Gigajoule (GJ)

40,85

Energia – elektrina

neuvádza sa

Databáza Global Petrol Prices (59)

kWh

1,19

Všetky ostatné suroviny, balenie, spotrebný materiál

neuvádza sa

 

pevne stanovená výška

% z priamych nákladov

Práca

Priama práca

neuvádza sa

MOP

hodiny

15,87

3.6.2.   Suroviny

(98)

S cieľom stanoviť nedeformovanú cenu surovín na úrovni dodania do závodu výrobcovi z reprezentatívnej krajiny Komisia použila ako základ vážený priemer dovoznej ceny do reprezentatívnej krajiny, ako bol vykázaný v databáze GTA, ku ktorému pripočítala dovozné clá a náklady na dopravu. Dovozná cena v reprezentatívnej krajine bola stanovená ako vážený priemer jednotkových cien dovozu zo všetkých tretích krajín okrem ČĽR a krajín, ktoré nie sú členskými krajinami WTO a ktoré sú uvedené v prílohe 1 k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 (60).

(99)

Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z ČĽR do reprezentatívnej krajiny, keďže v bode 3.3 dospela k záveru, že z dôvodu existencie výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Keďže neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tie isté deformácie nemajú rovnaký vplyv aj na výrobky určené na vývoz, Komisia usúdila, že tie isté deformácie ovplyvňujú aj vývozné ceny. Po vylúčení dovozu z ČĽR a krajín, ktoré nie sú členmi WTO, do reprezentatívnej krajiny zostal objem dovozu z iných tretích krajín reprezentatívny.

(100)

S cieľom stanoviť nedeformovanú cenu surovín dodaných k bráne továrne výrobcov Komisia uplatnila dovozné clo reprezentatívnej krajiny na príslušných úrovniach v závislosti od krajiny pôvodu dovážaného objemu. Komisia pripočítala náklady na vnútroštátnu dopravu v Mexiku na základe správy Svetovej banky Doing Business (Podnikanie) (61).

3.6.3.   Vedľajšie produkty

(101)

Podľa informácií uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie (62) sa pri výrobe ocele odolnej proti korózii získava len jeden vedľajší produkt, ktorým je oceľový šrot. S cieľom stanoviť jeho nedeformovanú cenu Komisia takisto pripočítala k priemernej dovoznej cene do Mexika náklady na vnútornú dopravu, a to podľa rovnakej metodiky ako v prípade surovín.

3.6.4.   Práca

(102)

Na výpočet hodnoty práce Komisia použila štatistiky MOP (63), ktoré sa vzťahujú na Mexiko. Komisia použila údaje MOP o priemerných nominálnych mesačných odmenách a priemernom počte odpracovaných hodín týždenne zamestnancami vo výrobnom priemysle v Mexiku za rok 2022.

3.6.5.   Elektrina

(103)

Komisia použila dostupné údaje o cenách elektriny pre priemyselných používateľov, ktoré sa uplatňujú v Mexiku a sú zverejnené v databáze Global Petrol Prices (64). V čase výpočtu sa príslušné údaje vzťahovali na september 2022. V cene boli zahrnuté všetky zložky účtu za elektriny, ako sú náklady na energiu, distribúciu a dane.

3.6.6.   Zemný plyn

(104)

Cenu zemného plynu pre spoločnosti (priemyselných používateľov) v Mexiku zverejňuje regulačná komisia pre energetiku mexickej vlády (65). Komisia použila uplatniteľné údaje za rok 2022, ktoré sa vzťahovali na obdobie revízneho prešetrovania.

3.6.7.   Ostatné priame náklady

(105)

Ostatné priame náklady boli založené na informáciách týkajúcich sa výrobného odvetvia Únie uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, pozri odôvodnenie 39.

3.6.8.   Režijné náklady spojené s výrobou, predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk

(106)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia „vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. Okrem toho sa musí stanoviť hodnota režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté vo výrobných faktoroch, ako sa uvádza skôr v texte.

(107)

S cieľom stanoviť nedeformovanú hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou a vzhľadom na neexistujúcu spoluprácu vyvážajúcich výrobcov Komisia použila dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Komisia preto stanovila pomer režijných nákladov spojených s výrobou k celkovým výrobným nákladom a nákladom práce na základe údajov, ktoré poskytol žiadateľ v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti.

(108)

Pokiaľ ide o predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk, Komisia použila v období revízneho prešetrovania verejne dostupné finančné údaje mexického výrobcu uvedeného v odôvodnení 76 (66).

3.7.   Výpočet normálnej hodnoty

(109)

Na základe uvedených skutočností Komisia vytvorila normálnu hodnotu jednotlivých druhov výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(110)

Ako prvé Komisia stanovila nedeformované priame výrobné náklady. Vzhľadom na neexistenciu spolupráce zo strany vyvážajúcich výrobcov sa Komisia opierala o informácie o spotrebe jednotlivých výrobných faktorov (surovín, plynu, elektriny a práce) na výrobu ocele odolnej proti korózii, ktoré žiadateľ poskytol v žiadosti o revízne prešetrovanie.

(111)

Komisia vynásobila objemy spotreby nedeformovanými jednotkovými nákladmi zistenými v Mexiku, ako sa opisuje v bode 3.6. Istý počet výrobných faktorov, ktoré v období revízneho prešetrovania predstavovali zanedbateľný podiel na celkových nákladoch na suroviny, sa vyjadril ako percentuálny podiel hlavných surovín, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 84. Aby Komisia dosiahla nedeformovanú hodnotu, uplatnila uvedený percentuálny podiel na nedeformované náklady na hlavné suroviny.

(112)

Po stanovení nedeformovaných priamych výrobných nákladov k nim Komisia pripočítala režijné náklady spojené s výrobou, predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk, ako sa konštatuje v odôvodneniach 98 až 100.

—

režijné náklady spojené s výrobou, ktoré spolu tvorili 34,5 % priamych výrobných nákladov,

—

predajné, všeobecné a administratívne náklady a iné náklady, ktoré tvorili 9,2 % nákladov na predaný tovar, a

—

zisk, ktorý tvoril 21,4 % nákladov na predaný tovar, sa uplatnili na celkové nedeformované výrobné náklady.

(113)

Na tomto základe Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

3.8.   Vývozná cena

(114)

Keďže čínski vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, vývozná cena sa stanovila na základe údajov Eurostatu o dovoze na úrovni cien CIF (náklady, poistenie a prepravné). V snahe získať vývoznú cenu na úrovni zo závodu sa z uvedenej ceny CIF odpočítali náklady na námornú nákladnú dopravu a poistenie a náklady na vnútroštátnu dopravu v Číne. Preskúmali sa dostupné údaje vo vzťahu k nákladom na vnútroštátnu dopravu vrátane údajov v správe o krajine týkajúcej sa Číny v rámci správy Doing Business (Podnikanie) (67) a k priemerným nákladom na námornú dopravu a poistenie z Číny na základe údajov OECD (68). Komisia sa však rozhodla použiť príslušné údaje o nákladoch na dopravu uvedené v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti (69), keďže boli v porovnaní s ostatnými správami aktuálnejšie.

3.9.   Porovnanie a dumpingové rozpätia

(115)

Komisia porovnala normálne hodnoty stanovené podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia pre CRS s vývoznou cenou na úrovni ceny zo závodu, ktorá bola stanovená, ako sa uvádza vyššie.

(116)

Na tomto základe sa dospelo k priemernému dumpingovému rozpätiu pre dovoz z Číny vyjadrenému ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, na úrovni 51,1 %.

(117)

Objem dovozu do Únie bol však počas obdobia revízneho prešetrovania zanedbateľný, keďže zodpovedal podielu na trhu Únie na úrovni menej ako 0,01 %, preto sa toto množstvo považovalo za nereprezentatívne. Z tohto dôvodu Komisia dospela k záveru, že tieto nízke objemy neposkytujú dostatočný základ na analýzu pokračovania dumpingu. Komisia preto prešetrovala aj pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu.

3.10.   Pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu

(118)

Komisia v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia prešetrovala pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu v prípade uplynutia platnosti opatrení. Analyzovali sa tieto ďalšie prvky:

—

výrobná kapacita a voľná kapacita v ČĽR,

—

vzťah medzi cenami prevládajúcimi na trhu Únie a vývoznými cenami z ČĽR do tretích krajín,

—

úroveň cien vývozu z ČĽR do tretích krajín a

—

atraktívnosť trhu Únie.

3.10.1.   Výrobná kapacita a voľná kapacita v ČĽR

(119)

Vzhľadom na neexistenciu spolupráce Komisia stanovila výrobnú kapacitu a voľnú kapacitu v ČĽR na základe informácií poskytnutých v žiadosti o revízne prešetrovanie (70) a informácií od spoločnosti CEIC Data (71).

(120)

Podľa informácií v žiadosti o revízne prešetrovanie sa súčasná výrobná kapacita Číny v oblasti ocele odhaduje na 1,2 miliardy ton ročne, zatiaľ čo odhadovaná spotreba je 1 miliarda ton (72). Z toho vyplýva voľná kapacita 0,2 miliardy ton ročne. Nadmerná kapacita Číny vo výrobe ocele je tak riadne preukázaná (73). ČĽR by navyše prispela k štvrtine celkového zvýšenia kapacity výroby ocele v roku 2023 (74).

(121)

V žiadosti o revízne prešetrovanie žiadateľ vysvetlil, že pri získavaní konkrétnych údajov vyjadrujúcich výrobnú kapacitu pre samotnú oceľ odolnú proti korózii sa vyskytli ťažkosti. Žiadateľ preto použil dostupné údaje o výrobe a kapacite v prípade ponorom zinkovaných a elektrolyticky galvanizovaných výrobkov, keďže do rozsahu ponorom zinkovaných a elektrolyticky galvanizovaných výrobkov patrí oceľ odolná proti korózii (75). Žiadateľ sa preto domnieval, že použitie údajov týkajúcich sa ponorom zinkovaných výrobkov je najpresnejším spôsobom posúdenia kapacity ocele odolnej proti korózii (76).

(122)

Vyvážajúci výrobcovia ocele odolnej proti korózii v dotknutej krajine nemajú len významnú a zvyšujúcu sa voľnú kapacitu, ale aj schopnosť v prípade potreby kapacitu rýchlo ďalej zvýšiť. Dôvodom je to, že oceľ odolná proti korózii a ponorom zinkované výrobky možno vyrábať zameniteľne na rovnakých výrobných linkách a výrobcovia ponorom zinkovaných výrobkov môžu prechádzať od jedného výrobku k druhému (77).

(123)

Na základe toho žiadateľ stanovil zvýšenie výrobnej kapacity ocele pre ponorom zinkované výrobky z 50,4 milióna ton v roku 2018 na 51,2 milióna ton v roku 2022. Žiadateľ poukázal aj na pokles využitia kapacity v roku 2022 v dôsledku nedostatku dopytu po výrobkoch z ocele na domácom trhu (78), čo je vývoj, ktorý v prípade čínskeho oceliarskeho priemyslu ako celku pozorovalo Svetové oceliarske združenie, ktoré v rámci prognózy uvádza neistý výhľad pre Čínu a jej domácu spotrebu na rok 2024 (79). Odhaduje sa, že tento pokles využitia kapacity sa v roku 2023 prehĺbi na 86,2 % a do roku 2026 dosiahne ešte nižšiu hodnotu 85,7 % (80). Odhadovaná čínska kombinovaná voľná kapacita v oblasti ponorom zinkovaných a elektrolyticky galvanizovaných výrobkov na úrovni 6,4 milióna ton by predstavovala viac ako 80 % voľnej spotreby ocele odolnej proti korózii na trhu Únie počas obdobia revízneho prešetrovania (81).

(124)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že čínski vyvážajúci výrobcovia majú významnú voľnú kapacitu na výrobu ocele odolnej proti korózii na vývoz do Únie, čo by pravdepodobne zvýšilo vývoz za dumpingové ceny, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení.

3.10.2.   Vývozné ceny do tretích krajín z ČĽR

(125)

Ako sa už poznamenalo v odôvodnení 28, dovoz ocele odolnej proti korózii z ČĽR počas obdobia revízneho prešetrovania prakticky vymizol. V dôsledku toho dovozná cena dotknutého výrobku do Únie nebola reprezentatívna vzhľadom na veľmi malý dotknutý objem.

(126)

Na základe dovozných štatistík z databázy GTA (82) Komisia určila desať najväčších dovozcov ocele odolnej proti korózii z ČĽR počas obdobia revízneho prešetrovania. Boli nimi Thajsko, Južná Kórea, Brazília, Indonézia, Vietnam, Izrael, Čile, Peru, Japonsko a Filipíny. Počas obdobia revízneho prešetrovania vývoz do týchto krajín spolu predstavoval 54,9 % všetkého čínskeho vývozu. V žiadosti o revízne prešetrovanie však žiadateľ poznamenal, že vývozná cena na Filipíny bola počas obdobia revízneho prešetrovania nadmerne vysoká. Zatiaľ čo v rokoch 2019 a 2020 boli vývozné ceny z Číny na Filipíny podobné cenám do iných destinácií, v roku 2021 vývozná cena na Filipíny vzrástla približne o 120 % a v roku 2022 o ďalších 50 % (súhrnné zvýšenie o 220 % od roku 2020 do roku 2022), zatiaľ čo pri vývozných cenách z Číny do všetkých ostatných destinácií sa počas rovnakého obdobia zaznamenalo priemerné zvýšenie o 50 %. V žiadosti žiadateľ vysvetlil, že takýto vývoj vývozných cien na Filipíny bol spôsobený najmä tým, že Filipíny boli výrazne odkázané na dovoz ocele a vzhľadom na narušenie dodávateľského reťazca z Ruska nakupovali drahé výrobky z ocele z Číny (83), a to vrátane ocele odolnej proti korózii. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ako aj na neexistujúcu spoluprácu vyvážajúcich výrobcov z Číny Komisia usúdila, že vývozné ceny na Filipíny nemožno považovať za spoľahlivý ukazovateľ úrovne vývozných cien, a rozhodla sa nezohľadniť vývozné ceny na Filipíny vo svojej analýze.

(127)

Komisia upravila vykázané ceny za zvyšných deväť krajín, aby vypočítala vývoznú cenu na úrovni ceny zo závodu, prostredníctvom odpočtu nákladov na námornú nákladnú dopravu a poistenie (84) a nákladov na vnútroštátnu dopravu v Číne (85). Cena výrobku vyvážaného do deviatich vývozných destinácií, ktoré boli predmetom analýzy, zostáva nižšia než prevládajúca cenová úroveň v Únii, ako sa vysvetľuje ďalej v odôvodnení 122.

(128)

Komisia ďalej porovnala normálnu hodnotu stanovenú v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia a vývozné ceny do deviatich hlavných vývozných destinácií. Z porovnania vyplynulo, že vývozné ceny do týchto deviatich krajín boli výrazne nižšie než normálna hodnota, a to takto:

Tabuľka 2

Cenový rozdiel medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou

Krajina

% celkového „svetového“ vývozu ocele odolnej proti korózii z ČĽR

Cenový rozdiel medzi normálnou hodnotou a vývoznými cenami podľa krajín (%)

Thajsko

10,4

115,7

Južná Kórea

10,4

128,9

Brazília

6,3

110,3

Indonézia

4,6

92,3

Vietnam

3,1

76,8

Izrael

2,8

120,5

Čile

2,7

97,1

Peru

2,6

107,4

Japonsko

2,4

106,5

(129)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že ak by mala uplynúť platnosť opatrení a ceny, za ktoré by čínski vyvážajúci výrobcovia vyvážali dotknutý výrobok do Únie, by boli v súlade s vývoznými cenami do tretích krajín, ktoré sa pozorovali počas revízneho prešetrovania, úroveň dumpingu by bola výrazná.

3.10.3.   Atraktívnosť trhu Únie

(130)

Podľa údajov z databázy GTA čínski vyvážajúci výrobcovia vyvážali do deviatich hlavných destinácií uvedených v odôvodnení 118 za priemernú cenu, ktorá bola o 15 % nižšia ako cena prevládajúca na trhu Únie počas obdobia revízneho prešetrovania. V žiadosti o revízne prešetrovanie žiadateľ takisto uviedol, že počas obdobia prešetrovania sa výrazne znížili náklady na prepravu z Číny do Európy (86). Vzhľadom na cenovú úroveň a pokles nákladov na prepravu je trh Únie pre čínskych vývozcov omnoho atraktívnejší než všetky ostatné krajiny s výnimkou Filipín. V prípade neexistencie opatrení by potenciálne vyššie vývozné ceny a objemy vývozu do Únie priniesli vyšší zisk než vývoz do tretích krajín, čím sa preukazuje atraktívnosť trhu Únie.

(131)

Hoci sa po uložení pôvodných opatrení čínske objemy vývozu do Únie znížili, čínski výrobcovia vyrábajú značné objemy prešetrovaného výrobku a v súlade so štatistikou z databázy GTA vyviezli počas obdobia revízneho prešetrovania v celosvetovom meradle uvedený výrobok v objeme takmer 10 miliónov.

(132)

Počas obdobia revízneho prešetrovania sa objemy ocele odolnej proti korózii vyvážené do krajín mimo Únie rovnali celkovej spotrebe v Únii a boli približne o 30 % vyššie ako výroba v Únii počas rovnakého obdobia. Vzhľadom na atraktívnosť trhu Únie z hľadiska tvorby cien, otvorenosti a zvýšenej spotreby sa usudzuje, že v prípade ukončenia platnosti opatrení by čínski vývozcovia pravdepodobne presmerovali značné objemy ocele odolnej proti korózii za dumpingové ceny na lukratívnejší trh Únie.

(133)

Okrem toho sa na mnohých trhoch v celosvetovom meradle zaviedli alebo rozšírili opatrenia na ochranu obchodu v súvislosti s dovozom čínskej ocele odolnej proti korózii. Patrí medzi ne India (antidumpingové opatrenia vzťahujúce sa na kódy HS 7225 99 a 7226 99), Južná Afrika a Namíbia (antidumpingové opatrenia vzťahujúce sa na kódy HS 7210 49 a 7210 61), Vietnam (antidumpingové opatrenia vzťahujúce sa na kód HS 7225 99), Kanada (antidumpingové opatrenia vzťahujúce sa na kódy HS 7210 49 a 7226 99), Eurázijská hospodárska únia (antidumpingové opatrenia vzťahujúce sa na kódy HS 7210 49 a 7210 61), Malajzia (antidumpingové opatrenia vzťahujúce sa na kódy HS 7210 61 a 7226 99) a Thajsko (antidumpingové opatrenia vzťahujúce sa na kód HS 7210 49) (87). Aj Ukrajina má zavedené antidumpingové opatrenia vzťahujúce sa na všetky kódy HS v súvislosti s dotknutým výrobkom. Zavedené sú aj opatrenia podľa článku 232 v USA a ochranné opatrenia v Spojenom kráľovstve. Uvedené opatrenia tvoria pre čínskych výrobcov ocele odolnej proti korózii obmedzenia vývozu na ostatné významné vývozné trhy a ďalšej sa nimi zvyšuje pravdepodobnosť presmerovanie čínskeho vývozu na trh Únie v prípade neexistencie opatrení.

(134)

Napokon záujem ČLR o trh Únie pretrval aj po uložení pôvodných opatrení, ako sa dokazuje prešetrovaním obchádzania antidumpingových opatrení na dovoz s pôvodom v ČĽR, ktorým sa predmetné opatrenia rozšírili na určité druhy mierne upravenej ocele odolnej proti korózii. (88) Skutočnosťou, že Únia prijala ochranné opatrenia na určité výrobky z ocele vrátane prešetrovaného výrobku, sa uvedený záver nemení. Objemy dovozu na základe zvyškovej colnej kvóty sú stanovené na úrovni, ktorá umožňuje Číne vyvážať značné množstvá druhov ocele odolnej proti korózii.

(135)

Ak by sa preto umožnilo uplynutie platnosti opatrení v EÚ, je pravdepodobné, že čínski výrobcovia by opätovne začali na trh Únie vyvážať oceľ odolnú proti korózii za dumpingové ceny v značných objemoch.

3.10.4.   Záver o pravdepodobnosti opätovného výskytu dumpingu

(136)

V nadväznosti na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že bez ohľadu na to, či sa dumping vyskytoval počas obdobia revízneho prešetrovania, existuje veľká pravdepodobnosť jeho opätovného výskytu, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti súčasných opatrení.

(137)

Najmä úroveň normálnej hodnoty stanovenej pre ČĽR v porovnaní s úrovňou čínskych vývozných cien pri vývoze na trhy tretích krajín a do Únie, atraktívnosť trhu Únie z hľadiska ceny a veľkosti a dostupnosť značnej výrobnej kapacity v ČĽR svorne poukazujú na veľkú pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti súčasných opatrení.

4.   UJMA

4.1.   Definícia výrobného odvetvia Únie a výroby v Únii

(138)

Podobný výrobok vyrábalo v Únii počas posudzovaného obdobia dvadsaťjeden výrobcov. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(139)

Celková výroba v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania bola stanovená na úrovni približne 7 743 498 ton vrátane výroby pre trh vlastnej spotreby. Komisia stanovila výrobu na základe vyplnených dotazníkov od žiadateľa a výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Ako sa uvádza v odôvodnení 13, traja výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali 29 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

4.2.   Spotreba v Únii

(140)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe: a) údajov žiadateľa týkajúcich sa predaja podobného výrobku výrobného odvetvia Únie a jeho použitia na vlastnú spotrebu (vrátane predaja na vlastnú spotrebu), ktoré boli krížovo skontrolované s objemami predaja a použitia na vlastnú spotrebu vykázanými výrobcami z Únie zaradenými do vzorky, a b) dovozu prešetrovaného výrobku do Únie zo všetkých tretích krajín podľa údajov Eurostatu.

(141)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 3

Spotreba v Únii (v tonách)

 

2019

2020

2021

ORP

Celková spotreba v Únii

9 011 034

9 184 071

11 063 151

9 547 573

Index (2019 = 100)

100

102

123

106

Spotreba na trhu vlastnej spotreby

1 864 394

1 764 931

2 091 845

1 916 305

Index (2019 = 100)

100

95

112

103

Spotreba na voľnom trhu

7 146 640

7 419 141

8 971 306

7 631 268

Index (2019 = 100)

100

104

126

107

Zdroj:

Eurostat, žiadateľ a výrobcovia z Únie zaradení do vzorky.

(142)

Počas posudzovaného obdobia sa spotreba v Únii na voľnom trhu zvýšila o 7 %. Zvýšenie spotreby sa najviac zaznamenalo v roku 2021 v dôsledku obnovy po kríze spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19. V rovnakom období dopyt na trhu vlastnej spotreby kolísal a celkovo sa zvýšil o 3 %. Výkyvy na trhu vlastnej spotreby boli sčasti spôsobené výkyvmi v úrovni využitia liniek, ktoré slúžia na výrobu prešetrovaného výrobku, na účely výroby výrobkov, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti revízneho prešetrovania.

4.3.   Dovoz z dotknutej krajiny

4.3.1.   Objem a podiel dovozu z dotknutej krajiny na trhu

(143)

Komisia stanovila objem dovozu na základe údajov Eurostatu. Podiel dovozu na trhu sa stanovil porovnaním uvedeného dovozu so spotrebou v Únii.

(144)

Dovoz z dotknutej krajiny do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 4

Objem dovozu a podiel na trhu

 

2019

2020

2021

ORP

Objem dovozu z ČĽR (v tonách)

196

232

10 926

953

Podiel dovozu z ČĽR na trhu

0,0  %

0,0  %

0,1  %

0,0  %

Zdroj:

Eurostat.

(145)

Dovoz prešetrovaného výrobku z Číny do Únie bol na veľmi nízkych úrovniach počas celého posudzovaného obdobia. Podiel Číny na trhu bol z toho dôvodu zanedbateľný.

4.3.2.   Ceny dovozu z dotknutej krajiny a cenové podhodnotenie

Tabuľka 5

Ceny dovozu z dotknutej krajiny

 

2019

2020

2021

ORP

Priemerná cena

998

1 037

972

1 395

Index (2019 = 100)

100

104

97

140

Zdroj:

Eurostat.

(146)

Ceny z dotknutej krajiny sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 40 %, po celý čas sa však týkali len minimálneho objemu dovozu. Tieto minimálne objemy dovozu z ČĽR neumožňujú žiadne zmysluplné výpočty podhodnotenia ceny.

4.4.   Dovoz z iných tretích krajín ako ČĽR

(147)

Objem dovozu do Únie, ako aj podiel na trhu a cenové trendy dovozu určitých druhov ocele odolnej proti korózii z iných tretích krajín sa vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Dovoz z tretích krajín

Krajina

 

2019

2020

2021

ORP

Vietnam

Objem (v tonách)

28 972

51 241

744 010

709 484

 

Index (2019 = 100)

100

177

2 568

2 449

 

Podiel na trhu

0,4  %

0,7  %

8,3  %

9,3  %

 

Index (2019 = 100)

100

170

2 046

2 293

 

Priemerná cena (EUR za tonu)

664

608

1 007

1 132

 

Index (2019 = 100)

100

92

152

170

Turecko

Objem (v tonách)

472 298

704 823

1 029 743

581 706

 

Index (2019 = 100)

100

149

218

123

 

Podiel na trhu

6,6  %

9,5  %

11,5  %

7,6  %

 

Index (2019 = 100)

100

144

174

115

 

Priemerná cena (EUR za tonu)

615

562

934

1 138

 

Index (2019 = 100)

100

91

152

185

Taiwan

Objem (v tonách)

137 310

164 223

281 377

362 660

 

Index (2019 = 100)

100

120

205

264

 

Podiel na trhu

1,9  %

2,2  %

3,1  %

4,8  %

 

Index (2019 = 100)

100

115

163

247

 

Priemerná cena (EUR za tonu)

655

627

880

1 225

 

Index (2019 = 100)

100

96

134

187

India

Objem (v tonách)

195 469

159 695

479 238

197 750

 

Index (2019 = 100)

100

82

245

101

 

Podiel na trhu

2,7  %

2,2  %

5,3  %

2,6  %

 

Index (2019 = 100)

100

79

195

95

 

Priemerná cena (EUR za tonu)

637

576

1 023

1 091

 

Index (2019 = 100)

100

90

161

171

Južná Kórea

Objem (v tonách)

221 329

241 201

144 540

164 311

 

Index (2019 = 100)

100

109

65

74

 

Podiel na trhu

3,1  %

3,3  %

1,6  %

2,2  %

 

Index (2019 = 100)

100

105

52

70

 

Priemerná cena (EUR za tonu)

683

622

862

1 213

 

Index (2019 = 100)

100

91

126

178

Rusko

Objem (v tonách)

182 292

276 474

278 278

117 971

 

Index (2019 = 100)

100

152

153

65

 

Podiel na trhu

2,6  %

3,7  %

3,1  %

1,5  %

 

Index (2019 = 100)

100

146

122

61

 

Priemerná cena (EUR za tonu)

606

547

988

1 148

 

Index (2019 = 100)

100

90

163

189

Južná Afrika

Objem (v tonách)

–

–

76 165

107 412

 

Index (2021 = 100)

–

–

100

141

 

Podiel na trhu

–

–

0,8  %

1,4  %

 

Index (2021 = 100)

–

–

100

166

 

Priemerná cena (EUR za tonu)

–

–

1 187

1 230

 

Index (2021 = 100)

–

–

100

104

Iné tretie krajiny

Objem (v tonách)

133 941

140 573

242 601

229 747

 

Index (2019 = 100)

100

105

181

172

 

Podiel na trhu

1,9  %

1,9  %

2,7  %

3,0  %

 

Index (2019 = 100)

100

101

144

161

 

Priemerná cena (EUR za tonu)

622

564

960

1 125

 

Index (2019 = 100)

100

91

154

181

Spolu za všetky tretie krajiny okrem ČĽR

Objem (v tonách)

1 371 611

1 738 230

3 275 952

2 471 041

 

Index (2019 = 100)

100

127

239

180

 

Podiel na trhu

19,2  %

23,4  %

36,5  %

32,4  %

 

Index (2019 = 100)

100

122

190

169

 

Priemerná cena (EUR za tonu)

634

577

968

1 153

 

Index (2019 = 100)

100

91

153

182

Zdroj:

Eurostat.

(148)

Dovoz prešetrovaného výrobku z tretích krajín iných ako ČĽR sa celkovo zvýšil o 80 %, pričom osobitný nárast sa vyskytol v roku 2021 v dôsledku obnovy po kríze spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19. Uvedený dovoz mal pôvod predovšetkým v Turecku a vo Vietname.

(149)

Dovoz z Turecka bol počas celého posudzovaného obdobia značný, hoci objemy sa líšili. Začatie antidumpingového prešetrovania dňa 24. júna 2021 (89) v súvislosti s dovozom podobného výrobku s pôvodom v Rusku a Turecku (90) mohlo mať odrádzajúci účinok na dovoz prešetrovaného výrobku u uvedených dvoch krajín v roku 2021 a v období revízneho prešetrovania.

(150)

Dovoz z Vietnamu bol v rokoch 2019 a 2020 obmedzený, ale potom sa v dôsledku exponenciálneho zvýšenia o viac ako 2 000 % stal hlavným zdrojom dovozu. Dvomi hlavnými príčinami tohto zvýšenia sú nadobudnutie platnosti dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Vietnamom (91) a vylúčenie vietnamskej ocele odolnej proti korózii z ochranného opatrenia týkajúceho sa ocele do júna 2022 (92).

(151)

Podiel tretích krajín iných ako ČĽR na trhu sa zvýšil z 19,2 % v roku 2019 na 32,4 % v období revízneho prešetrovania.

(152)

Vo všeobecnosti boli ceny dovozu z tretích krajín od roku 2020 nižšie než ceny výrobného odvetvia Únie, pričom rozdiel sa v priebehu času znižoval. Je však potrebné poznamenať, že môže existovať rôzny sortiment výrobkov a že osobitne v súvislosti s Tureckom sú z cien v uvedenej tabuľke vylúčené uplatniteľné antidumpingové clá v poslednej časti roka 2022.

4.5.   Hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie

4.5.1.   Všeobecné poznámky

(153)

Posúdenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie zahŕňalo vyhodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(154)

Ako sa uvádza v bode 1.6.1, na posúdenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sa použil výber vzorky.

(155)

Na účely určenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov, ktoré boli súčasťou vyplneného dotazníka združenia Eurofer, ktorý sa týkal všetkých výrobcov z Únie a v prípade potreby bol krížovo skontrolovaný s vyplnenými dotazníkmi od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Oba súbory údajov boli overené a konštatovalo sa, že sú reprezentatívne, pokiaľ ide o hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie.

(156)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(157)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

4.5.2.   Makroekonomické ukazovatele

4.5.2.1.   Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(158)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

 

2019

2020

2021

ORP

Objem výroby (v tonách)

9 209 033

8 901 268

8 995 570

7 743 498

Index (2019 = 100)

100

97

98

84

Výrobná kapacita (v tonách)

11 569 564

12 587 213

11 159 969

11 244 662

Index (2019 = 100)

100

109

96

97

Využitie kapacity

79,6  %

70,7  %

80,6  %

68,9  %

Index (2019 = 100)

100

89

101

87

Zdroj:

Eurofer a výrobcovia z Únie zaradení do vzorky.

(159)

Počas posudzovaného obdobia objem výroby výrobného odvetvia Únie kolísal a celkovo sa znížil o 16 %. Pokles v roku 2020 bol čiastočne spôsobený tlakom vyvíjaným tureckým a ruským dovozom (93). Počas posudzovaného obdobia sa výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie líšila. Celkovo klesla o 3 %. Pokles objemu výroby v poslednej časti posudzovaného obdobia je z väčšej časti spôsobený nereprezentatívnymi finančnými a následnými prevádzkovými ťažkosťami, ktoré zaznamenal jeden výrobca z Únie nezaradený do vzorky, a pokles výrobnej kapacity možno tejto príčine pripísať v plnej miere (94). Miera využitia kapacity sa znížila o 13 %, čo je konkrétne dôsledkom poklesu výroby v Únii.

(160)

Ako sa však zistilo v pôvodnom prešetrovaní, uvedené trendy sú sčasti teoretické, keďže výrobcovia z Únie používajú linky na zinkovanie ponorom na výrobu prešetrovaného výrobku, ale aj ďalších výrobkov, na ktoré sa toto prešetrovanie nevzťahuje. Podiel výrobných liniek, ktoré boli pridelené na výrobu prešetrovaného výrobku, sa počas posudzovaného obdobia v prípade určitých výrobcov zmenil.

4.5.2.2.   Objem predaja, objemy použité na vlastnú spotrebu a podiel na voľnom trhu

(161)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Objem predaja a podiel na voľnom trhu

 

2019

2020

2021

ORP

Predaj na voľnom trhu (v tonách)

5 774 832

5 680 681

5 684 429

5 159 274

Index (2019 = 100)

100

98

98

89

Trhový podiel predaja na voľnom trhu (%)

80,8  %

76,6  %

63,4  %

67,6  %

Index (2019 = 100)

100

95

78

84

Zdroj:

Eurofer a výrobcovia z Únie zaradení do vzorky.

(162)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie sa počas posudzovaného obdobia znížil o 11 %. K poklesu došlo hlavne od roku 2021 do obdobia revízneho prešetrovania, pričom sa vysvetľuje znížením spotreby v uvedenom období a úpadkom veľkého výrobcu z Únie nezaradeného do vzorky v roku 2021, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 151.

(163)

Počas posudzovaného obdobia sa podiel výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu znížil o 16 %, pričom súčasne došlo k exponenciálnemu zvýšeniu dovozu, t. j. v absolútnom vyjadrení bolo jeho zvýšenie dvojnásobné v porovnaní so zvýšením spotreby.

Tabuľka 9

Objemy vlastnej spotreby a podiel na trhu

 

2019

2020

2021

ORP

Trh vlastnej spotreby (v tonách)

1 864 394

1 764 931

2 091 845

1 916 305

Index (2019 = 100)

100

95

112

103

Podiel trhu vlastnej spotreby na celkovej výrobe v Únii (%)

20,2  %

19,8  %

23,3  %

24,7  %

Index (2019 = 100)

100

98

115

122

Zdroj:

Eurofer a výrobcovia z Únie zaradení do vzorky.

(164)

Objem vlastnej spotreby výrobného odvetvia Únie bol pomerne stabilný a zaznamenal sa pri ňom celkový nárast o 3 %.

(165)

Pokles výroby v Únii zahŕňal zvýšenie podielu trhu vlastnej spotreby na celkovej výrobe v Únii.

4.5.2.3.   Rast

(166)

Výrobné odvetvie Únie dokázalo čiastočne využiť obdobia rastu na trhu Únie napriek tomu, že jeho využitie kapacity bolo nižšie než počas pôvodného prešetrovania a prebiehala určitá reštrukturalizácia. Výrobné odvetvie Únie si udržalo výrazný podiel na trhu počas celého posudzovaného obdobia.

4.5.2.4.   Zamestnanosť a produktivita

(167)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Zamestnanosť a produktivita

 

2019

2020

2021

ORP

Počet zamestnancov

11 117

12 048

10 385

9 593

Index (2019 = 100)

100

108

93

86

Produktivita (v tonách na zamestnanca)

828

739

866

807

Index (2019 = 100)

100

89

105

97

Zdroj:

Eurofer a výrobcovia z Únie zaradení do vzorky.

(168)

Počas posudzovaného obdobia úroveň zamestnanosti výrobného odvetvia Únie v súvislosti s výrobou prešetrovaného výrobku kolísala a znížila sa o 14 %. Pokles v poslednej časti posudzovaného obdobia je potrebné pripísať vývoju v prípade jedného veľkého výrobcu, ako bolo uvedené v odôvodnení 151. Takisto platí, že niektoré výkyvy sú teoretické, keďže vyplývajú z rôznych modelov výroby a rôznych metodík prideľovania zdrojov, v prípade ktorých bola východiskom skupina výrobkov, ktorá bola širšia ako prešetrovaný výrobok (konkrétne všetky ponorom zinkované výrobky).

(169)

Produktivita výrobného odvetvia Únie sa v príslušnom období znížila o 3 %. Výkyvy súvisia s poklesom objemov výroby v Únii v roku 2020 a v období revízneho prešetrovania.

4.5.2.5.   Veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu

(170)

Úroveň dovozu počas obdobia revízneho prešetrovania bola veľmi obmedzená a predstavovala zanedbateľný podiel spotreby v Únii. Vplyv veľkosti skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie preto nebolo možné zmysluplne určiť. Revízne prešetrovanie sa zameriavalo na pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu v prípade zrušenia antidumpingových opatrení. Ako sa však uvádza v odôvodnení 120, rozdiel medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou do tretích krajín bol značný.

(171)

Druhy ocele odolné proti korózii už boli predmetom antidumpingových prešetrovaní. V pôvodnom prešetrovaní Komisia zistila, že v období od 1. októbra 2015 do 30. septembra 2016 situáciu výrobného odvetvia Únie významne ovplyvňoval dumpingový dovoz prešetrovaného výrobku s pôvodom v ČĽR. V auguste 2020 sa v rámci prešetrovania obchádzania antidumpingových opatrení na dovoz s pôvodom v ČĽR predmetné opatrenia rozšírili na určité druhy mierne upravenej ocele odolnej proti korózii (95). V prešetrovaní, ktoré sa okrem iného vzťahovalo na prešetrovaný výrobok, Komisia zistila, že v období od 1. januára 2020 do 30. decembra 2020 situáciu výrobného odvetvia Únie negatívne ovplyvňoval dumpingový dovoz s pôvodom v Rusku a Turecku (96).

(172)

Na začiatku tohto prešetrovania preto prebiehal proces zotavenia výrobného odvetvia Únie z minulých dumpingových praktík. Zavedené opatrenia však mali nepopierateľne pozitívny vplyv na výrobné odvetvie Únie.

4.5.3.   Mikroekonomické ukazovatele

4.5.3.1.   Ceny a faktory ovplyvňujúce ceny

(173)

Vážený priemer jednotkových predajných cien výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtovaných neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 11

Predajné ceny a výrobné náklady v Únii (v EUR/t)

 

2019

2020

2021

ORP

Priemerná jednotková predajná cena na voľnom trhu

628

587

1 039

1 162

Index (2019 = 100)

100

93

165

185

Jednotkové výrobné náklady

601

588

789

986

Index (2019 = 100)

100

98

131

164

Zdroj:

Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky.

(174)

Výrobcovia z Únie mohli zvýšiť svoje predajné ceny v Únii v nadväznosti na príslušné zavedené opatrenia na ochranu obchodu.

(175)

Jednotkové výrobné náklady sa v posudzovanom období celkovo zvýšili o 64 %. Ceny niektorých hlavných surovín a energie sa v druhej polovici posudzovaného obdobia výrazne zvýšili.

4.5.3.2.   Náklady práce

(176)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 12

Priemerné náklady práce na zamestnanca

 

2019

2020

2021

ORP

Priemerné náklady práce na zamestnanca (EUR)

72 692

68 225

77 162

81 837

Index (2019 = 100)

100

94

106

113

Zdroj:

Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky.

(177)

Priemerné náklady práce na zamestnanca výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 13 %. V roku 2020 došlo k ich dočasnému poklesu v dôsledku verejných podporných opatrení súvisiacich s ochorením COVID-19.

4.5.3.3.   Zásoby

(178)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 13

Zásoby

 

2019

2020

2021

ORP

Konečný stav zásob (v tonách)

154 680

111 817

171 244

160 558

Index (2019 = 100)

100

72

111

104

Konečný stav zásob ako percentuálny podiel výroby

7,6  %

5,3  %

7,2  %

7,6  %

Index (2019 = 100)

100

70

96

100

Zdroj:

Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky.

(179)

Výrobcovia z Únie si zvyčajne udržiavajú nízku úroveň zásob. Zásoby sa preto nepovažujú za významný ukazovateľ ujmy v tomto odvetví. Potvrdilo sa to aj analýzou vývoja konečného stavu zásob ako percentuálneho podielu výroby.

4.5.3.4.   Ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získať kapitál

(180)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 14

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

 

2019

2020

2021

ORP

Ziskovosť predaja v Únii neprepojeným zákazníkom (v % z obratu z predaja)

–3,7  %

–1,7  %

16,1  %

7,9  %

Index (2019 = 100)

– 100

–46

435

214

Peňažný tok (v EUR)

-26 986 371

43 439 334

269 485 933

189 860 405

Index (2019 = 100)

– 100

161

999

704

Investície (v EUR)

27 483 583

30 820 545

25 152 956

35 339 227

Index (2019 = 100)

100

112

92

129

Návratnosť investícií

–6  %

–3  %

33  %

22  %

Index (2019 = 100)

- 100

–50

550

367

Zdroj:

Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky.

(181)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. Dumpingový dovoz z viacerých krajín prispel k stratám výrobného odvetvia Únie v rokoch 2019 a 2020. Zavedené opatrenia na ochranu obchodu následne pomohli výrobcom z Únie zvýšiť predajné ceny vo väčšom rozsahu, než bol nárast ich výrobných nákladov, a dosiahnuť udržateľné úrovne zisku. V období revízneho prešetrovania došlo v porovnaní s rokom 2021 k výraznému poklesu ziskov, keďže do predajných cien už nebolo možné zahrnúť ďalšie výrazné zvýšenie výrobných nákladov. Ziskovosť dosiahnutá v rokoch 2021 aj 2022 však bola nad úrovňou cieľového zisku stanoveného v skorších prešetrovaniach, ktoré sa vzťahovali na rovnaký a na mierne širší sortiment výrobkov (97).

(182)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Trend čistého peňažného toku sa vyvíjal v súlade s pozitívnym vývojom z hľadiska ziskovosti.

(183)

Investície predstavujú čistú účtovnú hodnotu aktív. Čisté investície sa v posudzovanom období celkovo zvýšili. Investície sa vo všeobecnosti zameriavali na udržanie existujúcich kapacít, zlepšenie kvality, zníženie nákladov a úsporu energie.

(184)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Vyvíjala sa veľmi pozitívne v kontexte značných ziskov, ale obmedzených investícií.

(185)

Dovoz z ČĽR priamo neovplyvnil schopnosť získavať kapitál.

4.6.   Záver o ujme

(186)

Z vývoja mikroekonomických a makroekonomických ukazovateľov počas posudzovaného obdobia vyplynulo, že v roku 2021 a v období revízneho prešetrovania bola finančná situácia výrobného odvetvia Únie dobrá, pričom ziskovosť v oboch rokoch prekročila cieľové zisky, ktoré boli predtým stanovené pre uvedené výrobné odvetvie.

(187)

K zhoršeniu došlo v prípade určitých objemových ukazovateľov, ako aj v prípade zamestnanosti, čo však možno z veľkej časti alebo úplne pripísať osobitným ťažkostiam, ktoré zaznamenal jeden veľký výrobca z Únie, ktorý prakticky zastavil výrobu počas roka 2021. Všetci ostatní výrobcovia z Únie by spoločne predstavovali obraz výrobného odvetvia, ktoré prakticky vôbec nie je ovplyvnené značným poklesom spotreby v období revízneho prešetrovania a veľkým zvýšením dovozu v posudzovanom období.

(188)

Komisia na základe uvedených skutočností dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

5.   PRAVDEPODOBNOSŤ OPÄTOVNÉHO VÝSKYTU UJMY

(189)

V predchádzajúcom bode Komisia dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu. Komisia preto v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia posúdila, či by bol v prípade uplynutia platnosti opatrení pravdepodobný opätovný výskyt ujmy pôvodne spôsobenej dumpingovým dovozom z ČĽR.

(190)

V tejto súvislosti Komisia vychádzala z informácií, ktoré jej sprístupnili spolupracujúce strany, a zo všetkých ďalších informácií dostupných v spise. Preskúmala výrobnú kapacitu a voľnú kapacitu v ČĽR; vzťah medzi cenami v Únii, v Číne a čínskymi vývoznými cenami do tretích krajín; pravdepodobné cenové úrovne a úrovne objemu dovozu z ČĽR v prípade neexistencie antidumpingových opatrení a vplyv na výrobné odvetvie v prípade uplynutia platnosti opatrení.

(191)

Ako sa konštatuje v odôvodnení 123, odhadovaná čínska voľná kapacita v oblasti ocele odolnej proti korózii predstavuje viac ako 80 % voľnej spotreby ocele odolnej proti korózii na trhu Únie počas obdobia revízneho prešetrovania, tento percentuálny podiel by sa však mohol zvýšiť vzhľadom na mieru využitia čínskych prevádzok na výrobu ocele odolnej proti korózii, ktorá sa odhaduje na 86,2 % v roku 2023 (98). Okrem toho, ako sa konštatuje v odôvodnení 127, ceny v Únii sú vyššie ako ceny v deviatich z desiatich najväčších súčasných vývozných destinácií čínskej ocele odolnej proti korózii.

(192)

Na základe uvedených skutočností by uplynutie platnosti antidumpingových opatrení veľmi pravdepodobne malo za následok zvýšenie čínskeho vývozu do Únie. Vzhľadom na klesajúci domáci dopyt v Číne, skutočnosť, že výrobcovia ocele odolnej proti korózii môžu jednoducho prejsť z výroby iných ponorom zinkovaných výrobkov na výrobu ocele odolnej proti korózii, a vyššie ceny na trhu Únie (pozri odôvodnenia 122 a 123) by takéto zvýšenie mohlo byť ešte väčšie než súčasná čínska voľná kapacita, ktorá by už predstavovala 80 % spotreby v Únii.

(193)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 127, Komisia ďalej porovnala ceny dovozu s cenami výrobného odvetvia Únie na základe súčasných vývozných cien čínskych vyvážajúcich výrobcov do tretích krajín. Ceny do hlavných vývozných destinácií s reprezentatívnym predajom uvedených v odôvodnení 126 sa upravili tak, že sa najskôr odčítali náklady na dopravu z ČĽR do tretích krajín a ďalej sa pripočítali náklady na dopravu z ČĽR do Únie, pričom sa použili údaje o námornej doprave zo žiadosti o revízne prešetrovanie. Na základe uvedených vypočítaných cien CIF a ich porovnania s váženými priemernými predajnými cenami troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ktoré účtovali neprepojeným zákazníkom na trhu Únie, pričom boli upravené na úroveň cien zo závodu, sa cenami čínskeho vývozu do tretích krajín priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Únie, riadne upravené na úroveň cien zo závodu, podhodnocujú o 6,8 %. Žiadosť obsahovala aj informácie, z ktorých vyplýva, že Čína vyvážala rastúce objemy do krajín mimo Únie za nízke ceny (99).

(194)

Okrem toho, nech sú vývozné trhy pre čínske výrobné odvetvie akokoľvek dôležité, ČĽR čelí stále väčším ťažkostiam pri prístupe na tieto trhy v dôsledku širokého radu opatrení uložených ďalšími tretími krajinami proti dovozu určitých druhov ocele odolnej proti korózii z Číny, ako už bolo opísané v bode 3.

(195)

Na trhu s prešetrovaným výrobkom je veľmi vysoká miera cenovej konkurencie. Pravdepodobný príchod dovozu z dotknutej krajiny za nízke ceny do Únie by preto donútil výrobné odvetvie Únie obmedziť výrobu a znížiť ceny. Výrobcovia z Únie by čelili nedostatočnému času na zotavenie sa z predchádzajúcej situácie spôsobujúcej ujmu, na ďalšie investovanie a plnenie záväzkov vrátane sociálnych a environmentálnych záväzkov.

(196)

V prípade takéhoto kapitálovo náročného výrobného odvetvia by úrovne zisku pravdepodobne prestali byť udržateľné. Veľké straty v rámci výrobného odvetvia Únie narušia jeho schopnosť získavať kapitál, ohrozia jeho životaschopnosť a potenciálne vyvolajú zatváranie výrobných zariadení a prepúšťanie a takisto narušenie dodávateľských reťazcov.

(197)

Sú zavedené ochranné opatrenia týkajúce sa ocele, ktoré už využívajú výrobcovia z Únie. Súčasné antidumpingové prešetrovanie je však zamerané na osobitnú otázku, na ktorú sa nevzťahuje žiadne existujúce opatrenie.

(198)

Na základe toho sa dospelo k záveru, že neexistencia opatrení by s najväčšou pravdepodobnosťou viedla k výraznému nárastu dumpingového dovozu z ČĽR za ceny spôsobujúce ujmu a pravdepodobne by došlo k opätovnému výskytu značnej ujmy.

6.   ZÁUJEM ÚNIE

(199)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia preskúmala, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení bolo v rozpore so záujmom Únie ako celku. Určenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých jednotlivých dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

6.1.   Záujem výrobného odvetvia Únie

(200)

Väčšina z 21 výrobcov z Únie žiadosť podporila, pričom žiaden výrobca nenamietal proti začatiu prešetrovania. Ako sa konštatovalo v bode 4, výrobné odvetvie Únie už netrpí značnou ujmou. Ako sa konštatovalo v oddiele 5, zrušenie opatrení by však viedlo k obnovenému prílevu dumpingového dovozu z Číny, čo by rýchlo viedlo k opätovnému výskytu ujmy. Pokračovanie opatrení je preto v záujme výrobného odvetvia Únie.

6.2.   Záujem neprepojených dovozcov

(201)

V rámci prešetrovania nespolupracovali žiadni dovozcovia.

(202)

Nedostatočná spolupráca dovozcov neumožnila Komisii analyzovať, či dovozcovia dosahovali slabé výsledky, prípadne či neboli schopní ďalej prenášať potenciálne zvýšenia cien.

(203)

Komisia poznamenáva, že okrem bohatej výroby v Únii môžu dovozcovia a dodávateľské reťazce využiť dovoz od početných dodávateľov a krajín. Zámerom predĺženia platnosti opatrení nie je vylúčiť čínsky dovoz z trhu, ale len zabezpečiť, aby sa uvedený dovoz nepredával za dumpingové ceny, čím by spôsoboval ujmu.

6.3.   Záujem používateľov

(204)

Používatelia pri prešetrovaní nespolupracovali. Komisia preto nebola schopná analyzovať vplyv existujúcich opatrení na situáciu používateľov.

(205)

Komisia poznamenáva, že v priebehu jej pôvodného prešetrovania dospela k záveru, že aktuálne zavedené opatrenia nemajú výrazné negatívne vplyvy na používateľov a spotrebiteľov. Skutočnosťou je, že určité druhy ocele odolnej proti korózii vo všeobecnosti predstavujú pomerne malý podiel nákladov stavebného projektu (len približne jedno percento v prípade tehlového domu a dve percentá v prípade kancelárskej budovy), ako sa poznamenáva v príklade uvedenom v prílohe 13 k žiadosti.

6.4.   Záver o záujme Únie

(206)

Komisia na základe uvedených skutočností dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody týkajúce sa záujmu Únie, ktoré by hovorili v neprospech zachovania existujúcich opatrení na dovoz určitých druhov ocele odolnej proti korózii s pôvodom v ČĽR.

7.   ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

(207)

Na základe záverov, ku ktorým Komisia dospela v súvislosti s pravdepodobnosťou opätovného výskytu dumpingu, pravdepodobnosťou opätovného výskytu ujmy a so záujmom Únie, by sa antidumpingové opatrenia uplatniteľné na určité druhy ocele odolnej proti korózii z ČĽR mali zachovať.

(208)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti uvedené v tomto nariadení sú uplatniteľné výlučne na dovoz prešetrovaného výrobku s pôvodom v dotknutej krajine a vyrábaného vymenovanými právnymi subjektmi. Na dovoz prešetrovaného výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s osobitne uvedenými subjektmi, by sa mala uplatňovať sadzba cla vzťahujúca sa na „všetok ostatný dovoz s pôvodom v Čínskej ľudovej republike“. Nemala by sa na ne uplatňovať žiadna z individuálnych antidumpingových colných sadzieb.

(209)

Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatňovanie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb. Táto žiadosť musí byť adresovaná Komisii (100). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, v Úradnom vestníku Európskej únie sa uverejní nariadenie o zmene názvu.

(210)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania súvisiace s rozdielom v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú individuálne antidumpingové clá, musia colným orgánom členských štátov predložiť platnú obchodnú faktúru. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Na tovar, ktorý sa dovezie bez takejto faktúry, by sa malo vzťahovať antidumpingové clo uplatňované na „všetok ostatný dovoz s pôvodom v Čínskej ľudovej republike“.

(211)

Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby antidumpingového cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov totiž aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia, musia vykonať svoje zvyčajné kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie nižšej colnej sadzby je odôvodnené v súlade s colnými predpismi.

(212)

Ak by sa po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností a za predpokladu splnenia podmienok sa môže začať prešetrovanie obchádzania opatrení. V tomto prešetrovaní sa môže okrem iného preskúmať potreba odňatia individuálnej colnej sadzby (sadzieb) a následného uloženia cla pre celú krajinu.

(213)

Vývozca alebo výrobca, ktorý nevyvážal dotknutý výrobok do Únie počas obdobia, ktoré sa použilo na stanovenie úrovne cla aktuálne uplatniteľného na jeho vývoz, môže Komisiu požiadať, aby sa naňho vzťahovala sadzba antidumpingového cla platná pre spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky. Komisia by mala takejto žiadosti vyhovieť za predpokladu, že sú splnené tri podmienky. Nový vyvážajúci výrobca by musel preukázať, že: i) nevyvážal dotknutý výrobok do Únie počas obdobia, ktoré sa použilo na stanovenie úrovne cla uplatniteľného na jeho vývoz; ii) nie je prepojený so spoločnosťou, ktorá dotknutý výrobok do Únie vyvážala a na ktorú sa preto vzťahujú antidumpingové clá, a iii) následne vyvážal dotknutý výrobok do Únie alebo prijal neodvolateľný zmluvný záväzok vyviezť do Únie značné množstvo.

(214)

Všetky zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, o ktoré sa opieral zámer odporučiť zachovanie existujúcich opatrení. Po poskytnutí týchto informácií im takisto bola poskytnutá lehota na predloženie stanovísk. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(215)

Podľa článku 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (101), ak sa má vrátiť suma v dôsledku rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(216)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2019/159 (102) Komisia uložila ochranné opatrenie týkajúce sa určitých výrobkov z ocele na obdobie troch rokov. Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2021/1029 (103) sa platnosť ochranných opatrení predĺžila do 30. júna 2024. Dotknutý výrobok je jednou z kategórií výrobkov, na ktoré sa ochranné opatrenie vzťahuje. Keď sa teda prekročia colné kvóty stanovené v rámci ochranného opatrenia, z toho istého dovozu by sa stalo splatným tak clo pri prekročení kvóty, ako aj antidumpingové clo. Keďže takáto kumulácia antidumpingových opatrení s ochrannými opatreniami môže ovplyvniť obchod viac, než je žiaduce, Komisia sa rozhodla zabrániť súbežnému uplatňovaniu antidumpingového cla a cla pri prekročení kvóty na dotknutý výrobok, kým je uložené ochranné clo.

(217)

To znamená, že keď sa clo pri prekročení kvóty uvedené v článku 1 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2019/159 začne uplatňovať na dotknutý výrobok a presahuje úroveň antidumpingových ciel podľa tohto nariadenia, vyberie sa len clo pri prekročení kvóty uvedené v článku 1 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2019/159. Počas obdobia súbežného uplatňovania ochranných a antidumpingových ciel sa pozastavuje výber ciel uložených podľa tohto nariadenia. Keď sa clo pri prekročení kvóty uvedené v článku 1 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2019/159 začne uplatňovať na dotknutý výrobok a je pritom stanovené na nižšej úrovni než antidumpingové clá v tomto nariadení, clo pri prekročení kvóty uvedené v článku 1 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2019/159 sa vyberie spolu s rozdielom medzi týmto clom a vyššími antidumpingovými clami uloženými podľa tohto nariadenia. Tá časť sumy antidumpingových ciel, ktorá sa nevyberá, sa pozastaví.

(218)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 základného nariadenia,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.   Ukladá sa konečné antidumpingové clo na dovoz plochých valcovaných výrobkov zo železa alebo z legovanej ocele alebo nelegovanej ocele; upokojených hliníkom; pokovovaných zinkom a/alebo hliníkom alebo s povlakom zinku a/alebo hliníka žiarovým pozinkovaním, a to bez použitia iného kovu; chemicky pasivovaných; obsahujúcich: 0,015 hmotnostného % alebo viac, ale nie viac než 0,170 hmotnostného % uhlíka, 0,015 hmotnostného % alebo viac, ale nie viac než 0,100 hmotnostného % hliníka, nie viac než 0,045 hmotnostného % nióbu, nie viac než 0,010 hmotnostného % titánu a nie viac než 0,010 hmotnostného % vanádu; predkladaných vo zvitkoch, v plechoch rezaných na dĺžku a úzkych pásoch.

Tieto výrobky sú vylúčené:

—

výrobky z nehrdzavejúcej ocele, z kremíkovej elektrotechnickej ocele a rýchloreznej ocele,

—

výrobky ďalej neupravené inak než valcovaním za tepla alebo valcovaním za studena (úberom za studena).

Dotknutý výrobok v súčasnosti patrí pod číselné znaky KN ex 7210 41 00, ex 7210 49 00, ex 7210 61 00, ex 7210 69 00, ex 7212 30 00, ex 7212 50 61, ex 7212 50 69, ex 7225 92 00, ex 7225 99 00, ex 7226 99 30 a ex 7226 99 70 (kódy TARIC: 7210410020, 7210490020, 7210610020, 7210690020, 7212300020, 7212506120, 7212506920, 7225920020, 7225990022, 7225990092, 7226993010, 7226997094) a má pôvod v Čínskej ľudovej republike.

2.   Sadzba konečného antidumpingového cla uplatniteľná na čistú frankocenu na hranici Únie pred preclením je v prípade výrobku opísaného v odseku 1 a vyrobeného ďalej uvedenými spoločnosťami takáto:

Spoločnosť

Konečná colná sadzba (v %)

Doplnkový kód TARIC

Hesteel Co., Ltd Handan Branch

27,8

C227

Handan Iron & Steel Group Han-Bao Co., Ltd.

27,8

C158

Hesteel Co., Ltd. Tangshan Branch

27,8

C159

Tangshan Iron & Steel Group High Strength Automotive Strip Co., Ltd

27,8

C228

Beijing Shougang Cold Rolling Co., Ltd

17,2

C229

Shougang Jingtang United Iron and Steel Co., Ltd

17,2

C164

Zhangjiagang Shagang Dongshin Galvanized Steel Sheet Co., Ltd

27,9

C230

Zhangjiagang Yangtze River Cold Rolled Sheet Co., Ltd

27,9

C112

Ostatné spolupracujúce spoločnosti uvedené v prílohe

26,1

Pozri prílohu

Všetok ostatný dovoz s pôvodom v Čínskej ľudovej republike

27,9

C999

3.   Konečné antidumpingové clo uplatniteľné na dovoz s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, ako sa stanovuje v odseku 2, sa týmto rozširuje na dovoz plochých valcovaných výrobkov zo železa alebo z legovanej ocele alebo nelegovanej ocele; pokovovaných zinkom a/alebo hliníkom a/alebo horčíkom alebo s povlakom zinku a/alebo hliníka a/alebo horčíka žiarovým pozinkovaním, tiež legovaných kremíkom; chemicky pasivovaných; tiež s dodatočnou úpravou povrchu, napríklad naolejovaním alebo zatavením; obsahujúcich: nie viac ako 0,5 hmotnostného % uhlíka, nie viac ako 1,1 hmotnostného % hliníka, nie viac ako 0,12 hmotnostného % nióbu, nie viac ako 0,17 hmotnostného % titánu a nie viac ako 0,15 hmotnostného % vanádu; predkladaných vo zvitkoch, v plechoch rezaných na dĺžku a úzkych pásoch.

Tieto výrobky sú vylúčené:

—

výrobky z nehrdzavejúcej ocele, z kremíkovej elektrotechnickej ocele a rýchloreznej ocele,

—

výrobky ďalej neupravené inak než valcovaním za tepla alebo valcovaním za studena (úberom za studena),

—

dotknutý výrobok podľa vymedzenia na začiatku tohto článku,

v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN ex 7210 41 00, ex 7210 49 00, ex 7210 61 00, ex 7210 69 00, ex 7210 90 80, ex 7212 30 00, ex 7212 50 61, ex 7212 50 69, ex 7212 50 90, ex 7225 92 00, ex 7225 99 00, ex 7226 99 30, ex 7226 99 70 (kódy TARIC: 7210410030, 7210490030, 7210610030, 7210690030, 7210908092, 7212300030, 7212506130, 7212506930, 7212509014, 7212509092, 7225920030, 7225990023, 7225990041, 7225990093, 7226993030, 7226997013, 7226997093), s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

4.   Toto rozšírenie sa nevzťahuje na dovoz uvedený v odseku 1 tohto článku, vyrobený ďalej uvedenými spoločnosťami:

Názov spoločnosti

Doplnkový kód TARIC

Beijing Shougang Cold Rolling Co., Ltd

C229

Shougang Jingtang United Iron and Steel Co., Ltd

C164

5.   Uplatňovanie oslobodení udelených spoločnostiam konkrétne uvedeným v odseku 4 tohto článku je podmienené predložením platnej obchodnej faktúry, ktorú vystavil výrobca a ktorá musí obsahovať vyhlásenie s dátumom a podpisom pracovníka subjektu, ktorý túto faktúru vystavil, s uvedením jeho mena a funkcie, colným orgánom členských štátov. Toto vyhlásenie sa vypracuje takto: „Ja, podpísaný(-á), potvrdzujem, že (objem) určitých druhov ocele odolnej proti korózii predaných na vývoz do Európskej únie, na ktoré sa vzťahuje táto faktúra, vyrobila spoločnosť (názov a adresa spoločnosti) (doplnkový kód TARIC) v (dotknutej krajine). Vyhlasujem, že informácie uvedené v tejto faktúre sú úplné a správne.“ Ak sa takáto faktúra nepredloží, uplatňuje sa antidumpingové clo uložené podľa odseku 3 tohto článku.

6.   Uplatňovanie individuálnych antidumpingových colných sadzieb stanovených pre spoločnosti uvedené v odseku 2 je podmienené predložením platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov, ktorá musí obsahovať vyhlásenie s dátumom a podpisom pracovníka subjektu, ktorý takúto faktúru vystavil, s uvedením jeho mena a funkcie, v tomto znení: „Ja, podpísaný(-á), potvrdzujem, že (objem) druhov ocele odolnej proti korózii predaných na vývoz do Európskej únie, na ktoré sa vzťahuje táto faktúra, vyrobila spoločnosť (názov a adresa spoločnosti) (doplnkový kód TARIC) v Čínskej ľudovej republike. Vyhlasujem, že informácie uvedené v tejto faktúre sú úplné a správne.“ Ak sa takáto faktúra nepredloží, uplatňuje sa sadzba cla uplatňovaná na „všetok ostatný dovoz s pôvodom v Čínskej ľudovej republike“.

7.   Ak akýkoľvek nový vyvážajúci výrobca v Čínskej ľudovej republike predloží Komisii dostatočné dôkazy o tom, že:

a)

v období od 1. októbra 2015 do 30. septembra 2016 (obdobie prešetrovania pôvodného prešetrovania) nevyvážal do Únie výrobok opísaný v odseku 1; b) nie je prepojený so žiadnym vývozcom ani výrobcom v Čínskej ľudovej republike, ktorý podlieha antidumpingovým opatreniam uloženým týmto nariadením; c) po uplynutí pôvodného obdobia prešetrovania skutočne vyvážal do Únie dotknutý výrobok alebo prijal neodvolateľný zmluvný záväzok vyviezť do Únie značné množstvo, Komisia môže zmeniť prílohu pridaním nového vyvážajúceho výrobcu k spolupracujúcim spoločnostiam nezaradeným do vzorky, na ktoré sa preto vzťahuje vážené priemerné clo nepresahujúce 26,1 %.

8.   Pokiaľ nie je stanovené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa cla.

Článok 2

1.   Keď sa clo pri prekročení kvóty uvedené v článku 1 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2019/159 začne uplatňovať na ploché valcované výrobky zo železa alebo z legovanej ocele alebo nelegovanej ocele; pokovované zinkom a/alebo hliníkom a/alebo horčíkom alebo s povlakom zinku a/alebo hliníka a/alebo horčíka žiarovým pozinkovaním, tiež legované kremíkom; chemicky pasivované; tiež s dodatočnou úpravou povrchu, napríklad naolejovaním alebo zatavením; obsahujúce: nie viac ako 0,5 hmotnostného % uhlíka, nie viac ako 1,1 hmotnostného % hliníka, nie viac ako 0,12 hmotnostného % nióbu, nie viac ako 0,17 hmotnostného % titánu a nie viac ako 0,15 hmotnostného % vanádu; predkladané vo zvitkoch, v plechoch rezaných na dĺžku a úzkych pásoch, uvedené v článku 1 ods. 3, a presahuje úroveň antidumpingového cla stanoveného v článku 1 ods. 2, vyberá sa len clo pri prekročení kvóty uvedené v článku 1 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2019/159.

2.   Počas obdobia uplatňovania odseku 1 sa pozastavuje výber ciel uložených podľa tohto nariadenia.

3.   Keď sa clo pri prekročení kvóty uvedené v článku 1 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2019/159 začne uplatňovať na ploché valcované výrobky zo železa alebo z legovanej ocele alebo nelegovanej ocele; pokovované zinkom a/alebo hliníkom a/alebo horčíkom alebo s povlakom zinku a/alebo hliníka a/alebo horčíka žiarovým pozinkovaním, tiež legované kremíkom; chemicky pasivované; tiež s dodatočnou úpravou povrchu, napríklad naolejovaním alebo zatavením; obsahujúce: nie viac ako 0,5 hmotnostného % uhlíka, nie viac ako 1,1 hmotnostného % hliníka, nie viac ako 0,12 hmotnostného % nióbu, nie viac ako 0,17 hmotnostného % titánu a nie viac ako 0,15 hmotnostného % vanádu; predkladané vo zvitkoch, v plechoch rezaných na dĺžku a úzkych pásoch, uvedené v článku 1 ods. 3, a je stanovené na úrovni nižšej ako antidumpingové clo stanovené v článku 1 ods. 2, clo pri prekročení kvóty uvedené v článku 1 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2019/159 sa vyberá spolu s rozdielom medzi týmto clom a vyšším antidumpingovým clom stanoveným v článku 1 ods. 2

4.   Časť sumy antidumpingového cla, ktorá sa nevyberá podľa odseku 3, sa pozastavuje.

5.   Pozastavenia uvedené v odsekoch 2 a 4 sú časovo obmedzené na obdobie uplatňovania cla pri prekročení kvóty uvedeného v článku 1 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2019/159.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 8. marca 2024

Za Komisiu

predsedníčka

Ursula VON DER LEYEN


(1)   Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 21.

(2)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/186 zo 7. februára 2018, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá predbežné clo uložené na dovoz určitých druhov ocele odolnej proti korózii s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 34, 8.2.2018, s. 16).

(3)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/1156 zo 4. augusta 2020, ktorým sa konečné antidumpingové clo uložené vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2018/186 na dovoz určitých druhov ocele odolnej proti korózii s pôvodom v Čínskej ľudovej republike rozširuje na dovoz určitých druhov mierne upravenej ocele odolnej proti korózii (Ú. v. EÚ L 255, 5.8.2020, s. 36).

(4)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/1994 zo 4. decembra 2020, ktorým sa opravuje vykonávacie nariadenie (EÚ) 2020/1156, ktorým sa konečné antidumpingové clo uložené vykonávacím nariadením (EÚ) 2018/186 na dovoz určitých druhov ocele odolnej proti korózii s pôvodom v Čínskej ľudovej republike rozširuje na dovoz určitých druhov mierne upravenej ocele odolnej proti korózii (Ú. v. EÚ L 410, 7.12.2020, s. 67).

(5)   Ú. v. EÚ C 197, 16.5.2022, s. 4.

(6)  Oznámenie o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovoz určitých druhov ocele odolnej proti korózii s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ C 48, 8.2.2023, s. 32).

(7)  Záznam do spisu t23.000939 zo 17. februára 2023.

(8)  Dotazníky pre výrobcov z Únie, vyvážajúcich výrobcov, dovozcov a používateľov boli sprístupnené na adrese https://tron.trade.ec.europa.eu/investigations/case-view?caseId=2653.

(9)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/2068 z 26. októbra 2022, ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Ruskej federácii (Ú. v. EÚ L 277, 27.10.2022, s. 149); vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/191 zo 16. februára 2022, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo z ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 36, 17.2.2022, s. 1); vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/95 z 24. januára 2022, ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých rúrových a potrubných tvaroviek zo železa alebo z ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, rozšírené na dovoz určitých rúrových a potrubných tvaroviek zo železa alebo z ocele odosielaných z Taiwanu, Indonézie, zo Srí Lanky a z Filipín bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v týchto krajinách (Ú. v. EÚ L 16, 25.1.2022, s. 36); vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2239 z 15. decembra 2021, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých priemyselných oceľových stožiarov pre veterné turbíny s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 450, 16.12.2021, s. 59); vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/635 zo 16. apríla 2021, ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých zváraných rúrok a rúr zo železa alebo nelegovanej ocele s pôvodom v Bielorusku, Čínskej ľudovej republike a Rusku (Ú. v. EÚ L L 132, 19.4.2021, s. 145).

(10)  Pozri vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/2068, odôvodnenie 80; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/191, odôvodnenie 208; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/95, odôvodnenie 59; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/2239, odôvodnenia 67 až 74; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/635, odôvodnenia 149 až 150.

(11)  Pozri vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/2068, odôvodnenie 64; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/191, odôvodnenie 192; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/95, odôvodnenie 46; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/2239, odôvodnenia 67 až 74; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/635, odôvodnenia 115 až 118.

(12)  Pozri vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/2068, odôvodnenie 66; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/191, odôvodnenia 193 až 194; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/95, odôvodnenie 47; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/2239, odôvodnenia 67 až 74; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/635, odôvodnenia 119 až 122. Aj keď právo príslušných štátnych orgánov vymenúvať a odvolávať kľúčových riadiacich pracovníkov v štátom vlastnených podnikoch v súlade s čínskymi právnymi predpismi možno považovať za prostriedok na výkon príslušných vlastníckych práv, bunky Komunistickej strany Číny v podnikoch (a to štátnych, ako aj súkromných) sú ďalším významným kanálom, cez ktorý môže štát zasahovať do obchodných rozhodnutí. Podľa práva obchodných spoločností ČĽR sa má v každej spoločnosti zriadiť podniková organizácia Komunistickej strany Číny (s najmenej troma členmi Komunistickej strany Číny, ako sa uvádza v stanovách strany), pričom daná spoločnosť je povinná zabezpečiť na činnosť tejto straníckej organizácie potrebné podmienky. Táto požiadavka podľa všetkého nebola v minulosti vždy dodržiavaná ani striktne presadzovaná. Prinajmenšom od roku 2016 však Komunistická strana Číny dôraznejšie uplatňuje svoje požiadavky na kontrolu obchodných rozhodnutí v štátnom vlastnených podnikoch s tým, že ide o politickú zásadu. Objavujú sa aj informácie, že Komunistická strana Číny vyvíja tlak na súkromné spoločnosti, aby kládli patriotizmus na prvé miesto a dodržiavali stranícku disciplínu. Podľa informácií z roku 2017 pôsobili stranícke bunky v 70 % z približne 1,86 milióna súkromných spoločností, pričom sa vyvíja čoraz väčší tlak, aby tieto organizácie Komunistickej strany Číny mali pri obchodných rozhodnutiach spoločností, v ktorých pôsobia, posledné slovo. Tieto pravidlá sa uplatňujú všeobecne v celom čínskom hospodárstve, vo všetkých jeho odvetviach vrátane výrobcov prešetrovaného výrobku a dodávateľov ich vstupov.

(13)  Pozri vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/2068, odôvodnenie 68; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/191, odôvodnenia 195 až 201; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/95, odôvodnenia 48 až 52; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/2239, odôvodnenia 67 až 74; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/635, odôvodnenia 123 až 129.

(14)  Pozri vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/2068, odôvodnenie 74; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/191, odôvodnenie 202; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/95, odôvodnenie 53; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/2239, odôvodnenia 67 až 74; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/635, odôvodnenia 130 až 133.

(15)  Pozri vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/2068, odôvodnenie 75; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/191, odôvodnenie 203; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/95, odôvodnenie 54; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/2239, odôvodnenia 67 až 74; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/635, odôvodnenia 134 až 135.

(16)  Pozri vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/2068, odôvodnenie 76; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/191, odôvodnenie 204; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/95, odôvodnenie 55; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/2239, odôvodnenia 67 až 74; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/635, odôvodnenia 136 až 145.

(17)  Pracovný dokument útvarov [SWD(2017) 483 final/2, 20.12.2017], k dispozícii na adrese: https://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2017/december/tradoc_156474.pdf.

(18)  OECD, State-owned Firms behind China’s Corporate Debt (Štátom vlastnené podniky stojace za čínskym podnikovým dlhom), pracovné dokumenty ekonomického oddelenia č. 1536, február 2019.

https://www.oecdilibrary.org/docserver/7c66570een.pdf?expires=1634897777&id=id&accname=guest&checksum=3095BC87BC68666578D757C403B87307.

(19)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/969 z 8. júna 2017, ktorým sa ukladajú konečné vyrovnávacie clá na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/649, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 146, 9.6.2017, s. 17).

(20)  Pozri:http://wap.sasac.gov.cn/n2588045/n27271785/n27271792/c14159097/content.html (stránka navštívená 13. septembra 2023).

(21)  Pozri:www.cqgt.cn (stránka navštívená 13. septembra 2023).

(22)  Pozri:https://www.magang.com.cn/ (stránka navštívená 13. septembra 2023).

(23)  Pozri:https://www.qixin.com/company/ab02483a-5ed7-49fe-b6e6-8ea39dc4dc80 (stránka navštívená 13. septembra 2023).

(24)  Pozri:http://www.ansteel.cn/about/company_profile/ (stránka navštívená 13. septembra 2023).

(25)  Pozri:https://www.qcc.com/firm/d620835aaae14e62fdc965fd41a51d8d.html (stránka navštívená 13. septembra 2023).

(26)  Pozri:https://www.gov.cn/zhengce/zhengceku/2022-02/08/content_5672513.htm (stránka navštívená 13. septembra 2023).

(27)  Pozri oddiel IV pododdiel 3 14. päťročného plánu rozvoja odvetvia surovín.

(28)  Pozri oddiel II pododdiel 1 14. päťročného plánu rozvoja odvetvia oceľového šrotu.

(29)  Pozri: https://www.miit.gov.cn/zwgk/zcwj/wjfb/tz/art/2023/art_2a4233d696984ab59610e7498e333920.html (stránka navštívená 13. septembra 2023).

(30)  Pozri kapitolu I oddiel 3 trojročného akčného plánu provincie Che-pej o rozvoji klastrov v oceliarskom priemyselnom reťazci; k dispozícii na adrese: https://huanbao.bjx.com.cn/news/20200717/1089773.shtml (stránka navštívená 13. septembra 2023).

(31)  Pozri kapitolu II oddiel 3 plánu vykonávania provincie Che-nan na transformáciu a modernizáciu oceliarskeho priemyslu počas 14. päťročného plánu; k dispozícii na adrese: https://huanbao.bjx.com.cn/news/20211210/1192881.shtml (stránka navštívená 13. septembra 2023).

(32)  Pracovný plán provincie Ťiang-su na transformáciu, modernizáciu a optimalizáciu rozmiestnenia oceliarskeho odvetvia na roky 2019 – 2025; k dispozícii na adrese: http://www.jiangsu.gov.cn/art/2019/5/5/art_46144_8322422.html (stránka navštívená 13. septembra 2023).

(33)  14. päťročný plán provincie Šan-tung o rozvoji oceliarskeho priemyslu; k dispozícii na adrese: http://gxt.shandong.gov.cn/art/2021/11/18/art_15681_10296246.html (stránka navštívená 13. septembra 2023).

(34)  Akčný plán provincie Šan-si na transformáciu a modernizáciu oceliarskeho priemyslu z roku 2020; k dispozícii na adrese: http://gxt.shanxi.gov.cn/zfxxgk/zfxxgkml/cl/202110/t20211018_2708031.shtml (stránka navštívená 13. septembra 2023).

(35)  14. päťročný plán rozvoja spracovateľského priemyslu mesta Ta-lien v provincii Liao-ning: „Do roku 2025 hodnota priemyselnej výroby odvetvia nových materiálov dosiahne 15 miliónov jüanov a úroveň schopnosti záruky zariadení a kľúčových materiálov sa očividne zvýši.“; k dispozícii na adrese: https://www.dl.gov.cn/art/2021/12/20/art_854_1995411.html (stránka navštívená 5. decembra 2022).

(36)  Akčný plán na podporu rozvoja vysokej kvality oceliarskeho priemyslu provincie Če-ťiang: „Podporiť fúzie a reštrukturalizáciu podnikov, zrýchliť proces koncentrácie, znížiť počet taviarní ocele približne na 10 podnikov“; k dispozícii na adrese: https://www.dl.gov.cn/art/2021/12/20/art_854_1995411.html (stránka navštívená 5. decembra 2022).

(37)  Pozri:https://www.baoganggf.com/ggry (stránka navštívená 13. septembra 2023).

(38)  Pozri:https://www.shougang.com.cn/sgweb/html/gsld.html (stránka navštívená 13. septembra 2023).

(39)  Správa – časť III, kapitola 14, s. 346 a nasl.

(40)  Pozri 14. päťročný plán Čínskej ľudovej republiky pre národný hospodársky a sociálny rozvoj a dlhodobé ciele do roku 2035, časť III, článok VIII, k dispozícii na adrese: https://cset.georgetown.edu/publication/china-14th-five-year-plan/ (stránka navštívená 13. septembra 2023).

(41)  Pozri najmä oddiely I a II 14. päťročného plánu rozvoja odvetvia surovín.

(42)  Pozri: https://www.miit.gov.cn/zwgk/zcwj/wjfb/tz/art/2023/art_2a4233d696984ab59610e7498e333920.html (stránka navštívená 13. septembra 2023).

(43)  Pozri 14. päťročný plán rozvoja odvetvia surovín, s. 22.

(44)  Pozri akčný plán 1 + 3 mesta Tchang-šan v provincii Che-pej pre železo a oceľ z roku 2022, kapitola 4, oddiel 2; k dispozícii na adrese: http://www.chinaisa.org.cn/gxportal/xfgl/portal/content.html?articleId=e2bb5519aa49b566863081d57aea9dfdd59e1a4f482bb7acd243e3ae7657c70b&columnId=3683d857cc4577e4cb75f76522b7b82cda039ef70be46ee37f9385ed3198f68a (stránka navštívená 13. septembra 2023).

(45)  Pozri vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/635, odôvodnenie 134 a 135 a vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/508 zo 7. apríla 2020, ktorým sa ukladá predbežné antidumpingové clo na dovoz určitých plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Indonézii, Čínskej ľudovej republike a na Taiwane (Ú. v. EÚ L 110, 8.4.2020, s. 3), odôvodnenie 143 až 144.

(46)  Otvorené dáta Svetovej banky – Vyšší stredný príjem, https://data.worldbank.org/income-level/upper-middle-income.

(47)  Ak sa prešetrovaný výrobok nevyrába v žiadnej z krajín s podobnou úrovňou rozvoja, môže sa posudzovať výroba výrobku z rovnakej všeobecnej kategórie a/alebo z rovnakého odvetvia, ako je prešetrovaný výrobok.

(48)  https://www.doingbusiness.org/content/dam/doingBusiness/country/m/mexico/MEX.pdf

(49)  K dispozícii na adrese https://connect.ihsmarkit.com/gta/home.

(50)  https://www.cre.gob.mx/IPGN/ (naposledy navštívené 24. mája 2023).

(51)  https://www.globalpetrolprices.com/Mexico/electricity_prices/

(52)  https://ilostat.ilo.org/topics/wages/

(53)  Žiadosť o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, bod 4.2.2.1, s. 31.

(54)  Žiadosť o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, bod 4.2.2.1, s. 32.

(55)  https://investors.ternium.com/English/ternium/financial-information/default.aspx

(56)  Žiadosť o revízne prešetrovanie, bod 4.2.2.2, s. 33, príloha 8.

(57)  https://connect.ihsmarkit.com/gta/data-extracts/

(58)  https://www.cre.gob.mx/IPGN/.

(59)  https://www.globalpetrolprices.com/Mexico/electricity_prices/.

(60)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 z 29. apríla 2015 o spoločných pravidlách na dovozy z určitých tretích krajín (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 33). Podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia sa ceny na domácom trhu v uvedených krajinách nemôžu použiť na účely určenia normálnej hodnoty.

(61)  https://www.doingbusiness.org/content/dam/doingBusiness/country/m/mexico/MEX.pdf.

(62)  Tamže.

(63)  https://ilostat.ilo.org/resources/concepts-and-definitions/description-wages-and-working-time-statistics/.

(64)  https://www.globalpetrolprices.com/Mexico/electricity_prices/, naposledy navštívené 24. 5. 2023.

(65)  https://www.cre.gob.mx/IPGN/, naposledy navštívené 24. 5. 2023.

(66)  https://s2.q4cdn.com/156255844/files/doc_news/archive/AGSM/2023/Annual-Report-2022.pdf, s. 46.

(67)  https://www.doingbusiness.org/content/dam/doingBusiness/country/c/china/CHN.pdf.

(68)  https://stats.oecd.org/OECDStat_Metadata/ShowMetadata.ashx?Dataset=CIF_FOB_ITIC&ShowOnWeb=true&Lang=en.

(69)  Žiadosť o revízne prešetrovanie, bod 4.1.3, s. 14.

(70)  Žiadosť o revízne prešetrovanie, bod 5.3.1, s. 38.

(71)  CEIC Data je spoločnosť pôsobiaca v oblasti získavania informácií o trhu, informácie sú dostupné na adrese: https://www.ceicdata.com/en/china/steel-production.

(72)  Tamže, s 39, https://asia.nikkei.com/Spotlight/Caixin/China-s-steel-industry-at-a-crossroads-as-long-winter-looms.

(73)  Pozri napríklad rámček 2 v správe o pokroku Globálneho fóra pre nadmernú kapacitu ocele, ktorú vypracoval facilitátor OECD, z 20. 12. 2022, ktorá je k dispozícii na adrese https://www.steelforum.org/gfsec-2022-progress-report.pdf.

(74)  Prezentácia „Latest developments in steelmaking capacity“ (Najnovší vývoj kapacity výroby ocele) z 94. zasadnutia Výboru OECD pre oceľ, Paríž, 25. 9. 2023, k dispozícii na adrese https://www.oecd.org/industry/ind/94th_Steel_Committee_Global_Steelmaking_Capacity.pdf.

(75)  Žiadosť o revízne prešetrovanie, odôvodnenie 149, s. 40.

(76)  Žiadosť o revízne prešetrovanie, s. 40.

(77)  Žiadosť o revízne prešetrovanie, odôvodnenie 149, s. 40.

(78)  Žiadosť o revízne prešetrovanie, odôvodnenie 148, s. 39.

(79)  Tlačová správa s názvom worldsteel Short Range Outlook October 2023 (Krátkodobý výhľad združenia worldsteel – október 2023) zo 17. 10. 2023, k dispozícii na adrese https://worldsteel.org/wp-content/uploads/worldsteel-Short-Range-Outlook-October-2023.pdf.

(80)  Žiadosť o revízne prešetrovanie, odôvodnenie 153, s. 41.

(81)  Žiadosť o revízne prešetrovanie, odôvodnenie 154, s. 42.

(82)  https://connect.ihsmarkit.com/gta/data-extracts/.

(83)  Žiadosť o revízne prešetrovanie, bod 4.1.2, s. 12.

(84)  https://stats.oecd.org/OECDStat_Metadata/ShowMetadata.ashx?Dataset=CIF_FOB_ITIC&ShowOnWeb=true&Lang=en.

(85)  https://www.doingbusiness.org/content/dam/doingBusiness/country/c/china/CHN.pdf.

(86)  Žiadosť o revízne prešetrovanie, s. 5.

(87)  https://www.globaltradealert.org/data_extraction, 13. december 2023. Číslo spisu: t23.006663.

(88)  Nariadenie (EÚ) 2020/1156.

(89)  Oznámenie o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu určitých druhov ocele odolnej proti korózii s pôvodom v Rusku a Turecku (Ú. v. EÚ C 245, 24.6.2021, s. 21).

(90)  Antidumpingové clá sa pohybujú v rozsahu 10,3 % – 37,4 % v prípade Ruska a 2,4 % – 11 % v prípade Turecka podľa vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2022/1395 z 11. augusta 2022, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých druhov ocele odolnej proti korózii s pôvodom v Rusku a Turecku (Ú. v. EÚ L 211, 12.8.2022, s. 127).

(91)  Pozri tlačové správy z roku 2020 s názvom „EU-Vietnam trade agreement enters into force“ (Nadobúda platnosť obchodná dohoda medzi EÚ a Vietnamom), k dispozícii na adrese https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/IP_20_1412 a EU trade agreement to benefit Vietnam steel industry (Obchodná dohoda EÚ je prínosom pre oceliarsky priemysel vo Vietname) k dispozícii na adrese https://eurometal.net/eu-trade-agreement-to-benefit-vietnam-steel-industry/#:~:text=EU%20trade%20agreement%20to%20benefit%20Vietnam%20steel%20industry.,tariffs%20on%20Vietnam%E2%80%99s%20industrial%20products%20over%20seven%20years.

(92)  Pozri tlačovú správu „EU extends quotas for another year, includes Vietnam in HDG quota“ (EÚ predlžuje kvóty o ďalší rok, do kvót ponorom zinkovaných výrobkov zahŕňa Vietnam), z 1. 6. 2022, k dispozícii na adrese https://www.steelorbis.com/steel-news/latest-news/eu-extends-quotas-for-another-year-includes-vietnam-in-hdg-quota-1246393.htm.

(93)  Pozri podrobnosti vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2022/1395.

(94)  V roku 2021 došlo k úpadku spoločnosti Liberty Liège-Dudelange, ktorá mala ísť do likvidácie v dôsledku nesplatených dlhov. Prebieha posudzovanie ponuky na odkúpenie.

(95)  Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2020/1156.

(96)  Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/1395.

(97)  Pozri podrobnosti v bode 6.1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2022/1395.

(98)  Žiadosť o revízne prešetrovanie, bod 3 (strana 5).

(99)  Žiadosť o revízne prešetrovanie, graf 7 a bod 169 (strana 47).

(100)  European Commission, Directorate-General for Trade, Directorate G, Rue de la Loi 170/Wetstraat 170, 1040 Bruxelles/Brussel, BELGIQUE/BELGIË.

(101)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).

(102)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/159 z 31. januára 2019, ktorým sa ukladajú konečné ochranné opatrenia týkajúce sa dovozu určitých výrobkov z ocele (Ú. v. EÚ L 31, 1.2.2019, s. 27).

(103)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1029 z 24. júna 2021, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/159 s cieľom predĺžiť platnosť ochranného opatrenia týkajúceho sa dovozu určitých výrobkov z ocele (Ú. v. EÚ L 225 I, 25.6.2021, s. 1).


PRÍLOHA

SPOLUPRACUJÚCI VYVÁŽAJÚCI VÝVOZCOVIA NEZARADENÍ DO VZORKY

Maanshan Iron & Steel Co., Ltd.

Maanshan, Anhui

C312

Angang Steel Company Limited

Anshan, Liaoning

C313

TKAS Auto Steel Company Ltd.

Dalian, Liaoning

C314

JiangYin ZongCheng Steel CO., Ltd.

Jiangyin, Jiangsu

C315

Bengang Steel Plates Co., Ltd.

Benxi, Liaoning

C316

BX STEEL POSCO Cold Rolled Sheet Co., Ltd.

Benxi, Liaoning

C317

Wuhan Iron & Steel Co., Ltd

Wuhan, Hubei

C318

Shandong Kerui Steel Plate Co., Ltd

Binzhou, Shandong

C319

Inner Mongolia Baotou Steel Union Co. Ltd.

Baotou, Inner Mongolia

C320

Hunan Valin Liangang Steel Sheet Co., Ltd.

Loudi, Hunan

C321

Shandong Huifu Color Steel Co., Ltd.

Linyi, Shadong

C322

Fujian Kaijing Greentech Material Co., Ltd.

Longhai, Fujian

C323

Baoshan Iron & Steel Co., Ltd.

Shanghai

C324

Baosteel Zhanjiang Iron & Steel Co., Ltd.

Zhanjiang, Guandong

C325

Yieh Phui (China) Technomaterial Co.

Changshu, Jiangsu

C326

Rizhao Baohua New Materials Co., Ltd

Rizhao, Shandong

C327

Jiangsu Gangzheng Steel Sheet Science and Technology Co., Ltd

Nantong, Jiangsu

C328


ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2024/819/oj

ISSN 1977-0790 (electronic edition)