21.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 68/13


Uznesenie Európskeho parlamentu z 31. januára 2008 o výsledkoch konferencie o klimatických zmenách na Bali (COP 13 a COP/MOP 3)

Európsky parlament,

so zreteľom na trinástu konferenciu zmluvných strán rámcového dohovoru OSN o klimatických zmenách (UNFCCC) (COP 13) a tretiu konferenciu zmluvných strán, ktorá bola stretnutím signatárov Kjótskeho protokolu (COP/MOP 3), konajúce sa na Bali (Indonézia) od 3. do 15. decembra 2007,

so zreteľom na závery 4. hodnotiacej správy Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny (IPCC), ktorá bola vydaná vo Valencii (Španielsko) 17. novembra 2007,

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o klimatických zmenách, najmä na uznesenie z 15. novembra 2007 o obmedzení globálnych klimatických zmien na 2 stupne Celzia – Postup do konferencie o klimatických zmenách na Bali a neskôr (COP 13 a COP/MOP 3) (1),

so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže 4. hodnotiaca správa IPCC potvrdzuje, že zrýchlené tempo klimatických zmien je výsledkom ľudskej činnosti a má už vážne globálne dôsledky,

B.

keďže v akčnom pláne z Bali sa vyjadruje podpora zisteniam štvrtej hodnotiacej správy IPCC, že globálne otepľovanie je nesporné a že oneskorenie znižovania emisií významne obmedzí možnosti dosiahnuť nižšie úrovne stabilizácie a zvýši riziko výraznejších dôsledkov klimatických zmien,

C.

keďže vo svete už mnohé oblasti boli zasiahnuté účinkami zvýšenia priemerných globálnych teplôt a keďže najnovšie vedecké dôkazy naznačujú, že dlhodobý cieľ obmedziť otepľovanie na +2°C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou, dohodnutý v EÚ, možno nepostačí na to, aby sa zabránilo výrazne negatívnym dôsledkom klimatických zmien,

D.

keďže klimatické zmeny sú dlhodobým problémom a keďže krátkodobé opatrenia nebudú samy stačiť na dosiahnutie pozitívneho vplyvu na klímu, keďže pre klimatický systém je nevyhnutné zabezpečiť, aby celkové emisie dosiahli vrchol počas nasledujúcich 10-15 rokov,

E.

keďže priemyselné krajiny nesú hlavnú zodpovednosť za hromadenie emisií skleníkových plynov v atmosfére; keďže nestabilnejšia klíma najtvrdšie postihne najchudobnejšie krajiny a obyvateľstvo;

F.

keďže široká medzinárodná dohoda o dlhodobých cieľoch zníženia emisií je absolútne nevyhnutná na dosiahnutie investičnej istoty v prípade technológií s nízkymi emisiami skleníkových plynov, ako aj energetickej účinnosti a trvale udržateľného lesného hospodárstva, a na to, aby sa predišlo investíciám do energetickej infraštruktúry nekompatibilnej s cieľmi v oblasti emisií,

1.

víta rozhodnutie strán, ktoré sa zúčastnili na konferencii na Bali, začať v rámci UNFCCC formálne rokovania o medzinárodnej dohode o klíme na obdobie po roku 2012 s cieľom dosiahnuť dohodu a prijať rozhodnutie na pätnástej konferencii strán, ktorá sa uskutoční v Kodani v roku 2009;

2.

vyjadruje uspokojenie nad tým, že akčný plán z Bali obsahuje jasný harmonogram, termín 2009 na dosiahnutie dohody a uvádza kľúčové otázky, o ktorých sa bude rokovať, a verí, že vzhľadom na to bude dobrým základom pre rokovania;

3.

opakovane zdôrazňuje, že takáto dohoda by mala byť založená na hlavných zásadách a mechanizmoch UNFCCC a Kjótskeho protokolu, pričom by brala do úvahy spoločné, avšak diferencované zodpovednosti, a mala by stavať na prvkoch uvedených v odseku 2 vyššie uvedeného uznesenia z 15. novembra 2007;

4.

za jeden z najvýznamnejších úspechov akčného plánu z Bali považuje prekonanie prísneho rozlišovania medzi krajinami v prílohe I a mimo nej;

5.

zdôrazňuje, že EÚ zohrala na konferencii na Bali konštruktívnu a vedúcu úlohu, čím prispela k výraznému pokroku v rokovaniach; vyjadruje podporu pokračovaniu v takejto aktívnej úlohe pri nadchádzajúcich rokovaniach a trvá na tom, že Európsky parlament by sa mal do nich veľmi intenzívne zapojiť;

6.

víta skutočnosť, že strany uznali, že 4. hodnotiaca správa IPCC predstavuje doposiaľ najsúhrnnejšie a najvierohodnejšie hodnotenie klimatických zmien a poskytuje jednotný vedecký, technický a sociálno-ekonomický pohľad na príslušné otázky, ako aj podnet na to, aby sa z týchto informácií čerpalo pri tvorbe vnútroštátnych politík týkajúcich sa klimatických zmien;

7.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v akčnom pláne z Bali nebolo možné poskytnúť jednoznačné vedecké posudky týkajúce sa nevyhnutného zníženia obsahu skleníkových plynov; víta však skutočnosť, že strany, ktoré podpísali Kjótsky protokol, uznali, že do roku 2020 je v priemyselných krajinách ako celku nevyhnutné zníženie obsahu skleníkových plynov v rozmedzí 25–40 % v porovnaní s rokom 1990;

8.

pripomína, že priemyselné krajiny vrátane tých, ktoré ešte Kjótsky protokol neratifikovali, musia pri riešení problému klimatických zmien zohrávať vo svete vedúcu úlohu a musia sa zaviazať, že do roku 2020 znížia svoje emisie najmenej o 30 % a do roku 2050 o 60–80 % oproti roku 1990;

9.

víta konštruktívny prístup väčšiny rozvojových krajín k rokovaniam a ich záväzok angažovať sa v príslušných národných činnostiach zameraných na zníženie v kontexte trvalo udržateľného rozvoja, podporeného a umožneného financovaním technológií a budovaním kapacít, a to merateľným, vysvetliteľným a overiteľným spôsobom;

10.

zdôrazňuje, že všetky rozvojové krajiny majú právo na trvalo udržateľný hospodársky rozvoj; prízvukuje, že Európska únia a ostatné priemyselné krajiny musia rozvojovým krajinám pomáhať pri vývoji trvalo udržateľných technológií;

11.

pripomína, že vierohodnosť a efektívnosť globálneho úsilia nemožno dosiahnuť bez hlbších merateľných, vysvetliteľných a overiteľných záväzkov všetkých zúčastnených strán;

12.

zastáva názor, že základom úspechu medzinárodnej politiky v oblasti klímy je nájdenie spravodlivého riešenia;

13.

domnieva sa, že novinkou v porovnaní s Kjótskym protokolom je to, že v prijatých záväzkoch by sa mala zohľadniť rôzna situácia v rozvojových krajinách a že rýchlo sa rozvíjajúce krajiny by mali prijať obmedzenie svojich emisií podľa stupňa svojho rozvoja, odvetvového zloženia ich hospodárstva, potenciálu na zníženie emisií a svojich technických a finančných možností;

14.

nazdáva sa, že v porovnaní so súčasným Kjótskym protokolom existuje priestor na inovácie vo forme záväzkov a cieľov stanovených pre rozvojové a rýchlo sa rozvíjajúce krajiny a zladiť tak dané záväzky s potrebami a možnosťami každej krajiny za predpokladu, že budú merateľné, vysvetliteľné a overiteľné;

15.

víta rozhodnutie vytvoriť pracovný program o metodologických otázkach súvisiacich s radom politických prístupov a pozitívnych stimulov zameraných na zníženie emisií zapríčinených odlesňovaním a zhoršovaním kvality lesov v rozvojových krajinách, pričom by sa mali vyváženým spôsobom zohľadniť viacnásobné funkcie a prínosy lesov pre biodiverzitu, fungovanie ekosystémov a miestne podmienky; rovnako víta skutočnosť, že strany sú podporované v pomoci budovaniu kapacít, poskytovaní technickej pomoci a vyvíjaní úsilia vrátane pilotných projektov o riešenie otázok v súvislosti s hlavnými dôvodmi odlesňovania a potrebou trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov;

16.

víta rozhodnutie týkajúce sa efektívnej a transparentnej správy adaptačného fondu, ktoré zaručí jeho funkčnosť na začiatku prvého záväzného obdobia Kjótskeho protokolu;

17.

víta rozhodnutie vytvoriť strategický program na zvýšenie investícií do rozvoja, prenosu a nasadenia technológií na zmiernenie klimatických zmien a na prispôsobenie sa klimatickým zmenám v rozvojových krajinách, ako aj rozhodnutie poveriť expertnú skupinu pre prenos technológií vyhodnotením medzier a bariér využitia finančných zdrojov a prístupu k nim;

18.

zastáva názor, že prioritou by mali byť výskum, vývoj a predstavovanie účinnejších a menej energeticky náročných technológií; vyzýva na užšiu spoluprácu medzi vládami, priemyslom, výskumnými ústavmi a občianskou spoločnosťou;

19.

domnieva sa, že nasledujúca konferencia/stretnutie strán, ktorá sa uskutoční v Poznani, by sa mala sústrediť na rozvojové krajiny, a preto trvá na tom, aby sa vyvinulo veľké úsilie o dosiahnutie pokroku, čo sa týka stimulov na znižovanie odlesňovania, vrátane trhových nástrojov, a podporu trvalo udržateľného lesného hospodárstva, financovania opatrení na prispôsobenia sa a na zlepšenie presunu a nasadenia čistých technológií v rozvojových krajinách;

20.

vyzýva na vytvorenie výrazných a predvídateľných finančných nástrojov v rámci politík EÚ, s cieľom pomôcť rozvojových krajinám prispôsobiť sa následkom klimatických zmien a znížiť emisie skleníkových plynov a obmedziť odlesňovanie a zhoršovanie kvality lesov; pripomína, že skutočné dôsledky existujúcich i budúcich finančných nástrojov súvisiacich klímou v rozvojových krajinách treba prísnejšieho a kriticky sledovať; nazdáva sa, že mechanizmus čistého rozvoja treba prehodnotiť, aby bolo možné plne využiť jeho potenciál v záväznom období 2008–2012;

21.

zdôrazňuje, že rozvojová politika EÚ naliehavo potrebuje hlbší environmentálny rozmer a mala by sa realizovať bez toho, aby odporovala politikám EÚ v oblasti životného prostredia a klimatických zmien; vyjadruje poľutovanie na veľmi pomalým postupom v tejto oblasti a vyzýva vedenie EÚ, aby zmiernenie klimatických zmien a prispôsobenie sa klimatickým zmenám stanovila za kľúčové priority politík rozvojovej spolupráce EÚ;

22.

zdôrazňuje, že s cieľom udržať vierohodnosť akčného programu z Bali musia priemyselné krajiny bezodkladne vstúpiť do klimatických partnerstiev s hlavnými rýchlo sa rozvíjajúcimi ekonomikami ako Čína a India, s cieľom umožniť užšiu spoluprácu v oblasti reforiem energetickej politiky, budovania kapacít a podpory investícií do energeticky účinných a nízkouhlíkových technológií;

23.

vyjadruje poľutovanie na tým, že nebolo možné zahrnúť jasný odkaz na potrebu dohody o záväzných zníženiach emisií v leteckej a námornej doprave; konštatuje, že mandát z Bali záväzné opatrenia pre leteckú a námornú dopravu nevylučuje; opakovane požaduje, aby sa emisie z leteckej a námornej dopravy stali súčasťou medzinárodných záväzkov v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov na obdobie po roku 2012 za podpory UNFCCC vzhľadom na to, že Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO) a Medzinárodná námorná organizácia (IMO) nedokázali túto otázku účinne riešiť;

24.

zdôrazňuje význam zabezpečenia zapojenia všetkých hlavných odvetví medzinárodného obchodu do všetkých svetových záväzkov a štandardov týkajúcich sa klímy, s cieľom zaručiť, aby sa dosiahol celosvetový cieľ v oblasti klimatických zmien a aby sa predišlo globálnemu narušeniu hospodárskej súťaže;

25.

žiada nutnú revíziu európskej politiky v oblasti biopalív s osobitným zameraním na trvalú udržateľnosť životného cyklu každého biopaliva z hľadiska zníženia emisií skleníkových plynov; zdôrazňuje, že proces vývoja a uplatňovania stratégií biopalív ako možnosti energetického zabezpečenia by mal predchádzať a zároveň niesť plnú zodpovednosť za akékoľvek negatívne environmentálne, spoločenské a hospodárske vplyvy; vyzýva preto Komisiu, aby pre výrobu biopalív navrhla rozsiahle normy a jasné kritériá;

26.

zdôrazňuje, že Európsky parlament s napätím očakáva správu Komisie a vysokého predstaviteľa pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku o následkoch klimatických zmien pre medzinárodnú bezpečnosť, ako to bolo požadované v záveroch predsedníctva Európskej rady v Bruseli z 21.-22. júna 2007; zdôrazňuje potrebu venovať osobitnú pozornosť kľúčovým oblastiam ako sú zmiernenie klimatických zmien, prispôsobenie sa klimatickým zmenám a jej presadzovanie vo všetkých politikách, keďže klimatické zmeny sa pre najchudobnejšie krajiny môžu stať hlavným dôvodom destabilizácie;

27.

uvedomujúc si akou veľkou výzvou bude táto otázka pre ďalšie rokovania, trvá na tom, aby sa politika v oblasti klimatických zmien stala kľúčovou prioritou a súčasťou všetkých vonkajších vzťahov EÚ s tretími krajinami, ako aj regionálnych zmlúv a hospodárskych organizácií; okrem toho žiada od štyroch predsedníctiev v rokoch 2008 a 2009 (Slovinska, Francúzska, Českej republiky a Švédska), aby informovali Európsky parlament o svojich cieľoch v rámci politiky v oblasti klimatických zmien a aby tiež pravidelne, v spolupráci s Komisiou, podávali správy o pokroku dosiahnutom pri rokovaniach;

28.

nalieha na Komisiu, aby v prípade, že neexistujú rovnaké podmienky, preskúmala možnosti, ako by priemysel mohol zlepšiť svoje hospodárske príležitosti prostredníctvom vytvorenia inovatívneho priemyslu priaznivého pre životné prostredie; požaduje preto, aby sa vo WTO venovala pozornosť zavedeniu dočasných opatrení zvýhodňujúcich výrobu a vývoz výrobkov nepoškodzujúcich klímu a inovatívnych technológií;

29.

žiada všetky svoje príslušné stále a dočasné výbory a delegácie, aby úzko spolupracovali pri riešení otázok klimatických zmien, s cieľom zabezpečiť jednotný a koordinovaný prístup vo všetkých svojich politikách, najmä v oblasti životného prostredia, priemyslu, energetiky a dopravy, poľnohospodárstva, výskumu a rozvoja, a najmä obchodu a investícií, ako aj v iných iniciatívach s ohľadom na ciele v oblasti klimatických zmien; žiada, aby sa problematika klimatických zmien pravidelne prerokúvala na úrovni medziparlamentných delegácií a v kontexte transatlantického legislatívneho dialógu;

30.

uznáva, že dôveryhodnosť rokovaní EÚ závisí od úspechu európskych domácich úsilí o zníženie emisií a od rozvoja a presunu nízkouhlíkových technológií do iných krajín; žiada preto o prijatie politík a opatrení na všetkých úrovniach, miestnych, vnútroštátnych a európskych, ktoré zabezpečia, že EÚ dosiahne do roku 2020 domáce zníženie emisií skleníkových plynov aspoň o 30 % oproti úrovni z roku 1990 za predpokladu, že ostatné rozvojové krajiny sa zaviažu k podobnému zníženiu emisií a že hospodársky rozvinutejšie rozvojové krajiny prispejú v miere primeranej ich zodpovednosti a príslušným kapacitám; uznáva záväzok zo strany EÚ – bez ohľadu na závery globálnej dohody na obdobie po roku 2012 – znížiť do roku 2020 emisie skleníkových plynov aspoň o 20 % oproti úrovni z roku 1990; žiada zavedenie politík a opatrení, ktoré podporia využitie viacerých fondov na vnútroštátnej a európskej úrovni na výskum a rozvoj, ako aj inovácie v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov;

31.

vyzýva EÚ, aby využila svoje možnosti a vplyv ako hlavný aktér na medzinárodnom poli a partner rozvojového sveta, s cieľom vytvoriť na medzinárodnej úrovni súdržné ciele v oblasti klimatických zmien;

32.

zdôrazňuje historickú zodpovednosť prevažne priemyselných krajín ako najhlavnejších producentov skleníkových plynov a vyzýva ich preto, aby vyvinuli väčšie úsilie na zamedzenie a zníženie pravdepodobnosti prírodných pohrôm a sociálnych nepokojov, ktoré nastanú, ak sa neobmedzí globálne otepľovanie;

33.

berie na vedomie iniciatívu vlády USA zvolať ďalších päť stretnutí najväčších svetových znečisťovateľov; vyzýva Komisiu a príslušné členské štáty, aby podmienili svoju účasť konkrétnymi návrhmi hostiteľov týkajúcimi sa cieľov znižovania emisií v súlade s cieľmi a plánmi UNFCCC; vyzýva najväčších svetových znečisťovateľov, aby koordinovali svoje úsilie s úsilím UNFCCC;

34.

konštatuje, že vyššie uvedená konferencia/stretnutie strán v Poznani sa uskutoční v rovnakom čase ako zasadnutie Európskej rady; žiada Radu, aby presunula zasadnutie Európskej rady s cieľom umožniť hlavám štátov a predsedom vlád zúčastniť sa COP/MOP a zaručiť, že COP/MOP si získa plnú pozornosť vlád;

35.

je presvedčený, že ak sa uvedené ciele majú dosiahnuť, bude nevyhnutné zapojiť médiá, ktorých úloha bude rozhodujúca pri vytváraní potrebného povedomia verejnosti o klimatických zmenách v krátkodobom a strednodobom horizonte;

36.

vyjadruje presvedčenie, že v súlade s tým, o čom sa rokovalo na konferencii na Bali so zástupcami parlamentov z celého sveta, by Európsky parlament mohol a mal zohrávať významnú úlohu ako koordinátor trvalého medziparlamentného fóra o klimatických zmenách; vyzýva preto svoje príslušné orgány, aby túto možnosť zvážili;

37.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a sekretariátu UNFCCC so žiadosťou, aby bolo zaslané všetkým zmluvným stranám UNFCCC, ktoré nie sú členmi EÚ, a jeho pozorovateľom.


(1)  Prijaté texty, P6_TA(2007)0537.