(1)

Pri uplatňovaní požiadaviek stanovených v tomto nariadení by sa mala zohľadňovať povaha, rozsah a zložitosť rizík spojených s činnosťou poisťovne alebo zaisťovne. Záťaž a zložitosť pre poisťovne by mala byť primeraná ich rizikovému profilu. Pri uplatňovaní požiadaviek stanovených v tomto nariadení by sa informácie mali považovať za významné, keby mohli ovplyvniť rozhodovanie alebo úsudok zamýšľaných používateľov týchto informácií.

(2)

S cieľom znížiť nadmerné využívanie externých ratingov by sa poisťovne a zaisťovne mali usilovať o to, aby pri všetkých svojich expozíciách mali vlastné ratingové hodnotenie. Vzhľadom na zásadu proporcionality by sa však od poisťovní a zaisťovní malo vyžadovať, aby vlastné ratingové hodnotenie mali len pri svojich väčších alebo komplexnejších expozíciách.

(3)

Orgány dohľadu by mali zabezpečiť, aby poisťovne a zaisťovne prijali primerané opatrenia zamerané na vytvorenie vnútorných modelov, ktoré pokrývajú kreditné riziko v prípade, keď sú ich expozície podstatné v absolútnom vyjadrení a keď majú súčasne veľký počet významných protistrán. Na tento účel by orgány dohľadu mali uplatňovať zosúladený prístup k definíciám expozícií, ktoré sú podstatné v absolútnom vyjadrení, a veľkého počtu významných protistrán.

(4)

S cieľom predísť riziku zaujatých odhadov kreditného rizika zo strany poisťovní a zaisťovní, ktoré na výpočet kreditného rizika v rámci svojej kapitálovej požiadavky na solventnosť nepoužívajú schválený vnútorný model, by výsledkom ich vlastných ratingových hodnotení nemali byť miernejšie kapitálové požiadavky než požiadavky odvodené z externých ratingov.

(5)

S cieľom predísť nadmernému využívaniu ratingov v prípade expozícií voči inej poisťovni alebo zaisťovni by sa používanie ratingov na účely výpočtu kapitálovej požiadavky v súlade so štandardným vzorcom mohlo nahradiť odkazom na solventnosť protistrany (prístup založený na ukazovateli solventnosti). Takýto prístup by si vyžadoval kalibráciu založenú na kapitálových požiadavkách na solventnosť a na použiteľnej výške vlastných zdrojov na krytie týchto kapitálových požiadaviek na solventnosť, ktoré budú stanovené po zavedení Solventnosti II. Prístup založený na ukazovateli solventnosti by mal byť obmedzený na poisťovne a zaisťovne bez ratingového hodnotenia.

(6)

S cieľom zabezpečiť, aby normy oceňovania na účely dohľadu boli v súlade s medzinárodným vývojom v oblasti účtovníctva, by poisťovne a zaisťovne mali používať metódy oceňovania konzistentné s trhom stanovené v medzinárodných účtovných štandardoch, ktoré Komisia prijala v súlade s nariadením (ES) č. 1606/2002, okrem prípadu, keď sa od podniku vyžaduje používanie špecifickej metódy oceňovania vo vzťahu k aktívu alebo záväzku alebo keď podnik môže používať metódy založené na metóde oceňovania, ktorú používa na zostavenie svojej účtovnej závierky.

(7)

Poisťovne a zaisťovne by sa pri oceňovaní aktív a záväzkov s použitím metód oceňovania konzistentných s trhom stanovených v medzinárodných účtovných štandardoch, ktoré prijala Komisia v súlade s nariadením (ES) č. 1606/2002, mali riadiť hierarchiou oceňovania s kótovanými trhovými cenami na aktívnych trhoch pre rovnaké aktíva alebo záväzky ako štandardnou metódou oceňovania s cieľom zabezpečiť, aby sa aktíva a záväzky oceňovali hodnotou, za ktorú by sa mohli vymeniť v prípade aktív alebo previesť alebo vyrovnať v prípade záväzkov medzi informovanými a dobrovoľne súhlasiacimi stranami v nezávislej transakcii. Tento prístup by mali podniky uplatňovať bez ohľadu na to, či sa medzinárodné alebo iné metódy oceňovania riadia odlišnou hierarchiou oceňovania.

(8)

Poisťovne a zaisťovne by mali vykázať a oceniť odložené daňové pohľadávky a záväzky vo vzťahu ku všetkým položkám, ktoré sú vykázané na účely solventnosti alebo v daňovej súvahe, s cieľom zabezpečiť, aby sa zohľadnili všetky sumy, ktoré by mohli viesť k budúcim peňažným tokom.

(9)

Oceňovanie poistných a zaistných záväzkov by malo zahŕňať záväzky týkajúce sa existujúcich činností poistenia a zaistenia. Oceňovanie by nemalo zahŕňať záväzky týkajúce sa budúcich činností. Keď poistné a zaistné zmluvy zahŕňajú práva poistníka uzavrieť, predĺžiť, rozšíriť, zvýšiť alebo obnoviť poistné alebo zaistné krytie alebo práva podniku ukončiť zmluvu alebo zmeniť poistné alebo plnenia, mal by sa vymedziť rozsah zmluvy s cieľom určiť, či sa dodatočné krytie vyplývajúce z týchto práv považuje za existujúcu alebo budúcu činnosť.

(10)

S cieľom určiť prevodnú hodnotu poistných a zaistných záväzkov by sa pri oceňovaní záväzkov mali zohľadňovať budúce peňažné toky v súvislosti s právom predĺžiť zmluvu bez ohľadu na ich výnosnosť okrem prípadu, keď právo predĺžiť zmluvu znamená, že by z ekonomického hľadiska mala poisťovňa alebo zaisťovňa pri stanovovaní poistného alebo plnenia predĺženej zmluvy rovnaké práva ako v prípade novej zmluvy.

(11)

S cieľom zabezpečiť, aby analýza finančnej situácie poisťovne alebo zaisťovne nebola skreslená, technické rezervy portfólia poistných a zaistných záväzkov môžu byť záporné. Na výpočet technických rezerv by sa nemala vzťahovať nulová prahová hodnota.

(12)

Prevodná hodnota poistného alebo zaistného záväzku môže byť nižšia než odkupná hodnota podkladových zmlúv. Na výpočet technických rezerv by sa nemali vzťahovať prahové odkupné hodnoty.

(13)

S cieľom dosiahnuť technické rezervy, ktoré zodpovedajú prevodnej hodnote poistných a zaistných záväzkov, by sa pri výpočte najlepšieho odhadu mal zohľadniť budúci vývoj, ako napríklad demografický, právny, medicínsky, technologický, sociálny, environmentálny a hospodársky vývoj, ktorý bude mať dosah na prílev a odlev peňažných tokov požadovaných na vyrovnanie záväzkov.

(14)

S cieľom dosiahnuť najlepší odhad, ktorý zodpovedá pravdepodobnosťou váženému priemeru budúcich peňažných tokov uvedenému v článku 77 ods. 2 smernice 2009/138/ES, by sa v prognóze peňažných tokov použitej pri výpočte najlepšieho odhadu mali zohľadňovať všetky neistoty spojené s peňažnými tokmi.

(15)

Výber metódy na výpočet najlepšieho odhadu by mal byť primeraný povahe, rozsahu a zložitosti rizík, ktoré znáša poisťovňa alebo zaisťovňa. Škála metód na výpočet najlepšieho odhadu zahŕňa simulačné, deterministické a analytické metódy. V prípade určitých zmlúv životného poistenia, najmä keď z nich vyplývajú dobrovoľné plnenia závislé od výnosov z investícií alebo keď zahŕňajú finančné záruky a zmluvné opcie, je možné, že vhodnejší výpočet najlepšieho odhadu umožňujú simulačné metódy.

(16)

Keď poistné a zaistné zmluvy zahŕňajú finančné záruky a zmluvné opcie, súčasná hodnota peňažných tokov vyplývajúcich z týchto zmlúv závisí od očakávaných výsledkov budúcich udalostí a vývoja, ako aj od toho, ako by sa skutočné výsledky v rámci určitých scenárov mohli odkloniť od očakávaných výsledkov. Takáto závislosť by sa mala zohľadňovať v metódach používaných na výpočet najlepšieho odhadu.

(17)

V definícii budúcich dobrovoľných plnení by sa mali zohľadňovať plnenia poistných a zaistných zmlúv, ktoré sa vyplácajú popri garantovaných plneniach a ktoré vyplývajú z podielu poistníka na zisku. Nemali by sa v nej zohľadňovať plnenia viazané na indexy alebo na podiely.

(18)

Výpočet rizikovej marže by mal vychádzať z predpokladu, že predmetom prevodu na inú poisťovňu alebo zaisťovňu je celé portfólio poistných a zaistných záväzkov. Pri výpočte by sa mala zohľadniť najmä diverzifikácia celého portfólia.

(19)

Výpočet rizikovej marže by mal vychádzať z prognózy kapitálovej požiadavky na solventnosť, pri ktorej sa zohľadňuje účinok zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov na zmierňovanie rizika. Nemali by sa vyžadovať samostatné výpočty rizikovej marže bez odpočítania zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov a po ich odpočítaní.

(20)

Úprava základných bezrizikových úrokových mier zohľadňujúca kreditné riziko by sa mala odvodiť z trhových sadzieb, ktoré zachytávajú kreditné riziko premietnuté do pohyblivej sadzby úrokových swapov. Na tento účel by v záujme zosúladenia procesu stanovovania úprav so štandardnými trhovými postupmi a za trhových podmienok podobných podmienkam platným k dátumu prijatia smernice 2014/51/EÚ, najmä v prípade eura, mali trhové sadzby zodpovedať medzibankovým úrokovým sadzbám pri trojmesačnej splatnosti.

(21)

Za trhových podmienok podobných podmienkam platným k dátumu prijatia smernice 2014/51/EÚ by sa pri stanovovaní poslednej splatnosti, v prípade ktorej trhy s dlhopismi už nie sú efektívne, likvidné a transparentné v súlade s článkom 77a smernice 2009/138/ES, nemali trhy s dlhopismi denominovanými v eurách považovať za efektívne a likvidné, keď kumulatívny objem dlhopisov so splatnosťou, ktorá je dlhšia než posledná splatnosť alebo rovnaká, dosahuje menej než 6 % objemu všetkých dlhopisov na uvedenom trhu.

(22)

Keď zo štatistiky zlyhania nemožno vyvodiť spoľahlivú kreditnú prirážku (ako napríklad v prípade expozícií voči štátnemu dlhu), fundamentálna prirážka na výpočet párovacej korekcie a korekcie volatility by mala zodpovedať časti dlhodobého priemeru kreditnej prirážky nad bezrizikovou úrokovou mierou, stanovenej v článku 77c ods. 2 písm. b) a c) smernice 2009/138/ES. Pokiaľ ide o expozície voči ústrednej štátnej správe a centrálnym bankám členských štátov, trieda aktív by mala zachytávať rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi.

(23)

S cieľom zabezpečiť transparentnosť pri stanovovaní príslušnej bezrizikovej úrokovej miery v súlade s odôvodnením 29 smernice 2014/51/EÚ by Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) mal ako súčasť technických informácií zverejňovaných na základe článku 77e ods. 1 smernice 2009/138/ES zverejňovať metodiku, predpoklady a údaje, ktoré EIOPA používa na výpočet úpravy sadzieb swapov zohľadňujúcej kreditné riziko, korekcie volatility a fundamentálnej prirážky na výpočet párovacej korekcie.

(24)

Pri rozdeľovaní poistných a zaistných záväzkov do skupín činnosti a homogénnych rizikových skupín by sa mala zohľadňovať povaha rizík spojených s daným záväzkom. Povaha podkladových rizík môže byť dôvodom na rozdeľovanie, ktoré sa odlišuje od zaraďovania činností poistenia do činností životného a neživotného poistenia, od odvetví neživotného poistenia stanovených v prílohe I k smernici 2009/138/ES a od odvetví životného poistenia stanovených v prílohe II k smernici 2009/138/ES.

(25)

Pri zisťovaní toho, či je metóda výpočtu technických rezerv primeraná povahe, rozsahu a zložitosti rizík, by sa malo vykonať posúdenie chyby modelu v súvislosti s danou metódou. Poisťovne a zaisťovne by však pri tomto posúdení nemali byť povinné uvádzať presnú výšku chyby modelu.

(26)

Na účely žiadosti o súhlas orgánov dohľadu s použitím párovacej korekcie podľa článku 77b ods. 1 smernice 2009/138/ES by sa podnikom malo povoliť, aby rôzne použiteľné poistné produkty považovali za jedno portfólio, za predpokladu priebežného plnenia podmienok na udelenie súhlasu a absencie právnych prekážok, ktoré by bránili organizácii a riadeniu činnosti oddelene od zvyšku činnosti podniku v rámci jedného portfólia.

(27)

Schválenie dodatkových vlastných zdrojov, ktoré sa majú zahrnúť s cieľom splniť kapitálovú požiadavku na solventnosť poisťovne alebo zaisťovne, by malo vychádzať z posúdenia príslušných kritérií orgánmi dohľadu. Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktoré žiadajú o schválenie položky dodatkových vlastných zdrojov, by však mali orgánom dohľadu preukázať splnenie kritérií a poskytnúť im všetky informácie, ktoré môžu požadovať na vykonanie takéhoto posúdenia. Posúdenie žiadosti o schválenie dodatkových vlastných zdrojov by mali orgány dohľadu vykonávať od prípadu k prípadu.

(28)

Pri posudzovaní žiadosti o schválenie dodatkových vlastných zdrojov v súlade s článkom 90 smernice 2009/138/ES by orgány dohľadu mali zvážiť ekonomickú podstatu a právnu vymáhateľnosť položky dodatkových vlastných zdrojov, v súvislosti s ktorou sa žiada schválenie.

(29)

Vlastné zdroje triedy 1 by mali tvoriť položky vlastných zdrojov, ktoré sú vysokej kvality a ktoré plne absorbujú straty s cieľom umožniť poisťovni alebo zaisťovni pokračovať v činnosti.

(30)

Keď ekonomický účinok transakcie alebo skupiny prepojených transakcií zodpovedá vlastným akciám v držbe poisťovne alebo zaisťovne, prebytok aktív nad záväzkami by sa mal znížiť s cieľom zohľadniť zaťaženosť tejto časti vlastných zdrojov.

(31)

Pri posúdení toho, či má jednotlivá položka vlastných zdrojov dostatočnú duráciu, by sa malo vychádzať z pôvodnej splatnosti danej položky. Priemerná durácia celkových vlastných zdrojov poisťovne alebo zaisťovne by s prihliadnutím na zostatkovú splatnosť všetkých položiek vlastných zdrojov nemala byť výrazne kratšia než priemerná durácia záväzkov poisťovne alebo zaisťovne. Poisťovne a zaisťovne by mali v rámci svojho vlastného posúdenia rizík a solventnosti posúdiť aj dostatočnú duráciu celkovej výšky vlastných zdrojov, pričom by mali zohľadniť pôvodnú aj zostatkovú splatnosť všetkých položiek vlastných zdrojov a všetkých poistných a zaistných záväzkov.

(32)

Posúdenie schopnosti absorbovať straty pri likvidácii v súlade s článkom 93 smernice 2009/138/ES by nemalo vychádzať z porovnania prebytku aktív nad záväzkami oceneného za predpokladu pokračovania v činnosti s prebytkom aktív nad záväzkami oceneným za predpokladu začatia likvidácie vo vzťahu k poisťovni alebo zaisťovni.

(33)

Keďže je do výpočtu technických rezerv zahrnuté budúce poistné vyplývajúce z existujúcich poistných a zaistných zmlúv, výška prebytku aktív nad záväzkami zahrnutá do triedy 1 by sa nemala upraviť s cieľom vylúčiť očakávané zisky z tohto budúceho poistného.

(34)

Položky vlastných zdrojov s vlastnosťami, ktoré stimulujú splatenie napríklad vo forme zmluvného zvýšenia splatných dividend alebo zvýšenia úrokovej sadzby kupónu spojeného s kúpnou opciou, by sa mali obmedziť tak, aby umožnili obmedziť splatenie alebo vykúpenie v prípade porušenia kapitálovej požiadavky na solventnosť, a mali by sa zaradiť len do triedy 2 alebo triedy 3.

(35)

Poisťovne a zaisťovne by mali rozdeliť prebytok aktív nad záväzkami na sumy, ktoré zodpovedajú kapitálovým položkám v ich účtovnej závierke a rezerve z precenenia. Rezerva z precenenia môže byť kladná alebo záporná.

(36)

Úplný zoznam položiek vlastných zdrojov by sa mal zostaviť pre každú triedu vrátane triedy 3, aby bolo jasné, v prípade ktorých položiek by poisťovne a zaisťovne mali od orgánov dohľadu žiadať schválenie klasifikácie.

(37)

Oddelene spravované fondy sú mechanizmami, v rámci ktorých sa identifikovaný súbor aktív a záväzkov spravuje tak, ako keby bol oddeleným podnikom, a ktoré by nemali zahŕňať tradičné obchody viazané na indexy alebo podiely ani činnosti zaisťovania. Pri výpočte prebytku aktív nad záväzkami poisťovne alebo zaisťovne by sa mala zohľadniť znížená prevoditeľnosť aktív oddelene spravovaného fondu.

(38)

Dôvodom na vytvorenie oddelene spravovaných fondov môžu byť činnosti životného aj neživotného poistenia a zaistenia. Podiel na zisku neznamená automaticky oddelenú správu a nemal by sa považovať za kľúčovú charakteristiku oddelene spravovaného fondu.

(39)

Oddelene spravované fondy by mali byť obmedzené na tie mechanizmy, ktoré znižujú kapacitu určitých položiek vlastných zdrojov absorbovať straty pri nepretržitom pokračovaní v činnosti. Mechanizmy, ktoré kapacitu absorbovať straty ovplyvňujú negatívne len v prípade likvidácie, by sa za oddelene spravované fondy nemali považovať.

(40)

S cieľom predísť dvojitému započítavaniu vlastných zdrojov poisťovacieho a bankového sektora na individuálnej úrovni by poisťovne a zaisťovne mali od výšky základných vlastných zdrojov odpočítať hodnotu všetkých účastí vo finančných a úverových inštitúciách, ktorá prekračuje 10 % hodnoty položiek triedy 1 vlastných zdrojov, na ktoré sa nevzťahuje žiadny limit. Hodnota účastí vo finančných a úverových inštitúciách, ktorá súhrnne prekračuje uvedenú prahovú hodnotu, by sa mala odpočítať čiastočne na proporcionálnom základe. Odpočet nie je potrebný, keď sú účasti strategickej povahy a keď sa na tieto podniky pri výpočte skupinovej solventnosti uplatňuje metóda 1 stanovená v prílohe I k smernici 2002/87/ES.

(41)

Väčšinu použiteľnej výšky vlastných zdrojov na krytie minimálnej kapitálovej požiadavky a kapitálovej požiadavky na solventnosť by mali tvoriť vlastné zdroje triedy 1. S cieľom zabezpečiť, aby uplatňovanie limitov nevytváralo potenciálne procyklické účinky, by sa limity týkajúce sa použiteľnej výšky položiek triedy 2 a triedy 3 mali uplatňovať tak, aby strata vlastných zdrojov triedy 1 neviedla k strate celkovej použiteľnej výšky vlastných zdrojov, ktorá je vyššia než uvedená strata. Limity by sa preto mali uplatňovať, pokiaľ je kapitálová požiadavka na solventnosť a minimálna kapitálová požiadavka krytá vlastnými zdrojmi. Položky vlastných zdrojov prekračujúce dané limity by sa nemali započítavať ako použiteľné vlastné zdroje.

(42)

EIOPA by mal pri zostavovaní zoznamov regionálnych štátnych správ a miestnych orgánov rešpektovať požiadavku, na základe ktorej sa riziko expozícií voči regionálnym štátnym správam a miestnym orgánom z dôvodu osobitných právomocí regionálnej štátnej správy a miestnych orgánov získavať príjmy nelíši od rizika expozícií voči ústrednej štátnej správe, v jurisdikcii ktorej sú regionálne štátne správy a miestne orgány zriadené, a že existujú osobitné inštitucionálne opatrenia, ktorých účinkom sa znižuje riziko zlyhania. Účinok vykonávacieho aktu prijatého podľa článku 109a ods. 2 písm. a) smernice 2009/138/ES v súvislosti s uvedenými zoznamami je taký, že na účely výpočtu modulu trhového rizika a modulu rizika zlyhania protistrany štandardného vzorca sa s priamymi expozíciami voči regionálnym štátnym správam a miestnym orgánom zaobchádza ako s expozíciami voči ústrednej štátnej správe, v jurisdikcii ktorej sú regionálne štátne správy a miestne orgány zriadené.

(43)

S cieľom neponúkať nesprávne stimuly na reštrukturalizáciu dlhodobých zmlúv ako krátkodobých zmlúv s možnosťou predĺženia by mal ukazovateľ veľkosti rizika poistného zdravotného poistenia NSLT a SLT, použitý v štandardnom vzorci, vychádzať z ekonomickej podstaty poistných a zaistných zmlúv, a nie z ich právnej formy. Ukazovateľ veľkosti rizika by mal preto zachytávať zaslúžené poistné, ktoré patrí do rozsahu existujúcich zmlúv a zmlúv, ktoré budú upísané v nasledujúcich 12 mesiacoch.

(44)

Keďže sa očakávané zisky zahrnuté do budúceho poistného existujúcich zmlúv neživotného poistenia a zaistenia vykazujú v rámci použiteľných vlastných zdrojov poisťovní a zaisťovní, v module upisovacieho rizika neživotného poistenia by sa malo zohľadňovať riziko odstúpenia od zmluvy v súvislosti so zmluvami neživotného poistenia a zaistenia.

(45)

Pokiaľ ide o riziko poistného, výpočet kapitálovej požiadavky pre riziko poistného a rezerv neživotného poistenia a zdravotného poistenia by mal vychádzať z výšky minulého alebo očakávaného budúceho zaslúženého poistného, podľa toho, ktoré poistné je vyššie, aby sa zohľadnila neistota spojená s budúcim zaslúženým poistným. Keď však poisťovňa alebo zaisťovňa môžu spoľahlivo zabezpečiť, že výška budúceho zaslúženého poistného neprekročí výšku očakávaného poistného, výpočet by mal vychádzať len z očakávaného zaslúženého poistného.

(46)

S cieľom zohľadniť priemerné charakteristiky záväzkov vyplývajúcich zo životného poistenia by modelovanie rizika hromadného odstúpenia od zmluvy v štandardnom vzorci kapitálovej požiadavky na solventnosť malo vychádzať z predpokladu, že riziko týkajúce sa opcií, ktoré postupujúca poisťovňa alebo zaisťovňa zaistnej zmluvy môžu využiť, nie je pre preberajúcu poisťovňu alebo zaisťovňu významné.

(47)

S cieľom zohľadniť odlišný rizikový profil zdravotného poistenia, ktoré sa vykonáva na podobnom technickom základe ako životné poistenie (zdravotné poistenie SLT), a ostatných činností zdravotného poistenia (zdravotné poistenie NSLT) by mal modul upisovacieho rizika zdravotného poistenia zahŕňať rôzne podmoduly týchto dvoch druhov poistenia.

(48)

S cieľom zohľadniť priemerné charakteristiky záväzkov vyplývajúcich zo životného poistenia by modelovanie modulov upisovacieho rizika životného poistenia a zdravotného poistenia SLT malo vychádzať z predpokladu, že riziko týkajúce sa závislosti poistných a zaistných plnení od inflácie nie je významné.

(49)

Výpočty založené na scenári týkajúce sa podmodulov katastrofického rizika neživotného poistenia a zdravotného poistenia v štandardnom vzorci by mali vychádzať zo špecifikácie katastrofických strát v hrubom vyjadrení bez odpočítania pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a voči účelovo vytvoreným subjektom. Poisťovne a zaisťovne by pri stanovovaní zmeny v základných vlastných zdrojoch vyplývajúcej z daného scenára mali zohľadniť účinok svojich špecifických zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov na zmierňovanie rizika.

(50)

S cieľom zohľadniť priemerné charakteristiky záväzkov vyplývajúcich z neživotného poistenia by modelovanie rizika zodpovednosti za škodu v rámci podmodulu katastrofického rizika neživotného poistenia v štandardnom vzorci malo vychádzať z predpokladu, že riziko nahromadenia veľkého počtu podobných poistných nárokov krytých záväzkami vyplývajúcimi z poistenia zodpovednosti za škodu nie je významné.

(51)

S cieľom zohľadniť priemerné charakteristiky záväzkov vyplývajúcich z neživotného poistenia by modelovanie rizika hromadnej nehody v štandardnom vzorci malo vychádzať z predpokladu, že expozícia poisťovní a zaisťovní voči riziku hromadnej nehody v iných tretích krajinách než v konkrétnych európskych krajinách nie je pre poisťovne a zaisťovne a poisťovacie skupiny podliehajúce smernici 2009/138/ES podstatná. Modelovanie by malo vychádzať aj z predpokladu, že riziko hromadnej nehody vo vzťahu k poisteniu odškodnenia pracovníkov nie je významné.

(52)

S cieľom zohľadniť priemerné charakteristiky záväzkov vyplývajúcich z neživotného poistenia by modelovanie rizika koncentrácie nehody v štandardnom vzorci malo vychádzať z predpokladu, že riziko koncentrácie nehody vo vzťahu k poisteniu liečebných nákladov a poisteniu zabezpečenia príjmu (okrem skupinových zmlúv) nie je významné.

(53)

S cieľom zohľadniť empirické dôkazy týkajúce sa prírodných katastrof pri kalibrácii štandardného vzorca by modelovanie rizika prírodnej katastrofy malo vychádzať z geografických kategórií, ktoré sú dostatočne homogénne z hľadiska rizika, ktorému sú poisťovne a zaisťovne vystavené. Rizikové váhy uplatniteľné na tieto kategórie by sa mali určiť takým spôsobom, aby sa v nich zohľadnil pomer ročnej straty a poistnej sumy v prípade príslušných skupín činnosti s použitím hodnoty v riziku s 99,5 % hladinou spoľahlivosti. Výber korelačných koeficientov pre uvedené geografické kategórie by sa mal uskutočniť takým spôsobom, aby zohľadňoval vzájomnú závislosť príslušných rizík v geografických kategóriách, pričom sa prihliada na nelinearitu závislosti.

(54)

S cieľom zohľadniť expozíciu podniku voči skutočným rizikám pri výpočte kapitálovej požiadavky pre riziko prírodnej katastrofy v štandardnom vzorci by sa poistná suma mala určiť takým spôsobom, ktorý zohľadňuje zmluvné limity odškodnenia v prípade katastrofických udalostí.

(55)

Modul trhového rizika v štandardnom vzorci by mal vychádzať z predpokladu, že citlivosť aktív a záväzkov na zmeny volatility trhových parametrov nie je významná.

(56)

Pri kalibrácii úrokového rizika pri dlhších splatnostiach by sa malo zohľadňovať to, že konečná forwardová sadzba, ku ktorej sa približuje časová štruktúra bezrizikovej úrokovej miery, je dlhodobo stabilná a mení sa len v dôsledku zmien v dlhodobých očakávaniach.

(57)

Na účely výpočtu štandardného vzorca by poisťovne a zaisťovne mali identifikovať, ktoré z ich prepojených podnikov sú strategickej povahy. Pri kalibrácii podmodulu akciového rizika pri investíciách do prepojených podnikov strategickej povahy by sa malo zohľadňovať pravdepodobné zníženie volatility ich hodnoty vyplývajúce z ich strategickej povahy, ako aj vplyv, ktorý má podnik s účasťou na tieto prepojené podniky.

(58)

Podmodul akciového rizika založený na durácii by mal vychádzať z predpokladu, že typické obdobie držby investícií do akcií uvedené v článku 304 smernice 2009/138/ES je v súlade s priemernou duráciou záväzkov podľa článku 304 smernice 2009/138/ES.

(59)

S cieľom predísť procyklickým účinkom by časové obdobie pre mechanizmus symetrickej úpravy podmodulu akciového rizika malo dosiahnuť rovnováhu medzi zachovaním citlivosti podmodulu na riziko a zohľadnením cieľa symetrickej úpravy.

(60)

Keď sa pri výpočte najlepšieho odhadu poistných a zaistných záväzkov uplatní párovacia korekcia, pri výpočte kapitálovej požiadavky na solventnosť v podmodule rizika úverového rozpätia by sa mal zohľadniť vplyv zmien kreditných prirážok aktív na párovaciu korekciu, a tým aj na hodnotu technických rezerv.

(61)

Vzhľadom na to, že rizikový profil nehnuteľností nachádzajúcich sa v tretích krajinách sa podstatne neodlišuje od rizikového profilu nehnuteľností nachádzajúcich sa v Únii, v rámci podmodulu rizika nehnuteľností v štandardnom vzorci by sa s týmito dvomi typmi expozícií malo zaobchádzať rovnako.

(62)

Keďže riziko koncentrácie spôsobuje najmä nedostatočná diverzifikácia emitentov, ktorým sú poisťovne alebo zaisťovne vystavené, podmodul rizika trhovej koncentrácie v štandardnom vzorci by mal vychádzať z predpokladu, že geografická alebo sektorová koncentrácia aktív v držbe poisťovne alebo zaisťovne nie je významná.

(63)

Modul rizika zlyhania protistrany v štandardnom vzorci by mal vychádzať z predpokladu, že v prípade expozícií, ktoré možno diverzifikovať, a v prípade, keď je pravdepodobné, že protistrana získa ratingové hodnotenie (expozície typu 1), sú straty v prípade zlyhania protistrán, ktoré nepatria do tej istej skupiny, nezávislé, a straty v prípade zlyhania protistrán, ktoré patria do tej istej skupiny, nie sú nezávislé.

(64)

S cieľom zabezpečiť, aby sa v kapitálovej požiadavke na solventnosť vypočítanej s použitím štandardného vzorca zohľadnilo kreditné riziko pri všetkých protistranách, ktorým sú poisťovne alebo zaisťovne vystavené, by sa v module rizika zlyhania protistrany mali ako expozície typu 2 zohľadniť všetky expozície, ktoré nie sú zohľadnené v podmodule rizika úverového rozpätia ani v module rizika zlyhania protistrany ako expozície typu 1.

(65)

V module rizika zlyhania protistrany v štandardnom vzorci by sa mal zohľadniť ekonomický účinok dohôd o kolaterále v prípade zlyhania protistrany. Malo by sa zohľadniť najmä to, či dochádza k prevodu úplného vlastníctva kolaterálu alebo nie. Takisto by sa malo zohľadniť, či sa v prípade platobnej neschopnosti protistrany pri stanovení pomerného podielu poisťovne alebo zaisťovne na výške konkurznej podstaty protistrany prekračujúcej kolaterál zohľadňuje skutočnosť, že podnik prijíma kolaterál.

(66)

V súlade s prístupom stanoveným v článku 104 ods. 1, 3 a 4 smernice 2009/138/ES by základná kapitálová požiadavka na solventnosť mala zahŕňať modul dodatočného rizika s cieľom riešiť špecifické riziká, ktoré vyplývajú z nehmotného majetku vykázaného a oceneného na účely solventnosti a ktoré nie sú zohľadnené inde v kapitálovej požiadavke na solventnosť.

(67)

V module operačného rizika v štandardnom vzorci sa zohľadňuje riziko vyplývajúce z nevhodných alebo nefunkčných vnútorných procesov alebo systémov, zlyhania ľudského faktora či z vonkajších udalostí pri výpočte založenom na faktoroch. Na tieto účely sa za primerané ukazovatele na vyjadrenie veľkosti tohto rizika považujú technické rezervy, zaslúžené poistné počas predchádzajúcich 12 mesiacov a náklady vynaložené počas predchádzajúcich 12 mesiacov. Tieto náklady sú ukazovateľom veľkosti rizika, ktorý je relevantný len z hľadiska zmlúv životného poistenia, keď riziko znáša poistník. Vzhľadom na skutočnosť, že náklady na nadobúdanie sa v rámci jednotlivých poisťovacích modelov realizujú rôznym spôsobom, tieto náklady by sa nemali zohľadniť v ukazovateli veľkosti rizika, pokiaľ ide o výšku nákladov vynaložených počas predchádzajúcich 12 mesiacov. S cieľom zabezpečiť, aby kapitálová požiadavka pre operačné riziko aj naďalej zodpovedala hladine spoľahlivosti stanovenej v článku 101 smernice 2009/138/ES, modul operačného rizika by mala prehodnotiť Komisia v rámci svojho preskúmania metód, predpokladov a štandardných parametrov používaných pri výpočte kapitálovej požiadavky na solventnosť pomocou štandardného vzorca, ako sa uvádza v odôvodnení 150. Toto preskúmanie by sa malo zameriavať najmä na zmluvy životného poistenia, keď riziko znáša poistník.

(68)

Pri výpočte úpravy zohľadňujúcej kapacitu technických rezerv a odložených daní absorbovať straty by sa malo predchádzať dvojitému započítavaniu účinku budúcich dobrovoľných plnení alebo odložených daní na zmierňovanie rizika.

(69)

Budúce dobrovoľné plnenia sa zvyčajne považujú za vlastnosť, ktorá sa spája so zmluvami životného poistenia a zdravotného poistenia SLT. V úprave zohľadňujúcej kapacitu technických rezerv absorbovať straty by sa mal preto zohľadňovať účinok budúcich dobrovoľných plnení na zmierňovanie rizika, pokiaľ ide o upisovacie riziko životného poistenia, upisovacie riziko zdravotného poistenia SLT, katastrofické riziko zdravotného poistenia, trhové riziko a riziko zlyhania protistrany. S cieľom obmedziť zložitosť štandardného vzorca a záťaž poisťovní a zaisťovní spojenú s výpočtami by sa úprava nemala uplatňovať na riziká neživotného poistenia a zdravotného poistenia NSLT. Keďže je možné, že budúce dobrovoľné plnenia nebudú schopné účinne absorbovať straty vyplývajúce z nevhodných alebo nefunkčných vnútorných procesov alebo systémov, zlyhania ľudského faktora či z vonkajších udalostí, úprava by sa nemala uplatňovať na operačné riziko.

(70)

Pri výpočte kapitálovej požiadavky na solventnosť, v ktorom sa započítavajú techniky zmierňovania rizika, by sa mala zohľadniť ekonomická podstata použitej techniky a mali by sa vziať do úvahy len tie techniky zmierňovania rizika, vďaka ktorým dochádza k účinnému presunu rizika mimo poisťovne alebo zaisťovne.

(71)

Pri posúdení toho, či došlo k účinnému presunu rizika, by sa mali zvážiť všetky aspekty danej techniky zmierňovania rizika, ako aj dohody medzi poisťovňou a zaisťovňou a ich protistranami. V prípade, keď sa riziko zmierňuje prostredníctvom zaistenia, by samotná skutočnosť, že existuje malá pravdepodobnosť výraznej zmeny výšky alebo načasovania platieb zaisťovateľa, nemala znamenať, že zaisťovateľ neprebral riziko.

(72)

Výpočty štandardného vzorca kapitálovej požiadavky na solventnosť založené na scenári vychádzajú z vplyvu bezprostredných šokov a poisťovne a zaisťovne by nemali zohľadňovať techniky zmierňovania rizika, ktoré sa v čase výskytu šoku spoliehajú na budúce opatrenia poisťovní alebo zaisťovní, akými sú napríklad stratégie dynamického hedžingu alebo budúce opatrenia manažmentu. Stratégie dynamického hedžingu a budúce opatrenia manažmentu by sa mali odlíšiť od mechanizmov hedžingu prenášaného na viaceré obdobia (rolling hedge), v rámci ktorých je v súčasnosti zavedená technika zmierňovania rizika, ktorá sa pri uplynutí platnosti nahradí podobným mechanizmom bez ohľadu na solventnosť podniku.

(73)

S cieľom predísť situácii, v ktorej účinnosť techniky zmierňovania rizika ohrozuje existencia bázického rizika (najmä v dôsledku menového nesúladu), by podniky významné bázické riziko mali zohľadniť pri výpočte kapitálovej požiadavky na solventnosť. Keď sa významné bázické riziko pri výpočte kapitálovej požiadavky na solventnosť nezohľadňuje, technika zmierňovania rizika by sa nemala započítavať.

(74)

Pri výpočte kapitálovej požiadavky na solventnosť by sa mala náležite zohľadniť existencia dohôd o podiele na zisku, na základe ktorých sa zisky rozdeľujú medzi poistníkov alebo príjemcov plnení.

(75)

Keď výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť pre modul alebo podmodul rizika základnej kapitálovej požiadavky na solventnosť vychádza z vplyvu dvojsmerných scenárov na základné vlastné zdroje (ako je to v prípade úrokového rizika, menového rizika alebo rizika odstúpenia od zmluvy), poisťovňa alebo zaisťovňa by mali stanoviť, v rámci ktorého scenára existuje najväčší negatívny vplyv na základné vlastné zdroje poisťovne alebo zaisťovne ako celku. V prípade potreby by sa pri tomto stanovení mali zohľadňovať účinky podielu na zisku a rozdeľovanie budúcich dobrovoľných plnení na úrovni oddelene spravovaného fondu. Scenár stanovený týmto spôsobom by mal byť príslušným scenárom na výpočet pomyselnej kapitálovej požiadavky na solventnosť pre každý oddelene spravovaný fond.

(76)

Aby bol EIOPA schopný pripraviť sa na budúce revízie korelačných parametrov na základe vhodných empirických informácií, akými sú napríklad zmeny mier úmrtnosti a mier odstúpenia od zmluvy v prípade záväzkov vyplývajúcich zo životného poistenia a kombinované pomery alebo pomery vývoja odhadu plnení v prípade záväzkov vyplývajúcich z neživotného poistenia, mali by mu orgány dohľadu poskytovať vhodné údaje. Orgánom dohľadu by tieto údaje mali poskytovať poisťovne a zaisťovne ako súčasť informácií, ktoré sa majú nahlasovať orgánom dohľadu vzhľadom na to, že budú potrebné na účely dohľadu, a nemali by preto vytvárať dodatočnú záťaž pre podniky.

(77)

Keď EIOPA poskytuje stanovisko k aktualizácii korelačných parametrov, mal by vziať do úvahy, či by výsledkom uplatňovania aktualizovaných korelačných parametrov poisťovňami a zaisťovňami bola celková kapitálová požiadavka na solventnosť, ktorá by bola v súlade so zásadami uvedenými v článku 101 smernice 2009/138/ES, a či je vzájomná závislosť rizík nelineárna alebo či v rámci mimoriadnych scenárov existuje nedostatočná diverzifikácia. V takom prípade by mal EIOPA na účely kalibrácie aktualizácií korelačných parametrov zvážiť alternatívne ukazovatele závislosti.

(78)

Je pravdepodobné, že mnohé aspekty vnútorných modelov sa budú postupom času meniť, keď sa zlepšia poznatky o modelovaní rizík, a orgány dohľadu by preto mali pri posudzovaní vnútorného modelu zohľadňovať súčasné informácie a postupy, aby sa zabezpečil súlad tohto modelu s najnovším vývojom.

(79)

Vnútorný model môže v systéme správy a riadenia poisťovne alebo zaisťovne zohrávať významnú úlohu len vtedy, keď je prispôsobený činnosti podniku a keď o ňom majú znalosti osoby, ktoré rozhodujú na základe jeho výstupov. Kontrolou používania vnútorných modelov by sa preto malo zabezpečiť, aby schválené vnútorné modely boli vhodné pre činnosť podniku a aby o ňom mali znalosti osoby, ktoré podnik skutočne riadia.

(80)

Poisťovne a zaisťovne, ktoré vypočítavajú kapitálovú požiadavku na solventnosť na základe vnútorného modelu, by mali tento vnútorný model používať v systéme riadenia rizík a vo svojich rozhodovacích procesoch spôsobom, ktorý vytvára stimuly na zlepšenie kvality samotného vnútorného modelu.

(81)

Požiadavka, aby sa vnútorný model dostatočne používal a aby zohrával významnú úlohu v systéme správy a riadenia stanovenom v článku 120 smernice 2009/138/ES, by nemala viesť k tomu, aby sa poisťovne a zaisťovne slepo spoliehali na výstupy vnútorného modelu. Podniky by nemali prijímať rozhodnutia na základe výstupov vnútorného modelu bez toho, aby spochybnili vhodnosť tohto modelu. Mali by si uvedomovať nedostatky vnútorného modelu a zohľadňovať ich vo svojich rozhodnutiach.

(82)

Keďže v súlade s článkom 121 ods. 4 smernice 2009/138/ES nie je na výpočet prognózy rozdelenia pravdepodobnosti pre vnútorné modely stanovená žiadna konkrétna metóda a keďže by vnútorné modely mali byť prispôsobené špecifickej činnosti poisťovne a zaisťovne, vnútorné modely sa môžu významne odlišovať, pokiaľ ide o ich metodiku, informácie, predpoklady a údaje používané na účely vnútorného modelu a postupy ich validácie. Štatistické normy kvality a normy validácie by preto mali aj naďalej vychádzať zo zásad a zahŕňať iba osobitné minimálne požiadavky. Z toho istého dôvodu by normy dokumentácie nemali zahŕňať úplný zoznam dokumentov, ale iba minimálny zoznam dokumentov, ktoré by mali existovať pre každý vnútorný model. Dokumentácia podnikov by mala obsahovať akékoľvek dodatočné informácie, ktoré sú potrebné na dosiahnutie súladu s normami dokumentácie pre vnútorné modely.

(83)

S cieľom zabezpečiť, aby bol vnútorný model aktualizovaný a aby čo najlepšie odzrkadľoval rizikový profil poisťovne a zaisťovne, by poisťovne a zaisťovne mali poznať relevantný poistno-matematický vývoj a všeobecne uznávané trhové postupy modelovania rizík. To však neznamená, že by poisťovne a zaisťovne mali vždy prispôsobiť svoj vnútorný model všeobecne uznávaným trhovým postupom. V mnohých prípadoch môže byť na dosiahnutie vhodného vnútorného modelu potrebné odkloniť sa od všeobecne uznávaných trhových postupov.

(84)

Je pravdepodobné, že vnútorné modely budú založené na veľkom množstve údajov, ktoré vychádzajú z rôznych zdrojov a ktoré majú rôzne charakteristiky a kvalitu. S cieľom zabezpečiť vhodnosť údajov používaných na účely vnútorného modelu by poisťovne a zaisťovne mali zbierať, spracúvať a využívať údaje transparentným a štruktúrovaným spôsobom.

(85)

Poisťovne a zaisťovne by mali mať možnosť vybrať si takú štruktúru vnútorného modelu, ktorá najvhodnejšie odzrkadľuje ich riziká. Tento výber by mal podliehať schváleniu orgánmi dohľadu. V prípade čiastočných vnútorných modelov by mohlo byť vhodnejšie vypočítavať rôzne zložky zvlášť a integrovať ich priamo do štandardného vzorca bez ďalšej agregácie v rámci vnútorného modelu. V tomto prípade by sa prognóza rozdelenia pravdepodobnosti mala vypočítať pre každú zložku.

(86)

Akákoľvek technika integrácie čiastočného vnútorného modelu do štandardného vzorca na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť je súčasťou tohto vnútorného modelu a mala by spolu s ostatnými zložkami čiastočného vnútorného modelu spĺňať príslušné požiadavky smernice 2009/138/ES.

(87)

Poisťovne a zaisťovne by mali vypočítavať lineárnu minimálnu kapitálovú požiadavku s použitím štandardného výpočtu bez ohľadu na to, či podnik na výpočet svojej kapitálovej požiadavky na solventnosť používa štandardný vzorec alebo vnútorný model.

(88)

Na účely výpočtu najvyššej a najnižšej hodnoty minimálnej kapitálovej požiadavky stanovenej v článku 129 ods. 3 smernice 2009/138/ES by sa od poisťovní a zaisťovní nemalo vyžadovať, aby kapitálovú požiadavku na solventnosť vypočítavali raz za štvrťrok. Keď sa výpočet minimálnej kapitálovej požiadavky časovo nezhoduje s ročným výpočtom kapitálovej požiadavky na solventnosť, podniky by mali použiť poslednú kapitálovú požiadavku na solventnosť vypočítanú v súlade s článkom 102 smernice 2009/138/ES.

(89)

V súlade so zásadou obozretnej osoby stanovenou v článku 132 smernice 2009/138/ES a s cieľom zabezpečiť medziodvetvovú súdržnosť by sa mali zosúladiť záujmy podnikov (originátorov, sponzorov alebo pôvodných veriteľov), ktoré spracúvajú úvery do podoby obchodovateľných cenných papierov a iných finančných nástrojov, a záujmy poisťovní a zaisťovní, ktoré do týchto cenných papierov alebo nástrojov investujú. S cieľom zosúladiť tieto záujmy by poisťovne a zaisťovne mali mať možnosť investovať do týchto cenných papierov alebo nástrojov len v prípade, keď si originátor, sponzor alebo pôvodný veriteľ ponechávajú významný čistý hospodársky podiel v podkladových aktívach. Požiadavka, aby si originátor, sponzor alebo pôvodný veriteľ ponechali významný čistý hospodársky podiel v podkladových aktívach, by sa mala uplatňovať aj v prípade viacerých originátorov, sponzorov alebo pôvodných veriteľov. S cieľom zabrániť prípadnému obchádzaniu požiadaviek, predchádzať nedorozumeniam a zosúladiť terminológiu s terminológiou používanou v právnych predpisoch Únie, ktorými sa regulujú činnosti úverových inštitúcií, by sa namiesto pojmu „investovanie do obchodovateľných cenných papierov alebo iných finančných nástrojov založených na spracovaných úveroch“ mal používať pojem „investovanie do sekuritizačných pozícií“.

(90)

Poisťovne a zaisťovne, ktoré investujú do sekuritizácie, by mali mať komplexné a podrobné znalosti o každej z týchto investícií a o jej podkladových expozíciách. S týmto cieľom by podniky mali robiť svoje investičné rozhodnutia po vykonaní dôkladnej hĺbkovej analýzy, z ktorej by mali získať vhodné informácie a poznatky o sekuritizácii.

(91)

Na zabezpečenie toho, aby sa riziká vyplývajúce zo sekuritizačných pozícií primerane zohľadnili v kapitálových požiadavkách poisťovní a zaisťovní, sú potrebné pravidlá, na základe ktorých sa stanovuje prudenciálne náležité zaobchádzanie s takýmito investíciami, založené na citlivosti voči riziku, a to v závislosti od povahy a postupu upisovania podkladových expozícií a od štrukturálnych vlastností a vlastností v oblasti transparentnosti. Sekuritizácie, ktoré spĺňajú uvedené požiadavky, by mali podliehať osobitnému zaobchádzaniu v podmodule rizika úverového rozpätia, pričom by sa mal zohľadniť ich nižší rizikový profil. Vzhľadom na to, že na takéto zaobchádzanie sú oprávnené len najvyššie nadriadené tranže, a s prihliadnutím na zvýšenie kreditnej kvality spojené s najvyššími nadriadenými tranžami v porovnaní s celou skupinou podkladových expozícií je vhodné stanoviť najvyššie prípustné koeficienty rizika úverového rozpätia pri takýchto pozíciách, ktoré by sa rovnali koeficientu rizika úverového rozpätia uplatniteľnému na podkladové expozície, a to na úrovni rizikového koeficientu 3 % ročne na obdobie zodpovedajúce trvaniu úverov bez ratingového hodnotenia. Tento prístup by mala prehodnotiť Komisia v rámci svojho preskúmania metód, predpokladov a štandardných parametrov používaných pri výpočte kapitálovej požiadavky na solventnosť pomocou štandardného vzorca, ako sa uvádza v odôvodnení 150.

(92)

S cieľom predísť regulatórnej arbitráži by sa pravidlá týkajúce sa sekuritizácie mali uplatňovať na základe zásady prednosti obsahu pred formou. Na tieto účely je potrebné jasné a komplexné vymedzenie sekuritizácie, ktoré bude zohľadňovať akúkoľvek transakciu alebo schému, na základe ktorej sa kreditné riziko spojené s expozíciou alebo skupinou expozícií rozdelí do tranží. Expozícia, ktorou sa vytvára priamy platobný záväzok v prípade transakcie alebo schémy použitej na financovanie hmotného majetku alebo jeho prevádzkovanie, by sa nemala považovať za expozíciu vyplývajúcu zo sekuritizácie, a to ani vtedy, keď z tejto transakcie alebo schémy vyplývajú platobné záväzky rôznej nadriadenosti.

(93)

Základom účinného a riadneho hospodárenia poisťovní a zaisťovní, ako aj kľúčovým prvkom regulačného rámca je dobrá správa. Systém správy a riadenia poisťovne a zaisťovne by mal byť založený na vhodnom a transparentnom rozdelení zodpovednosti za dohľad a riadenie s cieľom zabezpečiť účinné rozhodovanie, predchádzať konfliktom záujmov a zabezpečiť účinné riadenie podniku.

(94)

Základnou zásadou dobrej správy je, aby žiadna osoba nemala právomoc rozhodovať bez akejkoľvek formy kontroly. Pred vykonaním každého významného rozhodnutia týkajúceho sa podniku by ho preto mala preskúmať aspoň jedna osoba.

(95)

S cieľom zabezpečiť riadne fungovanie systému riadenia rizík by opatrenia prijaté poisťovňami a zaisťovňami mali zahŕňať postupy stanovovania, vykonávania, udržiavania a monitorovania a postupy vhodné z hľadiska politiky podniku v oblasti riadenia rizík so zreteľom na kľúčové oblasti činnosti podniku.

(96)

Poisťovne a zaisťovne by mali mať zavedené vhodné vnútorné kontroly s cieľom zabezpečiť, aby všetky osoby s operačnou zodpovednosťou a zodpovednosťou za dohľad konali v súlade s cieľmi podniku a dodržiavali platné zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia.

(97)

S cieľom zabezpečiť ekonomické ocenenie, ktoré je spoľahlivé, presné a v súlade s článkom 75 smernice 2009/138/ES, je dôležité stanoviť a vykonávať vhodné vnútorné kontroly na oceňovanie aktív a záväzkov poisťovní a zaisťovní vrátane nezávislého preskúmania a overovania použitých informácií, údajov a predpokladov.

(98)

S cieľom zabezpečiť, aby sa oceňovanie technických rezerv vykonávalo v súlade s článkami 76 až 85 smernice 2009/138/ES, by mal systém správy a riadenia poisťovní a zaisťovní zahŕňať postup validácie výpočtu technických rezerv.

(99)

S cieľom zabezpečiť nezávislosť v rámci systému správy a riadenia by osoba alebo organizačná jednotka, ktoré vykonávajú funkciu, mali byť schopné plniť príslušné povinnosti objektívne a bez ovplyvňovania a nahlásiť príslušné zistenia priamo správnemu orgánu, riadiacemu orgánu alebo kontrolnému orgánu. S cieľom umožniť orgánom dohľadu prijať v prípade potreby včasné nápravné opatrenia by poisťovne a zaisťovne mali orgánom dohľadu včas oznámiť informácie týkajúce sa všetkých osôb, ktoré skutočne riadia podnik alebo sú zodpovedné za iné kľúčové funkcie, a iné informácie potrebné na posúdenie vhodnosti a odbornosti týchto osôb. Uznávajúc potrebu vyhnúť sa neprimeranej záťaži poisťovní alebo zaisťovní či orgánov dohľadu by sa však oznámenie poisťovní alebo zaisťovní nemalo považovať za predbežný súhlas orgánu dohľadu. V prípade, že orgán dohľadu dospeje k názoru, že osoba nespĺňa požiadavky na vhodnosť a odbornosť stanovené v smernici 2009/138/ES, mal by mať právomoc požadovať, aby podnik túto osobu vymenil.

(100)

S cieľom posúdiť dobré meno osôb, ktoré skutočne riadia podnik alebo majú iné kľúčové funkcie, by sa malo preskúmať správanie týchto osôb v minulosti, aby sa zistilo, či sú schopné účinne si plniť povinnosti v súlade s platnými pravidlami, predpismi a usmerneniami. Informácie o správaní v minulosti môžu pochádzať z registra trestov alebo finančných záznamov. Informácie o bezúhonnosti osoby by mohli vychádzať z profesionálneho správania tejto osoby v minulosti.

(101)

S cieľom zabezpečiť, aby zverenie výkonu funkcií alebo činností bolo účinné a aby sa neoslabovali povinnosti, ktoré poisťovne a zaisťovne musia dodržiavať podľa smernice 2009/138/ES, je potrebné stanoviť požiadavky, pokiaľ ide o spôsob výberu poskytovateľa služieb, písomnú dohodu, ktorá sa má uzavrieť, a priebežné overovanie, ktoré v súvislosti s poskytovateľom služieb musí vykonávať poisťovňa alebo zaisťovňa.

(102)

Koncepcie a postupy odmeňovania, ktoré podnecujú k tomu, aby sa riskovalo nad mieru presahujúcu schválené tolerancie rizika poisťovní a zaisťovní, môžu ohroziť účinné riadenie rizík takýchto podnikov. V záujme riadneho a obozretného riadenia činnosti a s cieľom predísť vytvoreniu mechanizmov odmeňovania, ktoré podporujú nadmerné riskovanie, je preto potrebné stanoviť požiadavky na odmeňovanie.

(103)

Určením okolností, za ktorých sa môže požadovať navýšenie kapitálu, a metód jeho výpočtu by sa malo zabezpečiť, že používanie navýšenia kapitálu bude účinným a praktickým nástrojom dohľadu na ochranu poistníkov a príjemcov plnení prostredníctvom výpočtu kapitálovej požiadavky na solventnosť, v ktorom sa primerane zohľadňuje celkový rizikový profil poisťovne alebo zaisťovne. Navýšenie kapitálu má kladnú hodnotu. Pri určovaní by sa mala zohľadniť aj potreba vypracovať konzistentné a spoločné prístupy pre podobné okolnosti. Na tento účel by sa ako predpoklady na posúdenie odchýlok mohli používať referenčné percentuálne podiely a limity, nemali by však odvádzať pozornosť od hlavného cieľa, ktorým je stanovenie navýšenia, ktoré je vhodné pre predmetnú poisťovňu alebo zaisťovňu.

(104)

Na účely uplatňovania článku 138 ods. 4 smernice 2009/138/ES by mal EIOPA pri rozhodovaní o tom, či vyhlási, že došlo k výnimočnej nepriaznivej situácii, ktorá má vplyv na poisťovne a zaisťovne so značným podielom na trhu alebo na dotknutých skupinách činnosti, zohľadniť všetky relevantné faktory na úrovni dotknutého trhu alebo skupiny činnosti vrátane faktorov stanovených v tomto nariadení.

(105)

Na účely uplatňovania článku 138 ods. 4 by mal orgán dohľadu pri rozhodovaní o tom, či predĺži lehotu na ozdravenie a o koľko ju predĺži pre danú poisťovňu alebo zaisťovňu s prihliadnutím na maximum siedmich rokov stanovené v článku 138 ods. 4, zohľadniť všetky relevantné faktory špecifické pre podnik vrátane faktorov stanovených v tomto nariadení.

(106)

V smernici 2009/138/ES sa od poisťovní a zaisťovní vyžaduje, aby zverejňovali informácie o svojej solventnosti a finančnom stave. Podrobné a harmonizované požiadavky na reguláciu informácií, ktoré sa musia zverejniť, a prostriedkov, ktorými sa to má dosiahnuť, by mali byť vhodné na zabezpečenie rovnocenných trhových podmienok, hladkého fungovania poisťovacích a zaisťovacích trhov v rámci Únie a uľahčenia ich účinnej integrácie v rámci Únie.

(107)

Uplatňovanie zásady proporcionality v oblasti zverejňovania by nemalo viesť k tomu, aby sa od poisťovní a zaisťovní požadovalo zverejnenie akýchkoľvek informácií, ktoré by neboli relevantné pre ich činnosť alebo ktoré by neboli významné.

(108)

Ak sa odkazuje na rovnocenné informácie zverejnené v rámci iných právnych alebo regulatórnych požiadaviek, odkazy by mali viesť priamo k samotným informáciám a nemalo by ísť len o odkazy na všeobecný dokument.

(109)

Ak orgány dohľadu v súlade s článkom 53 ods. 1 a ods. 2 smernice 2009/138/ES povolia poisťovniam a zaisťovniam, aby nezverejnili určité informácie, takéto povolenie by malo zostať v platnosti iba dovtedy, kým existuje dôvod na nezverejnenie. Poisťovne a zaisťovne zverejňujú relevantné informácie, keď takýto dôvod prestane existovať, a len od tohto dátumu.

(110)

V smernici 2009/138/ES sa od členských štátov vyžaduje, aby zabezpečili, že orgány dohľadu budú mať právomoc požadovať všetky informácie, ktoré sú potrebné na účely dohľadu. Základnou súčasťou týchto informácií by mali byť informácie, ktoré sa orgánom dohľadu musia predkladať pravidelne.

(111)

Mali by sa prijať podrobné a harmonizované požiadavky na reguláciu informácií, ktoré sa musia predkladať pravidelne, a prostriedkov, ktorými sa to má dosiahnuť, aby sa zabezpečila účinná konvergencia v rámci procesu preskúmania orgánmi dohľadu.

(112)

Informácie, ktoré majú poisťovne a zaisťovne orgánom dohľadu predkladať pravidelne, zahŕňajú správu o solventnosti a finančnom stave. Okrem toho by mali predkladať pravidelnú správu orgánom dohľadu, ktorá obsahuje doplňujúce informácie k informáciám zahrnutým v správe o solventnosti a finančnom stave, ktoré sú potrebné na účely dohľadu. Tieto dve správy by v záujme poisťovní a zaisťovní, ako aj v záujme orgánov dohľadu mali mať rovnakú štruktúru.

(113)

Na základe posúdenia rizík poisťovne a zaisťovne v súlade s článkom 36 smernice 2009/138/ES orgány dohľadu môžu požadovať, aby sa pravidelná správa orgánom dohľadu predkladala raz za rok. Ak nejde o tento prípad a poisťovne a zaisťovne predkladajú svoju pravidelnú správu orgánom dohľadu len raz za tri roky, mali by napriek tomu raz za rok informovať orgány dohľadu o akýchkoľvek významných zmenách, ku ktorým došlo od obdobia, na ktoré sa vzťahuje posledná správa.

(114)

Kvantitatívne a kvalitatívne informácie by sa mali zverejňovať alebo predkladať orgánu dohľadu pravidelne v podobe opisnej správy a kvantitatívnych vzorov. V kvantitatívnych vzoroch by sa mali podrobnejšie špecifikovať a podľa potreby doplniť informácie uvedené v opisnej správe. V správe a vzoroch by sa mali uviesť dostatočné doplňujúce informácie k informáciám, ktoré sa už orgánom dohľadu predložili v správe o solventnosti a finančnom stave, aby im umožnili plniť si povinnosti podľa smernice 2009/138/ES, nemali by však viesť k zbytočnej záťaži poisťovní a zaisťovní. Rozsah kvantitatívnych vzorov, ktoré sa musia predkladať raz za štvrťrok, by mal byť užší než rozsah kvantitatívnych vzorov, ktoré sa majú predkladať raz za rok.

(115)

Uplatňovanie zásady proporcionality v oblasti predkladania informácií orgánom dohľadu by nemalo viesť k tomu, aby sa od poisťovní a zaisťovní alebo pobočiek usadených v Únii požadovalo predkladanie akýchkoľvek informácií, ktoré by neboli relevantné pre ich činnosť alebo ktoré by neboli významné.

(116)

Mali by sa zverejniť kritériá a metódy, ktoré sa týkajú procesu preskúmania orgánmi dohľadu. Tieto kritériá a metódy by mali zahŕňať všeobecné prostriedky a opatrenia, ktoré orgány dohľadu používajú na preskúmanie a hodnotenie súladu s požiadavkami stanovenými v článku 36 ods. 2 smernice 2009/138/ES, a najmä na posúdenie primeranosti riadenia rizík poisťovní a zaisťovní, ako aj ich schopnosti znášať nepriaznivé udalosti alebo zmeny.

(117)

Cieľom zverejňovania súhrnných štatistických údajov podľa článku 31 ods. 2 písm. c) smernice 2009/138/EC je poskytnúť všeobecné informácie o sektore poisťovníctva v danom štáte, ako aj o dôležitých činnostiach samotných orgánov dohľadu. Relevantné informácie by mali zahŕňať údaje týkajúce sa kvantitatívnych aj kvalitatívnych požiadaviek spolu so súhrnnými vnútroštátnymi údajmi predkladanými za dlhodobo porovnateľných podmienok.

(118)

S cieľom zabezpečiť porovnateľnosť informácií zverejňovaných v oblasti dohľadu by sa mal vymedziť zoznam kľúčových aspektov uplatňovania prudenciálneho rámca, pokiaľ ide o súhrnné údaje, ktoré orgány dohľadu majú zverejňovať ako minimum.

(119)

Expozícia účelovo vytvoreného subjektu by mala byť vždy obmedzená s cieľom zabezpečiť, aby mal účelovo vytvorený subjekt aktíva v hodnote rovnakej alebo vyššej, ako je jeho súhrnná maximálna expozícia voči riziku.

(120)

Ak účelovo vytvorený subjekt preberá riziká od viac než jednej poisťovne alebo zaisťovne, tento účelovo vytvorený subjekt by mal byť vždy chránený pred likvidáciou ktorejkoľvek inej poisťovne alebo zaisťovne, ktoré presúvajú riziká na účelovo vytvorený subjekt.

(121)

Pri posudzovaní požiadaviek na vhodnosť a odbornosť akcionárov alebo spoločníkov s kvalifikovanou účasťou v účelovo vytvorenom subjekte a osôb, ktoré skutočne riadia účelovo vytvorený subjekt, by sa v prípade potreby mali zohľadňovať podobné požiadavky platné pre poisťovne a zaisťovne.

(122)

Pri presune rizika z poisťovne alebo zaisťovne na účelovo vytvorený subjekt a z účelovo vytvoreného subjektu na veriteľov alebo na mechanizmy financovania by sa nemali uskutočniť žiadne prepojené transakcie, ktoré by mohli ohroziť účinný presun rizika. Ide napríklad o zmluvné práva vzájomného započítania alebo vedľajšie dohody určené na zníženie potenciálnych alebo skutočných strát, ktoré účelovo vytvorenému subjektu vzniknú v dôsledku presunu rizika na veriteľov alebo na mechanizmy financovania.

(123)

S cieľom zabezpečiť, aby zahrnutie budúcich platieb neohrozilo účinný presun rizika z poisťovne alebo zaisťovne na účelovo vytvorený subjekt, je dôležité, aby neprijatie platieb nemalo negatívny vplyv na základné vlastné zdroje poisťovne alebo zaisťovne. Keď podnik stanovuje, či neexistuje žiadny scenár, pri ktorom by k tomu mohlo dôjsť, mal by zvážiť všetky scenáre zohľadnené v zmluvných dohodách, ako aj akékoľvek ďalšie scenáre, okrem prípadu, keď existuje veľmi malá pravdepodobnosť výskytu týchto ďalších scenárov.

(124)

V článku 220 smernice 2009/138/ES sa vyžaduje, aby sa výpočet solventnosti na úrovni skupiny vykonal v súlade s metódou 1 (metóda založená na účtovnej konsolidácii) okrem prípadu, keby jej výhradné uplatňovanie nebolo vhodné. Orgán dohľadu nad skupinou by pri posudzovaní toho, či by sa metóda 2 (metóda odpočítania a agregácie) mala použiť namiesto metódy 1 alebo v kombinácii s ňou, mal zvážiť viacero harmonizovaných relevantných prvkov. Jedným takýmto prvkom je to, či by použitie metódy 1 predstavovalo nadmernú záťaž a či je povaha, rozsah a zložitosť rizík skupiny taká, že použitie metódy 2 by podstatne neovplyvnilo výsledky výpočtu skupinovej solventnosti. Pri zisťovaní na tieto účely, či by použitie metódy 2 podstatne ovplyvnilo výsledky výpočtu skupinovej solventnosti, by sa metóda 2 mala porovnať s metódou 1 s použitím agregovaných použiteľných vlastných zdrojov skupiny a agregovaných kapitálových požiadaviek na solventnosť skupiny vypočítaných v súlade so smernicou 2009/138/ES, a nie s požiadavkami na solventnosť stanovenými v tretej krajine s rovnocenným režimom.

(125)

S cieľom pomôcť zabezpečiť rovnaké podmienky v tretích krajinách v prípade, keď skupina zahŕňa prepojené poisťovne alebo zaisťovne v tretej krajine a keď Komisia prijala delegované akty podľa článku 227 ods. 4 alebo 5 smernice 2009/138/ES, v ktorých určila, že režimy dohľadu týchto tretích krajín sú rovnocenné alebo dočasne rovnocenné, orgán dohľadu nad skupinou by mal tento aspekt prednostne zvážiť pri rozhodovaní, či by sa metóda 2 (odpočítanie a agregácia) mala použiť namiesto metódy 1 (konsolidácia) alebo v kombinácii s ňou.

(126)

V smernici 2009/138/ES sa stanovuje, že ak orgány dohľadu usúdia, že určité vlastné zdroje použiteľné na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť prepojenej poisťovne alebo zaisťovne nemôžu byť skutočne sprístupnené na účely krytia kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny, tieto vlastné zdroje sa môžu zahrnúť do výpočtu, len ak sú použiteľné na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť prepojeného podniku. V tejto súvislosti by orgány dohľadu pri zvažovaní toho, či určité vlastné zdroje prepojeného podniku nemôžu byť skutočne sprístupnené skupine, mali pri svojich rozhodnutiach vychádzať z toho, či existujú nejaké obmedzenia, ktoré majú vplyv na zastupiteľnosť zodpovedajúcich položiek vlastných zdrojov (t. j. či sú vyhradené na absorpciu len určitých strát) alebo ich prevoditeľnosť (t. j. či presunu položiek vlastných zdrojov z jedného subjekt na iný bránia podstatné prekážky). Na účely tohto posúdenia by orgány dohľadu mali venovať osobitnú pozornosť menšinovej účasti na vlastných zdrojoch použiteľných na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť dcérskej poisťovne alebo zaisťovne, poisťovne alebo zaisťovne v tretej krajine, holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti.

(127)

S cieľom zabezpečiť primeranú ochranu poistníkov a príjemcov plnení poisťovní a zaisťovní v skupine v prípade likvidácie ktoréhokoľvek z podnikov zahrnutých do rozsahu pôsobnosti dohľadu nad skupinou by sa položky vlastných zdrojov emitované holdingovými poisťovňami a zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami v skupine nemali považovať za nezaťažené okrem prípadu, keď sa poistné nároky týkajúce sa týchto položiek vlastných zdrojov zaraďujú až za poistné nároky všetkých poistníkov a príjemcov plnení poisťovní alebo zaisťovní v skupine.

(128)

Na úrovni skupiny by sa mali stanoviť primerané pravidlá na účely posudzovania účelovo vytvorených subjektov. V tejto súvislosti by sa na účelovo vytvorené subjekty vymedzené podľa smernice 2009/138/ES, ktoré buď spĺňajú požiadavky v nej stanovené, alebo ktoré podliehajú regulácii orgánu dohľadu v tretej krajine a spĺňajú rovnocenné požiadavky, nemala vzťahovať konsolidácia v plnom rozsahu.

(129)

Výpočet najlepšieho odhadu technických rezerv na úrovni skupiny v súlade s metódou 1 (metóda založená na účtovnej konsolidácii) by mal vychádzať z predpokladu, že súčet najlepšieho odhadu poisťovní alebo zaisťovní s účasťou a pomerného podielu najlepšieho odhadu v prípade ich prepojených podnikov, pričom obidva sa upravia s cieľom zohľadniť transakcie vnútri skupiny, sa rovná približne sume, ktorá by bola výsledkom výpočtu najlepšieho odhadu konsolidovaných poistných a zaistných záväzkov na úrovni skupiny v súlade s článkami 75 až 86 smernice 2009/138/ES. Najmä v prípade, keď sa v uvedenom výpočte použijú najlepšie odhady poisťovní alebo zaisťovní v tretích krajinách, uvedené najlepšie odhady by sa mali posudzovať v súlade s uvedenými článkami.

(130)

Výpočet rizikovej marže technických rezerv na úrovni skupiny v súlade s metódou 1 (metóda založená na účtovnej konsolidácii) by mal vychádzať z predpokladu, že prevod poistných a zaistných záväzkov skupiny sa vykonáva zvlášť v prípade každej poisťovne a zaisťovne v skupine a že riziková marža neumožňuje diverzifikáciu rizík týchto podnikov. V súvislosti s podnikmi uvedenými v článku 73 ods. 2 a 5 smernice 2009/138/ES by mal výpočet vychádzať z predpokladu, že prevod poistných záväzkov v portfóliu sa vykonáva zvlášť v prípade činností životného a neživotného poistenia.

(131)

Skupiny môžu požiadať o to, aby na výpočet svojej konsolidovanej kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny mohli použiť dva typy vnútorných modelov. Keď sa vnútorný model použije len na výpočet konsolidovanej kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny a nie na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť prepojenej poisťovne alebo zaisťovne v skupine, mal by sa uplatňovať článok 230 smernice 2009/138/ES. V tejto súvislosti je potrebné zabezpečiť, aby vnútorný model použitý len na výpočet konsolidovanej kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny bol schválený orgánom dohľadu nad skupinou spôsobom, ktorý je v súlade s ustanoveniami uvedenej smernice týkajúcimi sa postupu schvaľovania vnútorných modelov používaných na individuálnej úrovni, okrem iného aj v súlade s vykonávacím aktom podľa článku 114 ods. 2 uvedenej smernice. V záujme posilnenia spolupráce v rámci kolégia orgánov dohľadu je potrebné určiť spôsob, akým by orgán dohľadu nad skupinou mal pred prijatím rozhodnutia o žiadosti zapojiť do tohto procesu iné orgány dohľadu.

(132)

Keď skupina na výpočet konsolidovanej kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny, ako aj kapitálovej požiadavky na solventnosť prepojenej poisťovne alebo zaisťovne v skupine žiada o použitie toho istého vnútorného modelu, mal by sa uplatňovať článok 231 smernice 2009/138/ES. V tejto súvislosti s cieľom zabezpečiť účinnú spoluprácu orgánu dohľadu nad skupinou a iných dotknutých orgánov dohľadu, ako aj prijímanie ich informovaných spoločných rozhodnutí o tom, či povoliť použitie daného vnútorného modelu, je nevyhnutné vymedziť ustanovenia o potrebnej dokumentácii a postupe prijímania spoločných rozhodnutí o žiadosti.

(133)

Schválenie vnútorného modelu použitého len na výpočet konsolidovanej kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny, udelené na základe článku 230 smernice 2009/138/ES, by nemalo mať vplyv na akýkoľvek budúci súhlas podľa článku 231 uvedenej smernice. Ide najmä o to, že žiadosť o súhlas s výpočtom konsolidovanej kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny spolu s kapitálovou požiadavkou na solventnosť prepojenej poisťovne alebo zaisťovne v skupine na základe vnútorného modelu, ktorý už bol schválený podľa článku 230 smernice 2009/138/ES, by sa mala riadiť postupom stanoveným v článku 231 uvedenej smernice.

(134)

Skupiny by mali žiadať o súhlas s použitím čiastočného vnútorného modelu na výpočet konsolidovanej kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny v prípade, keď sú do rozsahu pôsobnosti vnútorného modelu skupiny zahrnuté len niektoré z prepojených podnikov, alebo v súvislosti s obmedzeným rozsahom pôsobnosti uvedeným v článku 112 ods. 2 smernice 2009/138/ES alebo v súvislosti s kombináciou týchto možností.

(135)

Aby sa vnútorný model použitý len na výpočet konsolidovanej kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny v rozsiahlej miere využíval v rámci systému správy a riadenia skupiny a aby v ňom zohrával významnú úlohu, výstupy tohto vnútorného modelu by mali využívať poisťovne a zaisťovne, ktorých činnosti úplne alebo čiastočne patria do rozsahu pôsobnosti vnútorného modelu. V tejto súvislosti by sa od týchto podnikov nemalo vyžadovať, aby spĺňali požiadavky na kontrolu používania, ako keby používali daný vnútorný model na výpočet svojej kapitálovej požiadavky na solventnosť. Splnenie požiadavky na kontrolu používania v prípade týchto podnikov by sa malo obmedzovať na výstupy daného vnútorného modelu a na účely konzistentného vykonávania systémov riadenia rizík a vnútornej kontroly v rámci skupiny.

(136)

Pri posudzovaní toho, či sú splnené podmienky stanovené v článku 236 smernice 2009/138/ES, by mal orgán dohľadu nad skupinou a ostatné dotknuté orgány dohľadu zohľadniť viacero harmonizovaných relevantných kritérií, aby sa zabezpečil harmonizovaný dohľad nad skupinovou solventnosťou v prípade skupín s centralizovaným riadením rizík.

(137)

V záujme dosiahnutia efektívnej spolupráce v oblasti dohľadu nad dcérskymi poisťovňami alebo zaisťovňami v skupine s centralizovaným riadením rizík podľa článkov 237 až 243 smernice 2009/138/ES je nevyhnutné harmonizovať postupy, ktoré majú orgány dohľadu uplatňovať pri vykonávaní dohľadu nad takýmito dcérskymi poisťovňami a zaisťovňami.

(138)

S cieľom jednoznačne stanoviť, kedy dochádza k urgentnej situácii v zmysle článku 239 ods. 2 smernice 2009/138/ES, by mal orgán dohľadu, ktorý schválil dcérsku poisťovňu alebo zaisťovňu, ktorých finančná situácia sa zhoršuje, zohľadniť niekoľko harmonizovaných kritérií.

(139)

Kolégium orgánov dohľadu by malo byť stálou platformou na koordináciu orgánov dohľadu, ktorá posilňuje spoločné znalosti o rizikovom profile skupiny a jej prepojených podnikov a ktorej cieľom je zefektívniť a zvýšiť účinnosť dohľadu založeného na rizikách na úrovni skupiny, ako aj na individuálnej úrovni. V tejto súvislosti s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie kolégia je potrebné stanoviť kritériá, na základe ktorých sa pobočka bude považovať za významnú na účely účasti orgánov dohľadu nad významnými pobočkami v kolégiu. V záujme posilnenia zbližovania postupov dohľadu je takisto nevyhnutné harmonizovať požiadavky platné pre koordináciu dohľadu nad poisťovacími a zaisťovacími skupinami.

(140)

V smernici 2009/138/ES sa od poisťovní alebo zaisťovní s účasťou alebo holdingových poisťovní alebo zmiešaných finančných holdingových spoločností vyžaduje, aby zverejňovali informácie o solventnosti a finančnom stave skupiny. Uvedená smernica im takisto umožňuje, aby predkladali jednotnú správu o solventnosti a finančnom stave, ktorá zahŕňa informácie o danej skupine, ako aj informácie o solventnosti a finančnom stave požadované vo vzťahu k ich dcérskym podnikom. Cieľom tohto režimu je zabezpečiť, aby boli zainteresované strany riadne informované o solventnosti a finančnom stave poisťovacích a zaisťovacích skupín, a zároveň primerane znížiť súvisiacu záťaž takýchto skupín. V tejto súvislosti je potrebné harmonizovať požiadavky platné pre zverejňovanie poisťovacími a zaisťovacími skupinami bez ohľadu na to, či takéto skupiny využívajú možnosť predkladať jednotnú správu o solventnosti a finančnom stave.

(141)

Mali by sa prijať podrobné a harmonizované požiadavky na reguláciu informácií, ktoré musia pravidelne predkladať poisťovacie a zaisťovacie skupiny, aby sa zabezpečila účinná konvergencia v rámci procesu preskúmania orgánmi dohľadu nad skupinou. Požiadavky by mali uľahčiť aj výmenu informácií v rámci kolégií orgánov dohľadu a mali by čo najviac obmedzovať súvisiacu záťaž takýchto poisťovacích a zaisťovacích skupín.

(142)

Posudzovanie podľa článkov 172, 227 a 260 smernice 2009/138/ES, či je režim solventnosti alebo prudenciálny režim v tretej krajine rovnocenný s režimom stanoveným v hlave I alebo hlave III uvedenej smernice by malo byť priebežným procesom a malo by sa vykonávať s cieľom zabezpečiť, aby režim solventnosti alebo prudenciálny režim v tretej krajine poskytovali rovnocennú úroveň ochrany poistníkov a príjemcov plnení, aká sa poskytuje podľa uvedenej smernice.

(143)

Posúdenie podľa článkov 172, 227 a 260 smernice 2009/138/ES, či je režim solventnosti alebo prudenciálny režim v tretej krajine rovnocenný s režimom stanoveným v hlave I alebo hlave III uvedenej smernice, by sa malo vykonávať na základe kritérií stanovených v tomto nariadení v článku 378 v súvislosti s článkom 172, v článku 379 v súvislosti s článkom 227 a v článku 380 v súvislosti s článkom 260.

(144)

Stanovenie, či sa splnili kritériá, ktoré sa majú zohľadniť pri posudzovaní rovnocennosti tretej krajiny, by malo vychádzať z podstaty právnych predpisov alebo iných regulačných požiadaviek zahrnutých do režimu solventnosti alebo prudenciálneho režimu v tejto tretej krajine, ako aj z toho, ako sa tieto právne predpisy a požiadavky vykonávajú a uplatňujú, a z postupov orgánov dohľadu v tejto tretej krajine. Pri tomto stanovení by sa mal takisto zohľadňovať rozsah, v akom orgány dohľadu v tretej krajine uplatňujú zásadu proporcionality stanovenú v smernici 2009/138/ES.

(145)

S cieľom zabezpečiť, aby účinky kladného rozhodnutia o rovnocennosti podľa článku 172 ods. 2 a článku 172 ods. 3 smernice 2009/138/ES a článku 211 tohto nariadenia neohrozovali hlavný cieľ regulácie poistenia a zaistenia a dohľadu nad nimi, ktorým je primeraná ochrana poistníkov a príjemcov plnení, by kritériá posudzovania rovnocennosti podľa článku 172 uvedenej smernice mali zahŕňať zásady stanovené v hlave I o všeobecných pravidlách začatia a vykonávania činností zaistenia.

(146)

S cieľom zabezpečiť, aby výsledkom zohľadnenia kapitálovej požiadavky na solventnosť a použiteľných vlastných zdrojov stanovených treťou krajinou pri stanovovaní skupinovej solventnosti, pri ktorom sa použije metóda 2, bolo stanovenie skupinovej solventnosti rovnocenné s tým, ku ktorému by sa dospelo, keby sa uplatnili požiadavky podľa smernice 2009/138/ES, by kritériá posudzovania rovnocennosti podľa článku 227 uvedenej smernice mali zahŕňať zásady stanovené v hlave I kapitole VI o pravidlách oceňovania aktív a záväzkov, technických rezerv, vlastných zdrojov, kapitálovej požiadavky na solventnosť, minimálnej kapitálovej požiadavky a o investičných pravidlách.

(147)

S cieľom zabezpečiť, aby sa vyňatím skupiny z dohľadu nad skupinou na úrovni Únie neoslabila základná úloha prisudzovaná dohľadu nad skupinou v smernici 2009/138/ES, by kritériá posudzovania rovnocennosti podľa článku 260 uvedenej smernice mali zahŕňať zásady stanovené v hlave III o dohľade nad poisťovňami a zaisťovňami v skupine.

(148)

Orgány dohľadu v členských štátoch a orgány dohľadu v tretích krajinách, v prípade ktorých sa prijalo kladné rozhodnutie o rovnocennosti alebo v ktorých sa uplatňuje dočasný režim rovnocennosti, by mali spolupracovať a vymieňať si informácie s cieľom zabezpečiť jasné vzájomné pochopenie skupinových rizík a skupinovej solventnosti.

(149)

S cieľom zabezpečiť výmenu informácií medzi orgánmi dohľadu by orgány dohľadu v tretích krajinách, v prípade ktorých sa prijalo kladné rozhodnutie o rovnocennosti alebo v ktorých sa uplatňuje dočasný režim rovnocennosti, mali byť viazané povinnosťou služobného tajomstva.

(150)

S cieľom zabezpečiť, aby štandardný vzorec aj naďalej priebežne spĺňal požiadavky stanovené v článku 101 ods. 2 a 3 smernice 2009/138/ES, Komisia preskúma metódy, predpoklady a štandardné parametre používané pri výpočte kapitálovej požiadavky na solventnosť s použitím štandardného vzorca, a to najmä metódy, predpoklady a štandardné parametre používané v module trhového rizika stanovenom v hlave I kapitole V oddiele 6, vrátane preskúmania štandardných parametrov pre cenné papiere s pevným výnosom a dlhodobú infraštruktúru, štandardných parametrov pre riziko poistného a riziko rezervy stanovené v prílohe II, štandardných parametrov pre riziko úmrtnosti, ako aj podskupiny štandardných parametrov, ktoré možno nahradiť parametrami špecifickými pre podniky uvedenými v článku 218, a štandardizovaných metód na výpočet týchto parametrov uvedených v článku 220. Pri tomto preskúmaní by sa mali využiť skúsenosti, ktoré poisťovne a zaisťovne získajú počas prechodného obdobia a v prvých rokoch uplatňovania týchto delegovaných aktov. Preskúmanie by sa malo vykonať do decembra 2018.

(151)

S cieľom zvýšiť právnu istotu v súvislosti s režimom dohľadu počas obdobia postupného zavádzania, stanoveného v článku 308a smernice 2009/138/ES, ktoré sa začne 1. apríla 2015, je dôležité zabezpečiť, aby toto nariadenie nadobudlo účinnosť čo najskôr, a to dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,