13.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 183/41


ROZHODNUTIE KOMISIE

zo 7. februára 2007

o schéme štátnej pomoci C 34/2005 (ex N 113/2005), ktorú má Taliansko v úmysle implementovať prostredníctvom zákona regiónu Sicília č. 17/2004, článok 60

[oznámené pod číslom K(2007) 284]

(Iba talianske znenie je autentické)

(Text s významom pre EHP)

(2007/493/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 88 ods. 2 prvý pododsek,

so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore, a najmä na jej článok 62 ods. 1 písm. a),

po vyzvaní zainteresovaných strán, aby predložili pripomienky v súlade s uvedenými ustanoveniami (1) a so zreteľom na tieto pripomienky,

keďže:

I.   POSTUP

(1)

Listom z 9. marca 2005 talianske orgány notifikovali Komisii v zmysle článku 88 ods. 3 Zmluvy o ES opatrenie pomoci upravené článkom 60 regionálneho zákona č. 17/2004 „Programové a finančné ustanovenia na rok 2005“.

(2)

Listami z 29. marca 2005 a 10. júna 2005 Komisia požiadala o ďalšie informácie týkajúce sa notifikovaného opatrenia.

(3)

Na výzvu Komisie z 27. apríla 2005 odpovedali talianske orgány listom z 18. mája 2005, ako aj listami z 12. júla 2005 a 14. júla 2005.

(4)

Listom z 21. septembra 2005 Komisia informovala Taliansko o rozhodnutí začať konanie v zmysle článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES, pokiaľ ide o toto opatrenie.

(5)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (2). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k predmetnej pomoci.

(6)

Zainteresované strany nepredložili Komisii žiadne pripomienky.

(7)

Listom z 10. novembra 2005, ktorý Komisia zaevidovala 15. novembra 2005, talianske orgány požiadali Komisiu, aby pozastavila konanie, čakajúc na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-475/2003 o zlučiteľnosti talianskeho regionálneho zdanenia výrobných činností (IRAP) s článkom 33 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (3). Tejto požiadavke sa vyhovelo listom z 2. augusta 2006 po žiadosti z 11. júla 2006. Súdny dvor rozhodol 3. októbra 2006 o zlučiteľnosti IRAP s článkom 33 ods. 1 smernice 77/388/EHS (4).

(8)

Listom z 8. mája 2006, ktorý Komisia zaevidovala 11. mája 2006, talianske orgány informovali Komisiu o pozmeňujúcom návrhu k článku 60 regionálneho zákona č. 17/2004 a uviedli, že príslušné opatrenie podlieha nariadeniu Komisie (ES) č. 69/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES pri pomoci de minimis  (5), nielen do schválenia zo strany Komisie, ale aj „v prípade, ak Komisia príjme zamietavé rozhodnutie“.

II.   OPIS OPATRENIA

II.1.   Cieľ opatrenia

(9)

Podľa talianskych orgánov je opatrenie zamerané na podporu vytvárania nových podnikov a na zníženie existujúceho rozdielu medzi podnikmi pôsobiacimi na Sicílii a podnikmi v iných talianskych regiónoch s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo mimoriadne vysokou nezamestnanosťou v zmysle článku 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES.

(10)

Okrem toho je opatrenie zamerané na zvýšenie investičných možností na Sicílii prostredníctvom zvýšenia bezpečnosti a predchádzania trestnej činnosti.

II.2.   Právny základ opatrenia

(11)

Článok 60 ods. 1 regionálneho zákona č. 17/2004 upravuje zníženie sadzby IRAP o 1 % v roku 2005, o 0,75 % v roku 2006 a o 0,5 % v roku 2007 pre družstvá (presnejšie, „società cooperative a mutualità prevalente“), ako ich definuje taliansky občiansky zákonník (6).

(12)

Článok 60 ods. 2 regionálneho zákona č. 17/2004 rozširuje túto výhodu na súkromné strážne spoločnosti, ako ich definuje kráľovský dekrét č. 773 z 18. júna 1931, ktorý určuje podmienky, za akých spoločnosti a súkromné osoby môžu získať od prefekta povolenie poskytovať strážne a dozorné služby hnuteľného aj nehnuteľného majetku a služby súkromného vyšetrovania (7).

(13)

O znížení sadzby IRAP rozhodli regionálne sicílske orgány v rámci možnosti zmeniť sadzbu priznanú ktorémukoľvek talianskemu regiónu vnútroštátnymi právnymi predpismi (8).

II.3.   Financovanie opatrenia

(14)

Talianske orgány odhadujú, že vplyv článku 60 na rozpočet je približne 2 milióny EUR pre celé obdobie rokov 2005 – 2007.

II.4.   Kumulácia

(15)

Je zakázané kumulovať predmetné opatrenie s pomocou získanou z iných miestnych, regionálnych a národných schém, či schém Spoločenstva na pokrytie tých istých oprávnených nákladov.

II.5.   Trvanie opatrenia

(16)

Regionálny zákon č. 17/2004 vstúpil do platnosti 29. decembra 2004, ale článok 60 stanovuje, že opatrenie podlieha nariadeniu de minimis až do schválenia zo strany Európskej komisie. Listom zo 16. mája 2006 talianske orgány uviedli, že opatrenie podlieha nariadeniu de minimis aj v prípade zamietavého rozhodnutia Komisie.

(17)

Schéma sa uplatňuje počas troch zdaňovacích období, t. j. od roku 2005 do roku 2007.

III.   DÔVODY NA ZAČATIE KONANIA

(18)

Listom z 21. septembra 2005 Komisia potvrdila, že notifikovaná pomoc predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy, pretože zahŕňa využívanie štátnych zdrojov, je selektívna, lebo je určená určitým odvetviam a/alebo určitým kategóriám podnikom, poskytuje zvýhodnenie týmto podnikom oproti iným podnikom, ktoré poskytujú tie isté služby, a mohla by narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod v rámci Spoločenstva.

(19)

Jedným z dôvodov na začatie konanie bola skutočnosť, že Komisia nebola schopná vylúčiť, že účinky opatrenia na obchod v rámci Spoločenstva nie sú v rozpore so spoločným záujmom, domnievajúc sa okrem iného, že na základe schémy príjemcovia nemusia kompenzovať takéto narušenia.

(20)

Komisia mala takisto pochybnosti, či notifikované opatrenie spĺňa podmienky stanovené v usmerneniach Spoločenstva o regionálnej pomoci (9) (ďalej len „usmernenia“). Notifikované opatrenie by v skutočnosti poskytovalo prevádzkovú pomoc pre sicílske družstvá a spoločnosti bezpečnostných služieb.

(21)

V súlade s bodom 4.15 usmernení prevádzková pomoc môže byť poskytnutá, ak ju oprávňuje skutočnosť, že prispeje k regionálnemu rozvoju a jej úroveň je primeraná znevýhodneniu, ktoré má kompenzovať. V tejto súvislosti má Komisia pochybnosti o tom, že sa talianskym orgánom podarilo zdôvodniť poskytnutie prevádzkovej pomoci dokázaním existencie prípadných znevýhodnení a ich dôležitosti.

(22)

Komisia vyjadrila pochybnosti o zlučiteľnosti prevádzkovej pomoci stanovenej v článku 60 ods. 1 regionálneho zákona č. 17/2004 so spoločným trhom na základe odôvodnenia, že by táto pomoc prispela k vytváraniu nových podnikov a zníženiu existujúcich rozdielov medzi sicílskymi podnikmi a podnikmi pôsobiacimi v iných regiónoch Talianska. V tejto súvislosti Komisia uviedla, že spojenie medzi znížením IRAP pre všetky družstvá a vytváraním nových podnikov na Sicílii nie je jasné a talianske orgány neposkytli nijaké vysvetlenie v tomto smere.

(23)

Talianske orgány v notifikácii tvrdili, že sicílske podniky sú štrukturálne znevýhodnené, lebo Sicília sa pokladá za najvzdialenejší ostrovný región, umiestnený vo veľkej vzdialenosti od „hospodárskych centier na pevnine“. V tejto súvislosti Komisia uvádza, že za najvzdialenejšie regióny sa pokladajú regióny, ktoré sú uvedené v podrobnom vyčerpávajúcom zozname Vyhlásenia 26 o najvzdialenejších regiónoch Spoločenstva, ktoré je prílohou k Zmluve o Európskej únii (10). Okrem toho sa nezdá, že by bola pomoc zameraná na riešenie problémov súvisiacich s ostrovným charakterom Sicílie, keďže nijako nezohľadňuje zvýšené náklady súvisiace s ostrovným charakterom, napríklad náklady na dopravu.

(24)

Talianske orgány okrem iného tvrdia, že prevaha mikropodnikov vyvoláva vyššie náklady na financovanie a väčšiu potrebu pracovnej sily; náklady na prácu a zadlženie predstavujú veľkú časť zdaniteľného základu IRAP, čo znevýhodňuje sicílske podniky. Komisia podotkla, že aj keby problém sicílskeho hospodárstva tvorila prevaha mikropodnikov a z toho vyplývajúce dôsledky, všeobecné zníženie IRAP pre družstvá všetkých veľkostí by problém nevyriešilo, keďže by nebolo zamerané na mikropodniky. Pomoc by takisto nemala byť poskytovaná iba mikrodružstvám.

(25)

Komisia takisto zdôraznila, že rozdiely medzi skutočnými daňovými sadzbami, ako tie, na ktoré sa odvolávajú talianske orgány, existujú pri všetkých daniach a majú implicitnú povahu. To však nie je dostatočný dôvod na poskytovanie diferencovanej štátnej pomoci určitým typom podnikov a v predmetnom prípade talianske orgány neposkytli konkrétne dôkazy o tom, že družstvá by boli mimoriadne znevýhodnené vysokými sadzbami IRAP.

(26)

Okrem toho Komisia vyjadrila pochybnosti, či talianske orgány využili spoľahlivé údaje na preukázanie, že „bežný“ sicílsky podnik s obratom nižším ako 10 miliónov EUR a s menej ako 10 zamestnancami pôsobiaci v priemyselnom odvetví, s vylúčením chemických a petrochemických podnikov, v odvetví informačných technológií, v odvetví cestovného ruchu a hotelierstva platí sadzbu IRAP vyššiu ako „bežný“ lombardský podnik s porovnateľnými vlastnosťami. V skutočnosti vzhľadom na to, že článkom 60 ods. 1 regionálneho zákona č. 17/2004 sa poskytuje pomoc družstvám všetkých veľkostí, použitie údajov týkajúcich sa iba podnikov s obratom nižším ako 10 miliónov EUR a s menej ako desiatimi zamestnancami, pôsobiacich v priemyselnom odvetví, s vylúčením chemických a petrochemických podnikov, nemôže preukázať primeranosť dotknutého opatrenia.

(27)

Ďalšie pochybnosti sa týkali informácie, ktorú poskytli talianske orgány, aby preukázali zlučiteľnosť prevádzkovej pomoci podľa článku 60 ods. 2 regionálneho zákona č. 17/2004 so spoločným trhom.

(28)

Talianske orgány tvrdili, že článok 60 ods. 2 regionálneho zákona č. 17/2004 by prispel k zvýšeniu investičných možností na Sicílii prostredníctvom zvýšenia bezpečnosti a predchádzania trestnej činnosti. Talianske orgány zdôraznili, že priemerný sicílsky podnik poskytujúci strážne služby platí daň IRAP vyššiu ako priemerný podnik pôsobiaci v iných talianskych regiónoch, jednak preto že vzťah cena práce/čistá hodnota výroby pre strážne sicílske podniky je v priemere vyšší ako u podnikov pôsobiacich v iných talianskych regiónoch, ako aj kvôli nepružnosti sicílskeho pracovného trhu, ktorý charakterizuje nízky pohyb zamestnancov.

(29)

V tomto smere Komisia tvrdí, že existencia spojenia medzi článkom 60 ods. 2 regionálneho zákona č. 17/2004 a zlepšením investičných možností na Sicílii prostredníctvom nárastu bezpečnosti a vyššími nákladmi sicílskych podnikov na strážne služby oproti podnikom pôsobiacim v iných talianskych regiónoch, nie sú dostatočne vysvetlené. Nezdá sa, že by sicílsky pracovný trh predstavoval oproti pracovným trhom iných regiónov také vlastnosti, ktoré by odôvodňovali vyššie platy v tomto odvetví.

(30)

Komisia má pochybnosti o tom, že je potrebné zohľadniť dôvody prijaté talianskymi orgánmi, na základe ktorých prefekt môže nariadiť záväzné ceny služieb odvetvia (tzv. „tariffe di legalità“), a že je potrebné odmeňovať profesionálnosť zamestnancov odvetvia. Komisia sa domnieva, že tieto dôvody nevysvetľujú vplyv rozdielov súvisiacich s „tariffe di legalità“ na nárast ceny práce na Sicílii.

(31)

Komisia preto uviedla, že je potrebné vykonať hlbšiu analýzu problému, ktorá by zahrňovala aj prípadné vyjadrenia tretích strán. Až keď Komisia vezme do úvahy pripomienky tretích strán, bude môcť rozhodnúť, či opatrenie navrhované talianskymi orgánmi ovplyvňuje obchod tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom.

IV.   PRIPOMIENKY TALIANSKA

(32)

Od talianskych orgánov, ani od tretích strán neprišli nijaké pripomienky, ktoré by rozptýlili pochybnosti vyjadrené pri začatí konania vo veci formálneho zisťovania.

V.   POSÚDENIE OPATRENIA

V.1.   Oprávnenosť

(33)

Notifikovaním schémy štátnej pomoci s doložkou o pozastavení a implementovaním tejto schémy v zmysle nariadenia de minimis čakajúc na schválenie zo strany Komisie talianske orgány splnili procedurálne požiadavky v zmysle článku 88 ods. 3 Zmluvy o ES.

V.2.   Povaha schémy štátnej pomoci

(34)

Komisia sa domnieva, že opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES z nasledujúcich dôvodov:

V.2.1.   Existencia štátnych zdrojov

(35)

Opatrenie zahŕňa využívanie štátnych zdrojov vo forme straty daňových výnosov zo strany regiónu Sicília rovnej výške zníženia daňovej povinnosti príjemcu.

V.2.2.   Hospodárska výhoda

(36)

Opatrenie poskytuje príjemcovi hospodársku výhodu vyplývajúcu zo zníženia skutočného daňového zaťaženia, ktoré sa premieta do finančného zvýhodnenia v podobe menšej daňovej povinnosti, ktorej sa podniky tešia okamžite v rokoch, keď sa zníženie uplatní.

V.2.3.   Existencia selektívnosti vzhľadom na to, že opatrenie zvýhodňuje „určité podniky alebo výrobu určitého druhu tovaru“

(37)

Vo vnútroštátnom právnom predpise o IRAP sa stanovuje, že všetky regióny majú možnosť zvýšiť alebo znížiť základnú sadzbu o 4,25 % dane až do maximálnej výšky jedného percentuálneho bodu nahor či nadol; to odzrkadľuje daňový systém uplatňovaný symetrickým spôsobom, kde všetky regióny sú oprávnené, právne aj de facto, zvyšovať alebo znižovať sadzbu a samo o sebe to nepredstavuje štátnu pomoc.

(38)

Komisia v minulosti rozhodla (11), že tieto obmedzené právomoci meniť daňovú sadzbu sú povahou symetrické pod podmienkou, že jednotlivé regióny nevyužívajú tieto právomoci v rámci svojej samostatnej rozhodovacej právomoci pri uplatňovaní sadzieb diferencovane pre odvetvia a pre daňové subjekty a nepredstavujú štátnu pomoc. Rozhodnutie vo veci C-88/2003 („Azorské ostrovy“) (12) platnosť tohto záveru nezrušilo.

(39)

Napriek tomu v notifikovanom prípade región Sicília neobmedzuje svoj zásah na rámec samostatnej rozhodovacej právomoci stanovenej vnútroštátnym právnym predpisom, ale uplatňuje svoje právomoci pre vytvorenie daňovej sadzby pre určité odvetvia a určitých daňovníkov diferencovane, ktorá je navyše nižšia ako bežná uplatniteľná regionálna daňová sadzba. V skutočnosti:

a)

článok 60 ods. 1 regionálneho zákona č. 17/2004 poskytuje zvýhodnenie iba v prospech sicílskych družstiev, čím vylučuje spomedzi možných príjemcov schémy sicílske podniky, pôsobiace v akomkoľvek odvetví, ktoré nemá podobu družstva;

b)

článok 60 ods. 2 regionálneho zákona č. 17/2004 poskytuje zvýhodnenie, keďže opatrenie podporuje hospodársku činnosť, spočívajúcu v poskytovaní strážnych služieb. Strážne podniky poskytujú tieto služby: i) dočasná úschova cenín, doprava a sprievod osôb a materiálu; ii) stráženie majetku; iii) riadenie špecializovaných zariadení archivovania a iv) výroba bezpečnostných prístrojov a systémov. Podľa Komisie časť týchto služieb môžu poskytovať podniky, ktoré nie sú vykonávateľmi súkromných strážnych služieb v zmysle uplatniteľnej štátnej normy (kráľovský dekrét č. 773/1931).

V.2.4.   Narušenie hospodárskej súťaže

(40)

Podľa ustálenej judikatúry (13) na to, aby nejaké opatrenie narúšalo hospodársku súťaž, stačí, že príjemca pomoci je v konkurencii s ostatnými podnikmi na trhoch otvorených hospodárskej súťaži.

(41)

Komisia poznamenáva, že opatrenia v zmysle článku 60 ods. 1 a 2 regionálneho zákona č. 17/2004 zjavne narúšajú hospodársku súťaž a vplývajú na obchod medzi členskými štátmi, lebo ich účinkom sú príjemcovia odľahčení od daňového zaťaženia, ktorému by inak podliehali.

(42)

Podľa informácií talianskych orgánov sú príjemcami družstvá (článok 60 ods. 1 regionálneho zákona č. 17/2004) všetkých veľkostí, pôsobiace vo všetkých odvetviach. Keďže družstvá konkurujú ostatným podnikom na trhoch otvorených hospodárskej súťaži, podľa ustálenej judikatúry článok 60 ods. 1 regionálneho zákona č. 17/2004 narúša hospodársku súťaž a vplýva na obchod. Analogicky sa Komisia domnieva, že opatrenie v zmysle článku 60 ods. 2 regionálneho zákona č. 17/2004 narúša hospodársku súťaž a vplýva na obchod medzi členskými štátmi.

(43)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že navrhovaná schéma pomoci predstavuje štátnu pomoc.

V.3.   Zlučiteľnosť

(44)

V prípade, že opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1, je potrebné posúdiť jeho zlučiteľnosť vzhľadom na výnimky v zmysle článku 87 ods. 2 a 3 zmluvy. Výnimky podľa článku 87 odsek 2 zmluvy vzťahujúce sa na pomoc sociálnej povahy poskytovanú jednotlivým spotrebiteľom, na pomoc určenú na náhradu škody spôsobenej prírodnými katastrofami alebo inými mimoriadnymi udalosťami a na pomoc poskytovanú hospodárstvam určitých regiónov Nemecka, nie sú v tomto prípade uplatniteľné. Opatrenie sa nedá pokladať za významný projekt spoločného európskeho záujmu, ani nerieši vážne problémy talianskeho hospodárstva v zmysle článku 87 ods. 3 písm. b) zmluvy. Opatrenie nemôže využiť výnimku v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy, podľa ktorej pomoc na uľahčenie rozvoja určitých činností alebo určitých hospodárskych regiónov je oprávnená za predpokladu, že neovplyvňuje podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom. Takisto nie je určená na podporu kultúry a zachovanie kultúrneho dedičstva v zmysle článku 87 ods. 3 písm. d) zmluvy.

(45)

V zmysle článku 87 ods. 3 písm. a) je schválená pomoc určená na podporu rozvoja regiónov s mimoriadne nízkou životnou úrovňou a mimoriadne vysokou nezamestnanosťou. Sicília je regiónom, ktorý by mohol využiť spomenutú výnimku.

(46)

Komisia v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania vysvetlila dôvody zhrnuté v bodoch 18 až 31 tohto rozhodnutia, pre ktoré mala pochybnosti o tom, že by opatrenie mohlo využiť výnimku v zmysle článku 87 ods. 3 písm. a) zmluvy. Keďže Taliansko ani tretie strany nepredložili pripomienky, Komisia môže iba konštatovať, že pochybnosti sa potvrdili.

VI.   ZÁVER

(47)

Komisia dospela k záveru, že opatrenie notifikované Talianskom, podrobne opísané v bodoch 11 až 17, nie je zlučiteľné so spoločným trhom a nevzťahuje sa naň žiadna výnimka uvedená v Zmluve o ES, a teda musí byť zakázané. Podľa talianskych orgánov pomoc nebola poskytnutá, a preto nie je potrebné žiadať jej vrátenie.

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Schéma štátnej pomoci, ktorú má Taliansko v úmysle implementovať prostredníctvom článku 60 regionálneho zákona č. 17/2004, predstavuje štátnu pomoc.

Pomoc uvedená v predchádzajúcom odseku nie je zlučiteľná so spoločným trhom, a teda nemôže byť implementovaná.

Článok 2

Taliansko do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia informuje Komisiu, aké opatrenia urobilo, aby uviedlo veci do súladu.

Článok 3

Toto rozhodnutie je určené Talianskej republike.

V Bruseli 7. februára 2007

Za Komisiu

Neelie KROES

členka Komisie


(1)  Ú. v. EÚ C 82, 5.4.2006, s. 71.

(2)  Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

(3)  Ú. v. ES L 145, 13.6.1977, s. 1.

(4)  Rozhodnutie Súdneho dvora Európskeho spoločenstva z 3. októbra 2006. Banca popolare di Cremona Soc.coop.arl/Agenzia Entrate Ufficio Cremona, zatiaľ neuverejnené.

(5)  Ú. v. ES L 10, 13.1.2001, s. 30.

(6)  Hlava VI časť V občianskeho zákonníka, upravená v zmysle článku 8 vládneho nariadenia č. 6/2003 zo 17. januára 2003.

(7)  Hlava IV kráľovského dekrétu č. 773 z 18. júna 1931a následné zmeny a doplnenia. Prefekt môže odmietnuť povolenie aj vzhľadom na vysoký počet už existujúcich spoločností.

(8)  Vládne nariadenia o regionálnom zdaňovaní výrobných podnikov IRAP č. 446 z 15. decembra 1997.

(9)  Ú. v. ES C 74, 10.3.1998, s. 9.

(10)  Pozri poznámku pod čiarou č. 27 usmernení (pozri poznámku pod čiarou č. 9).

(11)  Rozhodnutie Komisie K(2005) 4675 zo 7. decembra 2005 – štátna pomoc č. 198/05 – Daňová úľava na vytvorenie pracovných miest, zníženie IRAP – Zákon č. 80/2005, článok 11b. Prípady, v ktorých Komisia nemá námietky, Ú. v. EÚ C 42, 18.2.2006, s. 3.

(12)  Rozhodnutie Súdneho dvora zo 6. septembra 2006 – Portugalská republika/Komisia Európskych spoločenstiev, zatial' neuverejnené.

(13)  Vec T-214/95 Het Vlaamse Gewest/Komisia – [1998] Zb. II-717.