(február 2017)

V ČOM JE PROBLÉM?

Európska energetická únia

Európania potrebujú bezpečnú, udržateľnú a cenovo dostupnú energiu. Vzhľadom na náš spôsob života je energia kľúčová na zabezpečenie nevyhnutných každodenných služieb, bez ktorých nemôžeme my ani naše podniky fungovať. Potrebujeme ju na verejné osvetlenie, vykurovanie, dopravu a priemyselnú výrobu. Okrem našich základných potrieb ju potrebujeme aj na to, aby nám fungovali práčky, počítače, televízory a všetky ostatné spotrebiče, ktoré v súčasnosti používame takmer bez rozmýšľania. Zabezpečiť, aby sme všetci mali potrebnú energiu, navyše za prijateľnú cenu, a to dnes aj v budúcnosti, však nie je také jednoduché. V nasledujúcich riadkoch sa opisujú naše hlavné problémy.

Interconnecting markets

Závisíme od dovozu viac ako polovice energie

Európska únia spotrebúva jednu pätinu svetovej energie, ale má pomerne málo vlastných rezerv. To má veľký vplyv na naše hospodárstvo. EÚ je najväčším svetovým dovozcom energie – dováža 53 % svojej energie, na čo sa ročne minie približne 400 miliárd EUR.

Keďže sme závislí od obmedzeného počtu krajín, ktoré nám dodávajú energiu, sme chúlostiví na prerušenie dodávok. Zažili sme to v minulosti, napríklad, keď boli niektoré štáty odrezané od dodávok plynu.

Musíme preskúmať nové, obnoviteľné a čisté zdroje energie, napríklad elektrickú energiu vyrobenú z vetra, vody alebo slnečného svetla, a to pomocou veterných turbín, vodných priehrad a solárnych panelov.

Európa tiež chce zostať konkurencieschopná v čase, keď svetové trhy s energiou smerujú k ekologickejšej elektrine. EÚ sa tomuto prechodu na čistú energiu nechce len jednoducho prispôsobiť; chce ho viesť.

Nemáme celoeurópsku infraštruktúru

Mnohé elektrizačné sústavy a plynovody boli vybudované na vnútroštátne účely a nedisponujú kvalitným cezhraničným prepojením. Elektrická energia a plyn by mali môcť voľne prúdiť v rámci sústav, ktoré križujú EÚ.

Energiu treba navyše prepravovať na miesto spotreby, niekedy aj naprieč kontinentmi či moriami. To si vyžaduje sieť elektrární, ktoré dokážu poskytovať nepretržité dodávky energie desiatky rokov. Preto sú potrebné enormné technické, logistické a finančné zdroje.

Nedostatočný prístup k celoeurópskemu trhu však odrádza investorov od investovania do energetickej infraštruktúry. Investície do nových elektrární, ktoré by nahradili zastarané a nemoderné zariadenia, by sa tak mohli oneskoriť.

ČO ROBÍ EÚ?

Ciele EÚ v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030

EÚ má od roku 2010 cieľ znížiť svoje emisie skleníkových plynov aspoň o 20 % do roku 2020, zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov aspoň na 20 % spotreby a dosiahnuť úspory energie vo výške najmenej 20 %.

Keď EÚ dosiahne tieto ciele, môže pomôcť v boji proti klimatickým zmenám a znečisťovaniu ovzdušia, znížiť vlastnú závislosť od fosílnych palív zo zahraničia a udržať cenovú dostupnosť energie pre spotrebiteľov a podniky.

Súdiac podľa pokroku, ktorý sa doteraz podarilo dosiahnuť, je EÚ na ceste k splneniu svojho cieľa v oblasti obnoviteľných zdrojov energie do roku 2020. Podiel energie z obnoviteľných zdrojov bol už v roku 2014 na úrovni 16 %.

Prechod na ekologické hospodárstvo

Hlavy štátov alebo predsedovia vlád EÚ sa tiež dohodli na cieli dosiahnuť aspoň 27-percentný podiel energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030.

Krajiny EÚ sa dohodli na cieli zvýšiť energetickú efektívnosť o najmenej 27 % do roku 2030 a znížiť emisie skleníkových plynov aspoň o 40 %.

Vo februári 2015 si Európska komisia stanovila energetickú stratégiu, aby EÚ bola schopná plniť svoje úlohy. Stratégia sa zameriava na päť hlavných oblastí:

  • zabezpečovanie dodávok;
  • rozširovanie vnútorného trhu s energiou;
  • zvyšovanie energetickej efektívnosti;
  • znižovanie emisií;
  • výskum a inovácia.

Zabezpečovanie dodávok

EÚ musí znížiť svoju závislosť od energie zo zahraničia. Preto potrebujeme lepšie a efektívnejšie využívať domáce zdroje energie a zároveň diverzifikovať iné zdroje a dodávky.

Komisia vo februári 2016 predložila balík opatrení v oblasti energetickej bezpečnosti, ktoré budú minimalizovať prerušenia dodávok. Po prvý raz zaviedla zásadu solidarity, podľa ktorej susedné členské štáty v krajnom prípade pomôžu zabezpečiť dodávky plynu pre domácnosti a základné sociálne služby, ak nastane vážna kríza.

Rozširovanie vnútorného trhu s energiou

Energia by sa mala v celej EÚ voľne distribuovať bez akýchkoľvek technických alebo regulačných prekážok. Iba tak budú môcť poskytovatelia energie voľne súťažiť a ponúkať najvýhodnejšie ceny energie pre domácnosti a podniky. Voľný tok navyše uľahčí výrobu väčšieho množstva energie z obnoviteľných zdrojov.

V roku 2016 sa v rámci Nástroja na prepájanie Európy poskytlo 800 miliónov EUR na cezhraničnú energetickú infraštruktúru. Na obdobie rokov 2014 – 2020 bolo vyčlenených celkovo 5,35 miliardy EUR.

Tieto finančné prostriedky sa investujú do projektov ako Balticconnector – prvý plynovod medzi Fínskom a Estónskom. Jeho sprevádzkovaním v horizonte do roku 2020 sa zjednotí východná časť Baltského mora so zvyškom energetického trhu EÚ. Fínsko tak už nebude závislé od jediného dodávateľa plynu.

Peniaze boli pridelené aj na výstavbu plynovodu Midcat, ktorý po uvedení do prevádzky pomôže prepojiť trhy s plynom v Španielsku a Portugalsku so zvyškom Európy.

Zvyšovanie energetickej efektívnosti

Znižovať výdavky Európy za dovoz energie a jej závislosť od dovozu energie by bolo najľahšie, ak by sa jej spotrebúvalo menej. Používanie energie – od automobilov a práčok cez vykurovacie systémy až po kancelárske zariadenia – by malo byť navrhnuté tak, aby si vyžadovali menšiu spotrebu.

V novembri 2016 Komisia navrhla iniciatívu „Čistá energia pre všetkých Európanov“, čo je balík revízií právnych predpisov v záujme podpory prechodu na systém čistej energie. Balík obsahuje opatrenia na urýchlenie inovácií v oblasti čistej energie, na renováciu európskych budov s cieľom zvýšiť ich energetickú hospodárnosť a na zlepšenie energetickej účinnosti výrobkov a poskytovanie lepších informácií spotrebiteľom.

Znižovanie emisií

EÚ sa zaviazala k zníženiu emisií oxidu uhličitého aspoň o 40 % do roku 2030 a zároveň k modernizácii hospodárstva EÚ, vytváraniu pracovných miest a stimulácii rastu pre všetkých európskych občanov.

Výsledky v oblasti klímy

EÚ v decembri 2015 zohrala kľúčovú úlohu pri sprostredkovaní dosiahnutia celosvetovej dohody o boji proti zmene klímy. Na konferencii o zmene klímy v Paríži sa 195 vlád dohodlo na obmedzení globálneho otepľovania výrazne pod 2 °C v priebehu tohto storočia. V októbri 2016 EÚ oficiálne schválila Parížsku dohodu o zmene klímy, ktorá nadobudla platnosť v novembri. EÚ (a zvyšok sveta) teda musí prijať opatrenia potrebné na zníženie emisií.

V júli 2016 Komisia navrhla záväzné ročné ciele v oblasti emisií skleníkových plynov pre členské štáty od roku 2021 do roku 2030 v odvetviach dopravy, stavebníctva, poľnohospodárstva, nakladania s odpadom, využívania pôdy a lesného hospodárstva, ako aj stratégiu dopravy s nízkymi emisiami.

Výskum a inovácie

V rámci výskumného programu EÚ je na roky 2014 – 2020 vyčlenených takmer 6 miliárd EUR na výskum nejadrovej energie. V septembri 2015 Komisia prijala strategický plán pre energetické technológie ktorý pomôže riešiť výzvy potrebné na transformáciu energetického systému EÚ. Zameriava sa na opatrenia, ktoré pomôžu EÚ stať sa svetovým lídrom v oblasti obnoviteľnej energie a rozvíjať energeticky efektívne systémy.

Technologický náskok v oblasti alternatívnych zdrojov energie a znižovanie spotreby energie vytvoria veľké príležitosti pre vývoz a priemysel. Tým sa zároveň podporí rast a zamestnanosť.

Obnoviteľné zdroje energie budú pri prechode na systém čistej energie zohrávať významnú úlohu. Európa si stanovila cieľ, ktorým je spoločne dosiahnuť do roku 2030 najmenej 27-percentný podiel energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe energie. V roku 2030 bude polovica výroby elektrickej energie v EÚ pochádzať z obnoviteľných zdrojov. Do roku 2050 by sa naša elektrina mala vyrábať bez akýchkoľvek emisií uhlíka.

Táto publikácia je k dispozícii v 24 jazykoch a v týchto formátoch: PDF

PDF PRINT
  • Európska komisia
  • Generálne riaditeľstvo pre komunikáciu
  • Informácie pre občanov
  • 1049 Brusel
  • BELGICKO